Autor Téma: Bitka o Ortonu  (Přečteno 4097 krát)

0 uživatelů a 1 Host prohlíží toto téma.

Sahidko

  • Francouzská cizinecká legie
  • Lieutenant-colonel
  • Příspěvků: 1538
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 26. července 2008
Bitka o Ortonu
« kdy: Duben 02, 2011, 12:53:39 »
Na ceste k Ortone

S blížiacim sa koncom roku 1943 sa po tuhých bojoch spojeneckým jednotkám podarilo prekonať predné postavenia tzv. Zimnej línie. Zatiaľ čo v sektore americkej 5. armády sa postup po dosiahnutí Gustavovej línie prakticky zastavil, britskej 8. armáde na Jadranskom pobreží sa darilo o niečo viacej. Napriek silnému odporu zo strany nemeckých jednotiek došlo v posledných novembrových dňoch k prekročeniu rieky Sangro, dôležitej prekážky pre ďalší postup na sever. 1. decembra 1943 vyčerpanú britskú 78. pešiu divíziu na fronte nahradila kanadská 1. pešia divízia. Jej úlohou bolo prekročiť ďalšiu riečku Moro a nasledné dobyť mesto Ortona nachádzajúce sa asi 6 kilometrov za ňou. Napriek tejto relatívne malej vzdialenosti museli Kanaďania zviesť niekoľko urputných bitiek, kým sa 20. decembra prebojovali až k svojmu hlavnému cieľu. Ortona je prístav s niekoľko tisícročnou históriou ležiaci na Jadranskom pobreží. V tom čase mal približne desaťtisíc obyvateľov a vojna sa ho prakticky nedotkla. Zástavba bola tvorená dvoj až trojpodlažnými budovami, ktoré lemovali úzke uličky. Ako veľmi rýchlo zistili kanadské jednotky, iba niekoľko z nich bolo dostatočne širokých pre postup tankov. A aj tých pár čoskoro nemecké ženijné jednotky zatarasili troskami okolitých budov. Vhodné obranné podmienky a odhodlaný nepriateľ, pochádzajúci zo skúsenej 1. divízie parašutistov, predstavovali prekážku, ktorú museli vojaci z kanadskej 1. pešej divízie prekonať. Prvé boje o Ortonu vypukli 21. decembra 1943. Vojaci z pluku Loyal Edmonton s podporou tankov pluku Three Rivers postupovali po ceste č. 16, keď boli pribití k zemi silnou mínometnou a guľometnou paľbou prichádzajúcou z Villa D'Alessandro. O nič lepšie sa zo začiatku neviedlo ani ďalšiemu pluku, Seaforth Highlanders, postupujúcemu po ceste pozdĺž pobrežia. Narazili totiž na silnú nemeckú pozíciu v Katedrále Santa Maria di Constantinopoli a v okolitých budovách. Postupne však početná prevaha zvíťazila. Nemci najprv opustili vysunuté postavenie v katedrále a po západe slnka aj vilu.


mapa kanadského postupu pri dobýjaní Ortony


pohľad na Ortonu z juhu

22. a 23. december 1943

Kanadské jednotky obnovili svoj útok hneď na úsvite nasledujúceho dňa. Pluk Three Rivers s blízkou podporou pešiakov z Loyal Edmonton sa pustil do čistenia Víťazného námestia (Piazza Vittoria). Najväčšie nebezpečenstvo predstavovali míny spolu s nemeckými snajpermi a pod ich neustálou paľbou museli Loyal Eddies dobývať postupne jeden dom za druhým. Pohyb po odkrytej ulici sa ukázal priveľmi nebezpečný, a preto si Kanaďania čoskoro osvojili taktiku vytvárania vchodov do budov cez bočné steny pomocou výbušnín. Ani to, ani podpora tankov a protitankových diel, ktoré často strieľali na minimálnu vzdialenosť, však neviedlo k urýchleniu postupu. Po celodenných bojoch sa pokrok rátal len v niekoľkých stovkách metrov. Ako momentálne priveľká prekážka sa ukázala ulica Corso Emanuele. Nemeckí parašitisti totiž zablokovali všetky okolité uličky, čo im umožnilo sem sústrediť smrtiacu obrannú paľbu. Zdalo sa, že boje pre tento deň utíchnu. Počas noci však malá skupinka Loyal Eddies obišla nemeckých obrancov a obsadila radnicu. Tento fakt donútil parašutistov opustiť výbornú pozíciu na Corso Emanuele a stiahnúť sa hlbšie do mesta. Nasledujúci deň sa k útočiacim jednotkám konečne pripojili muži pluku Seaforth Highlanders a Kanaďania si tak mohli mesto rozdeliť. Loyal Eddies mali postupovať viac na sever a obsadiť najstaršiu časť mesta. Horali sa zatiaľ mali prebojovať cez námestie pri radnici a postupovať smerom na mestský cintorín. Nemeckí parašutisti však všetky výjazdy z námestia zahrnuli troskami a tieto bloky zarputilo bránili. O nič lepšie sa neviedlo ani Loyal Eddies a na konci tohto dňa bol celkový postup minimálny.


Sherman v uliciach Ortony


kanadskí snajper v Ortone

24. a 25. december 1943

Kým sa tentokrát vydali Kanaďania opäť do útoku, preoralo Ortonu ich delostrelectvo. Zvyšné jednotky kanadskej 1. divízie sa zatiaľ s menšími úspechmi snažili obkľúčiť Ortonu zo západu a preťať nemecké zásobovacie cesty. Odpor však napriek tomu nezoslabol, ale naopak skôr ešte zosilnil potom, čo sa do bojov zapojili nemecké posily. Pluku Seaforth Highlanders sa konečne podarilo postúpiť z námestia, len aby natrafili na silnú nemeckú obrannú pozíciu na Corso Umberto. Napriek snáham preniknúť okolo cez bočné uličky sa parašutisti zatiaľ držali. Loyal Eddies pokračovali v čistení Starého mesta. Tvrdé boje sa viedli najmä o školu a mestkú nemocnicu. Rozhodujúcou sa nakoniec ukázala podpora tankov a Kanaďania obe budovy obsadili a dokonca postúpili aj o niekoľko sto metrov za ne. Cez sviatok 25. decembra síce boje v Ortone úplne neprestali, ale výrazne zoslabli. Všetkým kanadským jednotkám bola poskytnutá chvíľa odpočinku a doručené sviatočné jedlo. Nasledujúci deň však malo všetko začať odznova.


príslušníci Seaforth Highlanders pri sviatočnom obede


Loyal Eddies v uliciach Ortony

26. a 27. december 1943

Potom ako Loyal Eddies úspešne dobyli a vyčistili Staré mesto, pripojili sa k svojim kolegom zo Seaforth Highlanders pri ich snahe preniknúť k ortonskému hradu. Po zdolaní Corso Umberto predstavoval hlavnú nemeckú obrannú pozíciu v tejto oblasti Kostol Svätého Tomáša. Boje sa ešte vystupňovali a obe strany používali čoraz drastickejšie metódy - ako podmínovanie celej budovy, následný ústup a jej vyhodenie do vzduchu po obsadení nepriateľom. Čas však pomaly, ale iste hral pre Kanaďanov. Po dobytí Námestia Svätého Tomáša sa zvyšky nemeckých obrancov stiahli do hradu. Loyal Eddies sa zatiaľ približovali k ceste vedúcej k cintorínu. 27. december sa mal stať rozhodujúcim dňom. Seaforth Highlanders dorážali na obrancov hradu, zatiaľ čo časť Loyal Eddies postupovala po Via Tripoli smerom k cintorínu. Kanadský útok bol taktiež podporovaný delostreľbou z plavidiel, ktoré križovali pozdĺž Jadranského pobrežia. Veliteľ nemeckých parašutistov si uvedomoval, že ak cintorín padne, jeho muži zostanú v meste odrezaní. V noci z 27. na 28. decembra sa preto zvyšky nemeckých obrancov stiahli. Bitka o Ortonu skončila.


kanadský pešiak v uliciach Ortony


trosky Kostola Svätého Tomáša

Záver

Od prekročenia rieky Moro stratili Kanaďania 2339 mŕtvych, zranených a nezvestných. Pri samotnom dobýjaní Ortony potom 650 mužov. Pluk Loyal Edmonton pri bojoch použil 918 protitankových striel, 6050 mínometných granátov, 57 000 nábojov do pušiek, 700 dymových granátov a 600 ručných granátov. Straty na nemeckej strane sú dodnes predmetom dohadou. Cenou za oslobodenie bolo aj 1300 mŕtvych talianskych civilistov, ktorí v meste zostali napriek nemeckému rozkazu na jeho opustenie. Generálmajor Christopher Vokes sa o bitke neskôr vyjadril: „Všetko pred Ortonou bola len detská rozprávka.“


vojenský cintorín pri Ortone

Zdroje:
Hard-won victory – N. M. Christie
www.ibiblio.org
www.en.wikipedia.org
The only easy day was yesterday.

Tempik

  • RAF
  • Warrant Officer
  • Příspěvků: 197
Re: Bitka o Ortonu
« Odpověď #1 kdy: Duben 02, 2011, 05:53:40 »
A nemohl bys hodit alespoň nástřel odhadů, či rozpěti od - do ztrát němců, které se objevují?
Doteď jsem o této bitvě nevěděl a díky za popis.

Sahidko

  • Francouzská cizinecká legie
  • Lieutenant-colonel
  • Příspěvků: 1538
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 26. července 2008
Re: Bitka o Ortonu
« Odpověď #2 kdy: Duben 02, 2011, 06:06:35 »
Tak som chvíľu gúglil, väčšina stránok o nemeckých stratách mlčí úplne resp. ich charakterizuje ako približne rovnaké ako na strane Kanaďanov. Nakoniec som však na books.google.com našiel knižku Marka Zuehlka - Ortona. Podľa tohto zdroja od 20. do 28. decembra 1943, 1. divízia parašutistov nahlásila stratu 455 mužov - z toho 68 mŕtvych, 159 zranených, 205 nezvestných (väčšina z nich zrejme taktiež padla, malá časť bola zajatá) a 23 chorých. 
The only easy day was yesterday.