Autor Téma: US Navy SEALs  (Přečteno 9930 krát)

0 uživatelů a 1 Host prohlíží toto téma.

Sahidko

  • Francouzská cizinecká legie
  • Lieutenant-colonel
  • Příspěvků: 1532
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 26. července 2008
US Navy SEALs
« kdy: Červenec 15, 2012, 05:40:43 »
US NAVY SEALS


„The only easy day was yesterday“

História Navy SEALs

Pôvod jednotky Navy SEALs môžeme vystopovať až do roku 1943, keď bola na Floride založená škola pre NCDU (Naval combat demolition unit – námorná bojová demoličná jednotka). O necelý rok neskôr už bolo do akcie pripravených 34 týchto jednotiek. Zúčastnili sa operácie Overlord (na pláži Omaha utrpeli ťažké straty), operácie Dragoon a mnohých operácii na Pacifickom bojisku. Vysoké straty, ktoré utrpela námorná pechota pri vylodení na atole Tarawa viedli k vytvoreniu novej jednotky UDT. Spočiatku vznikli dva tímy UDT1 a 2, ale vďaka pozitívnym výsledkom nasadenia pri invázii na Marshallove ostrovy, sa ich počet čoskoro mohutne rozrástol a zúčastnili prakticky každej významnejšej operácie v Pacifiku. Po skončení WW2 došlo k rýchlej demobilizácii, až nakoniec opäť zostali len dva tímy (po jednom na každom pobreží) s asi 50 mužmi. Keď vypukla Kórejská vojna, putovali do boja tri UDT tímy rozšírené až na 300 členov. Ich úlohou bolo ničenie mostov a tunelov pri pobreží, podpora vylodenia pri Inchone, operácie proti severokórejskej rybárskej flotile a mnohé ďalšie guerilové akcie.


členovia UDT, Wonsan, Kórea 1950

Navy SEALs ako také vznikli začiatkom 70tych rokov na základe požiadavky vtedajšieho prezidenta J.F.Kennedyho po jednotkách schopných nekonvenčnej bojovej činnosti. V januári 1962 tak v Coronade vznikol Seal Team 1 a v Little Creeku Seal Team 2. Obe jednotky boli vytvorené z členov UDT, ktoré ale aj naďalej pokračovali vo svojej činnosti. Názov Seal je akronymom slov Sea, Air, Land a vyjadruje ich schopnosť pôsobiť v akomkoľvek prostredí. Už čoskoro boli prví príslušníci vyslaní do Vietnamu, kde spočiatku pôsobili ako poradcovia a inštruktori pri výcviku juhovietnamských commandos. Netrvalo ale dlho a zapojili sa aj do priamych bojov pri hliadkovaní a uskutočňovaní výpadov v delte rieky Mekong. Medzi časté úlohy Navy SEALs patril zber informácii, únosy a likvidácia veliteľov a podporovateľov Vietcongu.  Operácie Navy SEALs sa neobmedzovali iba na samotný Vietnam, ale v rámci útvarov SOG (Studies and observations group) prenikali aj do Laosu a Kambodže. V súlade s postupnou zmenou americkej politiky opustil Vietnam posledný člen tímov Navy SEALs v marci 1973. Traja z nich obdržali za svoje činy Medailu cti – poručíci J.R. Kerrey, T.R. Norris a strojník 1. triedy M.E. Thornton. Významným dátumom v histórii sa stal 1. máj 1983, keď boli všetky zvyšné jednotky UDT premenované na Seal Teams alebo Seal delivery vehicle teams (SDVT).


členovia Seal Team 1, rieka Bassac, Vietnam 1967

Navy SEALs v nasadení

V nasledujúcich riadkoch sa popíšeme niektoré operácie, ktorých sa Navy SEALs zúčastnili po skončení Vietnamskej vojny. Ide o príbeh plný víťazstiev ale aj draho zaplatených omylov a neúspechov. Okrem tu uvedených sa Navy SEALs samozrejme podieľali na mnohých ďalších operáciach, mojim cieľom ale nebolo a ani nemohlo byť priniesť ich úplny zoznam.

Grenada

25. októbra 1983 uskutočnilo USA inváziu na karibský ostrov Grenada, aby tak čelili rastúcemu počtu kubánskych pracovníkov a poradcov, ktorých považovali za hrozbu. Dva tímy Navy SEALs (4 a 6) boli poverené štyrmi samostatnými úlohami: prieskum a umiestnenie navigačných majákov na letisku Point Salines, prieskum letiska Pearls, útok na vysielaciu stanicu rádia Free Grenada a operácia s cieľom zachrániť rukojemníkov v sídle guvernéra ostrova. Podľa plánu malo 23. októbra 16 mužov zo Seal Team 6 nasadnúť do dvoch strojov MC 130, vyskočiť spolu s dvoma LPB (light patrol boat – ľahkými prieskumnými člnmi) nad oceánom a  s ich pomocou nájsť fregatu USS Clifton Sprague. Na jej palube sa mali spojiť s ďalšími troma členmi Navy SEALs a troma príslušníkmi letectva, ktorí mali na starosti samotné navigačné majáky. Odtiaľ sa mali nepozorovane dostať na pláž a pokračovať v misii proti letisku Point Salines. Časové oneskorenie, ktoré spôsobilo, že zoskok sa uskutočnil v noci namiesto za súmraku, výrazné zhoršenie poveternostných podmienok a zrejme taktiež príliš veľká váha výstroja viedla k tragédii – štyria muži sa utopili. Prvá osemčlenná skupina stratila troch členov, nepodarilo sa im dosiahnúť svoj čln, a preto museli počkať na záchranu zo strany USS Clifton Sprague. Druhá mala o niečo viacej šťastia a pri strate jedného člena sa podľa plánu nalodila na LPB a dosiahla fregatu. Opäť zjednotený tím potom smeroval k miestu vylodenia, kde ale narazil na grenadskú hliadkovú loď, ktorá ich donútila sa stiahnúť. Nasledujúcu noc uskutočnili druhý pokus, ale s rovnakým výsledkom. Navyše sa im pokazil motor a prúd ich zaniesol na otvorené more, kde ich opäť musel zachraňovať USS Clifton Sprague. Misia teda skončila stratou štyroch mužov a totálnym fiaskom, navyše sa neskôr ukázalo, že Rangeri nemali problém Port Salines obsadiť leteckým výsadkom aj bez umiestnených navigačných majákov. Lepšie sa viedlo členom Seal Team 4, ktorí prostredníctvom dvoch člnov Seafox uskutočnili pre 22. MAU (Marine amphibious unit – obojživelná jednotka námornej pechoty) prieskum pobrežia pri letisku Pearls. Problém bol v tom, že takto získané informácie sa dôsledku neexistencie spoločného velenia nedostali k samotným mariňákom. Celá misia tak vlastne vyšla nazmar.


fregata USS Clifton Sprague (FFG-16)


čln Seafox, rovnaký ako použili Navy SEALs na prieskum pobrežia pri letisku Pears

Na splnenie tretej misie, obsadenia rádiovej stanice v blízkosti St. George na západnom pobreží Grenady, bola určená skupina 12 mužov zo Seal Team 6 pod velením poručíka Erskina (podľa iného zdroja iba 8 ). Na miesto ich napriek ľahkej protilietadlovej paľbe ešte pred svitaním dopravili vrtuľníky Blackhawk. Navy SEALs sa podarilo bez problémov obsadiť stanicu, keďže stráže utiekli. Podľa plánu mali rádio udržať, kým sa na miesto nedopravia muži z jednotky pre vysielanie. Kvôli problémom s nadviazaním spojenia, však Erskin nemohol podať správu o úspešnom splnení misie. Predsunutým obranným pozíciam sa najprv podarilo zneškodniť nákladné auto plné grenadských vojakov ale onedlho sa objavili ďalšie tri. Navyše boli tentokrát doprevádzané aj obrneným transportérom a Navy SEALs preto zaujali obranné postavenia až v samotnej budove. Pod ťažkou paľbou z BTR-60, s niekoľkými zranenými a s dochádzajúcou muníciu sa ani tu nemohli udržať dlho. Erskin preto nariadil organizované stiahnutie cez otvorenú lúku za stanicou, odkiaľ viedla cesta na pláž. Napriek niekoľkým ďalším zraneniam sa všetkým Navy SEALs podarilo dostať do mora. Po krátkom plávaní pozdĺž pobrežia sa opäť vrátili na breh a schovali. Zo svojho úkrytu potom mohli pozorovať letecký úder z USS Independence (keďže neobdržal žiadnu správu, americký veliteľ si myslel, že misia zlyhali a stanica je stále v grenadských rukách) a následne sa rozhodli plávať na otvorené more. Tu ich objavil prieskumný stroj C-130, aby ich nakoniec po šiestich hodinách vo vode vytiahol torpédoborec USS Caron. Za prejavenú statočnosť a veliteľské schopnosti získal poručík Erskin Striebornú hviezdu.


Navy SEALs sa vynárajú z vody

V rámci poslednej úlohy malo 23 členné komando zo Seal Team 6 oslobodiť guvernéra ostrova generála Paula Scoona, ktorý bol spolu s personálom držaný v domácom väzení vo svojom sídle. Podľa rozkazu sa Navy SEALs zlanili z dvoch Blackhawkov v blízkosti cieľa na tenisovový kurt a predný trávnik. Kvôli silnej protilietadlovej paľbe ale vrtuľníky museli predčasne opustiť oblasť, pričom na ich palube ešte zostal jeden muž a takmer všetko komunikačné vybavanie. Napriek tomu sa zvyšným členom Seal Team 6 podarilo rýchlo sídlo obsadiť a guvernéra oslobodiť. Na miesto sa okamžite začalo sťahovať množstvo mužov z PRA (Peoples revolutionary army – ľudová revolučná armáda) podporavaných aj obrnenými transportérmi BTR-60, čo zabránilo plánovanej evakuácii zo vzduchu. Navy SEALs sa našťastie podarilo spojiť prostredníctvom obyčajnej telefónnej linky s veliteľstvom, ktoré im poslalo na pomoc bojové vrtuľníky Cobra, ozbrojené AC-130 (Spectre) ako aj Corsairy námorníctva, ktorým sa celú noc podarilo držať PRA na dištanc. Až v ranných hodinách boli Navy SEALs vyslobodení predsunutými jednotkami námornej pechoty z 22. MAU.

Panama

20. decembra 1989 zahájilo USA pod krycím názvom Just Cause inváziu do Panamy s cieľom zvrhnúť Manuela Noriegu. Súčasťou inváznych síl boli aj Seal Team 2 a 4, ktorým boli pridelené nasledujúce úlohy: zničenie hliadkovej lode Presidente Porras kotviacej v prístave Balboa a zneškodnenie Noriegovho súkromného tryskáča na letisku Patilla. Nemohlo ísť o dve odlišnejšie misie. Na uskutočnenie prvej boli vyčlenení štyria potápači vybavení dýchacími prístojmi typu Drager s čistým kyslíkom a neprodukujúce bublinky. Vďaka nim sa Navy SEALs podarilo nepozorovane dostať pod trup Presidente Porras a umiestniť tu nálože. Tie o 01:00 20. decembra explodovali a loď potopili. Napriek niekoľkým nebezpečným situaciam (pri ústupe z oblasti sa v snahe vyhnúť obchodnej lodi museli potopiť do dvojnásobnej hĺbky, pre ktorú sú prístroje Drager určené) dopadla štvorhodinová misia absolútne úspešne. Ako neskôr povedal jeden zo zúčastnených potápačov, išlo presne o misiu, na ktorú Navy SEALs každodenne trénujú. To sa však už nedá povedať o útoku na letisko Patilla. Pôvodné verzie plánu počítajúce s malými skupinami Navy SEALs boli totiž nakoniec nahradené novou, podľa ktorej malo 48 mužov zo Seal Team 4 a jeden bojový kontrolór letectva prostredníctvom 15 gumených člnov Zodiac doraziť na pobrežie a následne obsadiť letisko vrátane hangáru s Noriegovým lietadlom. Hodina H bola stanovená na 01:00, ale informácie o tom, že Noriega utiekol a môže sa pokúsiť použiť lietadlo, viedla k spusteniu operácie o 15 minút skorej.  Po dosiahnutí letiska, sa Navy SEALs ocitli na dobre osvetlenej dráhe medzi rovnako ožiarenými budovami. Netrvalo dlho a ich pohyb zaregistrovali panamské stráže, ktoré sa napriek výzve nemienili vzdať. Jedna z čiat Navy SEALs bola zachytená paľbou v otvorenom priestore a z ôsmych mužov iba jediný unikol nezranený. Nasledovalo prudká prestrelka, pri ktorej jedna z raktiet zasiahla Noriegov stroj, ale ktorá si vyžiadala aj ďalšie obete v radoch útočníkov. Konečná bilancia činila 4 mŕtvi a 12 zranených príslušníkov Navy SEALs. Aj keď zámer operácie (lietadlo nakoniec bolo zničené) sa podarilo dosiahnúť, vysoké straty čoskoro vyvolalo množstvo otázok ako napr. prečo nebola táto úloha pridelená armádnym Rangerom, ktorých zameraniu vyhovovala oveľa viacej alebo prečo muselo byť do akcie nasadených až 48 mužov Seal Team 4, keď členovia nie sú zvyknutí operovať v skupinách presahujúcich 16 mužov a úplne najčastejšie pôsobia v tímoch po 8.


členovia Seal Team 4 pred začiatkom operácie Just Cause


Noriegovo lietadlo zničené na letisku Patilla

Afganistan

Takmer okamžite po teroristických útokoch z 11. septembra sa Seal Team 3 a 8 presunuli do Ománu, aby odtiaľ uskutočnili prieskumné misie na území Afganistanu pred pripravovanou inváziou. Následne sa k nim pripojili bojoví kontrolóri letectva a spoločne vytvorili pôdu pre príchod 15. MEU (Marine expeditianory unit – Expedičná jednotka námornej pechoty). Ďalšie úlohy pri invázii 7. októbra 2001 s krycím názvom Enduring Freedom vykonávali Navy SEALs v rámci Task Force K-Bar, ktorý tvoril Seal Team 2, 3, 8, SDV Team 1 a špeciálne jednotky z ďalších šiestich štátov. V radoch TF Sword zase pôsobil DEVGRU (Naval Special Warfare Development Group – pôvodne Seal Team 6). V rokoch 2001 a 2002 uskutočnili okrem iného 42 strategických prieskumných misíí, 23 priamych bojových misí či obsadenie 12 lodí.


Navy SEALs z TF K-Bar pred vchodom do jednej z mnohých jaskyní

Operácia Anakonda: na začiatok marca 2002 bola naplánovaná rozsiahla pozemná operácia v snahe vytlačiť Taliban z údolia Shah-e-Kot. Súčasťou plánu bolo aj vysadenie dvoch tímov Navy SEALs s taktickým označením MAKO 21 a MAKO 30, každý z nich mal na miesto dopraviť jeden vrtuľník Chinook (Razor 03 a 04). Cieľom MAKO 30 bol vrchol kopca Taku Ghar. Kvôli zdržaniu spôsobenom technickými problémami jedného z Chinookov sa operácia oneskorila, čo v snahe dodržať časový plán viedlo k pokusu Razora 03 vysadiť Navy SEALs priamo na vrchole namiesto na chrbáte niekoľko sto metrov od neho. Krátko pred 03:00 bol Razor 03 pri pristávaní zasiahnutý guľometnou paľbou a potom aj raketou z RPG. Pri následnom úhybnom manévri vypadol otvorenou zadnou rampou podôstojník 1. triedy Neil Roberts, zatiaľčo poškodený stroj núdzovo pristál o niekoľko míľ ďalej. Zvyšok MAKO 30 o niečo neskôr vyzdvihol už prázdny Razor 04, ktorý následne zamieril späť na Taku Ghar s cieľom zachrániť Robertsa. Po vysadení sa Navy SEALs dostali pod prudkú paľbu a pridelený letecký kontrolór seržant John Chapman v boji padol (podľa neskoršieho vyšetrovania bol zrejme iba ranený a pokračoval v boji, kým jeho pozícia nedostala priamy zásah z RPG). MAKO 30 s dvoma zranenými vyslal žiadosť o nasadenie QRF (Quick-reaction force – jednotka rýchlej reakcie) a následne sa z miesta stiahol. QRF bola tvorená ďalšími dvoma Chinookmi (Razor 01 a 02) s armádnymi Rangermi na palube. Kvôli problémom so satelitnou komunikáciou však Razor 01 zamieril presne na miesto, kde bol predtým ťažko poškodený Razor 03. Vyše tri hodiny po Robertsovom zmiznutí sa Razor 01 dostal pod streľbou, ktorá zabila strelca v pravých dverách a potom RPG strela zničila jeden z jeho motorov. Chinook musel okamžite núdzovo pristáť, pri následnom opúšťaní stroja zabila paľba z ručných zbraní troch Rangerov. Zvyšní Rangeri a členovia posádky vytvorili pri vraku stroja obranné postavania a na početnejších príslušníkov Talibanu privolali leteckú podporu. Razor 02 zatiaľ nepozorovane pristál niekoľko sto metrov nižšie a viacej na východ. Členovia QRF sa preto museli vydať na náročný výstup strmým terénom, ktorý bol navyše pokrytý asi metrovou vrstvou snehu. Až okolo 10:30 sa im podarilo spojiť s posádkou Razora 01, spoločnými silami vyčistili vrchol kopca a zaujali nové obranné postavenie. Pri jednom z nepriateľských protiútokov bol smrteľne zranený letecký záchranár Jason Cunningham. Rangerom sa aj vďaka podpore austrálskych SAS z neďalekého vrcholu podarilo udržať do večera, kedy boli spoločne s MAKO 30 z oblasti odsunutí. Chapman a Cunningham boli posmrtne vyznamenaný Leteckým krížkom.


vrak Razoru 01 po núdzovom pristatí

Operácia Red Wings: v júni 2005 sa v provincii Kunar (východne od Kábulu na hraniciach s Pakistanom) uskutočnila operácia, ktorej cieľom bolo narušiť nepriateľskú aktivitu v tejto oblasti. Prioritou bola eliminácia miestneho povstaleckého veliteľa Ahmada Shaha a jeho skupiny. Podľa plánu mala byť štvorčlenná skupina, v zložení poručík Micheal Murphy, poddôstojník 2. triedy Danny Dietz, poddôstojník 2. triedy Matthew Axelson a zdravotník 2. triedy Marcus Luttrell (všetci zo SDVT-1), vysadená z helikoptér v sedle medzi horami Sawtalo Sar a Gatigal Sar. Ich úlohou bolo nájsť a sledovať pohyb Shaha a následne privolať jednotku určenú pre priamy útok. Výsadok sa uskutočnil v nočných hodinách 27. júna 2005 a skupina sa okamžite presunula do vopred vybranej pozorovacej pozície. Tu však bola odhalená miestnymi pastiermi kôz. Keď sa poručík Murphy presvedčil, že ide o civilistov, nechal ich odísť, z neznámeho dôvodu ale nedošlo k zrušeniu misie. O približne hodinu bola skupina prepadnutá Shahovými mužmi, presný počet útočníkov je doteraz predmetom dohadov (údaje sa pohybujú od 8 až do 50 povstalcov). Isté je, že útok bol dobre pripravený a koordinovaný a donútil SEALs ustúpiť do rokliny severovýchodne od Sawtalo Sar. Tímu sa napriek niekoľkým pokusom nepodarilo nadviazať trvalé spojenie s operačným strediskom. Pri jednom z nich sa poručík Murphy vedome vystavil nepriateľskej paľbe v otvorenom teréne, aby aspoň odoslal správu o útoku, pričom bol smrteľne zranený. Onedlho nato boli zabití aj Dietz s Axelsonom. Luttrell utrpel niekoľko zranení a upadol do bezvedomia. Po prebratí sa mu podarilo vyhnúť povstaleckým hliadkam a z miesta boja uniknúť. S niekoľkohodinovým oneskorením bola na miesto vyslaná QRF, ktorá pozostávala z mužov Seal Teamu 10 a 160. SOAR (Special Operations Aviation Regiment). Na miesto ich mali dopraviť dva Chinooky MH-47, dva Blackhawky UH-60 doprevádzané dvojicou útočných vrtuľníkov AH-64 Apache. Chinooky dorazili na miesto ako prvé, pričom sa okamžite dostali pod paľbu z ručných zbraní. Pri pokuse o výsadok bol jeden z nich zasiahnutý raketou z RPG-7 v mieste zadného rotora. Neovládateľný stroj sa zrútil na zem, pričom v jeho troskách zahynulo všetkých 8 príšlušníkov Navy SEALs, 8 členov posádky a 160. SOAR, ktorí boli v tom čase na palube. Medzi obeťami bol aj veliteľ akcie čo spolu s faktom, že sa nepodarilo nadviazať žiadny kontakt s prieskumným tímom, viedlo k odvolaniu zvyšných helikoptér späť na základňu. Na miesto boli následne vyslané pozemné jednotky, ktoré objavili najprv telá zo zostreleného Chinooku a potom aj telá Murphyho, Dietza a Axelsona. O niečo neskôr bol zachranený Luttrell, ktorého pred Talibanom ukryl jednej z miestnych obyvateľov. Poručík Murphy bol v roku 2007 za svoju odvahu posmrtne vyznamenaný Medailov cti.


členovia SDVT-1, okrem Luttrella (tretí sprava) všetci zahynuli počas operácie Red Wings

6. augusta 2011 došlo v Afganistane k udalosti, ktorá sa do histórie amerických špeciálnych jednotiek zapísala čiernym písmom. Plne obsadený Chinook CH-47 nesúci na palube QRF, ktorá bola vyslaná na pomoc skupine armádnych Rangerov, bol zostrelený v provincii Wardak. Zahynulo všetkých 38 mužov na palube: 22 Navy SEALs (20 z nich pochádzalo z DEVGRU), 5 členov posádky, 1 bojový kontrolór letectva, 2 leteckí zachranári, 7 príslušníkov afgánskeho komanda, 1 civilný afgánsky tlmočník a taktiež jeden armádny pes. Išlo o najväčšiu stratu príslušníkov amerických špeciálnych síl pri jednom incidente v celej ich histórii.


údolie Tangi, miesto zostrelenia vrtuľníka CH-47 s 38 obeťami

Irak

20. marca 2003 sa pod krycím menom Iraqi Freedom (Irácka sloboda) začala invázia do Iraku.  Medzi mnohými jednotkami určenými pre túto operáciu sa nachádzala aj NSOTG (Naval Special Operations Task Group, skrátene aj NTG), ktorej jadro tvorili Seal Team 8 a 10, Poliaci z GROM a britskí námorní pešiaci zo 40. a 42. komanda. Hlavným cieľom bolo obsadenie dvoch ropných terminálov nachádzajúcich asi 50 km od pobrežia – Mina Al Bakr (MABOT) a Khor al Amaya (KAAOT), ktoré sú podmorskými potrubiami spojené s prečerpávajúcou stanicou v Al Faw aj s vnútrozemským prístavom Umm Qasr. Informácie o obrane a situácii na termináloch poskytli muži z SDVT, ktorí ich niekoľko dní pozorovali. Samotného útoku na MABOT sa potom zúčastnilo 31 príslušníkov SEALs, približne rovnaký počet poľských GROM mal za cieľ KAAOT. Napriek určitým obavám sa oba terminály podarilo obsadiť prakticky bez odporu. S blízkym leteckým krytím a podporou 40. a 42. komanda sa v rukách SEALs čoskoro ocitli aj zariadenia v prístave Umm Qasr a v Al Faw. Na menšiu problémy naopak narazili SEALs pri obsadzovaní meracej stanice v Al Zubayer. Pôda nasiaknutá ropou sa ukázala pre ich DPV (Desert patrol vehicle – púštné hliadkovacie vozidlo) ako neprekonateľná prekážka. SEALs sa museli k svojmi cieľu vydať po vlastných, čo im však nezabránilo v jeho úspešnom získaní. Posledným významný cieľom SEALs v úvode iráckeho ťaženia bolo obsadenie priehrady Mukarayin nachádzajúcej sa približne 100 km severovýchodne od Bagdadu. Pre operáciu bolo vyčlenených šesť strojov MH-53 Pave Low. Prvý niesol veliacu skupinu a 6 SEALs sniperov, druhý 20 členov SEALs a 2 pyrotechnikov z EOD, tretí 35 členov GROM, štvrtý a piaty po jednom DPV aj s posádkou a posledný mal slúžiť ako záchranný stroj. Prvý MH-53 vysadil snajperov na najvyššej trojposchodovej budove, a pod ich krytím sa zvyšok útočnej skupiny zlanil do priestorov priehrady. DPV boli vysadené na jej oboch koncoch. Hŕstka obrancov sa rýchlo vzdala  a tak jedinou stratou bol príslušník GROM, ktorý si pri zlaňovaní zlomil nohu. Po piatich dňoch jednotku uvoľnili pozemné sily.


Navy SEALs a ich DPV


poľskí príslušníci GROM v prístave Umm Qasr

Michael A. Monsoor: Monsoor bol príslušníkom čaty Delta zo Seal Team 3, ktorá bola v roku 2006 vyslaná do mesta Ramadi, aby tu cvičila irackých vojakov. V nasledujúcich mesiacoch sa Monsoor a jeho čata niekoľkokrát dostala do stretov s povstalcami. Po jednej takejto prestrelke zaujal Monsoor spolu s troma ďalšími SEALs a troma irackými vojakmi vyvýšenú pozíciu na streche budovy v očakávaní ďalšieho útoku. V tom z ulice na strechu priletel granát, trafil Monsoora a odrazil sa na podlahu. Monssor neváhal a s výkrikom granát! ho prikryl vlastným telom. Následná explózia ho ťažko zranila a napriek okamžitému prevozu do nemocnice o 30 minút neskôr zomrel. Ďalší dvaja SEALs, ktorí sa nachádzali najbližšie k Monsoorovi utrpeli iba ľahké zranenia. V roku 2008 bola Michaelovi A. Monsoorovi posmrtne udelená Medaila cti a stal sa tak piatym a zatiaľ posledným nositeľom tohto vyznamenia v rámci Navy SEALs.


Michael A. Monsoor (kľačiaci) v meste Ramadi

Čo obnáša stať sa príslušníkom Navy SEALs?

Základné požiadavky

Ak sa človek chce stať členom Navy SEALs musí spĺňať niekoľko základných podmienok: musí byť muž a americký občan vo veku od 17 do 28 rokov (výnimky pre mimoriadne schopných 29 a 30 ročných kandidátov sú možné, pri 17 ročných je potrebný súhlas zákonného zástupcu) a musí prejsť testom na hodnotenie požadovanej kvalifikácie pre narukovanie. O možnosť stať sa Navy SEALs môžu požiadať nielen dôstojníci a mužstvo US Navy, ale aj členovia ostatných armádnych zložiek a civilisti. V posledných dvoch prípadoch ale musia prestúpiť resp. vstúpiť do námorníctva a zmluvne sa zaviazať na štyri roky. V prípade ak vo výcviku neuspejú, nasleduje prevelenie na inú pozíciu v rámci flotily, kde po uplynutí 18 mesiacov opäť môžu skúsiť svoje šťastie (neplatí pre dôstojníkov, ktorí majú iba jeden pokus). Po splnení formálnych predpokladov prichádza na rad test fyzickej zdatnosti (PST – Physical training test), ktorý pozostáva z piatich častí:

-   plávanie na 500 yardov: minimálny požadovaný čas 12:30 (optimálny 9:30)
-   minimálne 42 klikov za 2 minúty (optimálne 100)
-   minimálne 50 brušákov za 2 minúty (optimálne 100)
-   minimálne 6 zhybov na hrazde bez časového limitu (optimálne 25)
-   beh na 1.5 míle v dlhých nohaviciach a topánkach: minimálny požadovaný čas 11:00 (optimálny 9:30)

Kandidáti, ktorí splnia aspoň minimálne požiadavky sa potom presúvajú do NSWPS (Naval special warfare preparatory school) v Great Lakes, Illinois. Tu zvyčajne strávia 8 týždňov, počas ktorých zlepšujú svoju fyzickú pripravenosť, a na konci tohto obdobia musia úspešne zvládnuť pokročilý PST s nasledujúcimi parametrami:

-   plávanie na 1000 yardov s plutvami: minimálny požadovaný čas 20:00 min a menej
-   minimálne 70 klikov za 2 minúty
-   minimálne 60 brušákov za 2 minúty
-   minimálne 10 zhybov na hrazde bez časového limitu
-   beh na 4 míle v dlhých nohaviciach a topánkach: minimálne požadovaný čas pod 31:00

Úspešní kandidáti sa potom premiestnia do Naval Special Warfare Center v Coronade, California. Prvé tri týždne na základni sa označujú ako Indoctrination. Ide o základný fyzický výcvik, počas ktorého inštruktori oboznamujú kandidátov s areálom a tréningovými aktivitami a pripravujú ich tak na nadchádzajúci prvý deň v BUD/s – Basic underwater demolition/ Seal. BUD/s pozostáva z troch samostatných fáz s celkovou dĺžkou 21 týždňov.


NSWC Coronado, California

Basic underwater demolition/Seal a ďalej

1. fáza BUD/s, resp. fyzický kondičný výcvik, trvá 7 týždňov. V rámci 1. fázy kandidáti nosia zelené helmy s bielym číslom ich triedy na bokoch. Skupina ja častokrát doplnená mužmi z predchádzajúcich tried, ktorí museli výcvik prerušiť v dôsledku zdravotných problémov (každý kandidát má jednu takúto možnosť, návrat na začiatok kurzu z dôvodu nedostatočných výkonov nie je možný). Unikátnou črtou výcviku SEALs je, že dôstojníci trénujú spoločne s mužstvom. Počas 1. fázy sú kandidáti rozdelení do 6 až 8 členných posádok člnov a súťažia teda medzi sebou nielen individuálne ale aj skupinovo. Čoskoro zistia, že sa oplatí riadiť dvoma heslami: „It pays to be a winner“ a „Second place is first to loose“. Víťazi sú totiž odmenení vzácnymi chvíľami odpočinku, zatiaľčo všetci ostatní musia podstúpiť rôzne formy trestov (či už obľúbené kliky, ktoré sa robia v sériach po 20, prípadne musia celú aktivitu zopakovať). Kandidáti sa väčšinu času venujú behaniu, plávaniu, prekážkovej dráhe či prekonávaniu príboja v malých nafukovacích člnoch. Práve v 1. fáze opúšťa výcvik najviac kandidátov na tzv. DOR (Drop on request). Dôvody sú rôzne: príliš vysoká fyzická záťaž, nedostatočná motivácia, alebo si jednoducho od výcviku sľubovali niečo iné. Podľa tradície každý, kto sa rozhodne odísť musí trikrát zazvoniť na zvon a položiť svoju helmu vedľa na zem. Pre bližšiu predstavu prvý deň v BUD/s triedy 228 vyzeral nasledujúco:


helmy tých členov triedy 287, ktorí sa rozhodli výcvik opustiť

Všetci kandidáti sú nastúpení o 05:00. Na prebudenie ich inštruktor pošle namočiť sa do príboja a mokrí sa behom premiestnia do učebne. Po privítaní niekoľkými sériami klikov sa kandidáti zoznamujú s inštruktorským zborom pre 1. fázu. Už o niekoľko minút stoja na cvičisku pripravení na svoj prvý PT (Physical training – fyzický tréning). Najprv sa však musia opätovne namočiť v príboji a poriadne vyváľať v piesku (tzv. wet and sandy). Netrvá ani hodinu a trieda 228 má za sebou 500 klikov,  60 zdvihov na hrazde doplnených o niekoľko ďalších cvikov. Po celý ten čas ich navyše inštruktori kropia ľadovou vodou z hadíc. O 06:15 opäť mieria do príboja a odtiaľ na raňajky do míľu vzdialenej jedálne. Tam aj späť musia bežať (v BUD/s sa jednoducho behá všade), pričom už o hodinu ich čaká ďalší tréning –4 míľový beh na čas po pláži (2 míle tam a 2 míle späť, požadovaný čas 32:00). Tí, ktorí sa nestihnú vrátiť všas sú „odmenení“ ďalšími klikmi a tzv. surf torture – ležia v rade so spojenými rukami v príboji, pričom teplota vody dosahuje ledva 20 stupňov. Po ďalších klikoch  sa môžu konečne pripojiť k zvyšku triedy a presunú sa na nasledujúci tréning – ktorým je cvičenie s 2,5 metrovými kmeňmi o váhe asi 68 kilogramov.  Pre tých, ktorí sa s kmeňom nezžijú dostatočne rýchlo je pripravená o niečo kratšia, ale zato poriadne ťažšia tzv. Old Misery. Cieľom týchto cvičení je predovšetkým rozvoj tímovej spolupráce. Po náročnom tréningu trieda 228 opäť beží, aby v časovom limite stihla svoj obed. Hneď po obede nasleduje inšpekcia izieb, len máloktorá ňou prejde a výsledkom sú ďalšie kliky a cesta do príboja pre väčšinu kandidátov. Na oddych však nie je čas, pretože nasleduje výcvik s IBS (Inflatable boat, small – nafukovací čln, malý). Súťaže v prekonávaní príboja a ovládaní člnov trvá až do 17:00. Po večeri už je na programe dňa jediná vec – pozorovanie príboja a zaznamenávanie dát do príslušných tabuliek. Počas 1. dňa prišla trieda 228 o šesť mužov, ktorí výcvik na základe vlastného rozhodnutia opustili. A to bol len začiatok, vycvik pokračuje na druhý deň opäť o 05:00.


tréning s kmeňmi


utrpenie v príboji (surf torture)

1. fáza obsahuje dohromady 11 hodnotených cvičení, ktoré musí každý kandidát zvládnuť, ak chce vo výcviku pokračovať. Konkrétne sa jedná o: plávanie pod vodou na 50 metrov (prešiel/neprešiel), viazanie uzlov pod vodou (prešiel/neprešiel), základný záchranný test (prešiel/neprešiel), plávanie v bazéne na 1200 metrov (45 min.), plávanie v zálive na 1 míľu (50 min.), plávanie v oceáne na 1 míľu (50 min.), na 1,5 míle (70 min.) a na 2 míle (95 min., všetko plávanie je s plutvami), prekážková dráha (15 min.) a beh na 4 míle (32 min.). Jedným z najmenej obľúbených testov je test ochrany pred utopením, ktorý okrem iného zahŕňa vznášanie sa, odrážanie od dna a plávanie na 100 metrov a to so zviazanými rukami aj nohami. Všetky tieto cviky sa uskutočňujú v priebehu prvých troch týždňov. Štvrtý je totiž vyhradený pre špeciálnu udalosť tzv. Hell week (pekelný týždeň). Pekelný týždeň trvá 5 a pol dňa, začína vždy v nedeľu a končí v piatok. Počas tohto obdobia kandidáti trpia nedostatkom spánku (max. 4 hodiny dohromady), zato sú vystavení nadmiernemu fyzickému aj psychickému tlaku, sú neustále mokrí a je im zima. Práve počas Pekelného týždňa odchádza z výcviku najviac mužov (z triedy 228 ich zostalo iba 19) a oddeľujú sa tí, ktorí majú silu ale predovšetkým vôľu prekonať akékoľvek prekážky či osobné nepohodlie.


test ochrany pred utopením


kandidáti pokrytí blatom počas Hell Weeku

Kandidáti, ktorým sa podarí prežiť Pekelný týždeň majú celý víkend na odpočinok a rehabilitáciu. Od pondelka výcvik pokračuje, pričom trieda je doplnená ďalšími mužmi, ktorí musia túto časť z rôznych dôvodov opakovať. K cvikom, ktoré doteraz absolvovali sa pridáva aj tréning v oblasti vykonávania hydrografických prieskumných operácií, počet klikov v jednotlivých sériach vzrástol na 30. Od všetkých sa očakáva, že budú naďalej zlepšovať svoje výkony a preto aj súčasťou druhej časti 1. fázy sú fyzické hodnotenia: plávanie v bazéne na 2000 metrov s dôrazom na techniku (dokončenie), nočné plávanie v zálive na 1,5 míle (dokončenie), plávanie v oceáne na 2 míle (85 min.), beh na 4 míle (32 min.) a prekážková dráha (13 min.).


prekonávanie príboja v nafukovacích člnoch

VIDEO - prekážková dráha: http://www.youtube.com/watch?v=7XJu-2E7RT4

VIDEO - BUD/s 1. fáza: http://www.youtube.com/watch?v=CpsIRHZ5oCw

2. fáza BUD/S v trvaní siedmych týždňov sa zameriava na výcvik potápania a má z kandidátov urobiť bojových potápačov. Učia sa používať prístroje s otvoreným aj uzavretým okruhom či podvodnú navigáciu. Helmy kandidátov majú teraz modrú farbu, ďalšou zmenou je, že kliky sa robia v sériach po 40. Na rozdiel od prvej fázy sa tiež oveľa väčšia pozornosť venuje štúdiu a teoretickým znalostiam. Popritom neustále prebieha aj fyzická príprava s opäť náročnejšími požiadavkami na dosiahnutý čas: plávanie v oceáne na 2 míle (80 min.), beh na 4 míle (31 min.), prekážková dráha (10:30), plávanie v oceáne na 3,5 a 5,5 míle (dokončenie). Požadované akademické výsledky u dôstojníkov sú stanovené na 80% a pri mužstve na 70%. Počas 2. fázy musia kandidáti absolvovať jednu z najťažších skúšok po Pekelnom týždni – test schopností pod vodou. Pri tomto teste sa kandidáti ponoria na dno bazéna a kľaknú si na kolená. Nasledovne do nich inštruktori rôznym spôsobom narážajú, zauzlujú im hadice, či zatvárajú ventily, aby tak simulovali rôzne problémy, ktoré môžu nastať v silnom príboji. Kandidát musí na všetko reagovať podľa presne stanovených postupov, ktoré sa predtým naučil. V prípade, že tieto postupy nedodrží alebo sa postaví na nohy (čo sa vysvetľuje ako pokus a odrazenie a vynorenie) v teste neuspel. Ak neuspeje ani pri druhom pokuse, vo výcviku končí.


test schopností pod vodou

VIDEO - BUD/S 2. fáza: http://www.youtube.com/watch?v=XolwlSSa8Ls

Aj tretia a posledna fáza BUD/S trvá v súčasnosti 7 týždňov, uchádzači tentokrát nesú helmy červenej farby. Táto fáza výcviku sa zameriava na vykonávanie bojovej činnosti. Kandidáti sa učia zaobchádzať so základnými druhmi zbraní, používať výbušniny, hliadkovať na dlhé vzdialenosti, pozemnej navigácii, technikám zlaňovania, rôznym taktikám malých jednotiek, boju v uzavretých priestoroch, zberu informácií či správneho zaobchádzaniu s rukojemníkmi. Polovica 3. fázy sa uskutočňuje na ostrove San Clemente, asi 60 míľ od Coronada. Naďalej sa pokračuje aj v rozvoji fyzických schopností uchádzačov: beh na 4 míle (30 min.), beh na 14 míľ (dokončenie), plávanie v oceáne na 2 míle (75 min.) a prekážková dráha (10 min.). Kliky sa teraz vykonávajú v sériach po 50 opakovaní. 3. fázou sa BUD/s končí, ale absolventi ešte nie sú ani zďaleka plnohodnotnými členmi Navy SEALs.


študent BUD/s odpaľuje nálož na ostrove San Clemente

VIDEO - BUD/s 3. fáza: http://www.youtube.com/watch?v=yZCXyeJ1b88

Po skončení BUD/s všetci zostávajúci uchádzači prejdú trojtýždňovým parašutistickým výcvikom v Armádnej škole pre výsadkárov vo Fort Benning. Ďalším krokom je absolvovanie SQT (Seal qualification training – Kvalifikačný tréning Seal) v dĺžke 26 týždňov. Úlohou SQT je posunúť všetky schopnosti, ktoré uchádzači nadobudli v priebehu BUD/s na novú a vyššiu úroveň. Okrem toho rozšíria svoje znalosti o výcvik v chladnom počasí (realizuje sa na Aljaške), zdravotnícky tréning a námorné operácie. Pred ukončením SQT musia ešte prejsť poslednou skúškou – SERE (Survival, Evasion, Resistance, Escape). Až po tomto všetkom kandidát konečne dostane svoj vysnívaný trojzubec a následne je pridelený ku konkrétnemu tímu, kde sa začne pripravovať na svoje prvé nasadenie. Tento proces zvyčajne prebieha v 18 mesačných cykloch – 12 mesiacov tréning a rôzne kurzy, 6 mesiacov v akcii.


uchádzači počas výcviku v chladnom počasí, Aljaška

VIDEO - SQT: http://www.youtube.com/watch?v=3oO-0CM7Y2U

Organizačná štruktúra Navy SEALs

Pôvodne som ju chcel popísať podrobnejšie, ale po chvíle gúglenia som dospel k záveru, že jej popis v literatúre, ktorú mám k dispozícii už zrejme nebude najaktuálnejší. Preto sa budeme musieť uspokojiť s nasledujúcim obrázkom:



Zdroje:
US Navy SEALs – Bahmanyar
The Warrior Elite – Couch
Special Operation Forces in Iraq – Neville
Special Operation Forces in Afghanistan – Neville
www.sealswcc.com
www.history.navy.mil
www.maritimequest.com
www.en.wikipedia.org
www.drakomir.com
The only easy day was yesterday.

Sahidko

  • Francouzská cizinecká legie
  • Lieutenant-colonel
  • Příspěvků: 1532
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 26. července 2008
Re: US Navy SEALs
« Odpověď #1 kdy: Červenec 16, 2012, 09:20:06 »
Zopár propagačných fotiek z výcviku:

























The only easy day was yesterday.

Sahidko

  • Francouzská cizinecká legie
  • Lieutenant-colonel
  • Příspěvků: 1532
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 26. července 2008
Re: US Navy SEALs
« Odpověď #2 kdy: Červenec 17, 2012, 07:47:53 »
Fotky časti vybavenia používaného Navy SEALs:

PATROL COASTAL SHIP (PCS) - Pobrežná hliadková loď


dve z pobrežných hliadkových lodí triedy Cyclone

MK V SPECIAL OPERATIONS CRAFT (SOC) - plavidlo pre špeciálne operácie





LIGHT PATROL BOAT (PBL) - ľahký hliadkový čln









RIGID HULL INFLATABLE BOAT (RHIB) - nafukovací čln s pevným trupom









SEAL DELIVERY VEHICLE MK VIII (SDV) - ponorné dopravné vozidlo







DÝCHACIE PRÍSTROJE S OTVORENÝM OKRUHOM (SCUBA)



DÝCHACIE PRÍSTROJE  S UZAVRETÝM OKRUHOM (TYP DRAGER)



DÝCHACIE PRÍSTROJE  S UZAVRETÝM OKRUHOM A ZMIEŠANÝM PLYNOM

The only easy day was yesterday.

Sahidko

  • Francouzská cizinecká legie
  • Lieutenant-colonel
  • Příspěvků: 1532
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 26. července 2008
Re: US Navy SEALs
« Odpověď #3 kdy: Srpen 11, 2012, 05:58:45 »
Akurát dnes som zachytil informáciu, že tragické udalosti operácie Red Wings sa dočkajú filmového spracovania. Tak to som naozaj zvedavý. http://www.imdb.com/title/tt1091191/
The only easy day was yesterday.

Sahidko

  • Francouzská cizinecká legie
  • Lieutenant-colonel
  • Příspěvků: 1532
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 26. července 2008
Re: US Navy SEALs
« Odpověď #4 kdy: Říjen 09, 2012, 06:05:24 »
6. októbra 2012 bol do služby zaradený 62. torpédoborec triedy Arleigh Burke pomenovaný po držiteľovi Medaili cti - Michaelovi Murphym




USS Michael Murphy (DDG-112)
The only easy day was yesterday.

Sahidko

  • Francouzská cizinecká legie
  • Lieutenant-colonel
  • Příspěvků: 1532
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 26. července 2008
Re: US Navy SEALs
« Odpověď #5 kdy: Červenec 28, 2013, 07:36:57 »
Náhodou som zachytil, že na ČT2 beží sedemdielny seriál o najznámejších operáciach Navy Seals.

http://www.csfd.cz/film/175708-operace-navy-seals/
The only easy day was yesterday.

Sahidko

  • Francouzská cizinecká legie
  • Lieutenant-colonel
  • Příspěvků: 1532
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 26. července 2008
Re: US Navy SEALs
« Odpověď #6 kdy: Říjen 20, 2013, 01:27:07 »
Trailer na mnou vyššie spomínaný film Lone Survivor. Dátum premiéry 16. januára 2014.
http://www.youtube.com/watch?v=yoLFk4JK_RM

A náhodou som tiež natrafil na film popisujúci únos kapitána obchodnej lodi Maersk Alabama, ktorého taktiež zachránila trojica sniperov Navy Seals. Trailer:
http://www.youtube.com/watch?v=1Wc1l1DW6IE


Lone Survivor


Captain Phillips
The only easy day was yesterday.

Sahidko

  • Francouzská cizinecká legie
  • Lieutenant-colonel
  • Příspěvků: 1532
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 26. července 2008
Re: US Navy SEALs
« Odpověď #7 kdy: Prosinec 05, 2013, 09:37:41 »
Druhý (z troch) torpédoborec triedy Zumwalt ponesie meno držiteľa Medaili cti Michaela Monsoora


USS Michael Monsoor (DDG-1001)
The only easy day was yesterday.

Sahidko

  • Francouzská cizinecká legie
  • Lieutenant-colonel
  • Příspěvků: 1532
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 26. července 2008
Re: US Navy SEALs
« Odpověď #8 kdy: Květen 05, 2015, 12:38:29 »
Dvojica operátorov Navy Seals sa utopila pri samostatnom tréningu: http://sofrep.com/41093/seal-team-2-operators-drown-underwater-kettle-bell-training/
The only easy day was yesterday.