Autor Téma: Operácia Weserübung - invázia do Nórska a Dánska  (Přečteno 7619 krát)

0 uživatelů a 1 Host prohlíží toto téma.

Sahidko

  • Francouzská cizinecká legie
  • Lieutenant-colonel
  • Příspěvků: 1545
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 26. července 2008
Operácia Weserübung - invázia do Nórska a Dánska
« kdy: Květen 02, 2010, 05:06:05 »
Úvod

Po úspešnom skončení poľského ťaženia sa na európskom bojisku vyvinula situácia známa ako „Podivná vojna“. Obe strany vyčkávali a plánovali ďalšie kroky. Zhodou okolností sa pozornosť ako Spojencov tak Nemecka zamerala na sever Európy, konkrétne na Nórsko. Už pred koncom roku 1939 navrhol Winston Churchill zamínovať nórske pobrežné vody. To malo donútiť nemecké lode s nákladom životne dôležitou železnou rudou plaviť sa po otvorenom mori, kde by ich mohlo Royal Navy účinne napadať (operácia Wilfred). Prípadná nemecká reakcia by mohla zároveň poslúžiť ako dôvod pre vyslanie pozemných jednotiek a obsadenie kľúčových pozícii pozdĺž Nórskeho pobrežia. Plán však nakoniec, najmä v dôsledku prudko negatívnej reakcie dotknutých neutrálnych štátov nebol schválený. Vypuknutie Zimnej vojny medzi Fínskom a ZSSR opäť upriamilo pozornosť Spojencov na sever Európy. Došlo k rozhodnutiu, že Fínom je potrebné poskytnúť pomoc. Spojencom sa naskytla príležitosť zabiť dve muchy jednou ranou. Plán totiž okrem iného predpokladal vylodenie jednotiek v Narviku na severe Nórska a obsadenie železnice spájajúcej Narvik so švédskym mestom Lulea, ktoré predstavovalo jeden z hlavných zdrojov železnej rudy pre nemecký priemysel. Aj tento plán však narazil na silný odpor zo strany Nórska a Švédska. V dôsledku nedostatku zahraničnej pomoci a drtivej sovietskej prevahe boli nakoniec Fíni po statočnom odpore donútení podpísať prímerie. Tým padla aj zámienka Spojencov pre vyslanie pozemných síl do Nórska.

Nemecké plány a jednotky

Nemecká pozornosť sa k Nórsku obrátila krátko po úspešnom zakončení poľského ťaženia. Z obavy, žeby Briti a Francúzi samy mohli obsadiť niektoré dôležité body na Nórskom území, prikázal Hitler OKW, aby vypracovalo predbežné plány pre inváziu do Nórska. Hitler prehlásil: „Vývoj situácie v Škandinávii vyžaduje uskutočnenie všetkých možných príprav na okupáciu Dánska a Nórska. Táto operácia by mala zabrániť britskému prenikaniu do tejto oblasti. Taktiež by mala zabezpečiť naše zdroje železnej rudy v Švédsku a poskytnúť našemu námorníctvu a leteckým silám širšiu štartovnú líniu proti Británii.“ Výsledkom bola Štúdia Nord. Najdôležitejším získaným poznatkom bolo, že kľúčovým faktorom úspechu podobnej operácie bude absolútny moment prekvapenia a použitie rýchlych bojových lodí Kriegsmarine ako dopravných plavidiel pre invázne jednotky. Štúdia bola predložená Hitlerovi 20. januára 1940. Ten nariadil, aby bola v rámci OKW vytvorená špeciálna plánovacia skupina, ktorá mala za úlohu pripraviť plány pre Operáciu Weserubung. Onedlho boli definovaných 6 hlavných cieľov: hlavné mesto Nórska Oslo, obývané pobrežné oblasti na juhu, Bergen, Trondheim, Narvik, Tromso a Finnmark. Hlavným cieľom bolo poraziť Nórsko za čo najkratší čas, čomu mal slúžiť aj príkaz na zajatie Nórskeho kráľa. Velenie nad inváznymi silami bolo zverené generálovi Nikolausovi von Falkenhorstovi. Ten po zoznámení sa s plánom rozhodol, že okupované by malo byť aj Dánsko. Pre inváziu do Nórska boli určené nasledujúce sily:

XXI. armádny zbor
* 3. horská divízia (Dietl)
* 69. pešia divízia (Tittel)
* 163. pešia divízia (Engelbrecht)
* 181. pešia divízia (Woytasch)
* 196. pešia divízia (Pellengahr)
* 214. pešia divízia (Horn)
* 2. horská divízia (Feurstein, táto jednotka bola pridaná až neskôr)


generál Nikolaus von Falkenhorst


generál Eduard Dietl

Invázne jednotky doplňovali malé oddiely parašutistov, ktorý mali obsadiť kľúčové letiská. Leteckú podporu a zásobovanie mal na starosti X. letecký zbor (disponoval asi 1100 lietadlami všetkých typov). Pre úplnosť inváziu do Dánska mal na starosť XXXI. Armádny zbor (170. pešia divízia, 198. pešia divízia, 11. motorizovaná brigáda). Kriegsmarine poskytla pre nadchádzajúcu operáciu väčšinu plavidiel, ktoré mala k dispozícii. Tie boli rozdelené nasledovne:

Námorná skupina 1: cieľ Narvik
torpédoborce Georg Thiele, Wolfgang Zenker, Bernd von Arnim, Erich Giese, Erich Koellner, Dieter von Roeder, Hans Ludemman, Hermann Kunne, Wilhelm Heidkamp (vlajková loď), Anton Schmidt
transportné lode Bärenfels, Rauenfels, Alster a tankery Jan Wellem, Kattegat

Námorná skupina 2: cieľ Trondheim
ťažký krížnik Admiral Hipper a torpédoborce Paul Jacobi, Theodor Riedel, Bruno Heinemann, Friedrich Eckholdt
transportné lode Sao Paulo, Levante, Main a tankery Skagerrak, Moonsund

Námorná skupina 3: cieľ Bergen
ľahké krížniky Köln, Königsberg, školská delostrelecká loď Bremse, torpédovky Leopard, Wolf
s-boaty S-19, S-21, S-22, S-23, S-24, tender pre s-boaty Carl Peters

Námorná skupina 4: cieľ Kristiansand a Arendal
ľahký krížnik Karlsruhe, torpédovky Luchs, Greif, Seeadler,
s-boaty S-7, S-8, S-17, S-30, S-31, S-32, S-33, tender pre s-boaty Tsingtau

Námorná skupina 5: cieľ Oslo
ťažký krížnik Blücher, Lützov (ex Deutschland), ľahký krížnik Emden, torpédovky Möwe, Albatros, Kondor
mínolovky R-17, R-18, R-19, R-20, R-21, R-22, R-23, R-24, trawlery RAU 7 a RAU 8
tankery Senator, Euroland

Kriegmarine tiež (napriek veľkému odporu Dönitza) uvoľnila aj veľké množstvo ponoriek, ktoré boli umiestnené pozdĺž nórskeho pobrežia. Ich úlohou bolo zabrániť Royal Navy akokoľvek narušiť vylodenie.



Priebeh operácie

Hitler nariadil spustiť operáciu Weserubung v ranných hodinách 9. apríla 1940. Iróniou je, že k akcii sa konečne rozhýbali Briti, ktorí položili v pobrežných vodách míny a chystali sa vysadiť aj pozemné jednotky. Nemci ich však predbehli. V Narviku nemecké topédoborce potopili dva staré nórske obrnence Eidsvold a Norge a rýchlo obsadili mesto jednotkami 3. horskej divízie generála Dietla. Trondheim taktiež padol viac menej bez odporu, len obranci letiska zložili zbrane až po 2 dňoch odporu. V Bergene bol pobrežnými batériami poškodený krížnik Königsberg (nasledujúci deň ho dorazili britské bombardéry), čo však nazabránilo Nemcom ešte pred obedom mesto obsadiť. Stanovený cieľ sa podarilo splniť aj námornej skupine 4. Pri spiatočnej plavbe však britska ponorka potopila ľahký krížnik Karlsruhe. Najsilnejší odpor kládli Nóri na prístupoch k svojmu hlavnému mestu. Podmorská torpédová batéria na ostrove Kalholm, o ktorej nemali Nemci ani tušenie, potopila novučičký nemecký ťažkých krížnik Blücher s ťažkými stratami na životoch posádky aj výsadku. Nemeckým parašutistom sa podarilo prekvapivým útokom obsadiť letiská pri Osle, Kristiansande a Stavangere. Napriek určitým stratám (najmä na strane Kriegsmarine) sa Nemcom úvodný ťah podaril a úspešne obsadili všetky stanovené strategické pozície. Zdržanie pri obsadzovaní Osla však umožnilo nórskemu kráľovi aj parlamentu uniknúť spolu s štátnym pokladom. Naopak obrovským sklamaním skončilo nasadenie nemeckých ponoriek proti britskej flotile. Napriek množstvu výhodných útočných situácii, ktoré si kapitáni ponoriek vytvorili, nepodarilo sa im potopiť jedinú loď. Vinu treba hľadať najmä na strane nespoľahlivých magnetických rozbušiek, ktorými boli nemecké torpéda vybavené. Morálka ponorkárov týmito nezdarmi silne utrpela a Dönitzovi neostalo nič iné ako svojich vlkov stiahnúť. V snahe vyhnúť sa prudkým útokom Luftwaffe, rozhodli sa Spojenci zamerať svoje úsilie na severnú časť Nórska, konkrétne na Trondheim a Narvik. V snahe opäť získať Trondheim. 14. apríla a v nasledujúcich dňoch sa v Namsose (severne od Trondheimu) vylodila 146. pešia brigade a francúzska 5. brigáda alpských strelcov. 18. apríla sa v Adalsnes (južne od Trondheimu) vylodila 148. pešia brigáda nasledovaná 15. pešou brigádou. Spojenci tak zaujali pozície severne a južne od mesta a pripravovali sa na jeho znovuobsadenie za asistencie početných nórskych jednotiek. Napriek výraznej početnej prevahe sa nemecký general Kurt Woytasch nenechal zastrašiť a postupoval ofenzívne. Rozhodnými útokmi zastavil najprv postup Spojencov zo severu a následne sa rovnako vysporiadal aj s jednotkami na juhu. Významnú úlohu pritom zohrala nemecká vzdušná podpora a neustále bombardovanie základní v Namsose a Adalsnese. Napriek tomu, že straty neboli vysoké rozhodli sa Spojenci ustúpiť, a tak do 3. mája nezostal v okoli Trondheimu jediný spojenecký vojak. Zbytok nórskych jednotiek bol donútený kapitulovať.

Nepriaznivá situácia z pohľadu Nemcov sa vyvinula v Narviku. Dve námorné bitky (10. a 13. apríla) pripravili Nemcov o všetkých 10 torpédoborcov. Dietl tak zostal so svojími horskými myslivcami úplne odrezaný od pomoci. Po vyzbrojení námorníkov, ktorí prežili potopenie svojich lodí, mal k dispozícii asi 4500 mužov. Spojenci však postupovali pomaly. K dispozícii mali 6. nórsku divíziu, 3 prápory alpských strelcov, 2 prápory cudzineckej légie, 4 prápory poľskej nezávislej brigády, 4 britské pešie prápory. Napriek veľkej opatrnosti s akou boli útoky proti nemeckým pozíciam vedené  a problematickým velením sa Spojencom darilo menej početnú nemeckú posádku postupne vytláčať. Vedomý si vyčerpania svojich mužov a toho, že práve započatá ofenzíva na západnom fronte neumožní poslať do Nórska posily, požiadal Dietl a povolenie prekročiť hranicu do Švédska. Napriek menšiemu posilneniu prostredníctvom parašutistov, bol Dietl nakoniec donútený Narvik opustiť. Od Trondheimu sa však na pomoc blížila 2. horská divízia. Postupovala pritom terénom, ktorý predtým britskí spravodajskí dôstojníci označili za nepriechodný. Spojenci sa však z tohto úspechu dlho neradovali. Katastrofálna situácia, ktorá sa vyvinula vo Francúzsku, prinútila Spojencov sa z Narviku stiahnúť. Evakuácia prebehla úspešne a ukončená bola 8. júna 1940. Nórskemu veleniu neostalo nič iné ako priznať porážku a 10. júna bolo podpísané prímerie.

Záver

Okupáciou Nórska a Dánska si Nemci zabezpečili kontrolu nad prístupom do Baltského mora a k svojmu severnému pobrežiu. Zároveň si udržali kontrolu nad životne dôležitými zdrojmi švédskej železnej rudy. Vytvorili si tiež postavenie, ktoré im umožnilo v neskorších fázach napadať konvoje smerujúce do ZSSR. Pôvodným zámerom bolo aj rozšíriť oblasť, z ktorej mohli k útokom na atlantické konvoje vyplávavať ponorky. Efekt sa však prejavil len čiastočne, keďže onedlho nato kapitulovalo Francúzskeho, ktorého prístavy boli na túto úlohu oveľa vhodnejšie. Na druhú stranu predstavovala operácia Weserubung katastrofu pre Kriegsmarine, ktorá prišla o veľkú časť svojej údernej sily a neúspech ponoriek neumožnili tieto straty aspoň vyrovnať obdobnými stratami na strane Spojencov. Zároveň si dĺžka nórskeho pobrežia vyžadovala umiestnenie pomerne početných okupačných síl. Hitler až do konca vojny žil v obavách, žeby sa Spojenci mohli v Nórsku vylodiť. Napriek všetkému je však invázia do Nórska a Dánska jasným príkladom brilantne uskutočnenej operácia. Napriek početnej prevahe nepriateľa ako na súši tak na mori sa podarilo vďaka prekvapeniu, vzdušnej prevahe a kvalitám jednotlivých nemeckých veliteľov a ich mužov dosiahnúť pre Nemecko ďalšie skvelé víťazstvo.
The only easy day was yesterday.

Peter Steindl

  • Luftwaffe
  • Oberstleutnant - podplukovník
  • Příspěvků: 790
  • Za zásluhy o rozvoj fóra. Uděleno: 9. července 2007 Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.  Uděleno: 12. května 2008 Za 2 roky aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 12. května 2009
Re: Operácia Weserübung - invázia do Nórska a Dánska
« Odpověď #1 kdy: Květen 02, 2010, 10:19:51 »
Co k výbornému článku dodat....
Okupace Norska byla pro Němce velmi problematická. Napadají mě pro ně jenom dva přínosy:
a) produkce těžké vody
b) ochrana přístupů ke Švédsku a rozšíření základny pro útok SSSR
Švédsko bylo pro Němce velmi významným obchodním a dokud vítězili, tak někdy i politickým partnerem (přesuny německých vojsk švédským územím v červnu 1941 nebyly zrovna neutrální). Kromě železné rudy a barevných kovů dodávali Němcům hlavně různé strojírenské součástky (třeba kuličková ložiska) až do poslední fáze války.
Na švédské železné rudě ovšem nebyli Němci po značnou část války závislí - do února 1944 využívali obrovská ložiska u ukrajinského Krivého Rogu a do září 1944 doly v Lotrinsku.
Ohromnou nevýhodou byla hlavně nutnost udržovat v Norsku početnou posádku, ještě na sklonku roku 1944 tam bylo asi 300 000 mužů. Pro srovnání - až do vystoupení Itálie z války měli Němci v Norsku podobný počet divizí jako na celém Balkáně dohromady.
Vylodění Spojenců v Norsku by mělo spoustu specifických rysů - ať už kvůli nesmírně dlouhému a členitému pobřeží nebo kvůli absolutně nedostatečné infrastruktuře - Norsko protínala jedna jednokolejná železniční trať.
Lepší pít coca-colu, než vodu z louže, ve které jsou červi.

Kageneck

  • Administrátor
  • Příspěvků: 2615
  • Za zásluhy o rozvoj fóra. Uděleno: 23. prosince 2007 Za 1 rok aktivní činnosti na fóru. Uděleno: 15. června 2007 Za zásluhy o rozvoj fóra. Za 2 roky aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 22. června 2008 Za 3 roky aktivní činnosti na fóru.   Uděleno. 22. června 2009
Re: Operácia Weserübung - invázia do Nórska a Dánska
« Odpověď #2 kdy: Květen 03, 2010, 03:24:35 »
Třetím přínosem byla letecká základna pro vedení vojenských operací proti Velké Británii. Ovšem přínosem značně pochybným neboť bombardovací svazy byly bez stíhací podpory masakrovány.
Pro Luftwaffe se tak Norsko stalo alespoň příležitostí pro útoky na námořní cíle. Těchto zkušeností pak bylo využito ve Středozemním moři.
Vysoký počet okupačních sil byl způsoben obavami Hitlera o ztrátu Norska vlivem spojenecké invaze. Mimojiné to kritizuje i Erich von Manstein ve svých pamětech (Ztracená vítězství, svazek 2). Stěžuje si na neodstatek pěších jednotek pro útok skupiny Jih během operace Zitadelle a navrhoval právě převelení některých norských pěších jednotek na východní frontu.
Otázkou je, jak byly tyto divize kvalitní - o tom informace nemám.
„Afrika, der Krieg ohne Hass“ Erwin Rommel

Peter Steindl

  • Luftwaffe
  • Oberstleutnant - podplukovník
  • Příspěvků: 790
  • Za zásluhy o rozvoj fóra. Uděleno: 9. července 2007 Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.  Uděleno: 12. května 2008 Za 2 roky aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 12. května 2009
Re: Operácia Weserübung - invázia do Nórska a Dánska
« Odpověď #3 kdy: Květen 03, 2010, 05:27:12 »
Kvalita okupačních divizí v Norsku byla dost variabilní. Tři sbory, které prakticky celou válku strávily jako obrana pobřeží (XXXIII., LXX., LXXI.) měly dohromady 10 divizí, z nichž tak dvě byly schopné mobilnější činnosti, zbytek byl pobřežně-pevnostní. Okupační úkoly tam ale plnily i jiné divize, které byly v průběhu války poslány na východní frontu (některé už v lednu 1942).
Musíme ovšem vzít v potaz, že kdyby nebylo obsazeno Norsko, tak by tyhle divize nemusely vzniknout.
Lepší pít coca-colu, než vodu z louže, ve které jsou červi.

Sahidko

  • Francouzská cizinecká legie
  • Lieutenant-colonel
  • Příspěvků: 1545
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 26. července 2008
Re: Operácia Weserübung - invázia do Nórska a Dánska
« Odpověď #4 kdy: Květen 03, 2010, 05:29:37 »
Myslím, že medzi prínosy by sme mohli ešte zaradiť aj získanie priameho spojenia s Fínskom (dokým mali Nemci pod kontrolou Baltské more).
Aby som článok ukončil, tak doplním pár informácií ohľadom Dánska. Ako už bolo spomenuté požiadal Falkenhorst, aby sa operácia Weserubung vzťahovala aj na Dánsko, čím by Nemecko získalo plnú kontrolu nad prístupmi do Baltského mora a lepší prístup k samotnému Nórsku. Schopnosť Dánov klásť účinný odpor bola v dôsledku málo početnej a zastaralej armády, ako aj rovinatého charakteru územia veľmi limitovaná. K útoku na krajinu boli teda určené len 3 väčšie armádne jednotky.

XXXI. armádny zbor
* 170. pešia divízia (Wittke)
* 198. pešia divízia (Rötig)
* 11. motorizovaná brigáda (Angern)

Námorná skupina 6: cieľ Egersund
mínolovky M 1, M 2, M 9, M 13

Námorná skupina 7: cieľ Nyborg a Korsör
školská loď Schleswig-Holstein (predreadnought z WW1), transportné lode Campinas, Cordoba a ďalšie malé plavidlá

Námorná skupina 8: cieľ Kodaň
mínonoska Hansestadt Danzig, ľadoborec Stetin

Námorná skupina 9: cieľ Middelfart
doprovodná loď Rugard, mínolovky M 115, M 129, M 157 a ďalšia malé plavidlá

Námorná skupina 10: cieľ Esbjerg a Nordby
eskortné plavidlo Königen Luise, mínolovky M 1201, M 1208, M 4, M 20, M 84, M 102 a ďalšie malé plavidlá

Námorná skupina 11: cieľ Thyborön
tender pre mínlovky Von der Groeben, mínolovky M 61, M 89, M 110, M 111, M 134, M 136 a ďalšie malé plavidlá

Presne podľa očakávaní stretli sa útočiace nemecké jednotky len so symbolickým odporom. Do 12 hodín padlo hlavné mesto Kodaň a dánska vláda vydala rozkaz zložiť zbrane. Padlo 13 a zranených bolo 23 dánskych vojakov. Nemci mali iba jedného mŕtveho.
The only easy day was yesterday.

Sahidko

  • Francouzská cizinecká legie
  • Lieutenant-colonel
  • Příspěvků: 1545
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 26. července 2008
Re: Operácia Weserübung - invázia do Nórska a Dánska
« Odpověď #5 kdy: Listopad 18, 2012, 02:17:53 »

torpédoborce vyloďujú nemecké jednotky v Narviku


nemecké torpédoborce v Narviku


britské torpédoborce a bitevná loď Warspite v Narviku

The only easy day was yesterday.