Autor Téma: Guadalcanal 7 - Bitka pri Tassafaronge  (Přečteno 3699 krát)

0 uživatelů a 1 Host prohlíží toto téma.

Sahidko

  • Francouzská cizinecká legie
  • Lieutenant-colonel
  • Příspěvků: 1540
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 26. července 2008
Guadalcanal 7 - Bitka pri Tassafaronge
« kdy: Červenec 01, 2011, 04:01:18 »
Tokijský expres pokračuje

Výsledok dvoch nočných bitiek pri Guadalcanale (viz. predchádzajúce články) naznačil, že o jeho znovudobytí zo strany Japoncov už nemôže byť veľmi reč. Naopak bolo potrebné sa zaoberať oveľa pálčivejším problémom: ako dopraviť jednotkám, z ktorých väčšina sa nachádzala na pokraji smrti hladom, aspoň nejaké zásoby a toľko potrebné lieky. K preprave boli najprv využité ponorky. Každá z nich dokázala dopraviť na ostrov zásoby na jeden deň. Tento spôsob ale nemohol kritickú situáciu 17. armády výrazne zlepšiť. Rovnako dopadli plavby malých motorových plavidiel, ktoré sa snažili prekĺznuť ku Guadalcanalu  využívajúc sieť niekoľkých základní na Šalamúnových ostrovoch. Čoskoro bolo jasné, že ak majú byť Hjakutakeho jednotky zachránené, je potrebné sa vrátiť k osvedčeným plavbám torpédoborcov. Aby skrátili čas stravený pri pobreží, prišli Japonci s novým spôsobom vykladania zásob. Tie boli naukladané do veľkých kovových sudov, v ktorých bolo ponechané práve toľko miesta, aby sa vznášali na hladine. Jednotlivé sudy boli k sebe priviazané lanami a z paluby torpédoborca sa zhadzovali naraz. Z pobrežia potom priplával čln, ktorý lano zachytil a sudy pritiahol ku brehu. Novú techniku vykládky mala vyskúšať Tanakova 2. eskadra torpédoborcov v noci 30. novembra 1942. K dispozícii mal osem plavidiel, z ktorých šesť nieslo buď 200 alebo 240 sudov. V snahe znížiť hmotnosť tie torpédoborce, ktoré prepravovali zásoby zanechali na Shortlandoch svoje rezervné torpéda (tzn. mali k dispozícii len 8 kusov nabitých v torpédometoch).


Tanakova vlajková loď Naganami

Americké prípravy na novú bitku

Na druhej strane sa zdalo, že Američania si konečne zobrali z predchádzajúcich bitiek ponaučenie. Kontraadmirál Kinkaid dostal rozkaz vypracovať plán nočnej bitky pre novovytvorený TF 67 pozostávajúci z krížnikov a torpédoborcov. Plán, ktorý Kinkaid predstavil vyzeral nasledujúco: krížniky budú rozdelené do dvoch skupín a každá z nich bude vedená plavidlom s najmodernejším radarom. Pre krížniky sa vysunú torpédoborce, dva z nich na radarovú hliadku niekoľko míľ pred hlavný zväz. Po spozorovaní nepriateľa dôjde k torpédovému útoku. Potom spustia krížniky delostreleckú paľbu, zatiaľ čo ich hydroplány osvetlia nepriateľské plavidlá svetlicami. Použitie lodných svetlometov bolo prísne zakázané. Než však mohol Kinkaid svoj plán vyskúšať v praxi, bol 28. novembra premiestnený na Aleutské ostrovy, aby prevzal velenie tunajších námorných síl. Na jeho miesto veliteľa TF 67 bol dosadený kontraadmirál Carleton H. Wright, ktorý s tunajším bojiskom nemal žiadne skúsenosti. Vedomý si tejto skutočnosti Wright schválil Kinkaidov plán s jedinou menšou úpravou: vysunutie dvojice torpédoborcov ako radarových hliadok mu prišlo zbytočné. 29. novembra dostal Wright od Halseyho informácie o nepriateľských plavidlách a o jedenástej hodine večer rozkaz vyplávať k Tassafaronge. Správy o zložení japonských síl sa neustále menili: od konvoja zloženého z torpédoborcov a nákladných lodí po zväz tvorený len týmito rýchlymi plavidlami. Počas plavby Wright podľa plánu odoslal svoje hydroplány k ostrovu Tulagi a následne ešte posilnil svoj zväz dvojicou torpédoborcov, ktoré cestou stretol.


TF 67 mieri ku Guadalncalu

Zloženie síl v bitke pri Tassafaronge

Japonci

Krycia skupina (kontraadmirál Raizó Tanaka): torpédoborce Naganami (vlajková loď), Takanami
1. transportný oddiel (námorný kapitán T. Sató): torpédoborce Ojašio, Kurošio, Kageró, Makinami
2. transportný oddiel (námorný kapitán G. Nakahara): torpédoborce Kawakaze, Suzukaze

Američania

TF 67.2.2 (kontraadmirál Carleton H. Wright): ťažké krížniky Minneapolis (vlajková loď), New Orleans, Pensacola
TF 67.2.3 (kontraadmirál Mahlon S. Tisdale): ťažký krížnik Northampton, ľahký krížnik Honolulu
TF 67.2.4 (fregatný kapitán William M. Cole): torpédoborce Fletcher, Drayton, Maury, Perkins
9. divízia torpédoborcov (fregatný kapitán L. Abercombie): torpédoborce Lamson, Lardner


ťažký krížnik Northampton

Nočné stretnutie

Ako sa Tanaka blížil ku Guadalcanlu usporiadal svoje lode do kýlovej formácie s nasledujúcom poradí: Takanami, Ojašio, Kurošio, Kageró, Makinami, Naganami, Kawakaze, Suzukaze. V rovnakom čase, keď sa japonské plavidlá ocitli na dohľad ostrova Savo, priplával k prielivu Lengo (jeden z trojice prielivov medzi Guadalcanalom a ostrovom Florida) americký zväz. Taktiež Wright prikázal svojim lodiam, aby vytvorili jednu radu. Na vedúcom mieste sa nachádzal Fletcher a z ním torpédoborce Perkins, Maury, Drayton, ktoré s odstupom dvoch miľ nasledoval Minneapolis, New Orleans, Pensacola, Honolulu, Northampton, Lamson a Lardner. O 22:45 sa Tanaka nachádzal južne od ostrova Savo a pripravoval sa na zhodenie sudov do vody,  kvôli čomu bolo potrebné výrazne znížiť rýchlosť. O niečo ďalej hliadkoval osamotený Takanami. Americké lode o prítomnosti nepriateľa netušili do 23:06, keď radar na Minneapolise zachytil prvý signál a krátko nato bolo na obrazovkách možné rozoznať jednotlivé plavidlá. O 23:15 požiadal veliteľ čelnej skupiny torpédoborcov freg. kpt. Cole o povolenie odpáliť torpéda. Wright váhal s vydaním rozkazu až do 23:20. V tom čase o nepriateľovi vedeli aj Japonci a Tanaka prikázala prerušiť vykládku a zaútočiť. Paluby trojice amerických torpédoborcov opustilo dohromady 20 torpéd (Fletcher 10, Perkins 8, Drayton 2, Maury bez moderného radaru nevystrelil). Najvhodnejší okamžik však už bol premrhaný, japonské lode preplávali paralelne s loďami americkými a začali sa od nich vzďalovať, čo šance na úspešný zásah dramaticky znižovalo. Zároveň s odpálenými torpédami zahájili americké lode paľbu, ich cieľom bol predovšetkým najbližší a osamotený Takanami. Japonci reagovali s prekvapujúcou rýchlosťou, presne podľa Tanakovho rozkazu neplytvali granátmi, ale pokúsili sa o útok svojou najnebezpečnejšou zbraňou – torpédami. Vlajkový Naganami sa bleskove otočil doprava, zatiaľ čo Suzukaze a Kawakaze doľava a medzi 23:23 a 23:33 odpálila táto trojica svojich 24 torpéd. Čelné štyri torpédoborce, ktorým velil nám. kpt. Sató zatiaľ chladnokrvne pokračovali v plavbe pozdĺž pobrežia. Za americkými loďami Sató zmenšil vzdialenosť, nabral súbežný kurz, zvýšil rýchlosť a o 23:28 odpálil Kurošio štyri a Ojašio osem torpéd (ďalších osem zrejme spolu pridali Kageró a Makinami).


mapa bitky

Prvé z torpéd dostihli Američanov, ktorí zatiaľ mali pocit, že bitku vyhrávajú, o 23:27. Vlajkový Minneapolis obdržal v krátkom časovom slede dva zásahy. Prvé torpédo narazilo vpredu na úrovni delovej veže č. 1 v mieste nádrží s leteckým benzínom. Druhé torpédo prerazilo trup lode pri kotolni č. 2. Ťažko poškodená loď prišlo o celú provu po rebro č. 22. Napriek tomu ešte vystrelila 2 salvy, kým ju z boja definitívne nevyradil výpadok prúdu. Wrightovi neostalo nič iné ako predať velenie kontraadmirálovi Tisdaleovi na Honolulu. Za Minneapolisom plávajúcemu New Orleansu sa podarilo vyhnúť vzájomnej zrážke prudkým úhybným manévrom. Krátko nato loď na ľavoboku ziasahlo torpédo, ktoré nanešťastie spôsobilo výbuch predných muničných skladísk. Mohutná explózia oddelila od zvyšku lode časť trupu až po barbetu delovej veže č. 2,  tá minula loď a po chvíli sa potopila. Zmrzačený New Orleans zamieril k Tulagi. O desat minút neskôr (23:39) dostal svoj podiel aj tretí americký krížnik – Pensacola. Torpédo zasiahlo palivové nádrže pred delovou vežou č. 3. Zapálená nafta okrem iného spravila z hlavného sťažňa horiacu pochodeň. Napriek úsiliu sa rozsiahle požiare živené ďalšou a ďalšou naftou nedarilo dostať pod kontrolu. Viacej šťastia mal Honolulu, ktorému sa podarilo vyhnúť ako vlastným poškodeným plavidlám tak nepriateľským torpédam. Posledným krížnikom v poradí bol Northampton. O 23:48 hliadky spozorovali dvojicu blížiacich sa torpéd. Prvé z nich narazilo na úrovni rebra č. 108 a druhé č. 98. Do lode sa okamžite začalo valiť množstvo vody a palubu pokrytú lodným palivom zachvátil ničivý požiar. Keď dokonal svoje dielo skazy nariadil Tanaka krátko pred polnocou svojim lodiam, aby sa stiahli. Bitka pri Tassafaronge skončila.


poškodený New Orleans pri Tulagi


poškodený Minneapolis ráno po bitke

Rekapitulácia

Zo štvorice ťažko poškodených krížnikov Američania zachránili tri: New Orleans (183 mŕtvych), Minneapolis (37 mŕtvych) a Pensacola (125 mŕtvych). Po provizórných opravách na Tulagi sa vydali na pomalú plavbu do Pearl Harboru a odtiaľ na východné pobrežie. Zo služby boli vyradené až do druhej polovice roku 1943. Northampton (58 mŕtvych) sa napriek veľkému úsiliu posádky zachrániť nepodarilo a krátko po tretej hodine rannej sa potopil. Tanaka mohol byť s výsledkom bitky spokojný, nepriateľovi zasadil drtivý úder a sám prišiel len o jediný torpédoborec – Takanami. Znovu sa ukázala prevaha japonských uskupení v nočných bojoch, ktorá mohla skončiť pre Američanov ešte väčšou katastrofou, keby šesť z osem torpédoborcov malo na palube aj zvyčajné rezervné torpéda. Napriek víťazstvu na mori však Japonci mali len malý dôvod na radosť, opäť sa im totiž nepodarilo dopraviť na ostrov potrebné zásoby. Nasledovalo ešte niekoľko posledných plavieb tokijského expresu a ponoriek, kým sa zásobovanie japonských pozemných jednotiek definitívne zrútilo. Bitka pri Tassafaronge sa tak stala poslednou námornou bitkou, ktorá sa pri Guadalcanale odohrala.


Pensacola a New Orleans (2. a 3. loď zľava) v Pearl Harbore, október 1943

Zdroje:
Námořní válka vrcholí - Jaroslav Hrbek, Ivan Hrbek
Bitva o Guadalcanal - Samuel B. Griffith II.
Vítězství v Pacifiku - Miloš Hubáček
www.en.wikipedia.org
The only easy day was yesterday.