Autor Téma: Torpédoborce triedy Mogador (FRA)  (Přečteno 3329 krát)

0 uživatelů a 1 Host prohlíží toto téma.

Sahidko

  • Francouzská cizinecká legie
  • Lieutenant-colonel
  • Příspěvků: 1539
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 26. července 2008
Torpédoborce triedy Mogador (FRA)
« kdy: Duben 20, 2013, 03:23:52 »
VEĽKÉ TORPÉDOBORCE TRIEDY MOGADOR



VÝVOJ

Francúzske námorníctvo začalo experimentovať s veľkými torpédoborcami, ktoré mali slúžiť ako vodcovské lode pre eskadry tradičných plavidiel, už koncom 1. svetovej vojny. V roku 1917 sa objavila štúdia na plavidlo vyzbrojené 140 mm delami a dosahujúce rýchlosť 35 uzlov. Praktické znalosti potom Francúzi nadobudli vďaka koristnému nemeckému torpédoborcu S-113, ktorý získali v roku 1920 a premenovali na Amiral Sénés. Išlo o plavidlo s výtlakom až 2.400 ton, s výzbrojou štyroch 15 cm L/45 diel a maximálnou rýchlosťou až 36.9 uzla. Výsledkom kombinácie týchto skúsenosti sa stalo šesť supertorpédoborcov (označovaných ako contre-torpilleurs) triedy Chacal. V rozmedzí rokov 1924-1930 boli autorizované ďalšie štyri triedy tohto typu plavidiel v nasledujúcom poradí: Guépard, Aigle, Vauquelin a Le Fantasque.


torpédoborec S-113 – neskôr Amiral Sénés

Ďalšie, konkrétne dva, supertorpédoborce mali byť objednané v rámci rozpočtu na rok 1931 a malo ísť o zopakovanie predchádzajúcej triedy Le Fantasque. V dôsledku Londýnskej námornej dohody a začínajúcej hospodárskej krízy ale k došlo k výraznému zoškrtaniu dostupných prostriedkov a ťažisko pozornosti sa presunulo na projekty bitevných krížnikov triedy Dunkerque a ľahkých krížnikov triedy La Galissonniere. Ďalšie odloženie projektu mala na svedomí vyťaženosť francúzskych lodeníc a zdržania pri projektovaní novej dvojhlavňovej veže, ktorá mala niesť hlavnú výzbroj (predchádzajúce triedy niesli vždy päť diel ráže 130 resp. 138 mm v jednohlavňových otvorených postaveniach). Problémy sa uspokojivo podarilo vyriešiť až koncom roka 1932, pričom konštruktéri tento čas využili na ďalšie zmeny v dizajne plavidiel. Tie odrážali hlavný predpokladaný spôsob ich nasadenie, ktorým mal byť prieskum pre bitevné krížniky pri ich hone na nemecké kapesné bitevné lode. Návrh na umiestnenie katapultu uprostred trupu bol zamietnutý a namiesto toho došlo k posilneniu palebnej sily pridaním štvrtej veže a zvyšením počtu torpédometov.


torpédoborec L’Indomptable z triedy Le Fantasque

POPIS

Finálne plány boli schválené v marci 1934 a koncom roka začali práce na obidvoch nových supertorpédoborcoch pomenovaných Mogador (podľa marockého mesta) a Volta (poďla rieky v západnej Afrike). Mogador mali postaviť lodenice Naval Dockyard v Loriente a Voltu zase A.C. Bretagne v Nantes. Lode dostali číselné označenie X61 v prvom a X62 v druhom prípade. Po dokončení išlo o plavidlá so plánovaným štandardným výtlakom 2.884 ton (skutočným 3.045 ton) a plným bojovým výtlakom 4.018 ton, dlžkou 137.5 metra, šírkou 12.67 metra a ponorom 4.74 metra. Plavidlá triedy Mogador sa vyznačovali elegantým tvarom ktorý vyzeral nasledovne: na prednej palube sa nachádzali veže hlavného delostrelectva, umiestnené pomerne tesne pri sebe s jednou vo vyvýšenej pozícii. Za ňou vyrastali nádstavby s veliteľským mostíkom nasledované prvým z dvojice komínov. Široká medzera medzi nimi bola vyplnená torpédometmi ako aj palubnými člnmi. Za druhým komínom bola umiestnená nepočetná protilietadlová výzbroj plavidiel spolu so zadnou nádstavbou. Na zadnej palube sa nachádzali zvyšné veže hlavného delostrelectva opäť s jednou v tzv. superpozícii. Zaujímavosťou je, že lode neboli vybavené žiadnou pancierovou ochranou. Podľa oficiálnych tabuliek malo posádku tvoriť 12 dôstojníkov a 228 mužov, na palube sa ale nachádzalo ubytovanie len pre 221 námorníkov a to vrátane prípadného štábneho personálu, ktorému tak musela byť pridelená niektorá z pracovných pozícií.


Volta v Nantes počas stavby


Mogador krátko pred dokončením

POHONNÝ SYSTÉM

Usporiadanie pohonného systému bolo podobné ako na predchádzajúcej triede Le Fantasque – dve strojovne a dve kotolne. Trieda Mogador ale dostala štyri nové vysokotlaké kotle Indret, tzn. dva v každej z kotolní. Ich vyšší výkon a kompaktnejiše usporiadanie bolo však vykúpené náročnou údržbou a náchylnosťou na poruchy. Každá strojovňa obsahovala turbínu značky Rateau-Bretagne a každá takáto sada pozostávala z vysokotlakej, strednotlakej a dvoch nízkotlakých turbín. Pre plavbu ekonomickou rýchlosťou obdržali plavidlá ešte štvoricu menších odpojiteľných turbín. Predná strojovňa poháňala cez hriadeľ pravú lodnú skrutku a zadná ľavú (bola teda o poznanie kratšia, čo sa prejavilo aj rozdielnych polomeroch pri otáčaní na jednu alebo druhú stranu). Medzi trojlistými skrutkami sa nachádzalo jediné kormidlo s plochou 14.95 m2. Neveľký povrch spolu s nevýkonným motorom, ktorý kormidlom otáčal, sa prejavil na nie príliš oslnivej manévrovateľnosti plavidiel. Na skúšobných plavbách prekonali obe lode projektovaný výkon a rýchlosť 92.000 ks/39 uzlov. Mogador pri pri štandardnom výtlaku dosiahol rýchlosť 43.45 uzla pri 118.320 ks po dobu jednej hodiny, Volte sa tento výkon podarilo ešte o niečo navýšiť. Pri plnom bojovom výtlaku lode bez problémov mohli operovať pri rýchlostiach okolo 34 uzlov. Maximálne bolo možné na lode naložiť až 710 ton paliva, dosah činil 4.345 námorných míľ pri 15 uzloch pri použití pomocných turbín a 2.664 námorných míľ pri 24 uzloch pri použití hlavných turbín. Celková váha pohonného systému dosiahla 1042 ton.


schéma pohonného systému triedy Mogador


jeden zo štvorice kotlov je umiestňovaný na Voltu

VÝZBROJ

Ako už bolo spomenuté vyššie jedným z dôvodov odkladov pri projektovaní triedy Mogador bol pomalý postup prác pri vývoji novej hlavnej výzbroje. Plavidlá nakoniec obdržali osem 138.6 mm/50 diel Model 1934. Umiestnené boli po dvojiciach v postaveniach typu 1934 (nešlo o veže v pravom zmysle slova, keďže zo zadnej strany boli otvorené), každé z nich vážilo 34.05 tony. Maximálny námer činil +30/-10 stupňov, pričom teoreticky malo byť nabíjanie možné pri akejkoveľvek elevácii, prakticky sa pri viacej ako 10 stupňoch ukázalo problémovým. Lode používali delenú muníciu, keďže jednodielna by bola pre nabíjačov príliš ťažká. Nakladali sa dva základné druhy granátov: protipancierový OPF Model 1924 (s váhou 40.6 kg) a vysokoexplozívny OEA Model 1932 (s váhou 40.2 kg), ktoré boli vystreľované prostredníctvom 12.1 kg vážiacej prachovej náplne BM11. Každé delo disponovalo zásobou 180 granátov, veža č.2 mala navyše v samostatnom skladisku ďalších 85 osvetľovacích striel. Maximálny dostrel činil 20 000 metrov pri 30 stupňovej elevácii. K obsluhe bolo potrebných osem delostrelcov + 1 veliteľ pre každú dvojicu veží. Celkovo sa hlavná výzbroj v praxi neosvedčila, nevydarená konštrukcia niektorých prkov a časté zlyhania limitovali rýchlosť paľby na nedostačujúce 3 až 4 rany za minútu.


zadná dvojica veží hlavného delostrelectva

Pre protilietadlovú obranu sa pôvodne počítalo iba s dvomi novými jednohlavňovými 37 mm kanónmi, ktoré ale nakoniec neboli prijaté do výzbroje. Projektanti ich preto nahradili dvojhlavňovou poloautomatickou verziou Model 1933 rovnakého kalibru, ktorá vychádzala z Modelu 1925 umiestnenom na predchádzajúcich triedach. Išlo o nie veľmi účinnú zbraň s rýchlosťou paľby iba 30-42 rán za minútu (platí pre jednu hlaveň), ktorá v praxi často klesala až na polovicu. Pri použití 0.725 kg vážiacich projektilov bol efektívny dostrel okolo 5000 metrov. Francúzi si nedostatočné výkony tejto zbrane samozrejme uvedomovali a zahájili preto vývoj novej plnoautomatickej verzie s kadenciou až 165-200 rán za minútu, ktorá bola označovaná ako Model 1935. Umiestnená mala byť v dvoj až štvorhlavňových postaveniach, dostrel pri použití o niečo ťažšieho náboja (0.831 kg) dosahoval 8000 metrov. Ako už býva zvykom, vývoj novej zbrane trval dlhšie ako sa očakával a s dodávkou prvých sériových kusov sa dalo počítať až koncom roka 1940. Keďže v tom čase už Francúzsko okupovali Nemci, udržala si trieda Mogador pôvodnú nepostačujúcu protilietadlovú výzbroj tvorené dvoma dvojhlavňovými 37mm/50 kanónmi Model 1933 až do konca. Umiestnené boli vedľa seba medzi druhým komínom a zadnou nádstavbou. Hlavňovú výzbroj doplňovali dva dvojhlavňové 13.2 mm guľomety Hotchkiss, pôvodné sa nachádzajúce po bokoch prednej nádstavby a vybavené ochrannými štítmi. Z dôvodu rozšírenia palebných sektorov boli neskôr štíty odstránené a guľomety premiestnené na plošinu medzi druhou vežou a mostíkom.

                    
dvojhlavňový 37 mm/50 kanón Model 1933 dvojhlavňový 13.2 mm guľomet Hotchkiss

Trieda Mogador obdržala až desať torpédometov: dva trohlavňové Model 1928T medzi komínmmi a dva dvojhlavňové Model 1928D na okrajoch paluby medzi druhým komínom a zadnou nádstavbou. Nabité boli 550 mm torpéda Modelu 1923DT, s váhou cez 2 tony a 310 kg bojovou hlavicou naplnenou TNT. Dosah činil 9.000 metrov pri rýchlosti 39 uzlov a 13.000 pri 35 uzloch. Palebný sektor všetkých štyroch torpédometov bol pomerne široký: 25-150 stupňov. Lode neniesli žiadne náhradné torpéda. V korme boli umiestnené dva tunely pre spúšťanie hlbinných náloží, ktorých sa nakladalo 8 na každú stranu a ďalších 16 náhradných do zadného muničného skladiska. Spúšťané boli na diaľku v sériach po štyroch. Ich parametre boli nasledujúce: váha 260 kg z toho 200 kg  bojová nálož TNT, rýchlosť klesania 3m/s pričom nastaviť sa dali na hĺbku 30, 50, 75 a 100 metrov. Na rozdiel od triedy Vauquelin lode nedostali otočný protiponorkový mínomet ráže 240 mm a ani zvukové detekčné zariadenie napriek tomu, že miesto preň bolo na palube rezervované. Tieto skutočnosti značne limitovali účinnosť triedy Mogador pri nasadení proti ponorkám. Na zadnej palube sa taktiež nachádzali koľajnice pre míny, štandardne sa nakladalo päť typu B4 (530 kg, 80 kg bojová nálož), pri použití ďalších skladacích koľajnicových dielov ich mohli  lode odniesť maximálne 40.


dvojhlavňový torpédomet na palube Mogadoru


zadná paluba Mogadoru s mínami

RIADENIE PAĽBY

Systém pre riadenie paľby hlavného delostrelectva sa podobal tomu inštalovanému na predchádzajúcej triede. Na určovanie cieľov slúžili dva ďalekohľady umiestnené po oboch stranách mostíka. Prepojené boli s dvojicou 75 mm svetlometov pri zadnom komíne a predovšetkým s hlavnou vežou palebnej kontroly. Tá sa nachádzala na vrchole prednej nádstavby a ukrývala 5 metrový diaľkomer. Druhá, záložná, veža spočívala na zadnej nádstavbe. Získané údaje putovali do strediska pre riadenie paľby, boli spracované streleckým počítačom a následne odoslané samotným vežiam. Pre potreby protilietadlového delostrelectva slúžili dva 0.8 metrové diaľkomery stojace na krídlach lodného mostíka. Zameriavanie torpéd obstarávali ďalšie dva ďalekohľady opäť prepojené s vežou palebnej kontroly, ktorá sa nachádzala nad tou pre hlavné delostrelectvo a mala rovnaké vybavanie. Torpéda sa odpaľovali centrálne.


dve nad sebou umiestnené veže palebnej kontroly s diaľkomermi


jeden z dvojice daľekohľadov pre zameriavanie hlavných diel

MODIFIKÁCIE

Po ukončení skúšobných plavieb obdržali lode šikmý nástavec na predný komín, ktorý mal odvádzať dym od prednej nádstavby. Zmeny sa nevyhli ani nabíjaciemu systému pre 138.6 mm delá a obe plavidlá dostali farebne odlišné granáty (Mogador – zelené, Volta – žlté). Okolo guľometov a svetlometov bol vybudovaný ochranný prstenec. Na palubu taktiež konečne pribudol systém na zameriavanie ponoriek: konkrétne typ SS-6. Po uzavretí prímeria a britskom útoku na Mers-el-Kébir sa osudy sesterských plavidiel rozdelili. Volte sa podarilo uniknúť nepoškodenej a preto ďalšie zmeny predstavovali skôr kozmetické úpravy. Dva 13.2 mm guľomety Browning pribudli na strany veže č.3. Výraznejším posilnením protilietadlovej ochrany sa stala dvojica jednohlavňových 25 mm/60 kanónov umiestnená na rozšírenú platformu pred mostíkom, ktoré boli doplnené ďalšou dvojicou guľometov Browning. Pre ich zameriavanie Volta dostala dva nové 1.5 metrové diaľkomery. Počítalo sa taktiež s licenčne vyrábanou verziou britského Asdicu, k jej inštalácii však už nedošlo.


Volta s viditeľnou platformou pre dva 25 mm/60 kanóny

Mogador nemal toľko šťastia a v Mers-el-Kébire bol na korme zasiahnutý 381 mm granátom. Ten síce nevybuchol, ale spôsobil požiar, ktorý túto časť lode prakticky zdevastoval. Veža č.4 označená za neopraviteľnú zmizla. Po presune do Toulonu bola naplánovaná rozsiahla prestavba, ktorá mala zahŕňať: premiestnenie veže č.3 na miesto tej zničenej a umiestnenie troch dvojitých 37 mm/50 kanónov na uvoľnenú pozíciu; ďalší takýto kanón spolu s dvoma guľometmi Browning mal pribudnúť na plaformu pred mostíkom. Toto všetko malo byť doplnené Asdicom a až šiestimi jednohlavňovými 25 mm/60 kanónmi. Kvôli nedostatku materiálu ale práce pokračovali pomaly a nikdy neboli dokončené.


Mogador s chýbajúcou kormou na ceste do Toulonu

Zhrnutie TTD triedy Mogador po dokončení:
Výtlak, plánovaný: 2.884 ton
Výtlak, štandardný: 3.045 ton
Výtlak, plný: 4.018 ton
Dlžka: 137.5 metra
Šírka: 12.67 metra
Ponor: 4.74 metra
Posádka: 221 mužov
Lode v triede: Mogador a Volta

Výzbroj:
Osem 138.6 mm/50 diel Model 1934 diel (4x2)
Štyri 37 mm/50 kanóny Model 1933 (2x2)
Desať 550 mm torpédometov (2x3, 2x2)
Štyri 13.2 mm guľomety (2x2)
32 hlbinných náloži a 40 mín

Pohon:
Turbíny Rateau-Bretagne, štyri kotle Indret, 95.000 ks a 39 uzlov, 4.345 nm pri 15 uzloch


náčrt vzhľadu triedy Mogador

MOGADOR (X61)

Stavba lode bola zahájená v lodeniciach Naval Dockyard v Loriente 28. decembra 1934, na vodu bola spustená 9. júna 1937 a do služby slávnostne zaradená 8. apríla 1939. Po dokončení a skúšobných plavbách sa Mogador spolu so sesterskou loďou stali súčasťou 6. divízie veľkých torpédoborcov so základňou v Breste. Ich hlavnou úlohou v rámci Force de Raid bola ochrana konvojou a pátranie po nemeckých korzároch a lamačoch blokády. Počas britského útoku na Mers-el-Kébir 3. júla 1940 bol Mogador zasiahnutý 381 mm granátom, ktorý aj keď nevybuchol tak detonoval hlbinné nálože. So zničenou kormou a jednou lodnou vrtuľou bol Mogador odtiahnutý do Oranu, kam dorazil o dva týždne neskôr. Po provizórnych opravách odplával do Toulonu, kde mal prejsť rozsiahlou rekonštrukciou. Keď sa Nemci pokúsili 27. novembra 1942 prístav obsadiť potopila Mogador vlastná posádka. Taliani ho síce vyzdvihli, ale k jeho oprave sa už nedostali. Po skončení vojny bol torpédoborec zošrotovaný.


Mogador krátko po dokončení


Mogador po zásahu 381 mm granátom, Mers-el-Kébir 1940


potopený Mogador vedľa torpédoborca Valmy, Toulon 1942

VOLTA (X62)

Stavba lode bola zahájená v lodeniciach A.C. Bretagne v Nantes 24. decembra 1934, na vodu bola spustená 26. novembra 1936 a do služby slávnostne zaradená 6. marca 1939. Po dokončení a skúšobných plavbách sa Volta spolu so sesterskou loďou stali súčasťou 6. divízie veľkých torpédoborcov so základňou v Breste. Ich hlavnou úlohou v rámci Force de Raid bola ochrana konvojou a pátranie po nemeckých korzároch a lamačoch blokády. Počas britského útoku na Mers-el-Kébir 3. júla 1940 vystrieľala Volta 88 granátov zo svojich hlavný diel a potom nepoškodená unikla. Po kapitulácii Francúzska prešla Volta niekoľkými drobnými úpravami, ktoré sme popísali vyššie. Rovnako ako Mogador bola 27. novembra 1942 potopená vlastnou posádkou v Toulone. Taliani ju síce vyzdvihli, ale k jej oprave už nedošlo. Po skončení vojny bol torpédoborec zošrotovaný.


torpédoborec Volta v roku 1942


potopená Volta vedľa torpédoborca L’Adroit, Toulon 1942

Zdroje:
Warships 2007 - Jordan
Válečné lode 4 – Pejčoch, Novák, Hájek
Les C.T. de 2880 tonnes du type Mogador - Lassaque
Conway’s All the World ‘s fighting ships: 1922-1946
www.en.wikipedia.com
www.warshipsww2.eu
www.navweaps.com
The only easy day was yesterday.

Sahidko

  • Francouzská cizinecká legie
  • Lieutenant-colonel
  • Příspěvků: 1539
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 26. července 2008
Re: Torpédoborce triedy Mogador (FRA)
« Odpověď #1 kdy: Květen 19, 2013, 05:58:35 »
Zhodnotenie triedy Mogador:
- delá hlavného delostrelectva napriek niekoľkoročnému vývoju fungovali nespoľahlivo
- lode boli rýchle ale na dosiahnutie maximálneho výkonu potrebovali priveľa času
- nedostatočná manévrovateľnosť
- nedostatočná protilietadlová výzbroj
- nedostatočné technické vybavenie pre boj proti ponorkám
- neschopnosť produkovať dostatočné množstvo energie pre pohon lodných systémov

Na základe týchto problémov by francúzskemu námorníctvu zrejme viacej prospelo opakovanie predchádzajúcej triedy Le Fantasque tak ako sa pôvodne plánovalo.
The only easy day was yesterday.