Autor Téma: Útok na Pointe-du-Hoc (1944)  (Přečteno 3479 krát)

0 uživatelů a 1 Host prohlíží toto téma.

Sahidko

  • Francouzská cizinecká legie
  • Lieutenant-colonel
  • Příspěvků: 1535
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 26. července 2008
Útok na Pointe-du-Hoc (1944)
« kdy: Červen 04, 2012, 05:58:21 »
RANGERS, LEAD THE WAY!


6. júna 1944 sa začala najväčšia vyloďovacia operácia v dejinách, keď spojenecké jednotky vstúpili na pobrežie Normandie vo Francúzsku. V tento tzv. „najdlhší deň“ sa udialo mnoho pozoruhodných udalostí a činov. Jeden z nich však spomedzi ostatných vystupuje a dodnes fascinuje historikov aj laickú verejnosť. Ide o operáciu, pri ktorej americkí Rangeri zliezli 30 metrov vysoké útesy, aby obsadili delostreleckú batériu na výbežku Pointe-du-Hoc, ktorú spojeneckí velitelia považovali za najväčšiu hrozbu inváznej flotile v danej oblasti.



Nemecké postavenie na Pointe-du-Hoc

História delostreleckej batérie na Pointe-du-Hoc začala v máji 1942, keď sa sem premiestnila druhá batéria HKAA.832 (Heeres-Kusten-Artillerie-Abteiling – Prápor armádneho pobrežného delostrelectva). Jej výzbroj bola tvorená šiestimi 15.5cm K 418 delami, čo bolo nemecké označenie pre koristné pôvodne francúzske delá pochádzajúce ešte z obdobia 1. svetovej vojny (155 mm GPF). Tieto delá boli schopná vystreliť 43 kg granát na vzdialenosť necelých 20 km. Spočiatku boli delá umiestnené v bežných poľných postaveniach, v novembri 1942 sa však začalo s opevňovaním stanoviska. Ako prvý bol postavený veliteľský bunker čoskoro nasledovaný dvojicou bunkrov pre 37 mm protilietadlový kanón (typ L409A) na oboch koncoch stanoviska. 155 mm delá boli umiestnené do kruhových betónových a zhora otvorených postavení, s dvoma výklenkami pre muníciu a strelivo a podzemným krytom pre obsluhu. Uvedené práce sa podarilo dokončiť do leta 1943. Ďalšou fázou bola výstavba bunkrov pre mužstvo, ktoré existovali v dvoch základných prevedeniach: pre 10 a pre 20 mužov (z oboch boli na Pointe du Hoc postavené tri). Nemci si čoskoro uvedomili zraniteľnosť diel v otvorených postaveniach, a preto plánovali ich umiestnenie do uzavretých kazemát (typ H679). Tie však vo výraznej miere obmedzovali odmer diel a tým aj sektor, ktorý boli schopné svojou paľbou pokryť. Nakoniec sa preto rozhodli pre kompromisné riešenie, keď štyri delá mali byť v kazematách a zvyšné dve zostať v otvorených postaveniach. Nedostatok kvalifkovanej pracovnej sily, ktorá musela byť stiahnutá späť do Nemecka, zapríčinil, že výstavba dvoch z kazemát zamrzla tesne pred dokončením a ďalších dvoch v rôznom štádiu rozpracovania. Delá preto museli naďalej zostať v otvorených postaveniach. Poslednými významnými stavbami bola trojica muničných bunkrov (typ H134) a bunker palebnej kontroly (typ H636A), ktorý sa nachádzal na samotnom špici výbežku s otvoreným výhľadom na more. Toto všetko bolo doplnené spojovacími zákopmi, guľometnými hniezdami, ostatnatým drôtom a mínovými poľami (Nemci považovali útesy za neprekonateľnú prekážku a  očakávali útok z vnútrozemia). Štyri km východne od Pointe-du-Hoc bola na Pointe-de-la-Percée vystavaná radarová stanica vybavená dvoma radarmi FuMO 2 Calais pre prieskum hladiny mora a dvoma radarmi FuSE 65 Wurzburg-Riese kontrolu vzdušného priestoru. Stanica mala telefonické spojenie s nemeckým velením aj delostreleckou batériou na Pointe-du-Hoc. Koncom roka 1943 došlo k organizačnej zmene, k pôvodnému práporu sa pripojila ďalšia batéria a vznikol tak HKAR.1260 (Heeres-Kusten-Artillerie-Abteiling – Pluk armádneho pobrežného delostrelectva). Čo sa týka pozemných jednotiek, v okolí sa najprv nachádzali oddiely 726. pluku z 716. pešej divízie, neskôr posilnené čerstvými silami 352. pešej divízie.


jedno zo 155 mm diel v otvorenom kruhovom postavení

Spojenecký plán útoku

Keďže Pointe-du-Hoc sa nachádzal medzi plážami Utah a Omaha, problém ako sa s ním vysporiadať pripadol Američanom. Voľba padla na jednotku Rangerov, konkrétne 2. (podplukovník James Rudder) a 5. prápor Rangerov (podplukovník Max Schneider), pod celkovým velením Ruddera. Obe jednotky prešli v USA tvrdým výcvikom, ktorý pokračoval aj po presune do Veľkej Británie a v poslednej fáze zahŕňal aj tréning so špeciálnym lezeckým vybavením určeným pre misiu na Pointe-du-Hoc. Na LCA (Landing Craft, Assault) boli namontované tri páry odpovaľovačov pre rakety zakončené viacramennými kotvami, ktoré boli spojené s lanami v blízkych schránke. Prvý pár niesol obyčajné laná, druhý laná s malými drevenými držadlami a konečne tretí lanový rebrík. Okrem toho mali Rangeri k dispozícii prenosnú verziu, ktorú bolo možné odpáliť z mínometu a trubkové oceľové rebríky, ktoré bolo možné zostaviť z jednotlivých 5 metrových sekcií. Vybavenie dopĺňali štyri obojživelné DUKW nesúce vysúvacie 33,5 metrové rebríky, ktoré si požičali od Londýnskych požiarnikov. Na vrchu každého takéhoto rebríka boli pripevnené dva ľahké guľomety Lewis. V hrubých rysoch mal útok vyzerať nasledujúco: v týždňoch pred vylodením bude batéria terčom leteckých útokov, v Deň-D dodatočného vzdušného a námorného bombardovania a následne obsadená Rangermi.


DUKW s namontovaným vysúvacím rebríkom

Podľa plánu tvorili prvú vlnu (Force A) tri roty 2. práporu, z ktorých E a F mali pristáť na východnej a D na západnej strane výbežku. Počas operácie Rangerov doprevádzali armádni aj námorní delostreleckí pozorovatelia, všetci disponovali len ľahkým vybavením doplneným dvoma 60 mm a dvoma 81 mm mínometmi.  Na miesto ich mali dopraviť dve plavidlá LSI (Landing Ship, Infantry) – Ben My Chree a Amsterdam, dohromady nesúce dvanásť člnov LCA (dva boli určené pre zásoby). Okrem toho Force A disponovala jedným plavidlom LCT prevážajúcim rebríkové DUKW a jedným plavidlom ML, ktoré malo na starosti navigáciu. Východne od Force A sa mali na úseku pláže Omaha s kódovým označením Charlie vylodiť muži roty C 2. práporu (Force B). Ich úlohou bolo vyradiť nemecké opevnenia na Pointe-de-la-Percée vrátane radarovej stanice a prebojovať sa k Pointe-du-Hoc po súši. Zálohu pre obe skupiny tvorila Force C, pozostávajúca zo zvyšných dvoch rôt 2. práporu (A, B) a celého 5. práporu. K pobrežiu Normandie ich mali dopraviť tri LCI -  Prince Charles, Prince Leopold a Prince Baudoin s päťnástimi LCA na palube a navigačným ML plavidlom. Pri preprave ťažšej výzbroje (polopásových transportérov M3 so 75 mm delami) sa museli spoľahnúť na LCT 29. pešej divízie útočiacej na samotnú Omahu. Nasadenie Force C záviselo od vývoja situácie na Pointe-du-Hoc. V prípade jeho úspešného dobytia mali okamžite nasledovať Rudderových mužov, ak by však útok zlyhal rozkaz znel vylodiť sa na úseku Dog Green, postúpiť do vnútrozemia a odtiaľ napadnúť batériu. Tesne pred inváziou došlo k alkoholickému incidentu veliteľa Force A a Rudder napriek nesúhlasu viacerých vyšších dôstojníkov sám prevzal jeho velenie. Celkovo disponoval Force A 217 a Force B + C 752 mužmi.


muži z 2. práporu Rangers natlačení vo svojich LCA

Predinvázne letecké a námorné bombardovanie

Ako bolo spomenuté vyššie pre samotným vylodením sa mal Pointe-du-Hoc stať terčom najprv leteckých útokov a potom ostreľovania námorných plavidiel. Prvý z náletov na batériu uskutočnilo 51 bombardérov A-20 Havoc 25. apríla 1944, ktorým sa podarilo dve z kruhových postavení, jedno delo zničiť a dve delá poškodiť.  Hneď ďalšiu noc potom Nemci zvyšné delá stiahli viacej do vnútrozemia, na Pointe-du-Hoc ich nahradili falošnými maketami zo stĺpov prekrytých maskovacími sieťami a protilietadlovú obranu posilnili jedným 88 mm delom. Spojenci si neuvedomili mieru úspechu hneď prvého náletu a tak sa 13. mája nad batériou objavilo 33 bombardérov B-26 Marauder a 22. mája 29 strojov toho istého typu. Výsledkom bolo zničenie ďalšieho kruhového postavenia, zasypanie množstva spojovacích zákopov a značné preriedenie mínových polí. 4. júna Pointe-du-Hoc zasypali svojimi bombami dve vlny 85 lietadiel A-20. Od 5. júna mali v rámci operácie Flashlamp štafetu prevziať ťažké stroje. V ten deň to bolo 35 strojov B-17, ktorým sa podarilo zničiť ďalšie kruhové postavenie a zrejme aj jeden muničný bunker. Nemci však zarputilo obnovovali makety aj ich maskovanie a spojeneckí spravodajci naďalej považovali batériu za z väčšej časti bojaschopnú. Tesne pred samotným vylodením 6. júna označili cieľ spojenecké Mosquitá a 108 Lancasterov výbežok premenilo na mesačnú krajinu. Pointe-du-Hoc si potom zobrali na mušku námorní delostrelci z bitevnej lode USS Texas a torpédoborcov USS Satterlee a HMS Talybont. Ťažko skúšaným nemeckým obrancom malo poslednú ranu zasadiť deväť bombardérov B-26, ktoré sa s menším oneskorením objavili o 06:30.


bombardéry A-20 nad Pointe-du-Hoc

Rudderovi muži proti Pointe-du-Hoc

Po bezproblémovej plavbe cez kanál, nasadli Rangeri z Force A do svojich LCA a v doprovode dvoch plavidiel palebnej podpory LCS (M), navigačného  ML-304 a štvorice DUKW zamierili k svojmu cieľu. Rozbúrené more po predchádzajúcej búrke im pripravilo ťažké chvíle, už chvíľu po štarte sa potopilo LCA 860 prevážajúce veliteľa roty D a dvadsať ďalších mužov (podarilo sa ich síce zachrániť, ale k zvyšku práporu sa pripojili až takmer tri týždne po vylodení) čoskoro nasledované jedným zo zásobovacích LCA. Aby toho nebolo málo veliteľ ML-304 si Pointe-du-Hoc pomýlil s Pointe-de-la-Percée a zamieril k druhému menovanému. Podplukovník Rudder si našťastie uvedomil túto chybu a prikázala zmeniť kurz doprava. Flotila sa tak vydala na pomalú plavbu plavbu pozdĺž pobrežia bez akejkoľvek ochrany pred prichádzajúcou paľbou. Jej obeťou sa stalo jedno DUKW zasiahnutné 20 mm strelami. Nemecká paľba spolu s vysokými vlnami vyradila aj obe LCS (M) plavidlá a ďalší DUKW. S takmer 40 minútovým oneskorením dorazilo všetkých zvyšných deväť LCA (v rozpore s pôvodným plánom) k východnej pláži pod útesmi Pointe-du-Hoc. To ponechalo nemeckým obrancom dostatok času, aby sa spamätali z ostreľovania a prichystali sa na obranu batérie. Letecké a námorné bombardovanie malo za následok dve skutočnosti: invázna pláž bola natoľko posiata krátermi, že DUKW jednoducho neboli schopné dostatočne sa  priblížiť k útesom, aby mohli vysunúť svoje rebríky a pri nasledujúcom útoku neboli použité. Na druhú stranu spôsobilo zosun časti útesov na niekoľkých miestach, čo vytvorilo pomocné rampy výrazne skracujúce cestu smerom hore nutnú prekonať pomocou lán a rebríkov. Rangeri sa čoskoro dostali pod spŕšku striel a granátov nemeckých obrancov zvrchu útesu. Tomu urobil prietrž až torpédoborec USS Satterlee, ktorých vrchol výbežku pozametal svojími 127 a 40 mm kanónmi. Rangeri doposiaľ stratili približne 15 mužov, predovšetkým v dôsledku bočnej paľby.


časť útesu zosunutá v dôsledku paľby bitevnej lode USS Texas


krátermi posiata pláž pod útesmi

V smere zľava doprava pristáli jednotlivé plavidlá v nasledujúcom poradí: LCA 883, 884, 887, 858, 668, 722, 888, 862 a 861. Najväčšie starosti Rangerom nespôsobovala nemecká obrana ale navlhnuté vybavenie, dodatočná váha vody totiž spôsobila, že väčšina rakiet nemala dostatočnú silu, aby kotvy vyniesla až ponad okraj útesov. Napriek týmto problémom sa väčšine Rangerov podarilo útesy prekonať relatívne rýchlo a bez väčších strát. Následne sa za sporadickej nepriateľskej paľby v malých skupinkách pustili za pridelenými cieľmi. Rota E mala na starosti Bunker palebnej kontroly a delostrelecké postavenie č. 3, Rota D postavenia č. 4, 5 a 6 a Rota F č. 1, 2 a blízke guľometný bunker. No všetkých miestach Rangeri čoskoro zistili, že ich hlavný cieľ, 155 mm delá, sú preč. Pokračovali preto podľa plánu a vyrazili k pobrežnej ceste spájajúcej Grandcamp s Vierville, ktorú po prekonaní dvoch hniezd odporu dosiahli krátko po ôsmej hodine ráno. Dvojčlenné hliadky sa potom vydali nájsť stratené delá, ktoré nakoniec objavili seržanti Lomell a Kuhn približne 250 m od cesty v ovocnom sade bez obsluhy a namierané na pláž Utah. Dve z diel zničili pomocou termitových granátov, zvyšným aspoň porozbíjali zameriavacie zariadenia. Dielo skazy nakoniec dokonala neskôr príchodzia hliadka z Roty D. O splnení hlavnému cieľa operácie bol čoskoro informovaný podplukovník Rudder, ktorý si zatiaľ zriadil svoje stanovisko vo výklenku na okraji útesu neďaleko od východného protilietadlového bunkru. Správu sa však nepodarilo predať ďalej na veliteľstvo V. zboru.  Jediné spojenie, ktoré Rudder mal, bolo s loďami delostreleckej podpory prostredníctvom pozorovateľov, ktorí sa vylodili spolu s ním. Časť Rangerov sa potom stiahla späť na výbežok, zvyšok vytvoril tenkú obrannú líniu 250 metrov za cestou a potom im už nezostávalo nič iné, len čakať.


Rangeri pomocou vystreľovacích lán a rebríkov zdolávajú útesy

Rota C 2. práporu sa mala podľa plánu vylodiť v blízkosti výjazdu z pláže Omaha pri Vierville, jedného z najopevnenejších úsekov v celej Normandii. Po zničení nemeckých obranných postavení pri Pointe-de-la-Percée bolo jej úlohou prebojovať sa vnútrozemím k Pointe-du-Hoc. Rota C sa nalodila do dvoch plavidiel a v skupine s ďalšími LCA prevážajúcimi rotu A 116. pešieho pluku zamerila k pláži. Čoskoro sa Rangeri dostali pod prudkú delostreleckú, guľometnú a mínometnú paľbu z bunkrov na pobreží a len za čas kým prekonali úsek k útesom stratili 37 mužov z 68 (z toho 19 mŕtvych). Na rozdiel od pešiakov Rangeri neváhali, rýchlo útes zdolali a pustili sa do likvidácie nepriateľského odporu. Nemci rýchlo prisunuli posily a zabránili Rote C pokračovať v misii podľa plánu. Keď sa nakoniec Rangerom v poobedňajších hodinách podarilo dosiahnúť Pointe-de-la-Percée zistili, že opevnenia už bolo eliminované námorným bombardovaním. Rota C sa preto stiahla späť k Vierville, kde sa pripojila k ďalším americkým jednotkám.


Rudderovo veliteľske stanovisko, v pozadí nemeckí zajatci

Dilema 5. práporu : Pointe-du-Hoc alebo Vierville?

LCA s mužmi 5. práporu sa pod vedením plavidla ML-163 zhromaždili pred pobrežím a čakali na vývoj situácie. Zdržanie Force A spôsobené navigačnou chybou spôsobilo, že Rudderovi sa nepodarilo včas odoslať správu o úspešnom obsadeni Pointe-du-Hoc. Veliteľovi 5. práporu podplukovníkovi Schneiderovi, preto neostalo nič iné, ako realizovať alternatívny plán a zamieriť k Omahe a vylodiť sa naľavo od Viervillského výjazdu. Osem LCA prevážajúcich zvyšné dve roty 2. práporu sa dostali pod ťažkú paľbu ešte skôr ako dosiahli pobrežie. Guľometná paľba zabila alebo zranila na palube jedného plavidla 20 mužov z Roty A. Tá navyše prišla o všetkých dôstojníkov, kým sa jej podarilo prekonať pláž, ale to jej nezabránilo bez vyčkávania zaútočiť na blízke guľometné hniezdo. O nič lepšie sa neviedlo ani Rote B, z ktorej sa podarilo dosiahnúť relatívne bezpečie pobrežnej hrádze len 27 mužom (zo 68). Napriek týmto ťažkým stratám sa zvyšok roty s podporou tých niekoľkých DD tankov, ktoré sa dostali až na breh, pokúsil dobyť jedno z nemeckých opevnených postavení (práve tieto udalosti sa stali predlohou pre otváraciu scénu filmu Zachráňte vojaka Rayna). Po neúspechu akcie sa preživší z Roty B vrátili na pláž a prekonali útesy v rovnakom mieste ako predtým Rota A. Kormidelnicí LCA s mužmi 5. práporu sa po zhodnotení situácie rozhodli pristáť viac naľavo, vďaka čomu Schneiderova jednotka prekonala pláž s minimálnymi stratami. Pri plánovaní ďalšieho postupu sa na mieste objavil Brigádny generál Cota (29. pešia divízia), ktorého slová „Rangers lead the way” sa neskôr stali oficiálnym mottom týchto jednotiek. Rangerom sa pomerne rýchlo podarilo prekonať výšiny nad plážou a s úmyslom obísť Vierville zozadu sa vydali do vnútrozemia. Tento postup ale rýchlo narazil na nemecké posily smerujúce k pláži a keď sa ho ani po niekoľkých hodinách nepodarilo obnoviť, rozhodol sa Schneider postupovať priamo cez Vierville. V dôsledku ťažkých strát, ktoré utrpel 116. peší pluk a hrozbe nemeckých protiútokov proti oslabenému pravému krídlu však Cota zabránil Schneiderovi postupovať ďalej na Pointe-du-Hoc a prikázal mu zaujať obranné postavania. Rudder si tak naďalej musel vystačiť sám, jedinými posilami, ktoré dostal bola 1. čata z Roty A 5. práporu. Tá bola po vylodení izolovaná od hlavných síl a na vlastnú päsť sa prebojovala až na samotný výbežok. Napriek tomu, že sa 5. práporu nepodarilo podľa plánu spojiť s jednotkami 2. práporu na Pointe-du-Hoc, ich zásah na pláži Omaha bol jedným z rozhodujúcich faktorov, ktorý odvrátil hroziacu katastrofu na tomto úseku.


členovia 5. práporu Rangers prevážaní na dopravné lode tesne pred Dňom-D


bitevná loď USS Texas bombarduje pobrežie pri Vierville

Nemecké protiútoky proti Rudderovým Rangerom

Nemci samozrejme nemienili nechať dobytie svojej batérie na výbežku bez povšimnutia. Akonáhle si uvedomili, že nejde o krátkodobý prepad malého rozsahu, vyčlenili určité sily na jeho znovuobsadenie. Prvý útok prišiel v skorých poobedňajších hodinách od St. Pierre-du-Mont. Zúčastnili sa ho jednotky 9. roty 726. pluku a smeroval proti východnej časti obrannej línie Rangerov na výbežku. Po necelých dvoch hodinách sa ho nakoniec podarilo odraziť. K drobným stretom dochádzalo aj na pozíciach pri ceste z Grandchamp, v dôsledku čoho počet bojaschopných Rangerov neustále klesal. Druhý útok sa začal o 16:00 a tentokrát prišiel zo západnej strany z oblasti, kde sa nachádzal bunker s protilietadlovým kanónom. Vyčerpaným mužom z Roty F sa ho podarilo odraziť najmä vďaka presnej a neustálej paľbe jedného z 60 mm mínometov. Ako sme spomenuli na začiatku, Force A vyrážal do akcie len s ľahkým vybavením a minimom zásob. To spôsobilo, že Rangeri začínali trpieť nedostatkom munície a museli využívať aj koristné vybavenie. Po odrazení dvoch poobedňajších nemeckých pokusov a príchode jednej čaty 5. práporu z pláže, boli obranné pozície pri ceste zreorganizované do tvaru písmena L a obsadené približne 85 mužmi. Nemci zatiaľ prisunuli čerstvé sily, ktoré zahŕňali 3. rotu z 914. pluku a 12. rotu z 726. pluku. Kvôli neustálej delostreleckej paľbe zo spojeneckých lodí museli svoj útok odložiť až na obdobie po zotmení. Približne o 23:30 zaútočila 3. rota v mieste, držanom Rotou E, kde sa spájali dve ramená americkej obrannej línie. Napriek pomerne jasnému mesiacu sa útočníkom podarilo nepozorovane priblížiť až na vzdialenosť pár desiatok metrov, kým ich Rangeri spozorovali. Po niekoľkých minútach neprehľadných stretov sa Nemci, ktorých úlohou zjavne bolo identifikovať a lokalizovať obranné postavania, stiahli. Nie však nadlho, o 01:00 zaútočili rovnakým spôsobom ale s väčšou silou na totožnom mieste a takmer sa im podarilo preniknúť. V dôsledku prakticky neexistujúcej vzájomnej komunikácie ani jednotky na juhu ani na severe nevedeli, k čomu došlo. V tejto situácii, asi o tretej hodine ráno, započal tretí nemecký útok, vedený viacej na východ proti zvyšku Roty E a Rote F. Tentokrát už línia nevydržala a Nemci ju prerazili, pričom sa im podarilo zajať približne 20 Rangerov. Necelých 50 ďalších sa stiahlo späť na Pointe-du-Hoc a niekoľko jednotlivcov ostalo na mieste schovaných vo svojich zákopoch. Nemci ale nedokázali, resp. nemali čas, tento úspech patrične využiť, so svitaním sa opäť prejavila spojenecká delostrelecká prevaha a útok musel byť zastavený. Napriek tomu utrpeli Rudderovi muži ťažké straty: 26 mŕtvych, 47 zranených a 23 zajatých. Ironicky však zvyšné tri roty, ktoré pristáli na samotnej pláži Omaha utrpeli ešte vyššie straty: 52 mŕtvych, 84 zranených a 1 nezvestného.


Rangeri odpočívajú v prestávke medzi bojmi

Vyslobodenie

V dôsledku nutnosti použiť 5. prápor Rangerov na ochranu pravého krídla pláže Omaha prišlo vyslobodenie mužov na Pointe-du-Hoc na program dňa až v ranných hodinách 7. júna. Kolóna pozostávala z preživších mužov rôt A, B, C 2. prápora, celého 5. práporu, 1. práporu 116. pluku a časti 743. tankového prápora a postupovala po ceste na Grandchamp. Do 11:00 sa im podarilo obsadiť dedinu St. Pierre-du-Mont, približne kilometer od Pointe-du-Hoc, keď obdržali správu o nemeckom protiútoku za ich chrbtom. Správa ich prinútila zaujať obranné postavenia týmto smerom a vyčkávať. Táto a podobné informácie, aj keď sa neskôr ukázali ako nepravdivé, spôsobili, že pokus o dosiahnutie výbežku bol opäť odložený až na nasledujúci deň. Keďže v tomto prípade išlo už aj o snahu spojiť pláže Omaha a Utah, zapojil sa do útoku celý 116. pluk, všetci Rangeri z 2. a 5. práporu ako aj celý 743. tankový prápor s náležitou delostreleckou podporou. Do obedňajších hodín sa im podarilo spojiť s Rudderom a jeho Rangermi na Pointe-du-Hoc. Celkové straty 2. práporu Rangers dosiahli 263 mužov (z toho 70 mŕtvych) z pôvodných 545.


Rangeri z 2. práporu po oslobodení, šípka ukazuje na podplukovníka Ruddera

Bol útok potrebný?

V období priamo po jej uskutočnení a aj v rokoch po skončení vojny bola operácia proti Pointe-du-Hoc označovaná za názornú ukážku schopností malých jednotiek skvelo vycvičených mužov pri plnení úloh, ktoré mnohí považovali za nemožné. Neskôr sa ale začali objavovať hlasy, že samotný útok, napriek nepochybnému umu, ktorý pri ňom Rangeri preukazáli, bol zbytočný. Podľa časti kritikov malo vrchné velenie Spojencov dostatok informácii o tom, že Nemci delá presunuli do vnútrozemia a nepredstavujú už také vážne riziko pre spojenecké transportné lode (toto sa ale nikdy nepotvrdilo). Taktiež poukazujú na skutočnosť, že Pointe-du-Hoc bola armádna batéria, ktorá nedisponovala dostatočným zameriavacím vybavením, ktoré by jej umožňovalo dostatočne presnú streľbu na pohyblivé námorné ciele. Kritike bola podrobená aj činnosť spojeneckých spravodajských analytikov, ktorým sa nepodarilo zistiť, že hneď prvý nálet úspešne vyradil polovicu diel batérie (pre dve poškodené sa nikdy nepodarilo zohnať náhradné diely). Na druhú stranu ide o pohľad využívajúci informácie, ktoré vtedy zodpovedné osoby nemali. Vďaka dokonalému maskovaniu  plánovači považovali napriek ničivým leteckým úderom minimálne 5 zo 6 diel pár dní pred Dňom-D za  funkčné a predstavujúce dostatočnú hrozbu pre lode zhromažďujúce sa pred plážami Utah a Omaha, aby ospravedlnili tak riskantnú operáciu, akou útok bezpochyby bol. Tak či onak sa výkon Rangerov pri útoku na Pointe-du-Hoc sa zapísal do vojenskej histórie nezmazateľným písmom.


pamätník na Pointe-du-Hoc pripomínajúci útok Rangerov

Zdroje:
Rangers, lead the way – Zaloga
D-Day, June 6, 1944 – Ambrose
D-Day 1944, Omaha Beach – Zaloga
Normandy, Omaha Beach – Kilvert-Jones
Operace Overlord – Fowler
www.en.wikipedia.org
The only easy day was yesterday.

leon IV.

  • ČSR
  • Kapitán
  • Příspěvků: 336
Re: Útok na Pointe-du-Hoc (1944)
« Odpověď #1 kdy: Září 23, 2012, 08:31:59 »
Asi před měsícem jsem tam byl, a když jsem koukal dolů tak jsem si říkal jak se jim to podařilo zdolat takový strmý sráz. Velkej obdiv za to.
Pokud se k tomu dostanu tak i hodím fotky.
Smrt jednotlivce je tragédie, smrt miliónů je statistika.
Josif Vissarionovič Džugašvili (Stalin)