Autor Téma: Pobrežné obrnené lode triedy Väinämöinen (FIN)  (Přečteno 3893 krát)

0 uživatelů a 1 Host prohlíží toto téma.

Sahidko

  • Francouzská cizinecká legie
  • Lieutenant-colonel
  • Příspěvků: 1539
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 26. července 2008
Pobrežné obrnené lode triedy Väinämöinen (FIN)
« kdy: Červenec 21, 2011, 01:13:36 »
Fínsko získalo svoje nezávislosť od Ruska v roku 1917. V dôsledku nepočetného obyvateľstva a nepriaznivej finančnej situácie hralo pri obrane krajiny primárnu rolu vždy pozemné vojsko. Námorníctvo bolo spočiatku tvorené len bývalými ruskými plavidlami, ktoré boli zanechané vo fínskych prístavoch. Bojová hodnota väčšiny z nich bola veľmi pochybná. Koncom dvadsiatych rokov bol preto prijatý program modernizácie námorných síl, ktorého cýsledkom bolo vybudovanie dvoch pobrežných obrnených lodí, piatich ponoriek spolu s niekoľkými mínolovkami a motorovými torpédovými člnmi. Predmetom tohto článku však budú práve najväčšie fínske námorné jednotky – trieda Väinämöinen.


vlajka fínskeho námorníctva

Vypracovanie projektu nových plavidiel dostala na starosti holandsko-nemecká spoločnosť NV Ingenieurskantoor voor Scheepsbouw. Samotnú stavbu zabezpečili domáce lodenice Chricton-Vulcan v prístavnom meste Turku. Prvé plavidlo bolo pomenované Väinämöinen a druhé, ktoré sa stalo vlajkovou loďou fínskeho námorníctva, zase Ilmarinen podľa mytologického hrdinu. Keďže ich hlavnou náplňou činnosti sa mali stať operácie v pobrežných vodách neďaleko od vlastných základní, vystačili si s nízkym ponorom a nevysokou rýchlosťou. To sa na druhej strane negatívne prejavilo v ich plavebných schopnostiach na otvorenom mori. Trieda Väinämöinen dosahovala štandardný výtlak 3900 ton, dĺžku 93 metrov, šírku 16,9 metra a ponor 4,5 metra. Trup bol posilnený pre plavbu v zaľadnených oblastiach. Na prednej palube sa nachádzala prvá veža hlavného delostrelectva, za ňou vo vyvýšenom postavení dvojica diel sekundárnej batérie. Nasledovala kompaktná nádstavba s veliteľskou vežou a sekundárnymi delami po bokoch. Približne v strede plavidla vyrastala kontrolná veža pre riadenie paľby a vzhľad dopĺňal jediný komín obklopený člnmi. A konečne zadná paluba poskytovala rovnaký pohľad ako tá predná – veža hlavného delostrelectva so sekundárnymi delami v superpozícii. Posádku tvorilo 411 mužov.


pobrežné obrnená loď Väinämöinen, 1938

Základ pancierovej ochrany tvoril pás, ktorý pokrýval boky lode medzi barbetami veží s primárnym delostrelectvom, a ktorý mal hrúbku 50 – 55 mm. Palubu chránil 20 mm, zatiaľ čo veliteľskú vežu až 120 mm pancier. Čelá delových veží dosahovali hrúbku 100 mm. Pohonný systém plavidiel bol tvorený dieselelektrickými motormi nemeckej značky Germania. Spoločne dosahovali výkon 6000 ks (niektoré zdroje udávajú len 4800 ks) a prostredníctvom dvoch vrtúľ umožňovali maximálnu rýchlosť 16 uzlov (resp. 14,5). Na palube sa pre motory nachádzala zásoba 93 ton paliva, s ktorými činil dosah približne 700 námorných míľ.

Výzbroj plavidiel zabezpečovali delá zahraničnej proveniencie. Hlavnú výzbroj tvorili štyri delá kalibru 254 mm/45 značky Bofors. Muníciu predstavoval 225 kilogramový protipancierový granát, ktorý boli delá pri elevácii 45 stupňov (maximálny 50) schopné vystreliť na vzdialenosť 30 300 metrov. Rýchlosť streľby činila 2 až 3 rany za minútu. Delá boli umiestnené v dvoch dvojhlavňových vežiach, ktoré vážili 252 ton. Aj sekundárna výzbroj pochádzala od svetoznámeho švédskeho výrobcu a tvorilo ju osem univerzálnych 105 mm/50 diel s kadenciou 15 rán/min. Dostrel s 45 stupňovým námerom a 16 kilogramovým vysokoexplozívnym granátom činil 18 200 metrov. Proti lietadlám bolo možné použiť maximálnu 85 stupňovú eleváciu a dostrel 12 000 metrov. Delá boli umiestnené v štyroch dvojhlavňových uzavretých postaveniach s váhou 22 ton. Protilietadlovú výzbroj dopĺňali štyri 40 mm/40 kanóny od Vickersu a dva 20 mm/60 kanóny od Madsenu. Vickersy však nesplnili očakávania, a preto boli po Zimnej vojny nahradené 40 mm/56 delami od osvedčeného Boforsu. Zvýšil sa aj počet 20 mm kanónov, v roku 1944 sa ich na palube nachádzalo osem.


veže s 254 mm delami počas výroby


dvojhlavňové postavenie 105 mm diel

TTD triedy Väinämöinen po dokončení:
Výtlak: 3900 ton
Dĺžka: 93 metrov
Šírka: 16,9 metra
Ponor: 4,5 metra
Posádka: 411 mužov
Lode v triede: Väinämöinen, Ilmarinen

Výzbroj:
Štyri 254 mm delá (2x2)
Osem 105 mm diel (4x2)
Štyri 40 mm kanóny (4x1)
Dva 20 mm kanóny (2x1)

Pohon:
Dva dieselelektrické motory Germania, 6000 ks (resp. 4800), 16 uzlov (resp. 14,5)

Pancierovanie:
Pás na bokoch: 50 – 55 mm
Paluba: 20 mm
Delové veže: 100 mm
Veliteľská veža: 120 mm


nákres lode triedy Väinämöinen

Väinämöinen

Stavba lode bola zahájená v auguste roku 1929 v lodeniciach Chricton-Vulcan v Turku. Na vodu bola spustená 28. decembra 1930 a do služby slávnostne zaradená 29. apríla 1932. Väinämöinen sa zúčastnila slávnostnej námornej prehliadky v Spitheade pri príležitosti korunovácie kráľa Juraj VI. Počas Zimnej vojny so Sovietskym zväzom zostala prakticky nečinná, čo sa veľmi nezmenilo ani po vstupu Fínska do vojny na strane Nemecka v roku 1941. Zo svojich diel vystrelila jediný raz a zvyšok vojny strávila hliadkovou službou vo Fínskom zálive. Napriek sovietskemu úsiliu o jej nájdenie a zničenie Väinämöinen vojnu prežila. Po jej skončení putovala ako reparácia práve do ZSSR, kde slúžila pod menom Vyborg. Keď bola vyradená uvažovalo sa o jej návrate Fínsku, napokon však skončila v roku 1966 v šrote.


neidentifikované plavidlo tejto triedy páli z hlavných diel

Ilmarinen

Stavba lode bola zahájená v septembri roku 1929 v lodeniciach Chricton-Vulcan v Turku. Na vodu bola spustená 9. júla 1931 a do služby slávnostne zaradená 17. apríla 1934. Bojová kariéra bola krátka a prakticky zhodná so sesterským plavidlom. Zabojovala si iba raz, keď bombardovala Sovietov evakujúcich poloostrov Hanko v júli 1941. 13. septembra toho istého roku sa Ilmarinen spolu s ďalšími (vrátane nemeckých) plavidlami podielal na operácii Nordwind. Cieľom bolo odlákať sovietske námorné sily od inváznej flotily smerujúcej k estónskym ostrovom. Napriek doprovodu mínoloviek však Ilmarinen narazil na jednu možno dve míny a v priebehu siedmych minút sa prevrátil a potopil. Zahynulo 271 členov posádky, ďalších 132 sa podarilo zachrániť. V súčasnosti je vrak Ilmarinenu označený ako vojnový hrob.


maskovaný Ilmarinen koncom tridsiatych rokov

Zdroje:
Válečné lode 4 – Pejčoch, Novák, Hájek
Conway's All the World's Fighting Ships: 1922-1946
www.en.wikipedia.org
www.navweaps.com
www.warshipsww2.eu
The only easy day was yesterday.

rase

  • Francouzská cizinecká legie
  • Lieutenant-colonel
  • Příspěvků: 2848
  • Za zásluhy o rozvoj fóra. Uděleno: 9. listopadu 2007 Za 1 rok aktivní činnosti na fóru. Uděleno: 23. prosince 2007 Za 2 roky aktivní činnosti na fóru.  Uděleno: 8. prosince 2008
Re: Pobrežné obrnené lode triedy Väinämöinen (FIN)
« Odpověď #1 kdy: Červenec 22, 2011, 06:03:49 »
Velice zajímavý článek. Osobně sem o skandinávských plavidlech nikdy nic nečetl. Praštilo mě ale do očí ono netradiční maskování lodi. Osobně mi přijde absolutně geniální v případě pobřežních obrněnců (pozorovateli musí připomínat ostrůvek nebo pobřeží). Používalo se obdobné maskování častěji ?
"Prasata! Chcete snad žít věčně?!" Fridrich Veliký, král pruský, v bitvě u Leuthenu, 1757

Sahidko

  • Francouzská cizinecká legie
  • Lieutenant-colonel
  • Příspěvků: 1539
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 26. července 2008
Re: Pobrežné obrnené lode triedy Väinämöinen (FIN)
« Odpověď #2 kdy: Červenec 22, 2011, 06:54:07 »
Vďaka. No podobné pobrežné obrnence boli v Škandinávii celkom bežné. Pre krajiny, ktoré si nemohli dovoliť plnohodnotné bitevné lode predstavovali ideálne riešenie. Nórsko malo dve triedy po dvoch lodiach Harald Haarfagre (Harald Haarfagre a Tordenskjold) a Norge (Norge a Eidsvold), ktoré však boli výrazne staršie keďže vznikli na prelome 19. a 20. storočia. Prvé dve menované padli pri okupácii Nórska v roku 1940 nepoškodené do rúk Nemcom, druhé dve poslali v Narviku s ťažkými stratami na životoch pod hladinu nemecké torpédoborce. Niekoľko tried podobných plavidiel postavilo aj Švédsko, poslednou z nich bola Sverige (Sverige, Drottning Victoria, Gustav V). Tie svojimi rozmermi a výzbrojou prekonávali aj popísané fínske lode.

Čo sa týka toho maskovania bohužiaľ netuším. K fotke bol len stručný komentár, že ide o záber z cvičenia koncom 30. rokov.


švédska pobrežná obrnená loď Gustav V
The only easy day was yesterday.