Autor Téma: North American B-25 Mitchell  (Přečteno 4468 krát)

0 uživatelů a 1 Host prohlíží toto téma.

Sahidko

  • Francouzská cizinecká legie
  • Lieutenant-colonel
  • Příspěvků: 1538
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 26. července 2008
North American B-25 Mitchell
« kdy: Srpen 11, 2012, 05:01:37 »
North American B-25 Mitchell


Vývoj nového stredného bombardéra

18. januára 1938 vypísalo americké armádne letectvo podmienky na konštrukciu dvojmotorového útočného bombardéra. Jednou z firiem, ktoré sa do súťaže zapojili, bola aj North American Aviation so svojim prototypom pod označením NA-40-1. Išlo o celokovový hornoplošník, s úzkym trupom, trojkolesovým podvozkom a zdvojenými zvislými chvostovými plochami. Výzbroj pozostávala so siedmych guľometov kalibru .30, z ktorých štyri mali byť umiestnené v krídlach. Stroj poháňali dva motory Pratt & Whitney R-1830-S6C3-G Twin Wasps každý s výkonom 1100 ks, ktoré umožnili dosiahnúť maximálnu rýchlosť 426 km/h. Zásoba paliva činila 476 galónov a nosnosť 544 kg s rôznymi možnými kombináciami bômb. Posádku tvorili štyria (piati?) muži. NA-40-1 prvýkrát vzlietol 29. januára 1939, skúšobným pilotom bol Paul Balfour. Skúšobné lety čoskoro ukázali nedostačujúce výkony použitých motorov, ktoré boli následne nahradené silnejšími Wright R-2600-A71-3. Výsledkom aj niekoľkých ďalších zmien bol prototyp NA-40B (označovaný aj ako NA-40-2), ktorý bol ale po dvoch týždňoch armádnych skúšok zničený pre havárii. Vyšetrovanie ukázalo, že sa nejednalo o chybu lietadla. Armádne letectvo preto naďalej o stroj prejavovalo záujem, keď v marci 1939 vypísalo novú súťaž na projekt stredného bombardéru, od ktorého boli požadované nasledujúce parametre: nosnosť 1360 kg na vzdialenosť 3200 km, maximálna rýchlosť 480 km/h a schopnosť operovať vo výškach medzi 2400 a 4250 m. Pri svojej práci vytvoril tím inžierov North American pod vedením J. Antwooda a R. Ricea  8500 nových výkresov a nový projekt s označením NA-62. S cieľom zvýšiť kapacitu bombovníc a palivových nádrží bol trup rozšírený (piloti už sedeli vedľa seba) a tiež zvýšený. Z pôvodného hornoplošníka sa stal strednoplošník poháňaný novými motormi Wright R-2600-9 Cyclones s výkonom 1700 ks. Prvé miesto v súťaži obsadil Model 179, z ktorého sa neskôr stal B-26 Marauder. Spoločnosť Martin ale bola schopná pokryť len 201 strojov z 385 kusovej objednávky. Zvyšných 184 lietadiel preto pripadlo spoločnosti North American, ktorej prototyp sa umiestnil na druhom mieste. Celková hodnota zákazky dosahovala takmer 12 miliónov dolárov.


prototyp NA-40 ešte bez presklenného nosa


prototyp NA-62

Prvé B-25 a verzia B-25A

Prvých deväť dodaných B-25 trpelo problémami so smerovou stabilitou. Tie si vyžiadali prepracovanie konštrukcie krídla, ktoré potom už bezproblémovo slúžilo až do ukončenia výroby. Výzbroj lietadla tvorili štyri prenosné guľomety, tri z nich boli kalibru .30: jeden z nich obsluhoval bombometčík v nose lietadla, ďalšie dva mohli strieľať bočnými oknami alebo cez panely v strope a podlahe. Posledný bol kalibru .50 a nachádzal sa v zadnom strelisku. Posádku tvorilo 5 mužov. V rovnakom prevedení bolo dokončených ešte ďalších 15 strojov, kým produkcia neprešla na vylepšenú B-25A. Na základe skúseností z bojiska boli sedadlá oboch pilotov, bombometčíka a pozície strelcov vybavené 9 mm pancierom. Pribudli aj samozvorné nádrže v krídlach, ktoré ale znížili kapacitu takmer o štvrtinu. B-25A bola schopná dosiahnúť maximálnu rýchlosť 507 km/h vo výške 4000 metrov (max. dostup 8230 metrov) a uniesla 1360 kg bômb na vzdialenosť 2170 km. Prvá B-25A vzlietla 25. februára 1940 a v tejto verzii bolo nakoniec dokončených 40 strojov, ktoré koncom roku 1941 putovali k jednotkám na západnom pobreží. Približne v tomto čase lietadlo dostalo aj svoje meno po brigádnom generálovi Williamovi Mitchellovi.


jeden z prvých vyrobených strojov B-25


B-25A


B-25A so zadným streliskom, ktoré bolo neskôr odstránené

Verzia B-25B

Zvyšok prvej 184 kusovej objednávky bolo dodaných vo verzii B-25B (jeden stroj havaroval, takže odovzdaných bolo len 119 strojov). Zmeny sa týkali predovšetkým obrannej výzbroje, zadné a bočné streliská zmizli, pribudli dve dvojhlavňové elektricky ovládané strelecké veže: presklenná typu Bendix „L“ na vrch a nepresklenná typu Bendix „K“ na spodok trupu. Obe boli vybavené dvoma guľometmi kalibru .50, pričom tá spodná bola úplne zatiahnuteľná do trupu. Pri vysunutí do bojovej pozície ju obsluhoval kľačiaci strelec prostredníctvom periskopov. Táto veža sa čoskoro ukázala ako technicky nespoľahlivá, relatívne ťažka a tiež pomalá (úplne vysunutie trvalo takmer minútu). To viedlo k jej častému odstráneniu u bojových jednotiek. Rýchlosť stroja poklesla na 483 km/h, maximálny dostup na 7160 metrov. Dolet s nákladom 1360 kg bômb činil 2092 km. North American Aviation dodala všetky objednané stroje do januára 1942.


B-25B


zaťahovacia spodná strelecká veža Bendix

Hromadná výroba verzií B-25C a D

Prvou naozaj hromadne vyrábanou verziou sa stala B-25C, ktorá sa prvýkrát vzniesla do vzduchu 9. novembra 1941. Okrem úvodnej B-25C vzniklo ešte ďalších šesť subverzií. 605 vyrobených strojov B-25C bolo vzhľadovo a výzbrojou totožných s predchádzajúcimi B-25B. Na rozdiel od nich ale mali motory Wright R-2600-13 Cyclones s rovnakým výkonom ale vybavených Holleyho karburátormi a taktiež protinámrazový systém. Rýchlosť znovu poklesla na 457 km/h, dostup na 6460 metrov. S tradičným nákladom 1360 kg bômb sa poradilo zvýšiť dolet na 2400 km. Verzia B-25C-1 dostala na krídla štyri bombové závesy s nosnosťou 900 kg a taktiež zariadenie pre vypustenie torpéda. Vyrobených bolo 258 strojov. Verzia B-25C-5 k tomu pridala protinámrazový systém a výmenu nosového guľometu za silnejší kalibru .50 (162 kusov). Vezia B-25C-10 zaviedla menšie zmeny ako vylepšené kompasové vybavenie či vyhrievanie kabíny. Zo 150 vyrobených kusov poslúžili tri stroje ako prototypy s označením XB-25E (odmrazovací systém s použitím horúceho vzduchu), XB-25F (elektrický odmrazovací systém) a XB-25G . Verzia B-25C-15 bola vybavená novými samostatnými výfukmi pre jednotlivé valce tlmiacimi zášlehy a systémom pre núdzové vysunutie podvozku (150 kusov). V rovnakom prevedení bolo vyrobených aj ďalších 150 strojov, napriek tomu označovaných ako samostatná verzia B-25C-20. Poslednou verziou sa stala B-25C-25 s pevnou 977 litrovou a odhadzovacou 1523 litrovou nádržou v bombovnici (100 kusov). Celkovo teda bolo do mája 1943 vyprodukovaných uctyhodných 1625 (udáva sa aj 1619) lietadiel B-25C.


B-25C


dvojica závesov na jednom z krídel

Nejaký čas predtým sa americká vláda rozhodla zvýšiť množstvo produkovaných bombardérov výstavbou nových tovární na stredozápade. Tie mali byť vo vlastníctve štátu, ale riadiť ich mali tradiční výrobcovia. North American Aviation dostala na starosti závod v Kansas City, ktorý mal vyrábať verziu pod označením B-25D. Prvé z nich boli dodané už vo februári 1942. Napriek rozdielnemu označeniu prvé verzie B-25D pochopiteľne zodpovedali súbežne vyrabaným B-25C z Inglewoodu. Niektoré drobné odlišnosti viedli k existencii až deviatich subverzií s nasledujúcimi označeniami: B-25D (200 kusov), B-25D-1 (100 kusov), B-25D-5 (225 kusov), B-25D-10 (180 kusov), B-25D-15 (495 kusov), B-25D-20 (25 kusov), B-25D-25 (315 kusov), B-25D-30 (500 kusov) a nakoniec B-25D-35 (250 kusov). Do marca 1944 Kansaský závod vyrobil 2290 lietadiel B-25D. 45 z nich bolo prerobených na prieskumnú verziu F-10. Lietadlá boli zbavené všetkej výzbroje, pancierovania aj bombardovacieho vybavenia a namiesto toho do nosa pribudli tri 15 cm fotoaparáty.


B-25D


fotoprieskumná verzia F-10

Kanónové verzie B-25G a H

Ako sme bez bližšieho komentára spomenuli jedna z B-25C bola použitá ako prototyp s označením XB-25G. Tento stroj nebol vyzbrojený ničím iným ako upraveným 75 mm kanónom M-4 s 21 nábojmi v zásobe. Umiestnený bol do priechodu, ktorý predtým používal bombometčík, aby sa dostal na svoju pozíciu. Nos lietadla bol mierne skrátený a vybavený ešte dvoma guľometmi kalibru .50, ktoré slúžili aj na zamierenie kanónu. Presklenné časti boli odstránené. XB-25G prvýkrát vzlietol 22. októbra 1942. Nový B-25G bol opäť o niečo pomalší, s rýchlosťou 451 km/h vo výške 4570 m. Dostup lietadla bol 7400 m a dolet 2510 km s nákladom 1360 kg bômb. V tejto podobe bolo dokončených 5 strojov. Verzie B-25G-5 (300 kusov) a B-25G-10 (100 kusov) boli totožné a od pôvodného stroja sa odlišovali odstránením spodnej streleckej veže. Všetkých 405 strojov bolo armáde dodaných v období medzi májom a augustom 1943. Reakcie jednotiek sa líšili a mnohých prípadoch došlo v bojových podmienkach k odstráneniu kanóna.


75 mm kanón M4


B-25G s dobre viditeľnými dvoma guľometmi a ústia kanónu

Napriek týmto zmiešaným odozvám spoločnosť North American s podporou letectva pokračovala v ďalšom vývoji stroja s kanónovou výzbrojou. Výsledkom bola verzia B-25H, ktorej prvý let sa uskutočnil 31. júla 1943. B-25H bol výzbrojený novou ľahšou verziou 75 mm kanónu s označením T13E1 s rovnakou zásobou munície ako pri B-25G. Do nosa lietadla pribudli ďalšie dva .50 guľomety, štyri guľomety rovnakého kalibru boli umiestnené  v schránkach na bokoch trupu na úrovni kokpitu. Horná strelecká veža sa posunula viacej dopredu, zatiaľčo do chvosta lietadla pribudla dvojhlavňová veža typu Bell M-7. V bočných streliskách vybavených nepriestrelným sklom sa nachádzali ďalšie dva guľomety. Celkovo teda výzbroj pozostávala až zo 14 veľkorážnych guľometov. Rýchlosť stroja činila 440 km/h vo výške 4000 m, dostup 7250 m a dolet s 1360 kg bômb 2200 km. Okrem prvého stroja B-25H existovali tri základné subverzie: B-25H-1 (300 kusov), B-25H-5 (300 kusov) a B-25H-10 (400 kusov). Celkovo bolo teda postavených 1000 lietadiel B-25H.


pôsobivý pohľad na B-25H zpredu


častý osud mnohých B-25G a H – odstránený kanón

Návrat k pôvodnému dizajnu a verzia B-25J

Zároveň s prácami na B-25H pokračoval vývoj aj tradičnej bombardovacej verzie stroja B-25. Výsledkom sa stala posledná a najpočetnejšia bojová verzia B-25J (písmeno I bolo preskočené, aby nedokázalo k zámene s číslicou 1). B-25J v podstate spájala trup B-25H s nosovou časťou B-25C/D. Došlo ale k vylepšeniu pancierovou ochrany, k inštalácii elektrického otvárania bombovnice, zmenám ovládacieho panelu v kokpite či k zvýšeniu počtu členov posádky na šesť. Lietadlo bolo schopné dosiahnúť rýchlosť iba 438 km/h vo výške 4000 m a vystúpať do výšky 8420 m. Dolet aj nosnosť zostali nezmenené. Výzbroj pozostávala z jedného pohyblivého a jedného pevného guľometu v nose lietadla, štyroch guľometov v bočných schránkach na trupe, dvoch guľometov v hornej streleckej veži, dvoch v zadnej streleckej veži a dvoch v bočných strielňach. V prevedení B-25J a B-25J-1 bolo dokončených 555 strojov. Nasledovala verzia B-25J-5 s novými zameriavačmi a tlmičmi zábleskov pre hornú vežu a bočné guľomety (320 kusov), B-25J-10 (410 kusov), B-25J-15 (400 kusov), B-25J-20 s ďalším pevným guľometom v nose lietadla, hydraulickým núdzovým brzdným systémom a podlahovým pancierom pre bombometčíka (800 kusov), B-25J-25 so zlepšenou pancierovou ochranu pre hornú vežu a sedadlá pilotov (1000 kusov), B-25J-30 (800 kusov) a nakoniec B-25J-35 schopnej niesť míny (33 kusov). Celkovo opustilo výrobné linky až 4318 strojov B-25J. 800 z nich boli namiesto presklenného vybavených vyplneným nosom, ktorý ukrýval až 8 guľometov, čím výzbroj vzrástla až na neuveriteľných 18 hlavní.


B-25J s dobre viditeľným rozmiestnením obrannej výzbroje


osem guľometov B-25J s nepresklenným nosom

Do augusta 1945 bolo nakoniec vyrobených 9816 lietadiel B-25 Mitchell všetkých verzií. 3208 v materskom závode v Inglewoode a zvyšných 6608 v továrni v Kansas City. Produkcia dosiahla svoj vrchol v máji 1944, keď výrobné linky opustilo 396 strojov. Najúspešnejším mesiacom čo sa týka počtu B-25tiek v aktívnej službe sa stal júl 1944 s 2656 strojmi. S rastúcim počtom vyrábaných kusov ako aj zlepšenými pracovnými postupmi sa darilo počas celého obdobia postupne znižovať priemerné náklady na jeden kus: 180 031$ v rokoch 1939/41, 153 396$ v roku 1942, 151 894$ v roku 1943, 142 194$ v roku 1944 a nakoniec 116 752$ v roku 1945.


výroba B-25 v Kansas City


dokončené stroje pred továrňou

Okrem armádneho letectva slúžila časť B-25 aj v námorníctve, ktoré obdržalo celkovo 706 lietadiel. Slúžili pod označením PBJ-1, PBJ-1C, PBJ-1D, PBJ-1G, PBJ-1H a PBJ-1J. V rámci zmluvy o pôžičke a prenájme dostalo RAF 23 strojov B-25B (Mitchel I v britskom značení), 533 B-25C a D (Mitchell II) a 314 strojov B-25J (Mitchell III). Rovnakým spôsobom sa 870 strojov rôznych verzií dostalo aj do ZSSR. Medzi ďalších početnejších používateľov sa zaradili Holandsko s 249 strojmi a nacionalistická Čína so 131 lietadlami.


PBJ-1D námornej pechoty výzbrojený torpédom


B-25 v sovietskych farbách


B-25 holandského letectva v Pacifiku

Zdroje:
North American B-25 Mitchell – Scutts
Squadron signal: Walk around B-25 Mitchell – Drendel
Warbirdtech series: North American B-25 Mitchell – Johnsen
Vojenská letadla 3 – Nemeček
Letadla 1939-1945 USA – Schmid
Aircaft profile 59: B-25A/G Mitchell
Osprey Aircraft Aviation 22: B-25A/J Mitchell – McDowell
www.en.wikipedia.org
The only easy day was yesterday.

Sahidko

  • Francouzská cizinecká legie
  • Lieutenant-colonel
  • Příspěvků: 1538
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 26. července 2008
Re: North American B-25 Mitchell
« Odpověď #1 kdy: Srpen 12, 2012, 11:17:13 »

kokpit lietadla


porovnanie nosov jednotlivých verzií


bočný pohľad na jednotlivé verzie
The only easy day was yesterday.

Sahidko

  • Francouzská cizinecká legie
  • Lieutenant-colonel
  • Příspěvků: 1538
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 26. července 2008
Re: North American B-25 Mitchell
« Odpověď #2 kdy: Prosinec 29, 2012, 03:34:51 »
Jedna zaujímavá fotka na oživenie:


B-25J ukazuje svoju palebnú silu
The only easy day was yesterday.

TonyHazard

  • Administrátor
  • Příspěvků: 1700
  • Kvalitními příspěvky podporuj forum Panzernet!
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 30. června 2009
Re: North American B-25 Mitchell
« Odpověď #3 kdy: Prosinec 29, 2012, 06:25:36 »
Pěkná fotka, mimo horní střelecké věže byly ostatní kulomety nepohyblivé, že? Nemyslím celkem, jde jen o jmenovanou fotku.
Nebojuj s nikým, kdo neví nic o vztahu rytíře a meče!

Sahidko

  • Francouzská cizinecká legie
  • Lieutenant-colonel
  • Příspěvků: 1538
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 26. července 2008
Re: North American B-25 Mitchell
« Odpověď #4 kdy: Prosinec 29, 2012, 06:48:13 »
Pěkná fotka, mimo horní střelecké věže byly ostatní kulomety nepohyblivé, že? Nemyslím celkem, jde jen o jmenovanou fotku.

Tie v schránkach na boku trupu boli skutočne nepohyblivé a ovládal ich pilot rovnako ako tie dva v nose lietadla. Priamo v strede nosa by sa mal nachádzať pohyblivý guľomet, ktorý ovládal bombometčík. Bohužiaľ ho na fotke nie je zrovna vidieť, ale mal by tam byť.


z tejto fotky sa dá rozsah pohybu celkom dobre predstaviť

EDIT: jedno krátke videjko http://www.youtube.com/watch?v=EU2EKInNCRI
The only easy day was yesterday.