Autor Téma: Guadalcanal 6 - Druhá nočná bitka pri Guadalcanale  (Přečteno 4701 krát)

0 uživatelů a 1 Host prohlíží toto téma.

Sahidko

  • Francouzská cizinecká legie
  • Lieutenant-colonel
  • Příspěvků: 1542
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 26. července 2008
Guadalcanal 6 - Druhá nočná bitka pri Guadalcanale
« kdy: Duben 08, 2011, 05:59:04 »
Do novej bitky

Abeho neúspech vo vodách Guadalcanalu nemohol Japoncov odradiť pri ich pláne dopraviť na ostrov posily a spôsobil len jednodňový odklad akcie. Jamamoto prikázal Kondovi, aby s bitevnou loďou Kirišima, ťažkými krížnikmi Atago, Takao, ľahkými krížnikmi Nagara, Sendai a deviatimi torpédoborcami prevzal úlohu ostreľovať letisko v noci zo 14. na 15. novembra. Noc predtým sa Hendersonove letisko malo stať terčom krížnikov a torpédoborcov viceadmirála Mikawy. Na americkej strane bolo Halseymu viac menej jasné o čo Japoncom ide a rozhodol sa, že do nebezpečných vôd Šalamúnových ostrov pošle svoje jediné dve bitevné lode kontradmirála Leeho. Tie však v tom čase pôsobili ako súčasť Kinkaidovho TF 16 a nachádzali sa príliš ďaleko, aby dorazili ku Guadalcanalu včas. Mikawa preto bez odporu priplával k ostrovu Savo, kde sa z jeho uskupenia oddelil kontraadmirál Nišimura. Samotné ostreľovanie mali uskutočniť ťažké krížniky Maja a Suzuja s blízkou ochranou ľahkého krížnika Tenrjú a štyroch torpédoborcov. Delostreľba riadená katapultovanými hydroplánmi trvala vyše pol hodiny, počas ktorých oba ťažké krížniky vystrieľali 989 granátov (bombardovanie zničilo 18 lietadiel). O jediný protiútok sa s nevalným úspechom pokúsila dvojica torpédových člnov. Po splnení misie vyrazil Mikawa plnou parou späť k Shortlandským ostrovom. Po svitaní sa karta obrátila a unikajúce japonské lode sa stali terčom leteckých útokov. Prvý zásah sa podaril strmhlavému bombardéru, jeho 225 kg bomba dopadla pred mostíkom krížnika Kinugasa. Nasledný výbuch zabil veliteľa lode (námorný kapitán Sawa) a spôsobil náklon na ľavobok. Poškodený bol aj krížnik Maja. Po asi dvojhodinovej prestávke na scénu dorazili lietadlá z Enterprise. Niekoľko priamych a blízkych zásahov poslalo pred pol dvanástej ku dnu Kinugasu (zahynulo 511 členov posádky), svoj podiel obdržali aj Čókaj, Maja, Isuzu a Mičišio, tie sa však podarilo ich posádkam zachrániť. K ďalším útokom už nedošlo a Mikawa doviedol svoje pošramotené lode do bezpečia Shortlandov. Anabáza Tanakovho konvoja dopravných lodí mala iba začať.


Kondo mieri ku Guadalcanalu, fotografované z Atago, ďalej Takao a Kirišima


americké lietadlo prelietava nad ťažkým krížnikom Suzuja

Húževnatý Tanaka

Tanaka dostal po Abeho ústupe rozkaz vrátiť sa späť na Shortlandy. Dlho tu však nepobudol a v súlade s plánom ostreľovať Hendersonovo letisko Kondovými loďami, sa vydal späť ku Guadalcanalu. K dispozícii mal jedenásť torpédoborcov (vlajkový Hajašio), ktoré tvorili doprovod rovnakému počtu dopravných lodí. Konvoj americké prieskumné lietadlá objavili už v ranných hodinách 14. novembra, avšak prvý útok prišiel až tesne pre obedom. Z Hendersonovho letiska priletelo 7 torpédových a 18 strmhlavých bombardérov chranených 12 stíhačkami. Tých niekoľko Zier protivzdušnej obrany z lietadlovej lode Hijó (a zrejme aj Džunjó) nemohlo rútiaci sa príval zastaviť a dopravné lode neboli dostatočne rýchle (najrýchlejšia z nich dokazála vyvinúť 16 uzlov, najpomalšia iba 11), aby sa zvrhnutým bombám dokázali manévrovaním vyhnúť. Ďalšie vlny nasledovali o 12:45, 14:00, 15:40 a posledná o 17:30 pri západe slnka. Okrem lietadiel z Guadalcanalu sa náletov zúčastnila aj palubná skupina z Enterprise a B-17 z Espirito Santo. Celkovo išlo o 61 Dauntlessov, 10 Avengerov, 15 B-17 a 42 doprovodných Wildcatov. Výsledok bol pre Japoncov zdrvujúci: šesť dopravných lodí sa potopilo, alebo ich tento osud čoskoro čakal (Nagara Maru, Canberra Maru, Brisbane Maru, Arizona Maru, Nako Maru, Šinanogawa Maru). Sado Maru bola ťažko poškodená a pod ochranou dvojice torpédoborcov Amagiri a Mochizuki sa vydala na pomalú cestu späť na Shortlandy. Napriek týmto ťažkým stratám sa Tanaka nemienil vzdať a s päticou torpédoborcov chrániacich zvyšné štyri dopravné lode pokračoval ku Guadalcanalu. Čoskoro sa k nemu mali pripojiť aj posledné štyri torpédoborce, ktoré sa zdržali zbieraním trosečníkov, a na palube ktorých sa teraz tiesnilo niekoľko stoviek mužov. Američania za tento úspech zaplatili stratou 7 !! lietadiel (Japonci prišli o 12 alebo 13 Zier zo stíhacej ochrany).


mapa znázorňujúca miesto náletov na Tanakov konvoj


Arizona Maru v šťastnejších dňoch

Nastupuje Kondo

Počas dňa sústredili Američania svoju pozornosť najprv na Mikawove krížniky a neskôr na Tanakov konvoj. Kondovej bombardovacej skupine sa preto podarilo ku Guadalcanalu dostať bez strát. Jeho polohu ale v otvorenej reči ohlásila americká ponorka (torpédový útok však dopadol neúspešne). Aj Kondo dostal informácie z leteckého prieskumu o prítomnosti nepriateľských plavidiel v oblasti, na jeho smolu však hlásenie hovorilo iba o krížnikoch a torpédoborcoch. V skutočnosti išlo o TF 64 kontraadmirála Leeho s dvoma bitevnými loďami a štyrmi torpédoborcami. Obe uskupenia mierili k ostrovu Savo a museli sa nevyhnutne stretnúť. Zloženie síl pre bitkou vyzeralo nasledovne:

Japonci

Bombardovacia skupina (viceadmirál Nobutake Kondo): bitevná loď Kirišima s priamou eskortou ťažkých krížnikoch Atago (vlajková loď), Takao, ľahkým krížnikom Nagara a torpédoborcami Širajuki, Hacujuki, Samidare, Asagumo, Teruzuki a Inazuma

Prieskumný oddiel (kontraadmirál Šintaro Hašimoto): ľahký krížnik Sendai (vlajková loď), torpédoborce Šikinami, Uranami, Ajanami

Američania

TF 64 (kontraadmirál Willis A. Lee): bitevné lode Washington (vlajková loď), South Dakota, torpédoborce Benham, Gwin, Preston, Walke

Pre úplnosť zloženie Tanakovho konvoja na začiatku operácie bolo nasledujúce: torpédoborce Ojašio, Kagero, Umikaze, Kawakaze, Suzukaze, Takanami, Naganami, Makinami, Amagiri a Mochizuki. Nákladné lode Nagara Maru, Hirokawa Maru, Sado Maru, Canberra Maru, Nako Maru, Jamacuki maru, Jamaura Maru, Kinugawa Maru, Šinanogawa Maru, Brisbane Maru a Arizona Maru.


ťažký krížnik Atago


bitevná loď Washington

Stretnutie bitevných lodí

Kondo, ktorý sa ku Guadalcanalu blížil od severu rozdelil svoje sily do troch skupín. Hašimoto so svojou vlajkovou loďou a torpédoborcami Šikinami a Uranami oboplával ostrov Savo z východu. Ajanami robil to isté ale zo západnej strany. Kontradmirál Kimura mal s ľahkým krížnikom Nagara a torpédoborcami Širajuki, Hacujuki, Samidare a Inazuma nasledovať s menším odstupom Ajanami. Zbytok lodí (v poradí Atago, Takao, Kirišima, Asegumo a Terezuki) sa nachádzal severozápadne od Sava. Už krátko po desiatej hodine večer spozorovali japonské hliadky neznáme plavidlá. Kontakt bol čoskoro potvrdený aj ďalšími loďami, a tak Kondo s istotou vedel, že natrafil na nepriateľa. O jeho zničenie sa mali postarať Kimura s Hašimotom. Americké lode sa v tom čase nachádzali juhovýchodne od Sava a čoskoro prešli na západný kurz. Čelo tvorila štvorica torpédoborcov Walke, Benham, Preston, Gwin a za nimi s miernym rozostupom bitevné lode Washington a South Dakota. Ich palubné radary zachytili Hašimotovu skupinu po jedenástej hodine. O 23:17 dal Lee rozkaz k zahájeniu paľby, ktorá netrvala ani päť minút. Žiadna z japonských lodí nebola zasiahnutá, ale Hašimoto sa pred presilou prezieravo dočasne stiahol na sever. Prakticky v tom istom čase natrafili americké torpédoborce na osamotený Ajanami. Netrvalo dlho a museli preniesť svoju paľbu na nového nepriateľa – Kimurovu eskadru. Japonci sa však zastrieľali ako prví a v rýchlom slede odpálili svoje nebezpečné torpéda. Už o 23:36 sa po delostreleckých zásahoch do oboch kotolní, strojovne a zadnej nádstavby potopil rozstrieľaný vrak Prestonu, na ktorom zahynulo 116 mužov posádky. O nič lepšie sa neviedlo ani torpédoborcu Walke, ktorý zasiahlo jedno torpédo v oblasti mostíka. To priviedlo k explózií jeden z predných muničných skladov, výbuch ktorého roztrhol lodné nádrže a pokryl palubu lode vrstvou horiaceho paliva. Okamih nato Walke naplno zasiahla nepriateľská salva, ktorá dokonala dielo skazy a veliteľovi neostalo nič iné ako vydať rozkaz na opustenie lode. Aby toho nebolo málo potom ako Walke zmizol pod hladinou, explodovali jeho hlbinné bomby. Z posádky nešťastného torpédoborca zahynulo 82 mužov vrátane kapitána. Benham prevzal vedenie, za čo bol odmenený jedným granátom do kotolne a torpédom, ktoré prakticky odtrhlo päťnásťmetrovú časť provy. Posledná loď v poradí v poradí, Gwin, síce obdržal dva zásahy do strojovne a zadnej nádstavby, podarilo sa mu však vyhnúť torpédam. Oba preživšie torpédoborce (Gwin a Benham) dostali od Leeho rozkaz, aby sa z miesta stretnutia stiahli. Washington sa snažil torpédoborcom situáciu uľahčiť, podarilo sa mu z boja vyradiť Ajanami a následne zmenil kurz doľava aby sa vyhol troskám vlastných lodí.


Washington zahajuje paľbu na Kirišimu

South Dakota chcela vlajkovú loď nasledovať, avšak o 23:33 ju ochromil výpadok prúdu. Trvalo tri minúty kým sa ho podarilo odstrániť a za ten čas sa oslepená bitevná loď dostala do nepríjemného postavenia, keď ju osvetľovali plamene šľahajúce z potápajúcich sa vrakov amerických topédoborcov. Vtedy nastal okamih keď sa do boja rozhodol zapojiť Kondo s hlavnými silami, ktorý stále veril, že bojuje len proti krížnikom. Až keď jeden zo svetlometov odhalil siluetu ochromenej South Dakoty, uveril konečne predchádzajúcim hláseniam svojich podriadených o prítomnosti bitevnej lode. Na americkú loď začal dopadať granát za granátom a aj keď sa ani jednému z nich nepodarilo preraziť jej bočný pancier, početné zásahy do nádstavieb ju zničením radarov a komunikačných prostriedkov vyradili z ďalšieho boja. Nikým nespozorovaný Washington zatiaľ čakal na svoju chvíľu. Dve 127 mm delové veže namieril na Atago, tretia pripravila osvetľovacie granáty a posledné dve spolu so všetkými vežami hlavného delostrelectva sa zamerali na hlavný cieľ – Kirišimu. Za niekoľko minút bolo po všetkom – Kirišima obdržala deväť zásahov 406 mm granátmi a viac ako štyridsať 127 mm. Tie vyradili všetky 356 mm veže, zablokovali kormidlo, poškodili strojovne a pozabíjali množstvo členov posádky. Poškodená a na pravobok naklonená loď sa pomaly začala pohybovať v kruhoch. Japonci si konečne uvedomili prítomnosť druhej bitevnej lode a zaútočili na Washington torpédami. K útoku sa pripojili aj dva Tanakove torpédoborce (Ojašio a Kagero). Na rozdiel od mnohých predchádzajúcich prípadov tentokrát všetky vystrelené torpéda minuli. Lee sa rozhodol svoje šťastie ďalej nepokúšať a s vedomím, že svoju úlohu splnil sa po 00:40 vydal na spiatočnú plavbu. V ranných hodinách sa na dohodnutom mieste opätovne spojil so South Dakotou, na ktorej počas bitky zahynulo 38 mužov a ďalších 60 ich bolo zranených. Do bezpečia mierili aj torpédoborce Gwin a Benham, druhý menovaný však utrpel príliš vážne poškodenia (potopený bol doobeda 15. novembra). O 01:04 vydal rozkaz na ústup aj Kondo. Ako sa čoskoro ukázalo Kirišma nebola v stave, aby sa do svitania dostala z doletu lietadiel na Hendersonovom letisku. Po otvorení Kingstonových ventilov preto posádka loď opustila a tá sa o 03:25 potopila. Na dne skončil taktiež Ajanami rozstrieľaný v úvode bitky Washingtonom.


South Dakota a dva torpédoborce s opravárenskou loďou Prométeus


zachránení členovia posádky torpédoborca Benham na Espirito Santo

Osud Tanakovho konvoja

Konvoj zvyšných štyroch dopravných lodí a veliteľ jeho eskorty Tanaka sa ocitol v nezávideniahodnej situácii. Kvôli prebiehajúcej námornej bitke nemohol podľa predpokladov  začať o polnoci s vykládkou. Navyše Kondo sa stiahol bez plánovaného ostreľovania Hendersonovho letiska, a tak od svitania hrozili letecké útoky. Bez dostatku času na vylodenie a únik do bezpečia pod ochranou nočnej tmy sa Tanaka rozhodol pre jediné možné riešenie – nabehnúť s transportami na plytčinu, čo by výrazne urýchlilo ich vyloženie. Tento plán svojim rozkazom potvrdil aj Kondo. Medzi 04:00 a 05:00 teda všetky štyri dopravné lode skončili na brehu. Smerom od západu na východ: Jamazuki Maru pri myse Aruligo, Jamaura Maru pri zátoke Doma a posledné dve Kinugawa Maru a Hirokawa Maru pri myse Tassafaronga. Zo štyroch torpédoborcov, ktoré mali na palube trosečníkov časť z nich vyložil iba Suzukaze. Tanaka nechcel riskovať svoje drahocenné lode, a preto čoskoro vydal rozkaz pre návrat, ktorý prebehol bez ďalších udalostí. Nad uviaznutými dopravnými loďami sa hneď po svitaní objavili lietadlá z Hendersonu, ku ktorým sa pridali aj 155 mm húfnice námornej pechoty. Nakoniec sa na scéne objavil torpédoborec Meade, ktorý japonské lode premenil na dymiace vraky. To bola botka za ďalšou bitkou vo vodách Guadalcanalu.


dve z japonských dopravných lodí horia na pobreží Guadalcanalu


vrak Jamaura Maru

Záver a hodnotenie

Aký bol teda výsledok tejto v poradí už šiestej námornej bitky?? Čisto z materiálneho hľadiska by sme mohli hovoriť o japonskom taktickom víťazstve. South Dakota bola poškodená natoľko, že musela odplávať kvôli opravám až do USA. Taktiež sa Japoncom podarilo tri torpédoborce potopiť a jeden poškodiť. Ich obeť však nebola márna, práve na nich sa totiž otupil úvodný nápor Kimurovej a Hašimotovej eskadry. Keď sa do boja zapojili hlavné sily Konda a Leeho, nabíjali v bezpečnej vzdialenosti svoje torpédomety. To umožnilo Washingtonu rozstrieľať Kirišimu a prinútiť zvyšné krížniky stiahnúť sa. Ešte v tejto chvíli mohol Kondo pokračovať vo svojom poslaní, keďže v ceste mu stála jediná americká loď. Rozhodol sa však ustúpiť, čím automaticky odsúdil k záhube zvyšné Tanakove dopravné lode. Z nich sa nakoniec podarilo vyložiť len niečo vyše 2000 mužov a iba zlomok prepravovaných zásob. To mohlo iba ťažko zlepšiť situáciu 17. armády na Guadalcanale. Keďže hlavným cieľom operácie, kvôli ktorej boli zmobilizované značné sily Spojeného loďstva, malo byť práve dopravenie posíl a zásob na ostrov, musíme z tohto pohľadu výsledok oboch námorných bitiek hodnotiť ako strategickú porážku Japoncov. Námorná operácia, ktorá vyvrcholila prvou a druhou nočnou bitkou predstavovali posledný významný pokus posilniť posádku na Guadalcanale v snahe znovuzískať tento ostrov. Iniciatívu odteraz prevzali Američania a na japonskej strane sa potichu začalo hovoriť o nutnosti ústupu.


Kinugawa Maru odfotografovaná rok po bitke

Zdroje:
Námořní válka vrcholí - Jaroslav Hrbek, Ivan Hrbek
Bitva o Guadalcanal - Samuel B. Griffith II.
Vítězství v Pacifiku - Miloš Hubáček
www.en.wikipedia.org
The only easy day was yesterday.

Sahidko

  • Francouzská cizinecká legie
  • Lieutenant-colonel
  • Příspěvků: 1542
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 26. července 2008
Re: Guadalcanal 6 - Druhá nočná bitka pri Guadalcanale
« Odpověď #1 kdy: Srpen 03, 2011, 10:44:45 »
Niečo pre T-35 :) analýza poškodení, ktoré utrpela Kirišima v tejto bitke: http://www.navweaps.com/index_lundgren/Kirishima_Damage_Analysis.pdf


obrázok z toho istého článku, červená - 406 mm, modrá 127 mm zásah
The only easy day was yesterday.

T-35

  • Wehrmacht
    Feldwebel - praporčík
  • Příspěvků: 174
Re: Guadalcanal 6 - Druhá nočná bitka pri Guadalcanale
« Odpověď #2 kdy: Září 05, 2011, 10:16:55 »
Tak jsem ten článek s pomocí googlu tak nějak konečně dočet, i když pochopitelně dost věcí s googlem nepřečtu. Určitě zajímavé, ale nezdá se mi hlavně že by Washington měl tak vysokou přesnost palby, to by byla skutečně super úspěšnost