Autor Téma: Bitevné lode triedy Tennessee (USA)  (Přečteno 7499 krát)

0 uživatelů a 1 Host prohlíží toto téma.

Sahidko

  • Francouzská cizinecká legie
  • Lieutenant-colonel
  • Příspěvků: 1539
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 26. července 2008
Bitevné lode triedy Tennessee (USA)
« kdy: Březen 30, 2011, 03:35:15 »
Ako bolo spomenuté v predchádzajúcom článku, Generálnej rade US Navy sa nepodarilo presadiť výraznejšie modifikácie oproti triede Pennsylvania. Svoje šťastie skúsila opäť začiatkom roku 1914 pri navrhovaní bitevnej lode 1916 (neskoršia trieda Tennessee). Opätovne vzniesla požiadavku na inštaláciu silnejších 406 mm diel. Pôvodne taktiež chcela dosiahnúť posilnenie sekundárnej batérie a jej vyzbrojenie 152 mm delami v dvojhlavňových postaveniach. Avšak delo takejto ráže, už vôbec nie jeho dvojhlavňová verzia, neexistovalo ani vo forme prototypu. Posledné slovo mal zase sekretár námorníctva Daniels, ktorý 30. júla 1914 rozhodol, že budúca trieda Tennessee bude mierne vylepšenou kópiou predchádzajúcej triedy New Mexico.

Pri triede Tennessee sa námorníctvo vrátilo k tradícii stavať vždy dve plavidlá v rámci jednej triedy. Stavba lodí Tennessee (BB-43) a California (BB-44) bola autorizovaná 3. marca 1915. Hodnota kontraktu na ich stavbu dosiahla 7,8 milióna dolárov bez výbroje a pancierovania (celková suma potom presiahla 12,5 milióna dolárov). Stavba Tennessee bola 25. decembra 1915 pridelená lodeniciam New York Navy Yard v Brooklyne, stavba Californie 28. októbra 1915 lodeniciam Mare Island Navy Yard v Californii. Po dokončení malo ísť o lode so štandardným výtlakom 32 300 ton, dĺžkou 190.2 metra, šírkou 29.7 metra a ponorom 9.2 metra. Vzhľad lodí vyzeral nasledujúco: kliprová prova sa osvedčila a bola preto zavedená aj pri tejto triede. Tennessee a California sa vyznačovali hladkým trupom bez tradičných kazemát, keďže celá sekundárna batéria sa nachádzala nad hlavnou palubou. Smerom od provy sa nachádzala prvá dvojica veží hlavného delostrelectva. Za ňou pomerne vysoká veliteľská veža, ktorá bola spojená s vežovitou nádstavbou „lietajúcim mostíkom“. Súčasťou tejto nádstavby bol aj prvý z mriežkových sťažňov s dvojúrovňovými stanovišťami palebnej kontroly. Vrchné poschodie slúžilo pre hlavné, spodné potom pre sekundárne delá. Doplnené boli dvoma diaľkomermi: prvým na vrchu mostíka a druhým na veži č. 3. Pri triede Tennessee sa námorníctvo vrátilo k dvojici menších komínov. Po bokoch sa nachádzali lodné člny a žeriavy pre ich manipuláciu. Nakoniec boli za zadným sťažňom umiestnené zvyšné dve delové veže. Po dokončení slúžilo na lodiach 1083 námorníkov, z toho 57 dôstojníkov.


California po dokončení, jasne viditeľné prepojenie veliteľskej veže a mostíka

Rovnako ako pri predchádzajúcich lodiach, aj pri triede Tennessee bol využitý systém pancierovej ochrany All or nothing (Všetko alebo nič). Hlavný pancierový pás bol v strednej časti lode široký približne 5.5 metra a 343 mm hrubý. Pri oboch koncoch sa zužoval na približne 3,65 metra a 203 mm hrúbky. Aj vpredu aj vzadu bol uzavretý priečnymi 343 mm prepážkami. Lode mali dve pancierové paluby o sile 89 a 51 mm. Veže hlavné delostrelectva chránil nasledujúci pancier: zpredu 457 mm, zozadu 229 mm, zhora 127 mm a zboku 254 – 229 mm. Pancier na barbetách a veliteľskej veži bol 330 resp. 406 mm silný. Pancierovanie spodných častí komínov sa pohybovalo od 229 do 381 mm. K vylepšeniam došlo pri podhladinovej ochrane plavidiel. Na základe experimentov boli na oboch stranách lode nainštalované prepážky, ktoré vytvorili päticu oddelených priestorov. Prvý smerom od boku lode bola ponechaný prázdný, vnútorné tri naplnené buď palivom alebo vodou a posledný piaty bol opäť prázdny. Zámer bol nasledujúci: lodný bok privedie torpédo k výbuchu, vzduch v prvom oddelení pohltí časť expandujúcich plynov a rozloží ich tlak na prepážku č. 1. Zvyšné tri tekutinami naplnené oddelenia vďaka svojej nestlačiteľnosti zachytia zvyšok energie výbuchu. Prázdny priestor medzi prepážkami č. 4 a 5 zachytí prienik vody v prípade prerazenia zvyšných štyroch oddelení. Celková váha pancierovej ochrany triedy Tennessee dosiahla 8383 ton.


pancierová ochrana triedy Tennessee

Hlavná delostrelecká výzbroj triedy Tennessee zostala totožná ako s plavidlami triedy New Mexico. Tvorilo ju dvanásť 356 mm/50 diel v štyroch trojdelových vežiach. Tie boli umiestnené po dvojiciach na oboch koncoch lode, vždy s jednou vežou vo vyvýšenej pozícii. Každé z týchto diel malo samostatné ložisko. Na rozdiel od predchádzajúcich tried bola Tennessee aj California vybavené delami schopných maximálnej 30 stupňovej elevácie už po svojom dokončení, Vďaka tomu dokázali vystreliť 680.4 kilogramový protipancierový granát na vzdialenosť 33 650 metrov. Sekundárna batéria bola zastúpená štrnástimi osvedčenými 127 mm/51 delami (25 stupňový námer, 22,7 kilogramový granát a dostrel 17 190 metrov). Keďže nádstavby dokázali pojmúť len desať z nich do krytých kazemát (päť na každom boku), zvyšné štyri sa nachádzali o palubu vyššie v otvorených postaveniach. Prvá dvojica po bokoch veliteľskej veže, druhá dvojica medzi komínmi. Protilietadlovú výzbroj tvorila štvorica 76 mm/50 diel, ktoré boli rozmiestnené nasledovne: prvá dvojica na úrovni predného sťažňa a druhá pri lodných žeriavoch. Tieto delá boli schopné maximálneho námeru 85 stupňov. Celkovú výzbroj dotvárali dva 533 mm torpédomety a niekoľko guľometov.


nákres trojhlavňovej veže s delami 356 mm/50


zadné delové veže na Tennessee

Spokojnosť s turboelektrickým pohonom lodi New Mexico viedla k jeho zavedeniu aj pri triede Tennessee. Samotný pohon pozostával z ôsmych kotlov a dvojice turboelektrických generátorov (turbín), ktoré poháňali štvoricu motorov. K zmene došlo pri umiestnení v rámci trupu. Každý z kotlov (Babcock&Wilcox pri Tennessee a Bureau Express pri Californiii) bol totiž v samostatnej vodotesnej kotolni, vždy po štyroch za sebou na každom boku. Dvojica turbín (Westinghouse pri Tennessee a General Electric pri Californii) bola umiestnená v dvoch strojovniach ze sebou v priestore medzi kotolňami. Kotle č. 1, 2, 3 a 4 poháňali prednú a kotle č. 5, 6, 7, a 8 zadnú z turbín. Turbíny produkovali 3400 voltov pre štyri motory, ktoré dokázali dosiahnúť výkon 26 800 ks. Každý z týchto motorov poháňal jeden lodný šrób. Pri skúškach dosiahla Tennessee maximálnu rýchlosť 21.01 uzla a California 21.46 uzla. Na lodi bolo možné uskladniť až 3328 ton paliva. Pri rýchlosti 10 uzlov bol dosah týchto plavidiel 8000 námorných míľ. Celková váha pohonného systému sa vyšplhala na 2045 (1805?) ton.


umiestnenie kotolní a strojovní pri triede Tennessee

Lode boli dokončené v roku 1920, resp. 1921 a zmeny na seba nenechali dlho čakať. Už v roku 1922 na palubu pribudli ďalšie štyri 76 mm/50 delá. Prvé dve boli namontované za prednú dvojicu 127 mm/51 diel, zaťiaľ čo druhé dve nahradili zadnú dvojicu diel rovnakého kalibru. V roku 1928 na zadnú časť lode pribudol ľahký žeriav a katapult pre dvojicu palubných lietadiel. Pôvodná protilietadlová batéria bola nahradená ôsmymi 127 mm/25 delami. Začiatkom tridsiatych rokov pribudol ďalší katapult na strechu veže č. 3 (čo malo za následok premiestnenie tu umiestneného diaľkomera na vežu č. 2), počet lietadiel vzrástol na tri, zadný žeriav bol nahradený väčším a ďalší žeriav bol umiestnený na pravobok vedľa predného sťažňa. Podobne ako pri predchádzajúcich troch triedach sa plánovala rozsiahla modernizácia plavidiel. Kvôli ich neustálej vyťaženosti v rámci flotily však bola podobná rekonštrukcia odložená a do vypuknutia vojny sa uskutočnili len malé úpravy, ako napr. vybavenie diel v otvorených postaveniach ochrannými štítmi. Obe lode sa 7. decembra 1941 nachádzali v Pearl Harbore. Tennessee bola poškodená iba ľahko a bola schopná sama odplávať do USA, kde sa podrobila rýchlej oprave. Zadný sťažeň bol odrezaný približne vo výške lodných komínov a po inštalácii plošiny sa z neho stala kontrolná veža. Protilietadlová výzbroj bola posilnená štrnástimi 20 mm Oerlikonmi. Zmizla aj posledná dvojica 127 mm/51 diel umiestnená mimo kazemát a jej miesto zaujali dve štvorhlavňové postavenia 28 mm/75 kanónov. Ďalšie dve podobné postavenia sa nachádzali po bokoch novovzniknutej zadnej kontrolnej veže. Na prednú nádstavbu pribudol protiletecký radar SRa a strelecký radar Mk. 3 pre hlavnú batériu. Diaľkomer z delovej veže č. 2 bol odstránený.


pohľad zhora na Tennessee niekedy v 30tych rokoch


vzhľad Tennessee po prvotnej prestavbe, 1942

Sesterká loď California bola počas japonského útoku poškodená oveľa vážnejšie. Po aspoň čiastočných opravách odplávala do lodeníc v štáte Washington, kde sa podrobila drastickej prestavbe, z ktorej vyšla prakticky ako úplne nová loď (pôvodný zostal iba trup, primárne delostrelectvo a pohon). O niečo neskôr sa podobnej prestavbe podrobila aj čiastočne modernizovaná Tennessee. Výsledkom modernizácie boli lode so štandardným výtlakom 34 858 ton a plným 40 345 ton. Dĺžka zostala zachovaná, ale inštalácia mohutných výdutí zväčšila šírku na 34.75 metra a väčší výtlak zase zvýšil ponor na 10.08 metra. Všetky nádstavby, sťažne a komíny boli odstránené. Nová veliteľská veža bola prevzatá z ľahkých krížnikov triedy Brooklyn a za ňou sa nachádzala vežovitá nádstávba, ktorá poskytla domov zameriavacemu systému pre hlavné delá a mostíku. Hneď za ňou vyrastal jediný mohutný komín, ktorý nahradil pôvodnú dvojicu. V mieste kde sa kedysi nachádzal druhý sťažeň vyrástla menšia zadná nádstavba. Lode taktiež obdržali nový katapult a obslužný žeriav. Výsledný vzhľad plavidiel sa podobal moderným americkým bitevným lodiam (až na počet veží samozrejme). K jedinému posilneniu pancierovania došlo pri druhej pancierovej palube, ktorej sila vzrástla o 76 mm v oblasti muničných skladov a o 51 mm v ostatných častiach. Hlavného delostrelectva sa prestavba nedotkla (okrem výmeny pôvodných hlavní typu Mk. 4 za modernejšie Mk. 11), výrazné zmeny ale nastali v oblasti sekundárnej a protilietadlovej výzbroje. Pôvodné 127 mm/51 delá boli odstránené a nahradené modernými 127 mm/38 delami v ôsmych dvojhlavňových vežiach (po štyroch na každom boku). Tennessee taktiež obdržala desať štvorhlavňových 40 mm Boforsov (California ich mala štrnásť) a štyridsaťtri jednohlavňových 20 mm Oerlikonov (California ich mala päťdesiatdva), pričom tento stav sa do konca vojny ešte zrejme zmenil. Zameriavacie a radarové vybavenie bolo rozložené nasledovne: dva zameriavače Mk. 34 pre hlavnú batériu spolu s príslušnou anténou radaru pre kontrolu paľby Mk. 8 – prvý na vrchole prednej a druhý na vrchole zadnej pancierovej kontrolnej veže.  Pre sekundárnu batériu boli určené štyri zameriavače Mk. 37 s anténou radaru Mk. 4 na vrchu – prvý sa nachádzal na nádstavbe za delovou vežou č. 2, dva po bokoch komína a posledný štvrtý pod zadnou kontrolnou vežou. Všetky postavenia so 40 mm Boforsami disponovali vlastnými zameriavačmi Mk. 51. Na prednom tyčovom sťažni bola umiestnená anténa radaru SK, zatiaľ čo SC radar bol pripevnený  k zadnej kontrolnej veži. V priebehu bojov ešte pribudol radar typu SP a pôvodné radary Mk. 4 boli nahradené kombináciou typov Mk. 12 a Mk. 22. Ako už bolo spomenuté lode si ponechali svoj pôvodný pohonný systém. Vzrástla však zásoba paliva na 4700 ton a dosah na 12 000 námorných míľ pri rýchlostí 15 uzlov. Kvôli vyššej váhe však maximálna rýchlosť mierne poklesla. Po rekonštrukcii tvorilo posádku lodí triedy Tennesse 2300 mužov.


dve postavenia 40 mm Boforsov spolu so zameriavačom Mk. 51, California


radarové a zameriavacie vybavenie lodí triedy Tennessee

Zhrnutie TTD triedy Tennessee po dokončení:
Výtlak, štandardný : 32 300 ton
Dĺžka : 190,2 metra
Šírka : 29,7 metra
Ponor : 9,2 metra
Posádka : 1083 mužov
Lode v triede: Tennessee (BB-43) a California (BB-44)

Výzbroj:
dvanásť 356 mm diel (4x3)
štrnásť 127 mm diel (14x1)
štyri 76 mm delá (4x1)
dva 533 mm torpédomety

Pohon:
Tennessee: elektrické turbíny Westinghouse, osem kotlov Babcock&Wilcox, 26 800 k; 21,01 uzla
California: elektrické turbíny General Electric, osem kotlov Bureau Express, 26 800 k; 21,46 uzla

Pancierovanie:
Pás na bokoch: 343 mm
Prepážky: 343 mm
Paluby: 89 a 51 mm
Delove veže: 457 mm
Barbety: 330 mm
Veliteľská veža: 406 mm


rozdielny vzhľad lodí triedy Tennessee


California po úplnej prestavbe

USS Tennessee (BB-43)

Stavba lode bola zahájená 14. mája 1917 v lodeniciach New York Navy Yard v Brooklyne. Na vodu bola spustená 30. apríla 1919 a do služby slávnostne zaradená 3. júna 1920. Krátko po dokončení došlo na lodi k výbuchu, ktorý zničil časť jednej z turbín. Po oprave a cvičných plavbách sa presunula do Californie, kde strávila nasledujúcich takmer 20 rokov. 7. decembra 1941 kotvila po boku West Virginie. Toto postavenie ju ochránilo pred torpédami a preto utrpela len mierne poškodenia po dvoch bombových zásahoch. Už 29 decembra dorazila do Puget Sound Navy Yard v štáte Washington, kde sa podrobila opravám a ľahkej modernizácii (popísaná vyššie). Od februára 1942 bola opäť súčasťou flotily, ale nedostačujúca rýchlosť jej bránila bojovať po boku lietadlových lodí. 27. augusta toho istého roku sa vrátila späť do Pugutu, tentoraz kvôli oveľa razantnejšej rekonštrukcii. Práce boli ukončené 7. mája 1943 a Tennessee z nich vyšla ako moderná bitevná loď (až na svoju rýchlosť). Rovnako ako pri všetkých starších lodiach jej pripadla úloha poskytovať delostreleckú podporu pri vylodeniach vo všetkých kútoch Pacifiku – Aleutské ostrovy, Tarawa, Marshallove ostrovy, Bismarckove ostrovy. Pri vylodení na Mariánskych ostrovoch bola Tennessee trikrát zasiahnutá japonskými pobrežnými batériami, čo si vyžiadalo 8 mŕtvych a 26 zranených členov posádky. Nasledovala kampaň proti Palauským ostrovom a potom vylodenie na Filipínach, konkrétne na ostrove Leyte. Tennessee bola súčasťou zväzu kontraadmirála Oldendorfa, ktorý sa postavil japonským hladinovým lodiam v úžine Surigao. Počas bitky vystrelila zo svojich hlavných diel 69 granátov. Tennessee sa potom vrátila späť do USA a po potrebných opravách sa 27. januára 1945 vydala späť do Pacifiku. Ďalším jej cieľom bol ostrov Iwo Jima. Od 16. februára do 7. marca poskytovala podporu vylodeným mariňákom, pričom bola opätovne zasiahnutá paľbou z pobrežia. Jeden námorník zahynul, dvaja boli nezvestní a šiesti utrpeli zranenia. Loď následne odplávala na Atol Ulithi, kde sa pripravovala flotila pre inváziu na Okinawu. Ostreľovanie ostrova začalo 26. marca 1945 a pre Tennessee pokračovala bez vážnejších incidentov až do 12. apríla, keď sa loď stala terčom náletu šestice kamikadze. Päť z nich sa podarilo zostreliť, posledné však naletelo na loď priamo zpredu. Napriek zásahom z protilietadlových diel pokračoval v lete, až kým nezachytil pravým krídlom o pravú stranu mostíka. Tá ho strhla na palubu, kde zmietol niekoľko postavení 40 a 20 mm diel a zvyšok pokropil horiacim benzínom. Svoju púť zakončil až na úrovni delovej veže č. 3, pričom bomba, ktorú niesol prenikla do podpalubia a tam explodovala. Pri útoku zahynulo 22 členov posádky, ďalších 107 utrpelo zranenia. Tennessee však zostala na svojom mieste až do 1. mája, keď odplávala na Atol Ulithi. Po nutných opravách sa vrátila na tri k Okinawe a následne pôsobila v Juhočínskom mori. Po japonskej kapitulácii poskytovala krytie pri vyloďovaní amerických jednotiek pri Wakajame a potom ju už čakala iba dlhá cesta domov. Tennessee bola deaktivovaná a stala sa súčasťou rezervnej flotily vo Philadelphia Navy Yard. 14. februára 1947 bola vyradená zo služby, 1. marca 1959 škrtnutá z námorného registra a 10. júla toho istého roku predaná do šrotu.


Tennessee plávajúca plnou rýchlosťou


Tennessee bombarduje Okinawu

USS California (BB-44)

Stavba lode bola zahájená 25. októbra 1916 v lodeniciach Mare Island Navy Yard v Kalifornii. Na vodu bola spustená 20. novembra 1919 a do služby slávnostne zaradená 10. augusta 1921. Po svojom dokončení bola prevelená do Pacifiku k novovytvorenej flotile, kde slúžila aj ako vlajková loď. Kým bola spolu s ostatnými loďami v roku 1940 prevelená na Havajské ostrovy, zúčastnila sa množstvo cvičných plavieb a delostreleckých skúšok. 7. decembra 1941 kotvila California osamotene pri ostrove Ford, s ľavým bokom odkrytým pre japonských útočníkov. Tým sa ju podarilo zasiahnúť dvoma torpédami – jedno narazilo na úrovni veže č. 2, druhé v zadnej časti lode, a jednou bombou. Včasné zatopenie oddelení na opačnej strane zabránilo prevráteniu, po niekoľkých dňoch však klesla až na dno prístavu a nad hladinou vytŕčali len nádstavby a delové veže. Jej vyzdvihnutie trvalo do 25. marca 1942 a ďalších niekoľko týždňov ešte strávila v suchom doku, aby bola schopná doplávať do USA vlastnou silou. V lodeniciach Puget Sound Navy Yard v štáte Washington sa podrobila rozsiahlej prestavbe, ktorá však kvôli iným prioritám trvala až do 31. januára 1944. Prvou bojovou akciou Californie sa stala invázia na Mariánske ostrovy. Tu bola 14. júna zasiahnutá granátom z pobrežnej batérie, ktorá jedneho člena posádky usmrtila a ďalších 14 zranila. V týchto vodách zostala až do konca augusta, kým odplávala do opravy po zrážke so sesterkou loďou Tennessee. Ďalšou operáciu bolo vylodenie na ostrove Leyte a s tým súvisiaca účasť na bitke v úžine Surigao, ktorú si California nemohla nechať újsť. Svoj dlh z Pearl Harboru splatila vystrelením 63 granátov. Pri ďalšom dobýjaní Filipínskych ostrovov (konkrétne ostrova Luzon) bola 6. januára 1945 zasiahnutá kamikadze do zadnej kontrolnej veže. Útok a nasledný požiar si medzi posádkou vyžiadal 44 mŕtvych (podľa iného zdroja 48) a 155 zranených. Kvôli opravám musela späť do USA a v Pacifiku sa opätovne ukázala až v priebehu bojov o Okinawu. V auguste 1945 putovala rovnako ako sesterská loď do Juhočínskeho mora. Po japonskej kapitulácii kryla vylodenie okupačných vojsk. Do lodeníc Philadelphia Navy Yard dorazila 7. decembra. Nasledovalo uloženie do rezervy, vyradenie zo služby 14. februára 1947, vyškrtnutie z námorného registra 1. marca 1959 a predaj do šrotu 10. júla 1959.


California sa potápa v Pearl Harbore po zásahu dvoma torpédami


California v roku 1944

Zdroje:
Conway's All the World's Fighting Ships: 1906-1921
Conway's All the World's Fighting Ships: 1922-1946
Válečné lode 3 – Hynek, Klučina, Škňouřil
Válečné lode 4 – Pejčoch, Novák, Hájek
Jane’s Bitevné lode 20. století
U.S. Battleships - Friedman
Big Five, Tennessee a Colorado - Lipiecki
www.en.wikipedia.org
www.globalsecurity.org
www.military.cz
www.warshipsww2.eu
www.navweaps.com
www.navsource.org
www.maritimequest.com
The only easy day was yesterday.

T-35

  • Wehrmacht
    Feldwebel - praporčík
  • Příspěvků: 174
Re: Bitevné lode triedy Tennessee (USA)
« Odpověď #1 kdy: Srpen 05, 2013, 09:59:20 »
Co je pravdy na vysoké kvalitě protitorpédové ochrany u lodí Big five (třída Tennessee a Colorado)? Měly ji opravdu lepší než moderní lodě včetně třídy Richelieu?

Sahidko

  • Francouzská cizinecká legie
  • Lieutenant-colonel
  • Příspěvků: 1539
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 26. července 2008
Re: Bitevné lode triedy Tennessee (USA)
« Odpověď #2 kdy: Srpen 11, 2013, 10:55:33 »
Ťažko povedať či bola lepšia, každopádne dosahovala úctyhodnú šírku - v prípade triedy Colorado 5.18 metra pred a 6.68 metra po modernizácii (viď. obrázok).



O účinnosti tohto systému sa môžeme presvedčiť na príklade lode USS California, ktorú počas útoku na Pearl Harbor zasiahli dve 45 cm torpéda s 205 kg bojovou hlavicou. Ako ukazuje obrázok torpédu sa podarilo narušiť len dve z piatich pozdĺžnych prepážok.



Pre porovnanie, podhladinová ochrana triedy Richelieu (vychádzala z predchádzajúcej triedy Dunkerque) vyzerala nasledovne: oddelenie nachádzajúce sa pred šikmým bočným pancierovým pásom (maximálna hĺbka 1.5 metra) bolo vyplnené ebonite mousse - materiálom podobným gume, ktorý mal pohltiť počiatočnú explóziu a zabrániť masívnemu prieniku vody. Za ním sa nachádzala 18 mm prepážka uzatvárajúca 0.9 metra široké oddelenie, ktoré bolo zväčša ponechané prázdne. Nasledovala 3.4 metra široká palivová nádrž, ktorej zadnú stenu tvorila 10 mm prepážka a potom ďalší (0.67 metra široký) prázdny priestor uzavretý hlavnou 30 mm protitorpédovou prepážkou. Medzi touto prepážkou a vnútornými oddeleniami lode sa ešte nachádzal priestor využívaný pre vedenie káblov. Celková hĺbka ochrany činila cca 7metrov (v prípade Dunkerque dokonca 7.5).



A výsledok v praxi? 8. júla 1940 zaútočilo na Richelieu kotviacu v Dakare 6 Swordfishov z lietadlovej lode Hermes pričom sa im podaril jeden zásah. Torpédo zasiahlo kormu na pravoboku pričom vytvorila otvor 9.3x8.5 metra. Do večera loď nabrala 2400 ton vody. Napriek tomu, že pancierová citadela vpredu od miesta nárazu mala ostať uchránená, prenikla voda aj do tejto časti cez zle utesnené priechody pre káble v priečnej prepážke. Kapitán Marzin v neskoršej správe poukázal na niektoré chyby v dizajne Richelieu: nedostatok výkonných púmp, otvory pre káble neboli vodotesné rovnako ako niektoré zvary podláh.

6. júla 1940 tri dni po útoku britskej flotily na francúzske lode kotviace v Mers el Kebír sa admirál Sommerville vrátil, aby dokončil svoju prácu. Tentokrát z paluby lietadlovej lode Ark Royal odštartovalo 12 Swordfishov. Jeden z vypustených torpéd zasiahlo malú hliadkovú loď Terre-Neuve kotviacu pri pravoboku Dunkerque. Tá nanešťastie niesla na palube 44 hlbinných náloží, pričom minimálne 14 (ekvivalent 1400 kg TNT) z nich explodovalo, keď sa Terre-Neuve potopila. Výsledkom bol otvor 18x12 metrov a nabratie približne 20.000 ton vody. Prekvapujúce je, že 40 (resp. 50 mm) pozdĺžna prepážka sa síce prehla, ale nebola prerazená.
The only easy day was yesterday.

T-35

  • Wehrmacht
    Feldwebel - praporčík
  • Příspěvků: 174
Re: Bitevné lode triedy Tennessee (USA)
« Odpověď #3 kdy: Srpen 11, 2013, 01:46:04 »
No takže byla to kvalitní ochrana, kromě potopené West Virginie ještě byla u Saipanu zasažena Maryland, ale ta byla zřejmě zasažena hodně na začátku přídě než aby bylo možno zhodnotit jak si u ní vedla PT ochrana.

Sahidko

  • Francouzská cizinecká legie
  • Lieutenant-colonel
  • Příspěvků: 1539
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 26. července 2008
Re: Bitevné lode triedy Tennessee (USA)
« Odpověď #4 kdy: Srpen 11, 2013, 02:25:01 »
Určite bola kvalitná, "sendvičové" striedanie plných a prázdnych priestorov a jednej hlavnej protitorpédovej pozdĺžnej prepážky si osvojila aj väčšina ostatných námorníctiev. Čo sa týka West Virginie, tak tú zasiahlo 7 až 9 torpéd a to už bolo priveľa a s Marylandom máš pravdu, torpédo zasiahlo ďaleko vpredu, kde nespôsobilo veľké škody.


fotka ukazujúca poškodenie Marylandu po zásahu torpedom


nákres West Virgnie s miestami zásahov jednotlivých torpéd v Pearl Harbore
The only easy day was yesterday.

T-35

  • Wehrmacht
    Feldwebel - praporčík
  • Příspěvků: 174
Re: Bitevné lode triedy Tennessee (USA)
« Odpověď #5 kdy: Srpen 11, 2013, 03:26:17 »
Když jsme u toho dá se odhadnout kolik vody by musela nabrat lod těchto velikostí na jedné straně aby došlo k jejímu převrácení?

Sahidko

  • Francouzská cizinecká legie
  • Lieutenant-colonel
  • Příspěvků: 1539
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 26. července 2008
Re: Bitevné lode triedy Tennessee (USA)
« Odpověď #6 kdy: Srpen 11, 2013, 04:17:00 »
Určite sa dá, ale priznám sa, že ja si nato netrúfam. :)
The only easy day was yesterday.