Autor Téma: Nemecké obrnené jednotky v Normandii 1 - Pred inváziou  (Přečteno 4991 krát)

0 uživatelů a 1 Host prohlíží toto téma.

Sahidko

  • Francouzská cizinecká legie
  • Lieutenant-colonel
  • Příspěvků: 1535
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 26. července 2008
Nemecké obrnené jednotky v Normandii 1 - Pred inváziou
« kdy: Říjen 09, 2012, 09:41:21 »
OBRNENÉ JEDNOTKY V NORMANDII 1. ČASŤ

Úvod

6. júna 1944 sa na plážach Normandie v severozápadnom Francúzsku vylodili spojenecké jednotky a relatívne rýchlo prekonali postavenia goebelsovou propagandou toľko ospevovaného Atlantického valu. Po zlyhaní pobrežnej obrany, pri absolútnej bezmocnosti Kriegsmarine a Luftwaffe sa zodpovednosť za zastavenie invázie a zahnanie útočníkov späť do mora presunula na údernú päsť Wehrmachtu – obrnené divízie. Vylodením v Normandii sa opäť otvoril druhý front, ktorý prakticky zanikol 25. júna 1940 kapituláciou Francúzska. V nasledujúcich mesiacoch potom západná Európa slúžila predovšetkým ako miesto, kde sa odkladali zdecimované divízie z východného frontu, aby si odpočinuli, doplnili stavy či prešli úplnou rekonštrukciou. Jednotky, ktoré tu slúžili dlhodobo patrili väčšinou medzi druhotriedne. Chýbala im ťažká výzbroj ale predovšetkým trpeli akútnym nedostatkom dopravných prostriedkov, ktorý ich použitie limitoval iba na statickú obranu. Tento stav platil prakticky až do konca roka 1943, keď sa strategická situácia Nemecka v dôsledku niekoľkých katastrofálnych porážok výrazne zhoršila a iniciatíva prešla definitívne do rúk Spojencov.


nemecká pechota pochoduje Parížom, 1940

V decembri toho roku preto Hitler vydal svoju smernicu č. 51, v ktorej sa okrem iného písalo: „Posledného dva a pol roka kládol krutý a nákladný súboj s boľševismom maximálne požiadavky na množstvo našich vojenských zdrojov. Tento záväzok bol v súlade s vážnosťou nebezpečenstva a celkovou situáciou. Okolnosti sa ale zmenili. Zatiaľčo hrozba z východu zostáva, na západe sa črtá ešte väčšie nebezpečenstvo – Angloamerické vylodenie! Rozľahlosť priestoru na východe umožňuje, ako poslednú možnosť, aj stratu rozsiahleho územia bez toho, aby bola ohrozená šanca Nemecka na prežitie. To však nie je možné na západe! Ak sa tu nepriateľovi podarí prelomiť našu obranu na širokom fronte výsledkom budú dopady závratných rozmerov. Všetko pritom ukazuje na ofenzívu proti západnému frontu najneskôr túto jar a možno aj skôr. Kvôli tomu už nemôžem naďalej ospravedlňovať ďalšie oslabovanie západu v prospech ostatných bojísk. Rozhodol som sa preto posilniť obranu na západe a to predovšetkým v oblastiach, z ktorých potom zahájime našu diaľkovú vojnu proti Anglicku. Práve to sú miesta na ktorých nepriateľ musí zaútočiť a aj zaútočí a kde bude vybojovaná rozhodujúca protinvázna bitka.“ Výsledkom tejto direktívy bolo, že v predvečer invázie sa vo Francúzsku nachádzala približne tretina nemeckej Panzerwaffe.

Nemecká armáda na západe

Nemecké jednotky sústredené vo Francúzsku a krajinách Beneluxu patrili pod Oberbefehlshaber West (OB West – Vrchné velenie na západe), ktoré priamo podliehalo OKW. Na čele OB West stál už od prvej polovice roku 1942 poľný maršál Gerd von Rundstedt. K obrane zvereného územia mal k dispozícii dve armádne skupiny a jednu obrnenú skupinu. Armádna skupina G pod velením generála Johannesa Blaskowitza sa nachádzala na juhu Francúzska a tvorili ju dve armády. 1. armáda pod velením generála Kurta von der Chevallerie so svojimi dvoma zbormi (LXXX. a LXXXVI. armádny zbor) mala brániť pobrežie Biskajského zálivu od španielskych hraníc po ústie rieky Loiry. 19. armáda pod velením generála pechoty Georga von Sodenstern pozostávala z troch zborov (LXII. armádny zbor, IV. poľný zbor Luftwaffe a LVIII. obrnený zbor) a stála na francúzskom pobreží Stredozemného mora. Obranou severozápadného pobrežia bola poverená Armádna skupina B na čele s poľným maršálom Erwinom Rommelom. „Púštna líška“ mala k dispozícii taktiež dve armády. 15. armáda generála Hansa von Salmutha pokrývala pobrežie približne medzi riekami Seina a Šelda. K dispozícii mala až štyri armádne zbory: LXVII., LXXXI., LXXXII. a LXXXXIX. 15. armáda okrem iného bránila aj podľa mnohých nemeckých dôstojníkov najpravdepodobnejšie miesto vylodenia – Pas de Calais. Posledná, 7. armáda generála Friedricha Dollmana, potom vypĺňala medzeru medzi 1. a 15. armádou a pod jej pôsobnosť teda patrilo aj skutočné miesto vylodenia Spojencov v júni 1944 – pobrežie Normandie. 7. armáda bola tvorená XXV., LXXIV. a LXXXIV. armádnym zborom a II. parašutistickým zborom. Okrem vyššie spomínaných dvoch armád podliehalo Rommelovi aj Befehlshaber Netherlands (Veliteľstvo Holandsko). Ako už názov vypovedá BN zodpovedalo za obranu holanského pobrežia od ústia rieky Šeldy po hranice s Nemeckom. Vrchným veliteľom bol generál letectva Friedrich Christiansen, ktorý disponoval LXXXVIII. armádnym zborom generála pechoty Hansa Reinharda. Aby sme mali zoznam jednotiek kompletný je potrebné spomenúť už len Panzergruppe West (Obrnená skupina Západ). Na jej čele stál generál obrnených jednotiek Leo Geyr von Schweppenburg, ktorý zodpovedal za výcvik a formovanie všetkých obrnených jednotiek na západe, v otázke ich nasadenia mal ale iba funkciu Rundstedtovho poradcu. Rečou čísel disponovalo OB West 58 divíziami, z ktorých bolo 25 statických pobrežných, 16 peších a parašutistických (ktoré slúžili ako elitná pechota), 7 rezervných, 9 obrnených a 1 divízia obrnených granátnikov.


stretnutie vrchného velenia v Paríži (zľava doprava): Leo Geyr von Schweppenburg, Johannes
Blaskowitz, Hugo Sperrle (3. letecká flotila),  Gerd von Rundstedt, Erwin Rommel a Theodor Krancke
(Námorná skupina Západ)

Kontroverzia o nasadení obrnených jednotiek

Po krátkom pôsobení v Taliansku, kde sa do kontaktu s nepriateľom nedostal, pridelil Hitler Erwinovi Rommelovi novú úlohu. V rámci nej absolvoval niekoľko inšpekčných ciest, aby pripravil správu o aktuálnom stave pobrežných opevnení na západe. Ich výsledkom bolo zistenie, že na mnohých miestach Atlantický val jednoducho vôbec neexistoval. Rommelovou úlohou, keď dorazil na veliteľstvo Armádnej skupiny B v La Roche Guyon, sa stalo túto neutešenú situáciu zmeniť a do práce sa pustil s elánom. Pri plánovaní obrannej stratégie vychádzal Rommel z vlastných skúseností z bojov v severnej Afrike ako aj znalosti neuspokojivého stavu jednotiek, ktoré mu podliehali. Podľa jeho názoru už víťazstvo nebolo možné dosiahnúť mobilným spôsobom vedenia vojny a to kvôli absolútnej britskej a americkej vzdušnej nadvláde, ale tiež kvoli neschopnosti nemeckého priemyslu udržať krok so západnými Spojencami. Rommel napísal: „pri zraniteľnosti pobrežnej obrany, aká v súčasnosti panuje, sa nepriateľovi pravdepodobne podarí vytvoriť niekoľko predmostí na rôznych miestach a dosiahnúť prielom našej obrannej línie. Ak k tomu dôjde iba bleskurýchly zásah našich operačných rezerv umožní jeho zatlačenie späť do mora. To vyžaduje aby tieto sily boli držané len kúsok za pobrežnou obrannou líniou. Na druhú stranu, ak budeme musieť naše primárne rezervy presúvať z hĺbky vnútrozemia tak tieto pohyby si vyžiadajú nielen veľké množstvo času – času, ktorý nepriateľ pravdepodobne využije na vlastné posilnenie, ale budú aj pod neustálou hrozbou zo vzduchu. Vezmúc do úvahy materiálnu a početnú prevahu útočných síl nepriateľa, vysokú úroveň výcviku a ohromnú vzdušnú prevahu, zdá sa mi potom otázka víťazstva v hlavnej bitke na pevnine viac ako pochybná. Samotná vzdušná prevaha Spojencov dokázala znovu a znovu svojou efektivitou prakticky znemožniť pohyby väčších jednotiek na frontovej línii aj za ňou, vo dne aj v noci, pričom naše vlastné letecké sily boli schopné len v ojedinelých prípadoch podporovať naše operácie.“ Rommel dospel k záveru, že jediným spôsobom na úspešné odrazenie invázie je jej zastavenie už na samotných plážach. To chcel docieľiť prostredníctvom systému betónových bunkrov, rozsiahlych mínových polí a prekážok v pobrežnom prílivovom pásme a okamžitom posilnení brániacich sa jednotiek mobilnými zálohami. Preto požadoval, aby sa obrnené divízie presunuli bližšie k pobrežiu. A práve v tejto požiadavke narazil na silný odpor predovšetkým zo strany veliteľa Panzergruppe West, ktorého podporoval aj samotný Rundstedt. Tí podľa klasickej obrannej stratégie nechceli zabrániť Spojencom vstúpiť na pobrežie za každú cenu, čo považovali za prakticky nemožné s dostupnými silami. Namiesto toho chceli vytvoriť silnú rezervu z väčšiny obrnených jednotiek v oblasti a umiestniť ju v lesoch západne od Paríža. Tá mala byť nasadená až v okamihu, kedy by bolo miesto hlavného úsilia nepriateľa bez pochybností identifikované a potom ho rozhodným a koncentrovaným úderom zatlačiť späť do mora. S týmto názorom sa neskôr stotožnil aj Guderian, ktorý v tom čase pôsobil ako hlavný inšpektor tankového vojska.


Rommel kontroluje opevnenia Atlantického valu

Konečné slovo mal nakoniec Hitler, ktorý rozhodol naozaj šalamúnsky a neuprednostnil ani jedno zo spomínaných riešení. Obe Armádne skupiny OB West dostali pod svoju kontrolu tri obrnené divízie. Blaskowitzovi tak pripadla 9. a 11. obrnená divízia a 2. obrnená divízia SS Das Reich. Rommel získal kontrolu nad XLVII. obrneným zborom generála obrnených jednotiek Hansa Freiherr von Luck, ktorý pozostával z 2., 21. a 116 obrnenej divízie. Najsilnejšou sa stala von Schweppenburgova Panzergruppe West, ktorú tvoril I. obrnený zbor SS (1. obrnená divízia SS LSAH, 12. obrnená divízia SS Hitlerjugend a dívizia Panzer Lehr) a aj 17. divízia obrnených granátnikov SS Gotz von Berlichingen napriek tomu, že sa nachádzala v sektore 1. armády. Najdôležitejšou zmenou sa ale stal presun Panzergruppe West priamo pod OKW, čo v praxi znamenalo, že o ich nasadení mohol rozhodnúť iba samotný Hitler. Nejednotnosť v otázke použia obrnených jednotiek ako aj roztrieštenosť veliteľskej štruktúry sa stala pre nemeckú snahu o odvrátenie invázie fatálnou. Ako prorocky napísal samotný Rommel: „V stávke je najdôležitejšia bitka vojny a osud Nemecka. Absencia jednotného velenia nad všetkými dostupnými prostriedkami pre obranu a  oneskorené zapojenie všetkých našich mobilných rezerv do bitky o pobrežie vyvolá vážne pochybnosti o víťazstve. Ak budem musiet čakať až na samotné vylodenie, kým budem môcť cez zvyčejné kanály požiadať o velenie a nasadenie mobilných síl, bude výsledkom nevyhnutné oneskorenie. To bude znamenať, že tieto jednotky pravdepodobne dorazia príliš neskoro nato, aby úspešne zasiahli do bitky a odrazili nepriateľské vylodenie. Nasledovať by mohlo druhé Nettuno, čo by bola pre nás veľmi nežiadúca situácia...“


Rommel diskutuje s Rundstedtom na stretnutí v Paríži

Obrnené jednotky Heeru

Na papieri vyzeralo desať obrnených formácií, i keď roztrúsených po celom Francúzsku a Belgicku, ako pôsobivá sila. Aký bol však ich skutočný stav v čase invázie? 21. obrnená divízia bola úplne zničená pri kapitulácii jednotiek Osy v severnej Afrike. Evakuovať sa podarilo len hŕstku mužov a tí poslúžili ako základ pri jej rekonštrukcii, ktorá započala v júni 1943. Veliteľom jednotky bol generálporučík Edgar Feuchtinger, zatiaľčo hlavnú údernú silú divízie, 22. obrnený pluk, viedol plukovník Hermann von Oppeln Bronikowski. Pluk bol spočiatku vybavený nevyhovujúcimi francúzskymi tankami, ktoré nahradili Pzkpfw IV len necelé tri mesiace pred inváziou, plánované Panthery však dorazili až niekoľko týždňov po nej. V júni 1944 potom 21 . obrnená divízia disponovala štyrmi Pzkpfw III, 21 Pzkpfw IV s krátkou a 96 s dlhou hlavňou, 12 Flakpanzermi 38 a 10 StuGmi. Rozmiestnená bola medzi mestami Caen a Falaise, divízne veliteľstvo sa nachádzalo v St. Pierre-sur-Dives. 2. obrnená divízia bola do Francúzska presunutá potom, ako utrpela ťažké straty pri Kursku. Veliteľom jednotky bol generálporučík Heinrich Freiherr von Luttwitz a veliteľom jej 3. obrneného pluku potom plukuvník Traugott Kohn. Ako jedna z mála jednotiek bola 2. obrnená divízia v júni 1944 takmer na plných stavoch, keď disponovala 98 Pzkpfw IV s dlhou hlavňou, 79 Pzkpfw V, 12 Flakpanzermi 38 a 10 StuGmi. Rozmiestnená bola v okolí Amiens, pričom von Luttwitzov veliteľský post sa nachádzal v Courcelles. 116. obrnená divízia bola relatívne nová, keď vznikla len v marci 1944 z trosiek 16. divízie pancierových granátnikov zničenej na východnom fronte. Veliteľom bol generálporučík Graf Gerhard von Schwerin, na čele 16. obrneného pluku stál podplukovník von Trotha. V čase invázie sa vo Francúzsku nachádzal iba II. prápor pluku, keďže I. ešte len dostával svoje Panthery v Grafenwohre. Kvôli tomu mala 116. obrnená divízia k dispozícii iba 4 Pzkpfw IV s krátkou a 54 s dlhou hlavňou, 10 Pzkpfw III a 6 Jagdpanzerov IV. Divízia bola umiestnená v okolí Rouen a divízne veliteľstvo sa nachádzalo v Bernouville. Najlepšie vybavenou obrnenou jednotkou v oblasti bola Panzer Lehr divízia, vytvorená z príslušníkov dvoch výcvikových stredísk. Veliteľom tejto výkladnej skrine Panzerwaffe bol generálporučík Fritz Bayerlein a obrnený pluk Panzer Lehr viedol plukovník Rudolf Gerhardt. Celkovo divízia disponovala úctyhodným počtom 101 tankov Pzkpfw IV, 89 Pzkpfw V, 6 Pzkpfw VI, 9 StuGov a taktiež aj vyše 600 polopásových transportérov. Po krátkom výlete do Maďarska sa divízia rozmiestnila medzi mestami Chartres a Le Mans.


Sepp Dietrich na návšteve divízie Panzer Lehr s jej veliteľom Fritzom Bayerleinom

Ako sme spomenuli vyššie Armádna skupina G disponovala dvoma armádnymi obrnenými jednotkami. 9. obrnená divízia sa nachádzala juhozápadne od Avignonu a v čase vylodenia mala k dispozícii len svoj II. prápor, pretože prvý rovnako ako v prípade 116. obrnenej divízie čakal na svoje Panthery. V dôsledku toho sa divízia do akcie zapojila až v auguste, pričom jej sila v tom čase sa odhaduje na 78 strojov Pzkpfw IV, 40 Pzkpfw V a 5 útočných diel. Veliteľom bol generálporučík Erwin Jollasse, ktorého po presune do Normandie nahradil plukovník Max Sperling. 11. obrnená divízia sa nachádzala severne od Bordeaux a jej veliteľom bol generálporučík Wend von Wietersheim. V júni mala k dispozícii 26 strojov Pzkpfw III, 89 Pzkpfw IV a 8 StuGov. Rovnako ako v predchádzajúcom prípade sa do bojov proti postupujúcim Spojencom zapojila až v auguste. Podľa niektorých informácií už v tom čase mala vo výzbroji 79 tankov Pzkpfw V a 8 Flakpanzerov. Či v skutočnosti došlo k takémuto rozsiahlemu prezbrojeniu, alebo ide len o chybu nie som schopný potvrdiť. Okrem spomených šiestich obrnených divízii sa v oblasti nachádzalo aj veľké množstvo menších jednotiek, ktoré aspoň vymenujem: Panzer-Ersatz-und-Ausbildung-Abteilung 100 (obrnený náhradný a výcvikový prápor), ktorý disponoval 46 francúzskymi tankami. Veliteľstvo sa nachádzalo vo Franquetote, ale jednotlivé roty boli roztrúsené prakticky po celom polostrove Contentin. Aj zvyšné tri obrnené prápory mali vo výzbroji koristné tanky: 205. obrnený prápor (51 strojov) sa nachádzal východne od Le Havre, 206. obrnený prápor (46 strojov) na špici polostrova západne od Cherbourgu a konečne 213. obrnený prápor (36 strojov) na ostrovoch v kanáli La Manche, kde aj zostal odrezaný až do konca vojny. Uvedené obrnené jednotky sa na mieste nachádzali pred 6. júnom 1944, niektoré ďalšie samozrejme do oblasti pribudli v priebehu bojov.


jeden z koristných tankov Somua, ktorými boli vyzbrojené niektoré jednotky

Obrnené jednotky Waffen SS

V roku 1944 tvorili SS už významnú časť nemeckej armády a inak tomu nebolo ani v západnej Európe. Dovedna sa tu nachádzali štyri obrnené formácie Waffen SS, ku ktorým neskôr pribudli ešte ďalšie dve. 1. obrnená divízia SS LSAH sa do oblasti presunula na jar 1944 po ťažkých stratách na východnom fronte. Veliteľom divízie bol SS-Brigadeführer Theodor Wisch  a veliteľom 1. obrneného pluku SS potom SS-Obersturmbannführer  Joachim Peiper. V čase invázie mala divízia vo svojich radoch 45  tankov Pzkpfw IV, 54 Pzkpfw V a 45 StuGov. Do Normandie sa LSAH začala presúvať až v polovici júna a začiatkom nasledujúceho mesiaca vďaka dodávke nových strojov vzrástla sila jej dvoch tankových práporov na 98 Pzkpfw IV, 79 Pzkpfw V a 12 Flakpanzerov 38. 12. obrnená divízia SS Hitlerjugend bola novou jednotkou vytvorenou v druhej polovici roka 1943, ktorá do Normandia do oblasti Caen pribudla len chvíľa pred vylodením. Jej veliteľom bol SS-Brigadeführer Fritz Witt, 12. obrnený pluk SS viedol SS-Obersturmbannführer Max Wünsche. Napriek nedostatku bojových skúseností nebola sila divízie zanedbateľná: 98 tankov Pzkpfw IV, 66 Pzkpfw V, 12 Flakpanzerov 38, ku ktorým ešte 7. júna pribudlo ďalších 13 strojov Pzkpwf IV. Wittovo veliteľstvo sa nachádzalo v Acone. Ďalší útvar Waffen SS, 17. divízia obrnených granátnikov SS Gotz von Berlichingen, sa už nachádzal o niečo ďalej, konkrétne v oblasti južne od Tours. Na čele divízie stál SS-Gruppenführer Werner Ostendorff, 17. obrnený prápor zase podliehal SS-Sturmbannführerovi Ludwigovi Kepplingerovi. Výzbrojený bol 42 StuGmi a 3 veliteľskými tankmi (podľa iného zdroja len 37 útočných diel a žiadne tanky). Úplne najďalej od Normandie sa nachádzala 2. obrnená divízia SS Das Reich a to severne od Toulouse s divíznym veliteľstvom v Montabaun. Veliteľom divízie bol SS-Gruppenführer Heinz Lammerding, 2. obrnený pluk SS viedol SS-Obersturmbannführer Christian Tychsen. V sile tejto jednotky sa jednotlivé zdroje značne rozchádzajú, uvediem teda aspoň jeden z nich: 78 Pzkpfw IV, 79 Pzkpfw V, 13 StuGov a 12 Flakpanzerov 38. Okrem uvedených štyroch divízii sa do oblasti vylodenia čoskoro presunuli aj ďalšie jednotky SS, spomeňme predovšetkým aspoň 101. prápor ťažkých tankov SS.


Rundstedt na inšpekcii divízie Hitlerjugend v marci 1944


Kurt Mayer ešte ako veliteľ 25. pluku obrnených granátnikov diskutuje s Rundstedtom, v
pozadí veliteľ divízie Fritz Witt

Ďalší možný pohľad na silu nemeckých obrnených jednotiek v západnej Európe nám poskytuje správa Guderiana ako hlavného inšpektora tankových vojsk, ktorú predložil Hitlerovi 10. júna 1944. Je treba si však uvedomiť, že vzhľadom na podmienky v akých správa vznikala určite nie je kompletná ani úplne správna:

Názov jednotkyIIIIVVVIStuGKoristné
2. obrnená divízia9879
9. obrnená divízia78405
11. obrnená divízia26898
21. obrnená divízia112
116. obrnená divízia13866
Divízia Panzer Lehr9888
1. obrnená divízia SS455445
2. obrnená divízia SS547842
12. obrnená divízia SS9866
17. d. obr. granátnikov SS42
I. prápor 15. obr. pluku4
I. prápor 24. obr. pluku9
I. prápor 25. obr. pluku11
I. prápor 27. obr. pluku79
I. prápor 29. obr. pluku8
I. prápor 36. obr. pluku10
I. prápor obr. pluku GD79
I. prápor 3. obr. pluku SS6
I. prápor 9. obr. pluku SS40
I. prápor 10. obr. pluku SS4
510. prápor ťažkých tankov6
101. prápor ťažkých tankov SS45
102. prápor ťažkých tankov SS45
103. prápor ťažkých tankov SS6
205. obrnený prápor54
206. obrnený prápor46
213. obrnený prápor36
302. obrnený prápor10
100. náhradný a výcvikový p.46
CELKOVO39758655102158179


Panthery divízie Panzer Lehr

Záver

Celkovo teda mohlo Nemecko nasadiť proti invázii Spojencov nezanedbateľnú silu. Problémom ale bolo jej rozptýlenie na relatívne veľkom území, ale predovšetkým nejednotnosť velenia nad obrnenými jednotkami a nezhoda v názore ako s touto silou správne a účinne naložiť. Napriek tomu boli najmä nižší dôstojníci a radoví vojaci pripravení bojovať, ako napísal aj plukovník Helmut Ritgen: „Vedeli sme, že to bude náročné. Boli sme ale sebavedomí, dôstojníci a podôstojníci výborne vycvičení, pričom väčšina z nich mala skúsenosti z boja. Mali sme dôveru v náš pluk a v naše vybavenie.“ Nemcom ale neprialo šťastie, keď samotná invázia konečne začala, nachádzal sa Rommel v Nemecku a väčšina ďalších veliteľov na štábnom cvičení v Paríži. Šance na odrazenie vylodenia tak dostali vážnu trhlinu už v samotnom počiatku.


invázna flotila mieri k pobrežiu Normandie

Zdroje:
Panzertruppen vol.2 – Jentz
Western front 1944 – Ritgen
The Panzers and the battle of Normandy – Heimdal
Panzers in Normandy then and now – Lefévre
The Armies of Rommel – Forty
The Rommel pappers – Hart
German panzers in WWII - Bishop
Steel rain, Waffen SS panzer battles in the West – Ripley
Steel inferno, 1. SS Panzer Corps in Normandy – Reynolds
The only easy day was yesterday.

Kageneck

  • Administrátor
  • Příspěvků: 2615
  • Za zásluhy o rozvoj fóra. Uděleno: 23. prosince 2007 Za 1 rok aktivní činnosti na fóru. Uděleno: 15. června 2007 Za zásluhy o rozvoj fóra. Za 2 roky aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 22. června 2008 Za 3 roky aktivní činnosti na fóru.   Uděleno. 22. června 2009
Re: Nemecké obrnené jednotky v Normandii 1 - Pred inváziou
« Odpověď #1 kdy: Říjen 10, 2012, 10:54:00 »
Citace
Nemcom ale neprialo šťastie, keď samotná invázia konečne začala, nachádzal sa Rommel v Nemecku a väčšina ďalších veliteľov na štábnom cvičení v Paríži.
To bych snad ani nenazýval smůlou. Němci totiž nepředpokládali 6.6. 1944 invazi kvůli nepřízni počasí. Proto si Rommel dovolit odjet z Francie a předpokládám, že i proto se konalo štábní cvičení. Za mnohem větší stupiditu však považuju naprosto nejednoznačnou strukturu velení nad tankovými divizemi a nestanovením koncepce boje.

Dobrý článek, těším se na další ;)

P.S. Pokud se sem nemá psát, tak se omlouvám a smažu to.
P.S.2: Hodím to na FB, ale nějak to teď blbne a nezobrazuje to náhledy, tak to může chvíli trvat.
„Afrika, der Krieg ohne Hass“ Erwin Rommel

Sahidko

  • Francouzská cizinecká legie
  • Lieutenant-colonel
  • Příspěvků: 1535
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 26. července 2008
Re: Nemecké obrnené jednotky v Normandii 1 - Pred inváziou
« Odpověď #2 kdy: Říjen 11, 2012, 12:53:13 »
Práve preto mali smolu, lebo to počasie naozaj nebolo úplne ideálne ani 6. júna (o čom sa presvedčili najmä vojaci, ktorí celý La Manche prekonávali v malých člnoch a ich zhromažďovacie oblasti sa nachádzali ďalej od pobrežia a teda neboli dobre kryté polostrovom Contentin) a Eisenhower so svojim štábom reálne uvažovali o odložení invázie. Nakoniec sa ale rozhodli na základe trošku pozitívnej predpovede hlavného metereológa Jamesa Stagga.

Nj tá absencia koncepcie a jednotného velenia je naozaj nepochopiteľná. Najmä keď si väčšina vrchného velenia musela uvedomovať aké fatálne následky môže mať. Taktiež je zarážajúce, že Hitler povestný svojou tvrdohlavosťou nepridelil Rommelovi viacej divízií a právomocí, keď vďaka svojej intuícií správne predpovedal, že Normandia je pravdepodobnejšie miesto vylodenia ako Pas de Calais. Jedným z dôvodov určite bol aj fakt, že spravodajská služba nadsadila počet divízii, ktoré mali Spojenci v Anglicku k dispozícii takmer dvojnásobne, čo im poďľa Nemcov potom umožňovalo uskutočniť pomerne rozsiahle zastieracie vylodenie a hlavný útok potom zamerať niekam inam.

PS: kľudne píš sem, ďalšiu časť pridám ako samostatné téma.
The only easy day was yesterday.

Tadeáš Santarius

  • Wehrmacht
    Schütze - vojín
  • Příspěvků: 1
Re: Nemecké obrnené jednotky v Normandii 1 - Pred inváziou
« Odpověď #3 kdy: Červen 08, 2014, 08:41:08 »
Můj dotaz na téma jak to bylo s německými posilami po dni D. Můj strýc ( v uniformě Totenkopf ) byl tankistou. Poslední jeho dopis byl z roku 1944 z Itálie z Říma, ve kterém se louči s tím, že jede na frontu do těžkých bojů. Po válce jeho kamarád se vrátil a řekl mému dědečkovi-"Oswalda nečekejte,jeho tank jako první byl zasažen a vyletěl do povětří.  Byl jsem ve druhém tanku a viděl jsem to. Jeli jsem vřadě při přesunu. Jeho tank byl první já jsem byl v druhém". Prý to bylo někde v Belgii. Je možné, že z Itálie byla poslána tanková jednotka na pomoc proti vylodění spojenců? Absolutně nevím kde hledat .  Psal jsem i do Německa na různé organizace, ale bez odpovědi nebo, že mají takových případů moc a budu muset dlouho čekat. Je možné, že z Itálie odjel na východní frontu jako mladý vyškolený tankista. bohužel rodina nic o tom nevěděla a poslední s rodiny také ne.
Děkuji všem za pomoc nebo nasměrováni kde hledat. Děkuje Tadeáš Santarius
P.S. Foto v uniformě mám,ale nějak to neumím připojit.

venco

  • ČSR
  • Podporučík
  • Příspěvků: 207
Re: Nemecké obrnené jednotky v Normandii 1 - Pred inváziou
« Odpověď #4 kdy: Červen 08, 2014, 05:34:08 »
Tadeáš ak máš na mysli Totenkopf ako 3 tankovú divíziu zbraní SS, tak Ťa musím sklamať ale tá proti spojencom pri vylodení vôbec nezasiahla nakoľko bojovala na východnej fronte. Skôr myslíš tankistickú uniformu s lebkami na chlopniach, ktorú používali tankové jednotky wehrmachtu. Kukal som históriu všetkých tankových divízií wehrmachtu a ani jedna nebola dislokovaná v Taliansku a odtiaľ prevelená hasiť vylodenie spojencov v Normandii. Je možné, že išlo o 1 tankovú divíziu SS Leibstandarte AH. Tá bola v auguste 1943 prevelená do Taianska no už v novembri bola vrátená na východnú frontu, odkiaľ bola v apríli 1944 prevelená do Belgicka a v júni do Francúzska proti vylodeniu spojencov. Je možné, že v Taliansku ostala nejaká jednotka LSSAH, ktorá sa nevrátila na východnú frontu. Tak isto nemusel byť zaradený v žiadnej tankovej divízii, ale v nejakej bojovej skupine, ktorá mala tanky vo výzbroji. Pomohla by fotografia. Ak môžeš skús mi ju poslať na mail /venco9334@gmail.com/. Ešte som našiel, že 3 divízia tankových granátnikov wehrmachtu bola dislokovaná v Ríme a Florenciii odtiaľ odvelená do Francúzska. Mohlo ísť aj o túto jednotku, neviem však či mala vo výzbroji tanky.

Sahidko

  • Francouzská cizinecká legie
  • Lieutenant-colonel
  • Příspěvků: 1535
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 26. července 2008
Re: Nemecké obrnené jednotky v Normandii 1 - Pred inváziou
« Odpověď #5 kdy: Červen 08, 2014, 05:59:09 »
...Ešte som našiel, že 3 divízia tankových granátnikov wehrmachtu bola dislokovaná v Ríme a Florenciia odtiaľ odvelená do Francúzska. Mohlo ísť aj o túto jednotku, neviem však či mala vo výzbroji tanky...

Tu pomôžem zase ja, v inkriminovanom období táto jednotka disponovala iba StuGmi (ak nerátame veliteľské tanky) viď.: http://www.panzernet.net/php/index.php/topic,4730.msg105913.html#msg105913
The only easy day was yesterday.