Autor Téma: Mig-21 "legenda" (ZSSR)  (Přečteno 11356 krát)

0 uživatelů a 1 Host prohlíží toto téma.

jugen

  • Wehrmacht
    Hauptmann - kapitán
  • Příspěvků: 536
Mig-21 "legenda" (ZSSR)
« kdy: Červenec 05, 2011, 04:12:21 »
nikde som tu nenašiel topic o mig-21 tak niečo čo onej viem sa vám pokúsim napísať:
MiG-21 nadväzuje na konštrukcie experimentálnych strojov Je-2, Je-4, Je-2A a Je-5 odvodených od stroja MiG-19, ktorý v tej dobe ZSSR úspešne používal.
Prvý let prototypu Je-4, s pilotom Grigorijom Alexandrovičom Sedovom sa uskutočnil 16. júna 1955. Konštruktéri počas vývoja stroja použili trojuholníkové delta krídlo, ktoré  odkukali od lietadla mirage-III.
Stúpavosť bola dosť impozantná, s polovičnou zásobou paliva a dvoma protivzdušnými raketami K-13 sa dokázal vyšplhať do výšky 17 670 m za približne 1 minútu, podobné výkony dosahovala o 20 rokov moderná americká stíhačka F-16A. So skúseným pilotom a vhodnou výzbrojou mohol byť MiG-21 nebezpečný pre ktorúkoľvek vtedajšiu stíhačku.
Pri vývoji budúceho MiGu-21 bol vytvorený aj prototyp E-6, tento stroj bol síce v priebehu skúšok zničený pri havárii, pri ktorej zahynul aj skúšobný pilot , ale dal základ vzniku novému modelu E-66, na ktorom bolo dosiahnutých viacero rekordov potvrdených medzinárodnou organizáciou FAI. Sériová výroba lietadiel, ktoré boli v priebehu výroby upravované a modernizované pre aktuálne potreby sa začala v roku 1959.
MiGy-21 sa v ZSSR vyrábali v Moskve, Gorkom a v Tbilisi.
Nový sovietsky stíhací stroj bol porovnateľný s americkým strojom F-104 Starfighter, či francúzskym Dassault Mirage III, bol prvou sovietskou konštrukciou, ktorá skĺbila vlastnosti klasického stíhača so záchytným stíhačom. Prvé verzie MiGu-21 mohli niesť riadené strely Vympel K-13, ktoré boli ukoristenou kópiou amerického AIM-9 Sidewinder.
Rakety K-13 sa ukázali byť ľahko vymanévrovateľné v boji, čo sa ukázalo najmä počas bojov na Blízkom Východe a vo Vietname. Konštruktéri preto MiG-21 postupne modernizovali.
Podobne ako iné lietadlá konštruované ako záchytné stíhače aj MiG-21 mal krátky dolet. Stroj mal navyše spočiatku vstavanú konštrukčnú chybu, ktorá spôsobovala, že po vyčerpaní 2/3 paliva, sa ťažisko lietadla posunulo dozadu, čo znižovalo jeho ovládateľnosť a malo aj negatívny vplyv na výdrž vo vzduchu, ktorá nepresiahla za dobrých podmienok 45 minút. Delta krídlo, ktoré síce zlepšovalo stúpavosť malo za následok horšie manévrovacie schopnosti, až neskôr bol tento problém odstránený s použitím SPS (sduva pograničnovo sloja), čo je vlastne ofukovanie klapiek pre zvýšenie vztlaku krídla v čase, kedy pomalý pohyb vred stroja nevytvára dostatočný vztlak. To má za následok dobrú ovládateľnosť stroja aj pri nižších rýchlostiach.
Neskôr bol typ nahradzovaný novými konštrukciami ako MiG-23 a MiG-27.
 Ešte v 90. rokoch boli MiGy-21bis hlavným typom Ruských vzdušných síl.
                                                                                                Nasadenie

Prvou krajinou do ktorej boli nové MiGy-21 vyvezené bola v roku 1966 Vietnamská demokratická republika. Vietnamcami pilotované MiGy tu síce proti americkej presile a technickej nadradenosti mali iba obmedzené možnosti nasadenia ale zaznamenali mnohé úspechy, proti zväzom amerických ťažkých bombardérov B-52, ako aj proti stíhacím bombardérom F-105 Thunderchief, ktoré Američania často nechávali lietať bez krytia, navyše plne zaťažené bombami. Okrem zlepšovania avioniky či doletu sa Sovieti rozhodli lietadlo vyzbrojiť 30 a neskôr 23 mm dvojhlavňovým kanónom Gš-23. A


Použitie MiGov-21 v ostatných konfliktoch už nebolo také úspešné, za čo môže najmä nedostatočný výcvik ich pilotov. MiGy- 21 boli použité  v bojoch arabských krajín proti Izraelu, kde však nedokázali čeliť vynikajúcim izraelským letcom, a od 80. rokov ani novej nadradenej technike - strojom F-15 a F-16. Trochu úspešnejšie bolo použitie egyptských MiGov-21 proti líbyjským MiGom-23. V Indicko-pakistanskej vojne v roku 1971, znamenala účasť indických MiGov porážku Pakistanského letectva. Stroje sa uplatnili aj pri neskorších konfliktoch.
Počas vojny v Juhoslávii boli miestne MiGy použité k útokom na pozemné ciele, ale s nepriateľom sa vo vzduchu stretli iba počas intervencie NATO, kedy bolo 24 Chorvátskych a Bosenských strojov zničených.
Počas studenej vojny boli MiGy-21 predávané  do Afrických krajín. Zúčastnili sa Angolskej občianskej vojny  v rámci angolského ako aj kubánskeho letectva.
Najkurióznejšie nasadenie zaznamenali americké úrady, ktoré objavili mig-21 plné naložené drogami a odzbrojené letieť tesne nad hladinou mora čím dogy pašovali do USA

Budem rád keď sem niekto hodí fotky a dopíše parametre a taktiež dúfam že sa to rozprúdi diskusia o tejto legende

Sláma

  • RAF
  • Group Captain
  • Příspěvků: 1015
Re: Mig-21 "legenda"
« Odpověď #1 kdy: Červenec 06, 2011, 02:46:05 »
Obrázků je nespočetně mnoho. Ale velice rychle zjistíš, že se letouny od sebe liší. Jinak vypadala verze MiG 21 F, jinak varianta PF a taktéž verze MF. Využití těchto variant bylo taktéž rozdílné. Zkus dopsat ještě také něco o tomto tématu....


MiG 21 MF Finského vojenského letectva


Varianty zbarvení letounu- odshora
MiG 21 F    Bulharského letectva
MiG 21MF   Egyptského letectva
MiG 21 MF  letectva Národní lidové armády NDR
Mig 21 MF  Československého vojenského letectva
MiG 21 PFM vojenského letectva Indie

jugen

  • Wehrmacht
    Hauptmann - kapitán
  • Příspěvků: 536
Re: Mig-21 "legenda"
« Odpověď #2 kdy: Červenec 07, 2011, 03:40:27 »
                                                                                  Verzie


Prvá generácia


MiG-21 F Fishbed-B
Bol prvou hromadne vyrábanou verziou. Vyrábal sa v rokoch 1959 až 1960. Bol prakticky shodný s pred sériovými strojmi. Od prototypu E-6 sa líšil iným usporiádáním antén na trupu.
Bol vyzbrojený dvoma 30mm kanónmi NR-30 z 60 nábojmi na hlaveň. Motor Tumanskij R-11F-300 mal ťah 53.9 kN.
Celkom bolo postavených 30 kusov.



MiG-21 F-13 Fishbed-C
Bol prvou verziou vyrobenú vo významnom množstve - 115 kusov. Prvá MiG-21 F-13 boli podobné MiG-21 F, ale od stroja číslo 115 bola zväčšená smerovka a bol modifikovaný rám kabíny. Od stroja číslo 815 nebol montovaný kanón NR-30. Boli nainštalované závesníky, ktoré mohli niesť rakety, malé bomby, rakety vzduch-zem a vzduch-vzduch (infračervené K-13) alebo dve raketnice pre neriadené strely 16,57 mm. MiG-21 F-13 bol vybavený autopilotom KAP-2K. Prototypy E-2 a E-4 boli vybavené vystreľovacími sedačkami z MiG-19. Sériové MiG-21 F a MiG-21 F-13 boli vybavené zlepšenými sedačkami SK. Bola zväčšená kapacita palivových nádrží z 2280 na 2550  podtrupový závesník mohol niesť až 490 l nádrž.
V rokoch 1960-1962 sa MiG-21 F-13 vyrábal iba pre potreby Sovietskej Armády. V rokoch 1962-1965 sa MiG-21 F-13 vyrábali aj pre export. V roku 1962 boli prvé kusy vyvezené do členských štátov Varšavskej zmluvy a potom do ďalších spriatelených krajín. MiG-21 F-13 bol tiež vyrábaný licenčne v ČSSR a ČĽR.
ČSSR bola jedinou krajinou zo štátov Varšavskej zmluvy, ktorá vyrábala MiG-21 F-13 licenčne. Výroba u nás začala v roku 1962 v Aero Vodochody. Väčšina u nás vyrobených strojov slúžila v našej armáde. Malý počet MiGov bol vyvezený do NDR. Výroba skončila v roku 1973 a celkom sme vyrobili 194 lietadiel (u nás boli označené ako S-106).
V roku 1962 bola tiež zahájená licenčná výroba MiG-21 F-13 v ČĽR v Shenyang Aircraft Design Institute. Prvý čínsky MiG-21 vzlietol 17. januára 1966. Čínske MiG-21 F-13 niesli označenie J-7 (J = Jainjiji = stíhač). Od Sovietskeho originálu sa odlišovali tým, že im zostal zachovaný kanón. J-7 a J-7A boli vyvážené pod označením F-7A (F = fighter) do Albánska a Tanzánia. Pod označením F-7B boli exportované do Egypta a Iraku. Čína pokračovala vo vývoji J-7. J-7II dostal novú vystreľovací sedačku a dvojdielny kryt kabíny (veterný štítok a otváracia časť) bol nahradený jednodielnym. Púzdro padáku sa presunulo zo spodku trupu na koreň smerovky. Exportné J-7II sú známe ako F-7M AirGuard a F-7P Skybolt. Boli vybavené západnou avionikou a vystreľovaciou sedačkou. F-7M boli vyvážané do Zimbabwe, Iránu a Iraku. F-7P Skybolt boli postavené na základe špecifikácie pakistanského letectva a vybavené západnými komponenty. Táto varinta slúžila v Pakistane, Bangladéši a Srí Lanke.



MiG-21 P Fishbed-D
Toto označenie dostala malá predvýrobná séria E-7 z júna 1960.

Druhá generácia

Zmena stratégie vzdušného boja, nové strely vzduch-vzduch a skúsenosti z bojového použitia lietadiel prvej generácie vyústilo vo vznik MiG-21 druhej generácie.Nové verzie boli zamerané skôr na zlepšenie vlastností lietadla za všetkých podmienok.

MiG-21 PF Fishbed-D
Záchytný stíhač MiG-21 P sa začal sériovo vyrábať pod označením MiG-21 PF. Bol to MiG-21 P s výkonnejším motorom R-11F2-300, 60.6 kN a modifikovanou výstupnou tryskou. Bola prekonštruovaná predok (nasávací otvor), jej priemer vzrástol z 630 mm na 870 mm a lietadlo dostalo nový radar RP-21 Zafír. Chrbtová nadstavba sa zväčšila aby pojala novú elektroniku.Bol odmontovaný kanón NR-30 a podkrídlené závesníky mohli niesť infračervené strely K-13 alebo radarom riadené R-5 (RS-2US), bomby, neriadené strely vzduch-zem, raketnice alebo kanónový kontajner GP-9. Lietadlo dostalo aj nový motor R-11F2-300 s maximálnym ťahom 60 kN. Táto verzia má tiež väčšie kolesá hlavného podvozku (z 600 mm na 800 mm) kvôli väčšej hmotnosti stroja. Púzdro padáku sa presunulo zo spodku trupu na koreň smerovky.
V rokoch 1962-1963 sa vyrábal len pre potreby Sovietskej armády. Vyvážať sa začal od roku 1964 a výroba skončila v roku 1968.
MiG-21 PF slúžil vo všetkých členských krajinách Varšavskej zmluvy a mnohých spriatelených krajinách Stredného Východu, Ázie a na Kube.



MiG-21 PF1 a MiG-21 PF2
Od predchádzajúcej verzie sa líši minimálne zmena nastala prevažne v kokpite.

MiG-21 PFV Fishbed-D
Byl vyvinutý špeciálne pre armádu Vietnamskej socialistickej republiky a šlo o štandardnú verziu PF s úpravami pre tropické podnebie. Úpravy zahrňovali antikoróznu ochranu a ochranu pred vysokými teplotami pi vysokej vzdušnej vlhkosti.
Písmeno "V" v označení PFV znamená Vysotnyj = výškový.
Z vonkajšku sa podobá štandardnému PF.



baster

  • Slovenská armáda
  • Strelník
  • Příspěvků: 16
Re: Mig-21 "legenda" (ZSSR)
« Odpověď #3 kdy: Listopad 05, 2011, 10:23:51 »
Okolo roku 1979 mala Varsavska zmluva viac MiGov-21 ako NATO vsetkych lietadiel dokopy. U pilotov oblubeny spolahlivy stroj, az na prilis vysoku padovu rochlost, vyse 300 km/h, cim vznikal problem-ked sa niekto snazil na sportovom lietadle emigrovat na zapad, napr. Zlin-142, kt. ma cestovnu rychlost okolo 180 km/h, MiG snim nemohol drzat krok a prikazat mu nasledovat ho a tak popri nom len v rychlosti preletel a ak mal pilot svedomie a nezostrelil ho gulometom, tak bol uz uprchlik jednou nohou na zapade....