Autor Téma: Lietadlový krížnik Gotland (SWE)  (Přečteno 3610 krát)

0 uživatelů a 1 Host prohlíží toto téma.

Sahidko

  • Francouzská cizinecká legie
  • Lieutenant-colonel
  • Příspěvků: 1539
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 26. července 2008
Lietadlový krížnik Gotland (SWE)
« kdy: Červenec 26, 2011, 12:39:28 »
Počas 1. svetovej vojny zostalo Švédsko neutrálne a neutrpelo teda žiadne straty. Po jej skončení vypadli zo zoznamu potenciálnych nepriateľov hneď dvaja poprední kandidáti. Nemecká flotila zavŕšila svoju existenciu potopením v Scapa Flow a v Rusku prebiehala občianska vojna. V tom čase disponovalo Švédsko najsilnejšou flotilou na Baltskom mori, ktorej jadro tvorili pobrežné obrnené lode triedy Sverige spolu s deviatimi staršími plavidlami tohto typu. Výdavky na armádu aj námorníctvo boli ale v nasledujúcich rokoch prudko zoškrtané. Jednou z mála lodí naprojektovaných v tomto období bol zaujímavý lietadlový krížnik Gotland, o ktorom si povieme aj niečo bližšie.


vlajka švédskeho námorníctva

Prvé plány na novú loď sa objavili koncom roku 1926. Počítali s plavidlom o výtlaku 4500 ton, dvoma katapultmi a dvanástimi lietadlami na palube. V roku 1927 došlo k zmene projektu na lietadlový krížnik vyzbrojený šiestimi 152 mm delami a nesúci dvanásť lietadiel na otvorenej zadnej palube. Takúto loď však nebolo možné postaviť v rámci schváleného rozpočtu 16,5 milióna švédskych korún. Finálny návrh preto predstavoval krížnik vyzbrojený šiestimi 152 mm delami, jediným katapultom, priestorom pre jedenásť lietadiel (8 na palube, 3 pod ňou, zvyčajne niesol max. 6 strojov) a s možnosťou ich vyzdvihnutia naspäť na palubu. Lietadlový krížnik dostal meno Gotland a po dokončení dosahoval štandardný výtlak 4700 ton (plný potom 5550 ton), dĺžku 134.8 metra, šírku 15.4 metra a ponor 4.5 metra. Vzhľad lode bol unikátny – na prednej palube sa nachádzala prvá veža hlavného delostrelectva, za ňou potom nádstavby s mostíkom a veliteľskou vežou. Jediný sťažeň nasledovali dva lodné komíny a po ich stranách boli uložené člny. Približne od úrovne druhého komína viedli po oboch stranách palube koľajnice pre uloženie mín a za ním sa nachádzala druhá veža hlavného delostrelectva. Zvyšná tretina paluby bola určená pre lietadlá a ich vybavenie. 23 metrový otočný katapult pochádzala z Nemecka a umožňoval dosiahnúť vzletovú rýchlosť 115 km/hod. Nesené lietadlá boli umiestnené zadnej časti lode a pohybovali sa po sústave koľajničiek. Na úplnej korme sa potom nachádzal žeriav pre ich vyzdvihovanie. Posádku lode tvorilo 417 mužov + približne 60 členov leteckého personálu.


pohľad na zadnú palubu Gotlandu

Údaje o pancierovej ochrane Gotlandu sa rozchádzajú a možno ich rozdeliť do dvoch skupín. Podľa prvej chránil vrchnú časť bokov 15 mm a spodnú 24 mm pancier. Paluba dosahovala hrúbku 24 mm rovnako ako veže hlavného delostrelectva. Veliteľská veža bola chránená 19 mm pancierom. Podľa druhej však boli boky lode hrubé až 29 – 51 mm a rovnakým pancierovaním disponovali aj delové veže. Palubu a veliteľskú vežu chránil identický 51 mm pancier. Pohonný systém lode pozostával zo štyroch kotlov typu Penhoët, ktoré vyrábali paru pre dve turbíny De Laval. Tie dosahovali výkon 33 000 ks a prostredníctvom dvoch hriadeľov poháňali loď maximálnou rýchlosťou 28 uzlov. So zásobou 800 ton paliva činil dosah Gotlandu 4000 námorných míl pri rýchlosti 12 uzlov.

Výzbroj krížnika bola naozaj bohatá a primárne pozostávala zo šiestich 152 mm/55 diel. Umiestnené boli v dvoch dvojdelových vežiach (vážili 71 ton) a dvoch jednohlavňových kazematách na úrovni veliteľske veže. Maximálna elevácia týchto kazematových diel činila 30 stupňov v porovnaní s až 60 stupňami diel umiestnených vo vežiach. Rozdiel v dostrele bol 16 460 metrov (30 stup.) oproti 24 400 metrom (45 stup.). Ako munícia sa používal 46 kilogramový protipancierový granát. Sekundárna výzbroj bola tvorená štvoricou 75 mm/50 diel. S maximálnou eleváciou až 90 stupňoch ich bolo možné použiť aj proti lietadlám, dostrel činil 10 000 metrov. Pri streľbe proti plavidlám dokázali vystreliť 6.8 kilogramový vysokoexplozívny granát na vzdialenosť 14 000 metrov. Na palube boli umiestnené v dvoch jednohlavňovýcha jednom dvojhlavňovom otvorenom postavení. Hlavňovú výzbroj dopĺňali štyri 25 mm protilietadlové delá (údaje nie sú k dispozícii) a štyri 8 mm guľomety. Gotland disponoval aj šiestimi 533 mm torpédometmi a jeho palubu bolo možné uložiť 80 – 100 mín.


Hawker Osprey na katapulte, vidno aj vysoký námer 152 mm diel a zadný žeriav

TTD krížnika Gotland po dokončení:
Výtlak: 4700 ton
Dĺžka: 134,8 metra
Šírka: 15,4 metra
Ponor: 4,5 metra
Posádka: 417 + 60 mužov
Lode v triede: Gotland

Výzbroj:
Šesť 152 mm diel (2x2, 2x1)
Štyri 75 mm delá (1x2, 2x1)
Štyri 25 mm delá (4x1)
Šesť 533 mm torpédometov (2x3)
80 až 100 mín
6 lietadiel Hawker Osprey

Pohon:
parné turbíny De Laval, štyri kotle Penhoët, 33 000 ks, maximálna rýchlosť 28 uzlov

Pancierovanie:
Pás na bokoch: 15 – 24 mm (resp. 29 – 51 mm)
Paluba: 24 mm (resp. 51 mm)
Delové veže: 24 mm (resp. 29 – 51 mm)
Veliteľská veža: 19 mm (resp. 51 mm)


nákres krížnika Gotland

Vo svojej pôvodnej úlohe lietadlového krížnika slúžil Gotland približne do konca roka 1943. Na prelome tohto a nasledujúceho roka bol v dôsledku neexistencie vhodného stroja, ktorý by nahradil pôvodné lietadlá Hawker Osprey prestavaný na protilietadlový krížnik. Katapult aj úložisko lietadiel zmizli a na ich miesto pribudlo osem 40 mm/36 armádnych Boforsov. Staré 25 mm kanóny boli nahradené troma novými dvojhlavňovými postaveniami rovnakého kalibru. Posledná modifikácia, ktorá stojí za spomenutie prišla v roku 1955. Gotland obdržal radar pre riadenie paľby a dve kazematové 152 mm delá boli odstránené. Zmätky vládnu v oblasti protilietadlovej výzbroje, je možné že štyri 25 mm a štyri 75 mm delá spravili miesto pre dodatočné 40 mm/48 Boforsy.


40 mm Boforsy po prestavbe na protilietadlový krížnik

Stavba lode bola zahájená v roku 1930 v lodeniciach AB Götaverken v Göteborgu. Na vodu bola spustená 14. septembra 1933 a do služby slávnostne zaradená 14. decembra 1934. Po svojom dokončení uskutočnil Gotland niekoľko propagačných plavieb plavieb či už do Nemecka alebo Španielska, počas ktorých sa testovalo aj vybavenie lode. Asi k najznámejšej udalosti v kariére krížnika došlo 20. mája 1941. Počas delostreleckého tréningu v Kattegate totiž spozoroval skupinu dvoch veľkých a troch malých plavidiel. Okamžite oznámil túto skutočnosť do Stockholmu, kde bola predaná britskému zástupcovi. Nešlo totiž o nikoho iného ako nemeckú bitevnú loď Bismarck eskortovanú ťažkým krížnikom Prinz Eugen a torpédoborcami. S blížiacim sa koncom roku 1943 boli Hawker Osprey stiahnuté z prvolíniovej služby a keďže vhodnej náhrady sa nedostalo prešiel Gotland spomínanou prestavbou na protilietadlový krížnik. S narastajúcim vekom bol krížnik preradený k výcvikovým plavidlám. Zo zoznamu švédskeho námorníctva bol Gotland vyškrtnutý 1. júla 1960 a do roku 1963 kompletne zošrotovaný.


Gotland v roku 1949

Zdroje:
Válečné lode 4 – Pejčoch, Novák, Hájek
Conway's All the World's Fighting Ships: 1922-1946
Hawker Osprey och Flygplankryssaren Gotland – M. Forslund
www.en.wikipedia.org
www.navweaps.com
www.warshipsww2.eu
www.hazegray.org
The only easy day was yesterday.

Páter

  • Wehrmacht
    Oberstleutenant - podplukovník
  • Příspěvků: 962
  • Za zásluhy o rozvoj fóra. <br Uděleno: 20. srpna 2007 /> Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.  Uděleno: 12. května 2008
Re: Lietadlový krížnik Gotland (SWE)
« Odpověď #1 kdy: Září 19, 2011, 09:40:41 »
Otazka pancierovania je celkom zaujimava. Napr. na http://www.world-war.co.uk/sweden/gotland.php3 sa o bocnom pancieri ani nehovori, doslova sa tam pise, ze vertikalny pancier bol obmedzeny na 13mm prepazku (priecnu ci pozdlznu?). Z obrazkov je jasne, ze klasicky pancierovy pas celkom urcite neexistoval minimalne po prednu kotolnu. Platovanie trupu ani v ostatnych miestach nepripomina pancier, ovsem vylucit sa to neda. Stranka http://www.navypedia.org/ships/sweden/sw_cr_gotland.htm tiez spomina tenky bocny pancier a na nom plochu palubu 25mm (chybaju tam zdroje). Udaje o 50mm pancierovani trupu mozeme oznacit za spekulativne vzhladom na vytlak lode a masivnu vyzbroj/vystroj. Je mozne, ze hlavne municne sklady (alebo aspon ten predny) dostali nejaku ochranu- pancierovy "box", ktora mohla dosiahnut 50mm ale paluba tejto hrubky by asi bola na tak male plavidlo prilis tazka. Holandsky torpedovy kriznik Tromp, ktory mal malinko mensi vytlak a rovnaku hlavnu vyzbroj ale neniesol ani sekundarnu vyzbroj (v original podobe) ani hydroplany a katapult, nam moze posluzit ako referencia. Maximalna hrubka pancierovania tam dosahovala 25mm. Je pravda, ze ten mal dvojnasobne silnejsie stroje - ovsem modernejsie a jednoduchsie.
Ak máte v ruke kladivo, všetko ostatné
vyzerá ako klinec.

If fire fighters fight fire, and crime fighters fight crime, what do freedom fighters fight?