Autor Téma: Francúzske ľahké krížniky 3. - Trieda La Galissonniére  (Přečteno 3760 krát)

0 uživatelů a 1 Host prohlíží toto téma.

Sahidko

  • Francouzská cizinecká legie
  • Lieutenant-colonel
  • Příspěvků: 1539
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 26. července 2008
Francúzske ľahké krížniky 3. - Trieda La Galissonniére
« kdy: Květen 01, 2014, 06:40:45 »
ĽAHKÉ KRÍŽNIKY TRIEDY LA GALISSONNIÉRE


HISTÓRIA A VÝVVOJ

Ako sme si povedali v predchádzajúcom článku o Emile Bertin, väčšina krajín si čoskoro uvedomila prílišnú nákladnosť tzv. Washingtonských krížnikov (výtlak do 10.000 ton a výzbroj do ráže 203 mm). Nie je preto divu, že aj tejto kategórii sa na nasledujúcej konferencii v Londýne (21. január až 22. apríl 1930) venovala veľká pozornosť. Výsledkom bolo rozdelenie krížnikov na dve samostatné skupiny: a) s delami do 203 mm a b) s delami do 155 mm. V prvom prípade boli tri najväčšie námorné mocnosti limitované ako maximálnym počtom plavidiel tak aj tonážou, v druhom iba tonážou. Na Francúzsko a Taliansko sa pravidlá tejto časti zmluvy nevzťahovali, napriek tomu obe krajiny svoju ďalšiu pozornosť sústredili práve na stavbu ľahkých krížnikov.


Pola, posledný dokončený taliansky ťažký krížnik

Prvým plodom tohto nového zamerania bol 6.000 tonový Emile Bertin, ktorý bol ale prakticky bez pancierovej ochrany. Na rozdiel od neho sa Briti pri navrhovaní novej triedy ľahkých krížnikov rozhodli vybrať inou cestou. Päťčlenná trieda Leander, pri ktorej stavba začala dokonca ešte pred podpísaním samotnej Londýnskej dohody, preto dosahovala výtlak cca 7.000 ton, jej hlavnú výzbroj tvorilo osem 152 mm diel v dvojhlavňových vežiach a bola schopná dosiahnuť maximálnu rýchlosť 32.5 uzla. Predovšetkým ale dostala úzky 76 mm bočný pancierový pás v oblasti kotolní a strojovní, 89 mm ochranu muničných skladov a 25 mm pancier na delové veže. Francúzi začali pracovať na nových krížnikoch okamžite po skončení Londýnskej konferencie ale až v druhej polovici roku 1931 vznikla dohoda o základných charakteristikách: výtlak 7.600 ton, rýchlosť 31 uzlov, výzbroj deväť 155 mm diel a pancierová ochrana odvodená od ťažkého krížnika Algérie. Po diskusii ohľadom plánovanej protilietadlovej výzbroji a počte hriadeľov bola schválená stavba prvej dvojice plavidiel.


britský ľahký krížnik Leander

POPIS

Dve lode boli autorizované  v rámci  námorného programu pre rok 1931 a zvyšné štyri potom pre nasledujúci rok 1932. V dôsledku rozsiahlosti programu mali stavbu plavidiel z roku 1932 zaobstarať súkromné lodenice. Krížniky dostali nasledovné mená: La Galissonniére po guvernérovi Nového Francúzska z 18teho storočia, Jean de Vienne po admirálovi z obdobia Storočnej vojny, Marseillaise po francúzskej hymne, Gloire po jednej zo zásad francúzskeho námorníctva, Montcalm po veliteľovi jednotiek v Severnej Amerike počas Sedemročnej vojny a nakoniec Georges Leygues po ministrovi námorníctva, ktorý zomrel v roku 1933. Štandardný výtlak plavidiel po dokončení činil 7.600 ton, plný potom 9.400 ton. lode boli 179.5 metra dlhé, 17.5 metra široké a s ponorom 5.3 metra. Vzhľadovo sa trieda podobala na svojho predchodcu: na vyvýšenej prove sa nachádzali dve veže hlavného delostrelectva s jednou v superpozícii, za nimi vyrastali nadstavby s mostíkom a hlavným sťažňom. Medzi dvoma komínmi sa nachádzal priestor pre člny, torpédomety a protilietadlovú výzbroj. Nasledoval hangár pre palubné lietadlá a tretia veža hlavného delostrelectva. V čase mieru tvorilo posádku 557 námorníkov a dôstojníkov, vo vojnovom stave tento počet narástol na 764.


vedúca loď triedy La Galissoniére počas stavby v Breste

PANCIEROVANIE

Pancierovej ochrane bola venovaná relatívne veľká pozornosť ale vzhľadom na veľkostné obmedzenia nutne predstavovala kompromis. Pancierový pás s hrúbkou 105 mm pokrýval bok lode od prednej po zadnú delovú vežu. Na oboch koncoch ho uzatvárali 60 mm priečne prepážky. Horizontálna ochrana sa obmedzovala na 38 mm pancierovú palubu. Veže hlavného delostrelectva chránil 100 mm pancier spredu, 50 mm zhora a na bokoch a 45 mm zozadu. Pancierovanie veliteľskej veže tvorili 95 mm steny a 50 mm strop. Symbolickú ochranu silnú 26 mm dostali aj dymovody do komínov a oddelenie s kormidelným zariadením na korme. Celkovo vážila pancierová ochrana 1461 ton.

POHONNÝ SYSTÉM

Pohonný systém krížnikov pozostával z dvoch kotolní a dvoch strojovní. Každá kotolňa bola dlhá 16 metrov a obsahovala dvojicu tandemovo usporiadaných kotlov typu Indret. Tie pracovali pri tlaku 27kg/cm2 a spaliny odvádzali do predného (1. kotolňa) resp. zadného komína (2. kotolňa). Menší pomocný kotol stál po ľavej strane kotla č.2 v prednej kotolni. Predná strojovňa bola rovnako dlhá ako kotolne a umiestnená medzi nimi. Zadná strojovňa bola s dĺžkou 18 metrov o niečo väčšia a umiestnená za zadnou kotolňou. V každej z nich sa nachádzala jedna sada turbín a to buď typu Rateau (v prípade La Galissonniére, Jean de Vienne, Gloire) alebo Parson (Marseillaise, Georges Leygues, Montcalm). Tie pozostávali z vysoko-stredno-nízkotlakej turbíny a turbíny pre plavbu ekonomickou rýchlosťou. Predná strojovňa poháňala pravú a zadná strojovňa potom zase ľavú lodnú skrutku. Medzi nimi sa nachádzalo jediné kormidlo s plochou 23.7 m2. Potrebu elektrickej energie pokrývala štvorica 200 kW turbogenerátorov (po dvoch v každej zo strojovní) a trojica 100 kW dieselových generátorov. Plánovaný výkon pohonnej sústavy dosahoval 84.000 ks a rýchlosť 31 uzlov. Počas skúšobných osem hodinových plavieb dosiahol najvyššiu rýchlosť Gloire a to 36.8 uzla pri výkone 116.174 ks. 1.569 tonová zásoba paliva vystačila na 7.000 námorných míľ pri rýchlosti 12 uzlov a na 1.600 námorných míľ pri rýchlosti 34 uzlov. Celkovo tvorila váha pohonného systému 1.370 ton.


lodná skrutka Montcalmu/pohľad to do jednej zo strojovní na Montcalme

VÝZBROJ

Hlavná výzbroj bola prakticky totožná s predchádzajúcim krížnikom Emile Bertin tzn.: deväť 152 mm/55 diel M1930 v trojhlavňových vežiach. Tie boli na rozdiel od predchádzajúceho prípadu pancierované a teda aj podstatne ťažšie (172 ton). Ako munícia slúžil protipancierový granát OPF Model 1931 s váhou 54.5 kg a vysokoexplozívny granát OEA Model 1936 s váhou 55.09 kg. Celková zásoba munície činila 1.850 striel. Pri použití maximálnej 45 stupňovej elevácie činil maximálny dostrel 26.500 metrov a na vzdialenosť 9.970 metrov bol OPF granát schopný preraziť bočný pancier s hrúbkou 122 mm. Vysoký stupeň automatizácie mal za následok časté zlyhania a rýchlosť paľby iba 3 rany/min., ktorú sa neskôr ale podarilo čiastočne vylepšiť.


jedna z predných veží hlavného delostrelectva

Ťažkú protilietadlovú výzbroj tvorilo osem 90 mm/50 diel M1926 v štyroch dvojhlavňových postaveniach M1930. Umiestnené boli na bokoch paluby: prvá dvojica približne na úrovni predného a druhá dvojica zase na úrovni zadného komína. Oba typy boli schopné maximálneho námeru +80/-5 stupňov, nabíjanie nad 60 stupňov sa však ukázalo ako náročné. Ako primárna munícia slúžil vysokoexplozívny granát OEA Model 1925 s váhou 9.51 kg vystreľovaný pomocou 3.1 kg prachovej nálože BM5. Celková zásoba munície činila 2.600 striel (z toho 200 osvetľovacích). Pri paľbe proti námorným cieľom a 45 stupňovej elevácii činil maximálny dostrel 15.440 metrov, pri použití proti lietadlám a 80 stupňovej elevácii dosahoval vertikálny dostrel 10.600 metrov. Delá boli schopné vystreliť 13-14 rán/min. Ľahká protilietadlová výzbroj po dokončení pozostávala výhradne z ôsmych 13.2 mm guľometov Hotchkiss v dvojhlavňovom prevedení umiestnených po stranách prednej nadstavby. V snahe aspoň čiastočne protilietadlovú ochranu zlepšiť dostal La Galissonniére štvorhlavňové postavenie rovnakej zbrane, zatiaľ čo zvyšné lode sa museli uspokojiť z ďalšou dvojicou dvojhlavňovej verzie v zadných rohoch hangáru.


dvojhlavňové postavanie pre 90 mm delá s obsluhou


dvojhlavňový 13.2 mm guľomet už s ochranným štítom

V dôsledku nutnosti ušetriť váhu pre rozsiahlejšie pancierovanie obdržala trieda La Galissonniére iba dvojhlavňové odpaľovače pre torpéda umiestnené na bokoch paluby medzi lodnými komínmi. Torpéda boli opäť typu 1923D s dĺžkou 8.28 metra, váhou cez dve tony s 310 kg bojovou hlavicou TNT. Pri rýchlosti 35 uzlov činili ich dosah 13.000 metrov.


dvojhlavňový torpédomet počas údržby

PALUBNÉ LIETADLÁ

Krížniky vybavili palubným katapultom na delovej veži č.3. Ten bol teleskopický s maximálnou dĺžkou 22.15 metra. Za vežou sa nachádzal priestorný hangár, ktorý dokázal poňať dvojicu hydroplánov so zloženými krídlami. Tretí stroj bol umiestnený na jeho streche. Pre vyzdvihnutie lietadla z hladiny Francúzi vymysleli zaujímavý spôsob: loď plávajúca rýchlosťou do 15 uzlov vypustila z kormy akúsi pristávaciu podložku, z ktorej potom hydroplán vyzdvihol žeriav. Ďalšia dvojica žeriavov určená pre manipuláciu s lietadlami na palube sa nachádzala na hangári. Na palube sa zvyčajne nachádzali tri hydroplány typu Loire 130.


hydroplán Loire 130 na katapulte na zadnej delovej veži


hydroplán Loire 130 smeruje na pristávaciu podložku

RIADENIE PAĽBY

Hlavné stredisko riadenia paľby sa nachádzalo na vrchole trojnôžkového sťažňa a obsahovalo jediný 8 metrový stereoskopický diaľkomer. Ten poskytoval potrebné dáta pre strelecký počítač Model 1924. Rovnaké diaľkomery namontovali aj do zadnej časti delových veží č.2 a č.3. Pre potreby zameriavania torpédometov slúžil 3 metrový taktický diaľkomer umiestnený na strope veliteľskej veže. Paľbu 90 mm protilietadlových diel riadili dva zameriavače s 3 metrovými (4 metrovými pre neskoršie štyri lode) diaľkomermi z kruhových postavení na rozšíreniach navigačného mostíka. Pre dvojice 13.2 mm guľometov slúžil 1 metrový diaľkomer umiestnený na každom z krídel admirálskeho mostíka.


hlavné stredisko riadenia paľby s 8 metrovým diaľkomerom

MODIFIKÁCIE

K výraznejším modifikáciám triedy La Galissonniére prišlo až s vypuknutím vojny. Najprv dostali na kormu dvanásť 35 kilogramových hlbinných náloží spolu so zásobou na trojité prebitie. V snahe zamedziť prieniku vody do delových veží obdržali jednotlivé hlavne gumovú ochranu. Protilietadlová ochrana sa čoskoro ukázala ako nedostatočná a tak v priebehu roku 1941 na palubu pribudlo najprv jedno dvojhlavňové postavenie s 37 mm/50 M1933 delami na vrch veliteľskej veže a potom aj dvojica jednohlavňových postavení s 25 mm/60 M1939 delami na vrch hangáru. Niektoré z krížnikov nafasovali aj 13.2 mm guľomety Browning, pričom ich počet sa loď od lode líšil. La Galissonniére, Jean de Vienne a Marseillaise skončili svoju kariéru v Toulone. Zvyšné tri lode mali viacej šťastia a v priebehu roku 1943 prešli modernizáciou v USA. Počas nej prišli o svoje 37 mm a 25 mm delá, 13.2 mm guľomety, katapult aj s lietadlami.  Namiesto nich obdržali šesť štvorhlavňových 40 mm Boforsov: dva na rozšírené krídla mostíka, dva na strechu hangáru a dva na zadnú palubu. Okrem toho získali aj šestnásť 20 mm Oerlikonov v jednohlavňovom prevedení: štyri na provu pred delovú vežu, štyri po stranách prednej nadstavby, štyri na úrovni torpédometov a zvyšné štyri na kormu. Na mriežkové rozšírenie hlavného sťažňa boli namontované radary SA (vzdušný prieskum) a SF (hladinový prieskum).  Jednotlivé lode sa v detailoch umiestnenia novej výzbroje a radarov líšili. Ďalšie úpravy museli počkať až do skončenia vojny, konkrétne do rokov 1946-47. Najviditeľnejšou zmenou bola inštalácia nového štvornôžkového sťažňa medzi prednou nadstavbou a prvým komínom. Menej nápadným bolo výrazne posilnenie radarového vybavenia plavidiel, ktoré pozostávalo z britských radarov typu 284 (riadenie paľby), typu 293 (hladinový prieskum), typu 281 (vzdušný prieskum), typu 285 (riadenia paľby pre protilietadlové delá) a pôvodného amerického SF radaru.  Poslednou modifikáciu sa stala inštalácia nového trubkového sťažňa pred nadstavbu, ktorá stála na  mieste pôvodného hangáru. Elektronické systémy doplnili navigačný radar DRBN30 a radaru na určovanie výšky SP. Aj v týchto prípadoch existovali menšie rozdiely medzi loďami v čase a spôsobe umiestnenia.


dvojhlavňové 37 mm delo na vrchu veliteľskej veže


štvorhlavňový 40 mm Bofors na rozšírenom krídle mostíka


nový štvornôžkový stožiar na Georges Leygues 1946

Zhrnutie TTD triedy La Galissonniére po dokončení:
Výtlak, štandardný: 7.600 ton
Výtlak, normálny: 8.360ton
Výtlak, plný: 9.400 ton
Dĺžka: 179.5 metrov
Šírka: 17.5 metra
Ponor: 5.3 metra
Posádka: 557 – 764 mužov
Lode v triede: La Galissonniére, Jean de Vienne, Marseillaise, Gloire, Montcalm Georges Leygues

Výzbroj:
Deväť 152 mm/55 diel Model 1930 (3x3)
Osem 90 mm/50 delá Model 1926 (4x2)
Osem 13.2 mm guľometov Hotchkiss (4x2)
Štyri 550 mm torpédomety Model 1923D (2x2)
Tri lietadlá typu Loire 130

Pohon:
Dve parné turbíny Parson/Rateau, štyri kotle Indret, 84.000 ks a 31 uzlov, 7000 nm pri 12 uzloch

Pancierovanie:
Pás na bokoch: 105 mm
Prepážky: 60 mm
Paluby: 38 mm
Delové veže: 100 mm
Veliteľská veža: 95 mm


nákres triedy La Galissonniére po dokončení


Gloire po modernizácii v USA v roku 1943


Gloire v zaujímavej pásikavej kamufláži

Zdroje:
French cruisers 1922/1956 – Jordan&Moulin
Le Croiseurs de 7600 tonnes – Moulin
Válečné lode 4 – Pejčoch, Novák, Hájek
Conway’s All the World ‘s fighting ships: 1922-1946
Naval Weapons of WW2 – Campbell
www.en.wikipedia.com
www.warshipsww2.eu
www.navweaps.com
The only easy day was yesterday.

oterea

  • Wehrmacht
    Schütze - vojín
  • Příspěvků: 7
Re: Francúzske ľahké krížniky 3. - Trieda La Galissonniére
« Odpověď #1 kdy: Červenec 09, 2014, 05:50:03 »
tyto kamufláže jak má Gloire prý byli velice účinné , kdyby to tak použili u více lodí ku příkladu záchranářských pak by jich nepřátelé určitě méně potopily.

Sahidko

  • Francouzská cizinecká legie
  • Lieutenant-colonel
  • Příspěvků: 1539
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 26. července 2008
Re: Francúzske ľahké krížniky 3. - Trieda La Galissonniére
« Odpověď #2 kdy: Červenec 10, 2014, 12:33:35 »
tyto kamufláže jak má Gloire prý byli velice účinné , kdyby to tak použili u více lodí ku příkladu záchranářských pak by jich nepřátelé určitě méně potopily.

Zo začiatku možno áno, ale s nástupom výkonnejších radarov ich účinnosť samozrejme dramaticky poklesla. Myslím, že ani samotný krížnik Gloire ju neniesol nejak extra dlho aj keď presný časový údaj nemám.
The only easy day was yesterday.

pan.sup

  • k.k. Landwehr
  • Oberstleutnant
  • Příspěvků: 1506
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru. Uděleno: 9. listopadu 2007 Za 2 roky aktivní činnosti na fóru.  Uděleno: 19. prosince 2008
Re: Francúzske ľahké krížniky 3. - Trieda La Galissonniére
« Odpověď #3 kdy: Červenec 10, 2014, 07:06:31 »
Nejoptimálnější zbarvení záchranných člunů je pravděpodobně barva oranžová. Účelem nátěrů záchranných člunů není maskování, nýbrž naopak (vynecháme-li ochranné účinky nátěru vůči obšívce) kontrast s mořskou hladinou, aby byly vidět i z dálky. Pokud sedíte několik hodin či dní ve člunu, je vašim cílem být nalezen, a to i mnohdy nepřítelem. To, že někteří zločinci vůči trosečníkům páchali zvěrstva, je samozřejmě pravdou, není to však důvodem, aby byly posádky z potopených plavidel, či sestřelených lodí, vystaveny zvýšené pravděpodobnosti smrti, protože je prostě nikdo neuvidí.

oterea

  • Wehrmacht
    Schütze - vojín
  • Příspěvků: 7
Re: Francúzske ľahké krížniky 3. - Trieda La Galissonniére
« Odpověď #4 kdy: Červenec 15, 2014, 02:35:45 »
Jo Sahidko pochopil oč jsem říkala.  Měla jsem na mysli lodě ne čluny.

Já vím, že záchranní člun musí být oranžový, tak jak na moři také na sněhu je oranžová a červená lépe vidět.

Ku příkladu jsem měla na mysl tu loď co byla sestra titanicu. myslím, že sloužila jako záchranná a nemocniční loď a potopili někde ve středomoří. vím že neměla maskovací nátěr.

pan.sup

  • k.k. Landwehr
  • Oberstleutnant
  • Příspěvků: 1506
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru. Uděleno: 9. listopadu 2007 Za 2 roky aktivní činnosti na fóru.  Uděleno: 19. prosince 2008
Re: Francúzske ľahké krížniky 3. - Trieda La Galissonniére
« Odpověď #5 kdy: Červenec 15, 2014, 03:03:04 »
Je nutné rozlišovat tyto dva odlišné termíny.
Nemocniční loď je typ lodě, který slouží k přepravě nemocných a zraněných námořníků. Jedná se vlastně o plovoucí nemocnici, včetně operačních sálů, s kapacitou až několika tisíc osob, a to členů posádky, zdravotnického personálu a pacientů. Původně se pro tento účel používalo upravených osobních či transportních lodí, později začala vznikat přímo specializovaná plavidla. Správně jste jako příklad uvedla Britannic. V tomto případě je nutné, aby loď nenesla kamufláž, naopak byla dobře osvětlená a bez výzbroje, protože je proti nepříteli chráněna nikoliv zbraní, nýbrž mezinárodním právem.
Záchranná loď je typ plavidla, který může mít celou řadu podob a funkcí. Pokud se jedná o loď zachraňující trosečníky, je rovněž pasivně chráněna nikoliv kamufláží, nýbrž mezinárodním právem. V tomto případě se jedná o plavidlo o malém výtlaku, vysoké rychlosti a dobrých nautilických vlastností.

Závěrem je dle mého názoru fakt, že pokud by nemocniční lodě nesly kamufláž, počet potopených plavidel tohto typu by se drasticky zvýšil, protože by je potápěli nejen zločinci, nýbrž i vcelku rozumní námořní kapitáni a letci.

oterea

  • Wehrmacht
    Schütze - vojín
  • Příspěvků: 7
Re: Francúzske ľahké krížniky 3. - Trieda La Galissonniére
« Odpověď #6 kdy: Červenec 15, 2014, 05:41:32 »
hmmm tak na tom asi bude něco pravdy.  Alespoň vím proč se tedy nemaskovali... dík pan.sup