Autor Téma: Francúzske ľahké krížniky 2. - Emile Bertin  (Přečteno 2844 krát)

0 uživatelů a 1 Host prohlíží toto téma.

Sahidko

  • Francouzská cizinecká legie
  • Lieutenant-colonel
  • Příspěvků: 1539
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 26. července 2008
Francúzske ľahké krížniky 2. - Emile Bertin
« kdy: Září 01, 2013, 09:14:23 »
ĽAHKÝ KRÍŽNIK EMILE BERTIN


HISTÓRIA A VÝVOJ

Medzi 12. novembrom 1921 a 6. februárom 1922 sa uskutočnila Washingtonská námorná konferencia s cieľom zabrániť ďalším pretekom v budovaní flotíl prostredníctvom stanovania maximálnej tonáže a kalibru diel pre jednotlivé kategórie plavidiel. Ratifikácia výslednej dohody mala okrem iného za následok vznik nového typu tzv. Washingtonského krížnika s výtlakom 10.000 ton a vyzbrojeného 203 mm delami. V rámci námorných programov pre roky 1924 až 1929 preto francúzske námorníctvo objednalo nie menej než šesť takýchto plavidiel (Duquesne, Tourville, Suffren, Colbert, Foch a Dupleix), ktorých hlavnými úlohami sa mala stať koloniálna služba a podpora bitevnej flotily. Čoskoro sa však ukázalo, že ťažké krížniky sú pre nadobudnutie potrebného počtu lodí jednoducho príliš nákladné.


francúzsky ťažký krížnik Colbert

Ďalším faktorom, ktorý prieniesol oživenie francúzskeho záujmu o menšie krížniky, sa stala plánovaná stavba podobných plavidiel rivalskou Regiou Marinou. Tá na rok 1928 naplánovala spustenie až štyroch ľahkých krížnikov triedy Giussano so štandardným výtlakom 5.200 ton, maximálnou rýchlosťou až 35 uzlov, minimálnou pancierovou ochranou a hlavnou výzbrojou tvorenou ôsmymi 152 mm delami. Tri z plavidiel boli navyše schopné na palube niesť až 96 mín. Odpoveďou konštrukčnej kancelárie Marine Nationale sa stal projekt plavidla s výtlakom 6.000 ton, dĺžkou 177 metrov, rýchlosťou 34 uzlov, dosahom 3.000 námorných míľ, 152 mm delami a kormou upravenou pre potreby kladenia mín.


taliansky ľahký krížnik Bartolomeo Colleoni

POPIS

Loď bol autorizovaná v rámci námorného programu pre rok 1930, pričom postaviť ju mali lodenice AC St. Nazaire-Penhoet. Meno obdržala po významnom lodnom konštruktérovi Emile Bertinovi, ktorý zomrel v roku 1924. Po dokončení išlo o plavidlo so štandardným výtlakom 5.886 ton a plným bojovým výtlakom 8.480 ton, dĺžkou 177 metrov, šírkou 15.8 metra a ponorom 5.3 metra. Vzhľad vyzeral nasledovne: na vyvýšenej prednej palube sa nachádzali dve veže hlavného delostrelectva s jednou v superpozícii. Nasledovala pancierovaná veliteľská veža  a za ňou trojnôžkový sťažeň s mostíkovou konštrukciou okolo. V medzere medzi dvoma lodnými komínmi boli usmiestnené člny, otočný katapult ako aj torpédová výzbroj. Za zadným komínom na vyvýšenej nádstavbe stáli protilitadlové delá a za nimi posledná veža hlavného delostrelectva. Údaje o posádke kolíšu od 543 mužov (v čase mieru) po až 705 dôstojníkov a námorníkov (počas vojny).


Emile Bertin počas stavby v St. Nazaire

PANCIEROVANIE

V súlade s plánovanou koncepciou bolo pancierovanie krížnika veľmi ľahké. Iba muničné skladiská chránil zo všetkých strán 30 mm pancier. Rovnakú hrúbku mali aj steny veliteľskej veže, zatiaľ čo jej strop už iba 20 mm. Horizontálna ochrana sa obmedzovala na 20 mm hlavnú palubu. Protilietadlové delá dostali 5 mm protičrepinové štíty, naopak úplne bez pancierovania sa museli zaobísť veže hlavného delostrelectva.

POHONNÝ SYSTÉM

Pohonný systém krížnika pozostával z troch kotolní a dvoch strojovní. Každá kotolňa bola dlhá 15 metrov a obsahovala dvojicu kotlov Penhoet. Tie pracovali pri tlaku 27 kg/cm2 pričom predná a stredná kotolňa odvádzala spaliny do širšieho predného komína a zadná kotolňa do užšieho zadného komína. Každá strojovňa bola dlhá 19 metrov, predná sa nachádzala za prvými dvoma kotolňami a zadná potom za treťou kotolňou. Obe poskytovali priestor pre dve sady Parsonových turbín, ktoré pozostávali vždy z vysoko-nízko-strednotlakej turbíny a turbíny pre plavbu ekonomickou rýchlosťou. Predná strojovňa otáčala prostredníctvom hriadeľov obe krajné skrutky a zadná strojovňa potom dvojicu vnútorných skrutiek. Samotné skutky mali priemer 3.6 metra a medzi nimi sa nachádzalo jediné kormidlo s plochou 24.5 m2. Krížnik na začiatku trpel problémami s ich deformáciou, ktoré boli uspokojivo vyriešené až v roku 1939. Potrebu elektrickej energie pokrývali štyri 200 kW turbogenerátory (dva v každej strojovni) a tri 100 kW dieselové generátory (dva v prednej strojovni a jeden v podpalubí na prove). Počas osem hodinovej skúšobnej plavby dosiahol Emile Bertin výkon 106.548 ks s maximálnou rýchlosťou 36.33 uzla. 1360 tonová zásoba paliva postačovala na 6.000 námorných míľ pri rýchlosti 15 uzlov a 1.100 námorných míľ pri 33 uzloch. Celková váha pohonnej sústavy činila 1.574 ton (26% štandardného výtlaku).


jedna zo skrutiek krížniku

VÝZBROJ

Hlavná výzbroj krížnika bola sústredená v deviatich 152 mm/55 delách M1930. Každá z novo navrhnutých trojhlavňových veží vážila 112 ton. Delám umožňovala eleváciu +45/-5 stupňov ale nabíjanie fungovalo bez problémov iba pri námere do +15 stupňov. Ako munícia slúžil protipancierový granát OPF Model 1931 s váhou 54.5 kg a vysokoexplozívny granát OEA Model 1936 s váhou 55.09 kg. Celkovo sa na palubu nakladalo 145 granátov oboch typov na delo. Vystreľované boli pomocou 17.1 kg prachovej nálože BM11. Pri použití maximálnej 45 stupňovej elevácie činil maximálny dostrel 26.500 metrov a na vzdialenosť 9.970 metrov bol OPF granát schopný preraziť bočný pancier s hrúbkou 122 mm. Konštrukcia novej veže sa ukázala ako problémová a napriek tomu, že väčšinu problémov sa neskôr podarilo odstrániť tak rýchlosť paľby 4-5 rán/min. výrazne zaostala za očakávaniami.


predné dve veže hlavného delostrelectva

Ťažkú protilietadlovú výzbroj tvorili štyri 90 mm/50 delá M1926, ktoré sa na palube nachádzali v dvoch prevedeniach. Dvojhlavňové postavenie M1930 sa nachádzalo na vyvýšenej zadnej palube v osi plavidla, dve jednohlavňove postavenia M1926 potom po jeho stranách o palubu nižšie.  Oba typy boli schopné maximálneho námeru +80/-5 stupňov, nabíjanie nad 60 stupňov sa však ukázalo ako obtiažne. Ako primárna munícia slúžil vysokoxplozívny granát OEA Model 1925 s váhou 9.51 kg. Okrem toho každé delo disponovalo určitým počtom cvičných a osvetľovacích granátov. Vystreľované boli pomocou 3.1 kg prachovej nálože BM5. V muničných skladiskách sa dohromady nachádzalo 1.000 OEA a 200 osvetľovacích a cvičných granátov. Pri paľbe proti námorným cieľom a 45 stupňovej elevácii činil maximálny dostrel 15.440 metrov, pri použití proti lietadlám a 80 stupňovej elevácii dosahoval vertikálny dostrel 10.600 metrov. Delá boli schopné vystreliť 13-14 rán/min.


90 mm delo a nad ním to isté v dvojhlavňovom postavení

Ľahká protilietadlová výzbroj pozostávala zo štvorice 37 mm/50 kanónov M1925 v jednohlavňových postaveniach usporiadaných okolo lodného katapultu. Maximálny námer dosahoval ¬+80/-15 stupňov. Muníciu predstavoval vysokoexplozívny OEA granát Model 1925 s váhou 0.73 kg, doplnený osvetľovacími a cvičnými granátmi. Ako strelivina slúžila 0.2 kg nálož BM2. Každé delo disponovalo zásobou 2.500 granátov. Pri použití 45 stupňovej elevácii dosahoval dostrel 7.175 metrov, efektívna paľba ale mohla byť vedená len na vzdialenosť menej ako 5 km. Taktiež kadencia 15-24 rán/min. prakticky znemožňovala efektívne použitie proti moderným lietadlám. Aby bol výčet hlavňovej výzbroje kompletný, musíme ešte spomenúť štyri dvojhlavňové 13.2 mm guľomety Hotchkiss. Dva sa nachádzali vedľa delovej veže č.1 a dva na vyvýšenej zadnej palube.


dve zo štyroch 37 mm diel v jednohlavňovom prevedení

Torpédovú výzbroj tvorili dva trojhlavňové 550 mm torpédomety Model 1928T, ktoré stáli po bokoch lodného katapultu. Nabité boli torpédami 1923D s dĺžkou 8.28 metra, váhou cez dve tony s 310 kg bojovou hlavicou TNT. Pri rýchlosti 35 uzlov činili ich dosah 13.000 metrov. Loď neniesla žiadne náhradné torpéda. V súlade s požiadavkami námorníctva sa na palube nachádzali rozoberateľné koľajnice pre nesenie a pokladanie mín. Tie siahali od kormy po postavania 90 mm diel. Celkovo na ne bolo možné umiestniť 84 mín typu Breguet B4. Vážili 530 kg (niekedy sa uvádza aj 535 kg) a bojovú hlavicu tvorilo 80 kg TNT.


trojhlavňový torpédomet otočený smerom na vodu

LIETADLÁ

Na rozdiel od triedy Duguay-Trouin sa pri Emile Bertin počítalo s nesením lietadiel a potrebného vybavanie už pri vypracovávaní projektu. Krížnik obdržal 20 metrový katapult Penhoet, umiestnený medzi úložiskom člnov a zadným komínom. Fungoval na princípe stlačeného vzduchu a lietadlu dokázal udeliť rýchlosť 95 km/hod. Na palube sa zvyčajne nachádzali dva hydroplány typu Gourdou-Leseurre GL 832. Prvý spočíval na samotnom katapulte a druhý potom za ním v zasúvaciom hangáre.


hydroplán GL 832 na lodnom katapulte

RIADENIE PAĽBY

Hlavné stredisko riadenia paľby sa nachádzalo na vrchole trojnôžkového sťažňa. Bolo vybavené 5 metrovým diaľkomerom pre určovanie vzdialenosti a pomocným 3 metrovým diaľkomerom na skartometriu. Stredisko dodávalo údaje pre strelecký počítač Model 1924. Dve z veží hlavného delostrelectva (č.2 a č.3) boli navyše vybavené modernými 8 metrovými diaľkomermi Model 1932.  Paľbu 90 mm protilietadlových diel riadili dva zameriavače s 3 metrovými (neskôr 4 metrovými) diaľkomermi, ktorých postavenia sa nachádzali kúsok za predným komínom. 37 mm delá dostávali potrebné dáta z 1 m diaľkomerov Model 1930, ktoré stáli po bokoch veže č. 2. Rovnaké vybavenie slúžilo aj pre 13.2 mm guľomety. Torpédomety sa zameriavali pomocou 3 metrové diaľkomera stojacom na admirálskom mostíku, ktorý poskytoval údaje streleckému počítaču Model 1933 v pancierovanej veliteľskej veži. Pomocné záložné postavenia vybavané rovnakými počítačmi sa nachádzali aj na krídlach mostíka.


hlavné stredisko riadenia paľby s diaľkomermi


zameriavač s 3 m diaľkomerom pre 90 mm delá

MODIFIKÁCIE

K prvým väčším úpravám krížnika došlo v priebehu roku 1938. Loď obdržala nový 8 metrový diaľkomer, ktorý usadili do veže č.2. Pôvodný diaľkomer rovnakej dĺžky odtiaľ putoval do hlavného strediska riadenia paľby. Predná dvojica 13.2 mm guľometov sa premiestnila do zadnej časti krídiel mostíka a všetky štyri postavanie dostali ochranné štíty. V nasledujúcim roku pribudol na palubu pasívny akustický systém. Taktiež jedna dvojica jednohlavňových 37 mm diel bola nahradená novším modelom 1933 v dvojhlavňovom prevedení. V polovici roku 1940 došlo k miernemu zvýšeniu pasívnej ochrany, keď sa krídla mostíka obdržali 8 mm ochranné pláty z ocele. Ďalšie modifikácie nasledovali až v druhej polovici roku 1943, keď Emile Bertin dorazil do Philadelphie. 37 mm kánony, 13.2 mm guľomety a lietadlá s katapultom boli odstránené. Protilietadlovú výzbroj doplnili delá americkej proveniencie. Dva štvorhlavňové 40 mm Boforsy namontovali na rozšírené krídla mostíka a ďalšie dva po stranách zadného komína. 20 mm Oerlikonov v jednohlavňovom prevedení krížnik obdržal dohromady dvadsať: 6 na úplnú kormu, 4 za zadnú delovú vežu, 4 pred zadný komín, 4 na nádstavbu pred veliteľskou vežou a posledné 2 vedľa delovej veže č.2. Na malý mriežkový stožiar výchádzajúci z vrcholu hlavného šťažňa bola umiestnená dvojica radarom: SA-2 pre vzdušný prieskum a SF pre hladinový prieskum. Pred skončením vojny došlo k odstráneniu torpédometov a ich miesto zaujali ďalšie dve dvojhlavňové postavenia 90 mm diel.


predná nádstavba s viditeľnými Boforsami a Oerlikonmi


mriežkový stožiar s SA a SF radarmi

Zhrnutie TTD krížnika Emile Bertin po dokončení:
Výtlak, štandardný: 5.886 ton
Výtlak, normálny: 6.530 ton
Výtlak, plný: 8.480 ton
Dĺžka: 167 metrov
Šírka: 15.8 metra
Ponor: 5.3 metra
Posádka: 543 – 705 mužov
Lode v triede: Emile Bertin

Výzbroj:
Deväť 152 mm/55 diel Model 1930 (3x3)
Štyri 90 mm/50 delá Model 1926 (1x2, 2x1)
Štyri 37 mm/50 delá Model 1925 (4x1)
Osem 13.2 mm guľometov Hotchkiss (4x2)
Šesť 550 mm torpédometov Model 1923D (2x3)
84 mín Breguet B4
Dve lietadlá Gourdou-Leseurre GL 832

Pohon:
Štyri parné turbíny Parson, šesť kotlov Penhoet, 100.600 ks a 34 uzlov, 6000 nm pri 15 uzloch

Pancierovanie:
Muničné sklady: 20 mm
Veliteľská veža: 20-30 mm
Paluba: 20 mm
Delové štíty: 5 mm


nákres vzhľadu krížnika po dokončení


nákres vzhľadu krížnika po modernizácii v roku 1943


Emile Bertin plávajúci vysokou rýchlosťou a natočenými vežami

French cruisers 1922/1956 – Jordan&Moulin
Le Croiseur Émile Bertin – Lassaque
Válečné lode 4 – Pejčoch, Novák, Hájek
Conway’s All the World ‘s fighting ships: 1922-1946
Naval Weapons of WW2 – Campbell
www.en.wikipedia.com
www.warshipsww2.eu
www.navweaps.com
The only easy day was yesterday.