Autor Téma: Timothy Snyder- Krvavé územie: Európa medzi Hitlerom a Stalinom  (Přečteno 1783 krát)

0 uživatelů a 1 Host prohlíží toto téma.

Ghola

  • Wehrmacht
    Oberleutnant - nadporučík
  • Příspěvků: 328
  • Neexistujú zúfalé situácie, iba zúfalí ľudia
    • www.zvlastnezbrane.estranky.sk
Timothy Snyder- Krvavé územie: Európa medzi Hitlerom a Stalinom

Vydavateľstvo: Premedia
Rok vydania: 2013
Počet strán: 464
ISBN: 9788081590252

Text distribútora:
Uprostred Európy, uprostred dvadsiateho storočia, zavraždili Sovieti a nacisti na krvavom území medzi Berlínom a Moskvou štrnásť miliónov ľudí. Počas dvanástich rokov na území dnešného Poľska, Ukrajiny, Bieloruska, pobaltských štátov a v západnej časti Ruska každý rok zmasakrovali v priemere viac ako milión obyvateľov. Bol to výsledok cielenej politiky, ktorá priamo nesúvisela s bojovými operáciami. Kniha pomáha pochopiť, že toto šialenstvo malo systém.
Americký historik Timothy Snyder vo svojej knihe podrobne skúma Stalinove a Hitlerove motívy a metódy. Svoje rozprávanie dopĺňa aj dôležitými výpoveďami obetí, ktoré po sebe zanechali listy príbuzným, vyhodili lístky z vlakov či po sebe zanechali denníky. Dielo vychádza zo širokého využívania predovšetkým miestnych prameňov. Opiera sa o autorovu schopnosť nepateticky, cez množstvo epizodických postáv vrátiť aspoň niektorým z týchto miliónov zavraždených tvár a hlas. Výsledkom je originálna kniha, ktorá nás núti nanovo preskúmať najväčšiu tragédiu v európskych dejinách a nanovo premýšľať o našej minulosti.
Viacerí odborníci označili Krvavé územie za jednu z najdôležitejších kníh o zlomových udalostiach 20. storočia. Dielo získalo od vydania viaceré prestížne ocenenia a v štyroch krajinách figurovalo na prvej priečke rebríčka bestsellerov literatúry faktu. Neprekvapuje, že okrem prekladov do najväčších svetových jazykov kniha medzičasom vyšla vo všetkých jazykoch, ktorými sa dnes hovorí na niekdajšom krvavom území.

Vlastný názor:
Túto knihu považujem za jednu z najlepších publikácií venujúcich sa nacistickému a komunistickému režimu. Oceňujem, že niekto konečne skúmal okrem nacistických aj sovietske zločiny, porovnal spôsoby akými boli uskutočnené a zasadil ich do širšieho kontextu; Snyder ale prišiel aj s (aspoň pre mňa) novými informáciami o nacistických plánoch masového vyhladovania miliónov slovanských obyvateľov ZSSR- tzv. Hungerplan (dnes již zcela vyvrácené, stejně jako údajný projev A.Hitlera o méněcennosti Čechů z roku 1932) a za zaujímavú považujem aj časť podľa ktorej Stalin podporoval partizánov na nemcami okupovaných územiach okrem oslabenia nemeckých bojujúcich jednotiek aj preto, aby vyvolal čo najkrutejšiu odvetu.
Prvé tri kapitoly sa venujú takmer výlučne sovietskym zločinom- hladomoru na Ukrajine, Veľkému teroru a teroru proti etnickým menšinám v ZSSR. Štvrtá kapitola opisuje rozdelenie Európy medzi Nemecko a ZSSR podľa paktu Molotov-Ribbentrop a udalosti ktoré nasledovali až do začiatku operácie Barbarossa (vyvraždenie poľských, litovských, lotyšských a estónskych elít,...). V nasledujúcich piatich kapitolách sú popísané nacistické plány a zločiny- Generalplan Ost, Hungerplan, budovanie táborov pre vojnových zajatcov ktorých v nich cielene vyhladovali, budovanie koncentračných táborov a napokon "tovární na smrť", ako aj postupy nemeckej moci proti povstaniam, partizánom,... Predposledná kapitola sa zaoberá odsunom Nemcov, ale aj Poliakov, Maďarov či Ukrajincov a s ním spojenými zločinmi. Posledná kapitola je venovaná povojnovému antisemitizmu v Sovietskom zväze, ktorý si vyžiadal málo obetí asi len vďaka tomu, že Stalin krátko po začatí antisemitskej kampane zomrel. Tu ma zaujali jednak tézy s ktorými sovietska propaganda prišla- židia sa vraj chystajú spolu s kapitalistami rozvrátiť budovanie socializmu a (židovskí) lekári s nimi spolupracujú a neliečia, ale v skutočnosti zabíjajú sovietskych občanov, najmä straníkov- žeby počiatky dnešných konšpiračných teórií?; jednak je to kritika prekrucovania histórie najmä zo strany sovietov- víťazstvo nad nacizmom je prezentované najmä ako víťazstvo (a obeť) Rusov; v skutočnosti ale väčšina obetí ťaženia v ZSSR boli neruskej národnosti a boje sa územia samotného Ruska dotkli pomerne "ľahko" (oproti Pobaltiu, Ukrajine či Bielorusku), navyše na území Ruska vzniklo len málo koncentračných táborov a žiadna "továreň na smrť"
Za nedostatok považujem občas ťažkopádne preložené vety a použitie menej zažitých názvov niektorých miest a oblastí (Kyjiv namiesto Kyjev, Otomoanská ríša namiesto Osmanská a podobne). Taktiež si myslím, že zameranie sa len na geograficky určenú oblasť (Snyder pod "krvavým územím" myslí Poľsko, Ukrajinu, Bielorusko a Pobaltie- teda územia, ktoré okupovala sovietska aj nemecká moc) síce dáva logiku, ale zároveň pôsobí obmedzujúco- sú vari obete oboch režimov, ktoré zahynuli mimo neho menej hodné skúmania? V prípade sovietskych zločinov by sa potom kľudne dalo ísť aj pred 30. roky. Chýbalo mi aj vysporiadanie sa sovietskeho režimu napríklad s banderovcami či kozákmi, ukrajincami,... ktorí prešli na nemeckú stranu  a po vojne boli v lepšom prípade deportovaní.

Aj napriek spomenutým nedostatkom (ktoré podľa mňa možno odstrániť buď vydaním rozšíreného druhého vydania alebo aj novej knihy) môžem Krvavé územie ohodnotiť ako výbornú knihu.
Zaujímate sa o zbrane z WWII alebo ich prototypy? Navštívte môj web!
www.zvlastnezbrane.estranky.sk