Autor Téma: Francúzske ľahké krížniky 1. - trieda Duguay-Trouin  (Přečteno 2882 krát)

0 uživatelů a 1 Host prohlíží toto téma.

Sahidko

  • Francouzská cizinecká legie
  • Lieutenant-colonel
  • Příspěvků: 1538
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 26. července 2008
Francúzske ľahké krížniky 1. - trieda Duguay-Trouin
« kdy: Červen 30, 2013, 03:02:36 »
ĽAHKÉ KRÍŽNIKY TRIEDY DUGUAY-TROUIN


HISTÓRIA A VÝVOJ

Začiatkom roku 1906 bola na vodu spustená prvá bitevná loď, ktorej hlavnú výzbroj tvorili iba delá veľkého kalibru – Dreadnought. Jej koncepcia mala dopad nie len na konštrukciu ďalších plavidiel tohto typu ale poznamenla aj ďalší vývoj krížnikov. Námorníctva Veľkej Británie a Nemecka zareagovali pohotovo a svoje úsilie v tejto oblasti zamerali na bitevné a ľahké krížniky. Na rozdiel od nich francúzske lodenice pokračovali v konštruovaní veľkých pancierových krížnikov, ktorých stavba v dôsledku pomalého tempa prác často trvala až šesť rokov. Kategória ľahkých krížnikov sa do pozornosti Marine Nationale dostala až v roku 1912. Výsledkom bol projekt triedy Lamotte-Piquet pozostávajúcej z piatich plavidiel. Tie mali dosahovať výtlak 4.500 ton, maximálnu rýchlosť 29 uzlov a niesť hlavnú výzbroj ôsmych 138.6 mm diel doplnenú štvoricou 450 mm torpédometov. Vypuknutie 1. svetovej vojny spôsobilo odloženie stavby až na obdobie po jej skončení.


pancierový krížnik Edgar Quinet, posledná loď tohto typu dodaná francúzskemu námorníctvu

Oživanie záujmu o ľahke krížniky priniesol až rok 1919 v podobe prvého povojnového programu námornej výstavby. Tzv. Projekt 171 okrem iného počítal so šiestimi krížnikmi, ktoré síce  principiálne výchádzali z triedy Lamotte-Piquet ale obsahovali viaceré významné zmeny: výtlak narástol na 5.270 ton, výkonnejšie stroje mierne navýšili rýchlosť na 30 uzlov a výzbroj ôsmych 138.6 mm diel bola umiestnená v štyroch dvojhlavňových plne uzavretých vežiach. Doplnená bola štvoricou 75 mm protilietadlových diel a až dvanástimi 550 mm torpédometmi. Vplyv konkurenčných konštrukcií zo zahraničia viedol k návrhu na posilnenie palebnej sily plavidiel inštaláciou diel ráže 155 mm. Výtlak opätovne narástol na 8.000 ton, nové takmer dvojnásobne výkonnejšie stroje umožňovali dosiahnúť maximálnu rýchlosť 34 uzlov. Torpédová a protilietadlová výzbroj zostala nezmenená. Výstavba novej triedy bola schválená na jar 1922.


pôvodný plán triedy Lamotte-Piquet

POPIS

Stavba plavidiel započala v auguste toho istého roku položením kýlu prvého z nich. Lodenica Arsenal de Brest dostala za úlohu postaviť dva krížniky Duguay-Trouin (pomenovaný po korzárovi zo Saint-Malo) a Primaguet (prezývka slávneho námorného veliteľa z Bretónska Hervého de Portzmoguer). Lodenica Arsenal de Lorient potom mala postaviť tretiu loď – Lamotte-Piquet (pomenovaný po admirálovi Toussaint-Guillaume Picquet de la Motte). Cena za jeden krížnik sa vyšplhala na 70 miliónov frankov. Po dokončení išlo o plavidlá so štandardným výtlakom 8.000 a plným bojovým výtlakom 9.655 ton, dĺžkou 175.3 metra, šírkou 17.2 metra a ponorom 5.3 metra. Vzhľad vyzeral nasledovne: na vyvýšenej prednej palube sa nachádzali dve veže hlavného delostrelectva s jednou v superpozícii, nasledoval mostík s pancierovou veliteľskou vežou a trojnožkovým sťažňom. Dva nízke komíny boli zoskupené relativne blízko pri sebe a za nimi sa nachádzal priestor na uloženie člnov spolu so žeriavom na ich manipuláciu. Za zadným stožiarom jednoduchého trubkového typu stáli zvyšné dve veže hlavného delostrelectva. Zadná paluba bola rezervovaná pre katapult s hydroplánom. Údaje o posádke sa líšia a kolíšu od 578 do 647 mužov.


Lamotte-Piquet po dokončení

PANCIEROVANIE

Pancierová ochrana triedy Duguay-Trouin bola minimálna. Obmedzenú dĺžku trupu pokrýval bočný 20 mm pancier, smerom dolu stenčujúci sa na 14 mm. Horizontálnu ochranu tvorila nad muničnými skladiskami a pohonným systémom prvá paluba hrubá v strede 20 mm a na krajoch 22 mm. Pod ňou sa nachádzala o niečo slabšia hlavná paluba (12 mm v strede a 14 mm na krajoch). Čelá veží hlavného delostrelectva chránil 30 mm pancier, rovnakú hrúbku mali aj ich barbety aj hlavná veliteľska veža. Celkovo tvorila pancierová ochrana len zanedbateľné necelé 2% z normálneho výtlaku čo ale bolo v súlade s praxou tej doby.

POHONNÝ SYSTÉM

Pohonný systém plavidiel pozostával zo štyroch kotolní a troch strojovní umiestnených v rade za sebou. Každá kotolňa dlhá 8 metrov poskytovala priestor pre dva kotle Indret typu Guyot-du-Temple s pracovným tlakom 18.5kg/cm2. Vždy dve kotolne mali kotle usporiadané chrbtom k sebe, aby ich šachty mohli spolu viesť do jedného z komínov. V 10-11 metrových strojovniach sa nachádzali parné turbíny typu Parson. Každá z nich pozostávala z vysokotlakej a nízkotlakej turbíny + samostatnej turbíny pre ekonomickú plavbu nízkou rýchlosťou. Predná strojovňa obsahovala dve sady vedľa seba umiestnených turbín, ktoré prostredníctvom hriadeľov poháňali obe vonkajšie lodné skrutky. Turbína v strednej strojovni bola vychýlená mierne napravo a otáčala pravou vnútornou skrutkou zatiaľčo turbína v zadnej strojovni bola zase vychýlená naľavo a poháňala zostavajúcu ľavú vnútornú skrutku. Toto usporiadanie poskytlo dostatok priestoru pre inštaláciu pomocných strojných zariadení: menšieho pomocného kotla do strednej a dvojice 265kW turbogenerátorov do zadnej strojovne. Ďalšie dva turbogenerátory sa nachádzali v podpalubí pod mostíkom. Lodné skrutky mali priemer 3.7 metra a medzi nimi sa nachádzalo jediné elektricky poháňané kormidlo s plochou 20.75 m2. Všetkým trom lodiam sa na skúšobných plavbách podarilo prekonať projektovaný výkon 100.600 ks. Duguay-Trouin dosiahol počas šiestich hodín výkon 116.210 ks, maximálna rýchlosť 33.60 uzla však mierne zaostala za očakávaniami. S maximálnou 1200 tonovou zásobou paliva čnil dosah plavidiel 5.472 námorných míľ pri 15  a 1580 námorných míľ pri 30 uzloch. Palivo pre lietadlá a motorové člny bolo uskladnené samostatne. Váha pohonného systému dosahovala 2.497 ton resp. 28.5% výtlaku.

VÝZBROJ

Hlavná výzbroj bola tvorená ôsmymi 155 mm/50 Model 1920 delami umiestnenými v štyroch dvojhlavňových vežiach typu M1921. Každá z nich vážila približne 80 ton. Maximálny námer činil +40/-5 stupňov. Ako munícia slúžil 56.5 kg protipancierový granát OPF a rovnako ťažký vysokoexplozívny granát OEA (jeho neskoršia vylepšená verzia už vážila 59 kg), oba vystreľované pomocou prachovej náplne BM11 s váhou 19.81 kg. Pre každú hlaveň sa nakladalo 125 granátov, k tomu ďalších 15 osvetľovacích + 20 cvičných striel pre veže superpozícii a 60 cvičných striel pre zvyšné dve veže. Rýchlosť streľby činila 3 až 4 rany za minútu a maximálny dostrel 26.100 metrov pri 40 stupňovej elevácii.


zadné 155 mm delové veže na Lamotte-Piquet

Na protilietadlové účely slúžila štvorica 75 mm/50 Model 1922 diel v štyroch jednohlavňových postaveniach typu CA M1922. Maximálny námer činil +90/-10 stupňov pričom nabíjanie bolo možné až do 75 stupňov. Hlavnou muníciou bol 5.93 kg vysokoexplozívny granát OEA Model 1925 vystreľovaný pomocou  2.18 kg prachovej náplne BM5. Celkovo sa pre všetky štyri delá nakladalo 540 granátov spolu so 120 osvetľovacími a 96 cvičnými strelami. Dela boli schopné strieľať 4-7.5 sekundových intervaloch. Pri použití proti námorným cieľom činil maximálny dostrel 14.100 metrov pri 40 stupňoch, proti lietadlám bolo možne strieľať do výšky 8.000 metrov (aj keď efektívny dostrel bol o niečo nižší). Delá boli umiestnené po stranách lodných komínov. Výzbroj dopĺňalo šesť dvojhlavňových 8 mm guľometov Hotchkiss.


75 mm delo už s ochranným štítom, vpravo časť 4 metrového diaľkomeru

Mohutnú torpédovú výzbroj tvorili štyri trojhlavňové torpédomety Model 1922T, do ktorých sa nabíjali 550 mm torpéda Model 1923DT. Tých sa na palube nachádzalo až 24 – dvanásť nabitých a ďalších dvanásť v rezerve. Boli dlhé 8.28 metra, vážili vyše dvoch ton, bojová hlavica obsahovala 310 kg TNT a ich dosah činil 13.000 metrov pri rýchlosti 35 uzlov. Prvá dvojica torpédometov sa nachádzala po stranách zadného komína a druhá za úložiskom člnov. Celková váha výzbroje dosiahla 867 ton resp. 10% výtlaku plavidiel.


fotka znázorňujúca umiestnenie torpédometov na tejto triede

LIETADLÁ

O umiestnení prieskumného lietadla a príslušného vybavenia na palubu bolo rozhodnuté až po začatí stavby. Po úspešnom teste obdržali všetky tri krížniky na kormu katapult na stlačený vzduch typu Penhoet. Lodný žeriav bol o kúsok predĺžený aby, mohol vyzdvihovať lietadlá z hladiny. Keďže však nedosiahol až na samotný katapult, pribudol neskôr na ľavobok ešte jeden 11.5 metrový skladací žeriav. Čo sa týka samotných lietadiel, vystriedali sa na palube rôzne typy: Schreck FBA 17, Potez 452 či Gourdou-Leseurre GL 832. Ako už bolo spomenuté vyššie, palivo pre ne sa skladovalo v samostatnej nádrži vzadu na pravoboku.


Schreck FBA 17 na palube Primauguetu

RIADENIE PAĽBY

Stredisko pre riadenie paľby sa nachádzalo na vrchole predného trojnožkového stožiaru a bolo vybavané 4 metrovým diaľkomerovom domácej produkcie pre zisťovanie vzdialenosti a 3 metrovým diaľkomerom Zeiss pre tzv. skartometriu. Dvojica 4 metrových diaľkomerov bola umiestnená medzi 75 mm delami. Zozbierané údaje spracovával strelecký počítač Model 1923. Pre protilietadlové delostrelectvo sa počítalo s práve vyvíjanými zameriavačmi. Kvôli zdržaniam k ich inštalácii nikdy nedošlo. Tieto prístroje tak na palubu pribudli až niekoľko rokov po dokončení plavidiel a boli navyše úplne iného typu. Palebná dáta pre torpédomety sa spracovávali vo vnútri pancierovej veže potrebné údaje poskytoval 4 metrový diaľkomer v otočnej vežičke na jej strope.


stredisko pre riadenie paľby, nižšie otočný 4m diaľkomer

MODIFIKÁCIE

Rôzne úpravy plavidiel triedy Duguay-Trouin prebehiali prakticky počas celých 30tych rokov. Ako prvý bol zväčšený navigačný mostík a okolo trojnožkového sťažňa vybudovaný admirálsky mostík. Spolo s tým sa rozšírilo aj úložisko, aby bolo schopné poňať dodatočné člny. Konečne prišlo aj k nainštalovaniu zameriavačov pre protilietadlové delá spolu s trojmetrovými diaľkomermi. Dva takéto zameriavače umiestnili v zadnej časti krídiel mostíka, ktoré kvôli tomu museli byť patrične zväčšené. Samotné 75 mm delá potom dostali ochranné štíty. 8 mm guľomety nahradil rovnaký počet 13.2 mm guľometov Hotchkiss Model 1929 taktiež v dvojhlavňovom prevedení. Modernizovaný katapult si dokázal poradiť aj s  ťažšími strojmi. Stredisko riadenia paľby vymenili za nové, podobné aké používali francúzske ťažké krížniky – vybavené bolo 8 metrovým a 3 metrovým diaľkomerom. 4 metrové diaľkomery umiestnené medzi protilietadlovými delami najprv nahradil iný typ a neskôr boli premiestnené do zameriavačov protilietadlových diel. Tie boli teraz už úplne uzavreté a teda chránené pred vonkajšími vplyvmi. Ako posledná významnejšia modifikácia týkajúca sa všetkých troch plavidiel sa uskutočnila výmena hlavného sťažňa za ľahšiu verziu. V roku 1942 dostal Primauguet dve 25 mm protilietadlové delá a počet dvojhlavňových 13.2 mm guľometov narástol až na desať. Duguay-Trouin koncom roku 1943 prišiel o katapult aj s hydroplánom a zadnú dvojicu torpédometov a namiesto nich obdržal päťnásť 20 mm Oerlikonov v jednohlavňovom prevedení. Počas pobytu v Orane v januári 1944 boli odstránené aj zvyšné torpédomety a protilietadlovú výzbroj spolo s pôvodnými 75 mm delami nakoniec tvorilo až dvadsať 20 mm Oerlikonov (20x1) a šesť 40 mm Boforsov (6x1).


dvojhlavňový 13.2 mm guľomet Hotchkiss na Primauguete

Zhrnutie TTD triedy Duguay-Trouin po dokončení:
Výtlak, štandardný: 8.000 ton
Výtlak, normálny: 8.760 ton
Výtlak, plný: 9.655 ton
Dĺžka: 175.3 metra
Šírka: 17.2 metra
Ponor: 5.3 metra
Posádka: 578-647 mužov
Lode v triede: Duguay-Trouin, Primauguet, Lamotte-Piquet

Výzbroj:
Osem 155 mm/50 diel Model 1920 (4x2)
Štyri 75 mm/50 delá Model 1922 (4x1)
Dvanásť 8 mm guľometov Hotchkiss (6x2)
Dvanásť 550 mm torpédomerov Model 1922T (4x3)

Pohon:
Štyri parné turbíny Parson, osem kotlov Guyot-du-Temple, 100.600 ks a 34 uzlov, 5.472 nm pri 15 uzloch

Pancierovanie:
Pás na bokoch: 14-20 mm
Paluby: 12-22 mm
Delové veže: 30 mm
Barbety: 30 mm
Veliteľská veža: 30 mm


nákres plavidla triedy Duguay-Trouin


Duguay-Trouin už bez torpédometov a katapultu

Zdroje:
French cruisers 1922/1956 – Jordan&Moulin
Válečné lode 4 – Pejčoch, Novák, Hájek
Conway’s All the World ‘s fighting ships: 1922-1946
Naval Weapons of WW2 – Campbell
www.en.wikipedia.com
www.warshipsww2.eu
www.navweaps.com
www.world-war.co.uk
The only easy day was yesterday.

Sahidko

  • Francouzská cizinecká legie
  • Lieutenant-colonel
  • Příspěvků: 1538
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 26. července 2008
Re: Francúzske ľahké krížniky 1. - trieda Duguay-Trouin
« Odpověď #1 kdy: Červenec 07, 2013, 04:07:55 »
HISTÓRIA PLAVIDIEL

DUGUAY-TROUIN

Stavba lode bola zahájená v lodeniciach Arsenal de Brest 4. augusta 1922, na vodu bola spustená 14. augusta 1923 a do služby slávnostne zaradená 2. novembra 1926. Ešte pred svojim dokončením sa Duguay-Trouin stal súčasťou 3. divízie 2. eskadry so základňou v Breste. Následne sa celá eskadra presunula do Stredozemia a odtiaľ Duguay-Trouin vyrazil na plavbu do francúzskej kolónie Indočíny. Po návrate pôsobil krížnik z Brestu až do roku 1936, keď sa stal cvičným plavidlom pre delostrelcov. Po vypuknutí 2. svetovej vojny bolo hlavnou úlohou Duguay-Trouin hliadkovanie v Atlantickom oceáne. V tejto činnosti pokračoval do polovice roku 1940, keď sa opätovne presunul do Stredozemia tentokrát do Bejrútu. Po Francúzkej kapitulácii sa krížnik presunul do Alexandrie, kde bol spolu s ďalšími plavidlami admirála Godfroy odzbrojený. V máji 1943 bol Duguay-Trouin znovu uvedený do služby a po opravách v Casablance a modernizácii v Orane sa pripojil k Spojencom. Počas januára a februára 1944 slúžil na transportovanie jednotiek medzi severoafrickými prístavmi a Talianskom. Počas operácie Dragon (invázia do južného Francúzska) poskytli spolu s krížnikom Emile Bertin delostreleckú podporu jednotkám vyloďujúcim sa pri Agay. V nasledujúcich týždňoch sa jeho hlavnou pracovnou náplňou stalo bombardovanie rôznych miest na talianskom pobreží. Po nemeckej kapitulácii sa Duguay-Trouin zapojil do boja s alžírskymi povstalcami a potom opäť poslúžil na transport jednotiek. V dôsledku opotrebenia putoval do dokov kvôli oprávam, ktoré trvali až do marca 1947. V máji toho istého roku sa vydal k Madagaskara, kde taktiež vypukli nepokoje. Po ich potlačené dorazil Duguay-Trouin 13. novembra 1947 do Saigonu. Jeho úlohami v bojoch proti Vietminu sa stala palebná podpora a transport mužov a materiálu. Do Toulonu sa krížnik vrátil až 22. septembra 1951 a následne bol presunutý do rezervy. 29. marca 1952 bol Duguay-Trouin vyškrnutý z námorného regista a takmer presne rok nato predaný do šrotu.





LAMOTTE-PICQUET

Stavba lode bola zahájená v lodeniciach Arsenal de Lorient 17. januára 1923, na vodu bola spustená 21. marca 1924 a do služby slávnostne zaradená 5. marca 1927. Rovnako ako sesterská loď Duguay-Trouin bol Lamotte-Picquet pridelený k 3. divízii 2. eskadry so základňou v Breste, pričom slúžil ako vlajková loď. 2. novembra 1935 sa Lamotte-Picquet vydal na cestu juhovýchodnej Ázie, kam dorazil 29. decembra. Po kapitulácii metropolitného Francúzska došlo k eskalácii napätia medzi Indočínov a susedným Thajskom. To začiatkom januára 1941 vyústilo až do otvoreného konfliktu, v rámci ktorého sa odohrala aj námorná bitka pri ostrove Ko Čang. Francúzska flotila tvorená krížnikom Lamotte-Picquet a štyrmi avízami Amiral Charner, Dumont d’Urville, Marna a Tahure napadla na ktovisku nepripravené thajské lode – pobrežný obrnenec Dhonburi a niekoľko menších plavidiel, pričom sa im podarilo potopiť ako Dhonburi tak dve torpédovky. Samotný konflikt potom skončil po zásahu Japoncov 28. januára. Následná aktivita krížnika sa potom obmedzila na niekoľko hliadkových plavieb až kým si zhoršujúci sa technický stav nevyžiadal opravy v samotnom Japonsku, ktoré prebehli medzi marcom a septembrom 1942. Napriek tomu ale nedostatok paliva zabránil krížniku po návrate do Indočíny opätovne vyplávať na more. A tak zostal v Saigone až do 12. januára 1945, keď ho v prístave potopili lietadlá z amerického zväzu lietadlových lodí.


Lamotte-Picquet v Šanghaji


Lamotte-Picquet v Haiphongu

PRIMAUGUET

Stavba lode bola zahájená v lodeniciach Arsenal de Brest 16. augusta 1923, na vodu bola spustená 21. mája 1924 a do služby slávnostne zaradená 1. apríla 1927. Ešte v ten istý mesiac sa vydal na zámorskú plavbu do Indočíny, Šanghaja a ďalších prístavov Číny a Japonska. Do Brestu sa Primauguet vrátil cez Panamský prieplav v decembri 1927. Aj potom krížnik pokračoval v podobných reprezentačných plavbách, v rámci ktorých navštívil aj Kanadu, severoafrické kolónie aj Francúzsku západnú Afriku. 15. apríla 1932 vyrazil Primauguet opäť do Indočíny, tentokrát ale kvôli dlhodobojšiemu pôsobeniu. Do Francúzska sa kvôli opravám vrátil 21. februára 1936 a po krátkej pauze putoval v októbri 1937 do juhovýchodnej Ázie opäť. Táto návšteva trvala až do 15. septembra 1939, počas spiatočnej plavby sa Primauguet zastavil na Madagaskare a v Dakare a následne zamieril do Lorientu kvôli nutným opravám. Po ich skončení sa krížnik vrátil do Stredozemia, pričom previezol 15 ton zlata zo Gironde do Casablancy, kde sa nachádzal aj v čase uzavretia prímeria medzi Francúzskom a Nemeckom. 14. septembra 1940 opustil prístav v spoločnosti tankeru Tarn v smere na Gabon, kde mal doplniť palivu trom krížnikom zväzu Y. Cestou však narazil na britské lode a keďže veliteľ zväzu Y nemienil riskovať otvorené stretnutie, nariadil Primauguetu návrat do Casablancy kam dorazil 1. októbra. Nasledovala séria hliadkových plavieb, ktoré boli do marca 1942 prerušené rozsiahlou modernizáciou. Po jej ukončení vytvoril krížnik spolu s desiatimi torpédoborcami eskadru v Casablance. 8. novembra 1942 sa začala operácia Torch – invázia Spojencov do severnej Afriky. Francúzi sa nemienili iba nečinne prizerať a tak sedem torpédoborocv zamierilo k Fedale s cieľom napadnúť vyloďujúce sa americké jednotky. Okolo desiatej im na pomoc vyplával aj Primauguet so zvyšnými troma doprovodnými plavidlami (Albatros, Brestois, Frondeur), ktorý o 10.35 otvoril paľbu. Do boja na strane Spojencov sa zapojila bitevná loď Massachusetts, krížniky Augusta, Brooklyn, Wichita a Tuscaloosa spolu s niekoľkými torpédoborcami. O 11.20 Primauguet zasiahli tri granáty, ktoré našťastie nevybuchli, niekoľko blízkych zásahov ale spôsobilo malé prieniky vody do trupu. Albatros bol vážne poškodený a tak musel nabehnúť na breh, aby sa nepotopil. Zvyšok flotily sa vrátil do Casablancy, kde sa stal terčom leteckých útokov a ďalšieho bombardovania. Vážne poškodený Primauguet okolo 17:00 taktiež nabehol na plytčinu. Údaje o stratách medzi posádkou sa rôznia: 35-85 mŕtvych a až 200 zranených. Počas boja Primauguet vypálil 512 granátov ráže 155 mm. Vrak krížnika bol predaný na šrot v roku 1951.


Primauguet pod paľbou počas Námornej bitky pri Casablance


ťažko poškodený Primauguet na plytčine pri Roche Noires
The only easy day was yesterday.