Autor Téma: Bitevné lode triedy Pennsylvania (USA)  (Přečteno 4476 krát)

0 uživatelů a 1 Host prohlíží toto téma.

Sahidko

  • Francouzská cizinecká legie
  • Lieutenant-colonel
  • Příspěvků: 1539
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 26. července 2008
Bitevné lode triedy Pennsylvania (USA)
« kdy: Únor 20, 2011, 06:02:24 »
Po dokončení triedy Nevada disponovalo americké námorníctvo dvanástimi dreadnoughtami. Prvé dve triedy (South Carolina a Delaware) sa však so svojou výzbrojou ôsmych resp. desiatich 305 mm diel ukázali ako nevyhovujúce. S cieľom zvýšiť palebnú silu niesla trieda Wyoming už dvanásť hlavní rovnakého kalibru a nasledujúce triedy New York a Nevada dokonca desať 356 mm diel. V čase začatia stavby lodí Nevada a Oklahoma však už Briti plánovali na svoje plavidlá triedy Queen Elizabeth umiestniť osem 381 mm diel. Američania sa preto pri svojej ďalšej triede bitevných lodí rozhodli opätovne navýšiť počet hlavní hlavného delostrelectva. Išlo o dve lode triedy Pennsylvania, ktoré sú predmetom tohto článku.

US Navy sa naďalej pridržiavala zvyku stavať svoje triedy bitevných lodí pozostávajúce vždy z dvoch jednotiek. Prvou loďou sa stala rovnomenná Pennsylvania (BB-38) a druhou potom Arizona (BB-39). Stavba Pennsylvanie bola odsúhlasená 22. augusta 1912 a kontrakt dosiahol hodnotu 7 425 000 dolárov bez výzbroje a pancierovania . Stavba sesterskej Arizony bola autorizovaná 4. marca 1913 a hodnota kontraktu stanovená na 6 miliónov dolárov (??) taktiež bez nákladov na pancierovanie a výzbroj. Obe lode boli dokončené v druhej polovici roku 1916. Išlo v podstate o zväčšené a mierne vylepšené plavidlá triedy Nevada. Štandardný výtlak činil 31 400 ton, dĺžka 185,4 metra, šírka 29,6 metra a ponor 8,8 metra. Taktiež výzorovo boli triede Nevada podobné: za prvou dvojicou veží hlavného delostrelectva sa nachádzala jednoduchá a pomerne nízka nadstavba s mostíkom, za ňou prvý z mriežkových sťažňov, jediný lodný komín, žeriav a úložisko člnov, druhý mriežkový sťažeň a nakoniec druhá dvojica veží. Po dokončení slúžilo na lodi 915 členov posádky, z toho 55 dôstojníkov.


vzhľad lode po dokončení

Pri pancierovej ochrane pokračovalo využitie systému All or nothing (Všetko alebo nič). Taktiež hrúbka a rozmiestnenie panciera zostalo totožné s predchádzajúcou triedou Nevada. Pre pripomenutie: hlavný pancierový pás dosahoval maximálnu hrúbku 343 mm a smerom k obom koncom lode sa stenčoval na 203 mm. Vpredu a vzadu bol potom uzavretý 343 mm priečnymi prepážkami. Veliteľská veža bola chránená pancierom s hrúbkou až 406 mm na najexponovanejších miestach. Veže hlavného delostrelectva chránilo spredu 457 mm, z boku  229 až 254 mm, zozadu 229 mm a konečne zhora 127 mm panciera. Barbety týchto veží dosahovali 330 mm. Lode obdržali dve pancierové paluby s celkovou hrúbkou 127 mm. Pancierovaná bola aj spodná časť komínu (taktiež 330 mm). Ochrana bola doplnená 76 mm protitorpédovou prepážkou, ktorá sa nachádzala necelé tri metre od boku lode.


schéma pancierovej ochrany

Ako už bolo spomenuté na začiatku, dve lode triedy Pennsylvania obdržali posilnenú hlavnú výzbroj v porovnaní so svojimi predchodcami. Takúto výzbroj chcela Generálna rada US Navy už pre lode triedy Nevada, avšak kvôli nedostatku prostriedkov sa nakoniec musela uspokojiť s desiatimi delami hlavnej ráže. Pri Pennsylvanii a Arizone už došlo k splneniu tejto požiadavky a na lode preto boli umiestnené štyri trojdelové veže, ktoré boli o niečo ľahšie ako tie použité na Nevade – vážili približne 724 ton. Výzbroj tvorili rovnaké 356 mm delá kalibru 45. Keďže opakovanie je matka múdrosti tak tieto delá dokázali pri použití maximálnej 15 stupňovej elevácie vystreliť 635 kilogramový protipancierový granát na vzdialenosť 21 030 metrov. Mierne posilnená bola sekundárna výzbroj, ktorú tvorilo dvadsaťdva 127 mm diel kalibru 51. Tie dokázali pri maximálnom 25 stupňovom námeri vystreliť 22,7 kilogramový protipancierový granát na vzdialenosť 17 190 metrov. Výzbroj doplňovala dvojica 533 mm torpédometov.


predné delové veže, dobre viditeľné aj dvojpodlažné stanoviská palebnej kontroly


127 mm delo vo svojej kazemate

Pohonný systém triedy Pennsylvania pozostával z dvanástich kotlov Babcock & Wilcox, rozdelených vždy po dvoch do šiestich kotolní. Za nimi sa nachádzali dve strojovne – Pennsylvania obdržala parné turbíny značky Curtis a sesterská Arizona značky Parson. Parné turbíny dosahovali výkon 31 500 koní pri Pennsylvanii a 34 000 koní pri Arizone. Prostredníctvom štyroch hriadeľov poháňali lode maximálnou rýchlosťou 21,05 uzla. Palivo pre kotle bolo umiestnené v dvojitom dne a zásoba činila 2322 ton. Dosah pri ekonomickej rýchlosti 10 uzlov bol približne 8000 námorných míľ.

Už krátko po zaradení do služby prešli lode niekoľkými dieľšími úpravami. Šesť z dvadsiatichdvoch 127 mm diel bolo odstránených. Naopak na palubu pribudlo osem 76 mm protilietadlových diel kalibru 50. Platformy na vrchole sťažňov boli nahradené novými a v strede oboch sťažňov pribudli plošiny pre svetlomety a ovládanie torpéd. Lode taktiež obdržali nové diaľkomery. Na vežách B a C boli nainštalované vzletové plošiny pre hydroplány. Keďže však lode nedostali žiadne zariadenie, ktoré by im umožnilo lietadlá opätovne vyzdvihnúť na palube boli výsledky tohto kroku rozporuplné. Dôsledkom Washingtonských dohôd bolo pozastavenie stavby nových lodí, a preto sa väčšina námornictiev venovala modernizácii tých stávajúcich. Pennsylvania a Arizona takouto prestavbou prešli v rokoch 1929 až 1931. Výsledkom úprav bol nárast štandardného výtlaku na 33 384 ton, plného na 35 929 ton, dĺžky na 185.3 metra, šírky  na 32.4 metra (najmä dôsledok inštalácie protitorpédových výdutí) a ponoru na 9.2 metra. Pôvodné mriežkové sťažne boli nahradené trojnožkovými, na ktorých sa nachádzali uzavreté postavania primárnej a sekundárnej palebnej kontroly. Rozšírená a prestavaná bola aj oblasť mostíka (najmä v prípade Pennsylvanie, ktorá mala slúžiť ako vlajková loď). Pôvodné nie veľmi úspešné vzletové plošiny nahradila dvojica katapultov – prvý na veži C a druhý na zadnej palube, ktoré boli schopné pojmúť až štyri lietadlá (zvyčajne však niesli iba tri). Čo sa týka pancierovej ochrany inštaláciu výdutí sme už spomenuli, okrem toho však došlo k posilneniu pancierovania paluby a vrchnej časti veží hlavného delostrelectva. Hlavná výzbroj plavidiel zostala zachovaná (zvýšil sa však námer diel podobne ako pri Nevade), počet a umiestnenie sekundárnej výzbroje však doznalo značných miest. Delá opustili svoje nízkopoložené postavania, kde boli pri trochu rozbúrenejšom mori viac menej nepoužiteľné. Desať z nich putovalo na hlavnú palubu vedľa nádstavieb, ďalšie dve ešte o palubu vyššie vedľa veliteľskú vežu. Pôvodná protilietadlová výzbroj pozostávajúca zo 76 mm diel bola nahradená ôsmymi 127 mm protilietadlovými delami kalibru 25. Zmeny sa nevyhli ani pohonnému systému. Arizona obdržala šesť nových kotlov Bureau Express a nové parné turbíny Westinghouse. Pennsylvania dostala päť kotlov White-Forster a jeden Bureau Express a rovnaké turbíny ako sesterská loď. Výkon oboch pohonných jednotiek sa mal pohybovať okolo 34 500 ks. Zásoba paliva bola zvýšená na 4630 ton, vďaka čomu vzrástol dosah plavidiel na 13 600 námorných míľ pri rýchlosti 15 uzlov. V nasledujúcich rokoch održala Pennsylvania CXAM protiletecký pátrací radar, nové zameriavače pre protilietadlové delá. Plánovala sa taktiež inštalácia ôsmych 28 mm diel v štvorhlavňových postaveniach namiesto dvojice 127 mm diel, ktorá sa nachádzala pri veliteľskej veži (či totožné modifikácie prebehli aj na Arizone sa mi nepodarilo zistiť).


vzhľad v roku 1925 tzn. po prvých úpravách


vzhľad po rekonštrukcii v rokoch 1929 - 1931

Obe lode sa 7. decembra 1941 nachádzala v Pearl Harbore. Ich ďalší osud bol dramaticky odlišný. Arizona bola kompletne zničená a potopila sa s ťažkými stratami na životoch, naopak vlajková Pennsylvania nachádzajúca sa v suchom doku vážnejším škodám unikla. Odplávala na západné pobrežie, kde sa podrobila potrebným opravám. Po niekoľkých mesiacoch služby sa vrátila späť do San Francisca, aby sa podrobila rozsiahlejšej prestavbe. Oba trojnožkové sťažne boli z lode odstránené. Miesto predného zaujal sťažeň ľahkej trubkovej konštrukcie, na ktorý sa presunal CXAM  radar, a antény dvoch SRa a jedného SK radaru. Pôvodná veliteľská veža bola odstranená a predná nádstavba výrazne prebudovaná. Okrem iného preto, aby poskytla miesto dvom zameriavačom Mk. 37 pre sekundárnu batériu. Pennsylvania taktiež prišla o svoje žeriavy a katapult na veži C. Odteraz mali z lode operovať dve lietadlá štartujúce z katapultu na zadnej palube, kam pribudol menší žeriav na ich opätovné vyzdvihovanie. Pôvodný mix protilodných a protilietadlových diel stredného kalibru bol nahradený šesťnástimi univerzálnymi 127 mm / 38 kanónmi v ôsmych dvojhlavňových vežiach, po štyroch na oboch stranách nádstavieb. Výrazne posilnená bola aj protilietadlové výzbroj, ktorú ku konci vojny tvorilo pätdesiat 20 mm Oerlikonov a štyridsať 40 mm Boforsov v štvorhlavňových postaveniach. Poslednými modifikáciami prešla Pennsylvania v prvej polovici roku 1945. Za zmienku stojí výmena všetkých hlavní hlavného aj sekundárneho delostrelectva (päť z nich pochádzalo z vyzdvihnutej Oklahomy, šesť z Nevady a jedna bola vlastná náhradná). Pribudlo niekoľko ďalších ľahkých protilietadlových zbraní, nové radarové a rádiové vybavenie (radary SK2, SG a SP).


vzhľad Pennsylvanie po prestavbe v roku 1943


výmena hlavní hlavného delostrelectva v roku 1945


nákres Pennsylvanie v roku 1945

Zhrnutie TTD triedy Pennsylvanie po dokončení:
Výtlak, štandardný : 31 400 ton
Dĺžka : 185,4 metrov
Šírka : 29,6 metra
Ponor : 8,8 metra
Posádka : 915 mužov
Lode v triede: Pennsylvania (BB-38) a Arizona(BB-39)

Výzbroj:
dvanásť 356 mm diel (4x3)
dvadsaťdva 127 mm diel (22x1)
dva 533 mm torpédomety

Pohon:
Pennsylvania: parné turbíny Curtis, dvanásť kotlov Babcock & Wilcox, 31 500 k; 21,05 uzla
Oklahoma: parné turbíny Parsons, dvanásť kotlov Babcock & Wilcox, 34 000 k; 21,05 uzla ??

Pancierovanie:
Pás na bokoch: 343 mm
Prepážky: 343 mm
Paluby: 76 a 51 mm
Delove veže: 457 mm
Barbety: 330 mm
Veliteľská veža: 406 mm


Arizona ako vedúca loď pri palebných skúškach

USS Pennsylvania (BB-38)

Stavba lode bola zahájená 27. októbra 1913 v lodeniciach Newport News Co. vo Virginii. Na vodu bola spustená 16. marca 1915 a do služby slávnostne zaradená 12. júna 1916. Po svojom dokončení sa stala vlajkovou loďou Atlantickej flotily. V jej stavoch potom uskutočnila plavby ako v samotnom oceáne tak v Karibskom mori. Po vstupe USA do vojny nebola určená pre pôsobenie spolu s Royal Navy a preto sa zúčastnila radu cvičení v domácich vodách. Okrem návštevy francúzskeho Brestu sa toho veľa nezmenilo ani po skončení vojny až do roku 1920. Na jeho začiatku sa Panamským prieplavom presunula do Tichého oceánu a stala sa vlajkovou loďou novej Tichomorskej flotily. Nasledujúce roky sa niesli v sérii plavieb po oboch oceánoch a Karibskom mori. Od júna 1929 do mája 1931 sa podrobila rozsiahlej prestavbe v lodeniciach vo Philadelphii, ktorá bola detailnejšie popísaná vyššie. Ďalších desať rokov až do vypuknutia 2. svetovej vojny sa potom zúčastňovala pravidelných cvičení a manévrov v oblasti Havajských ostrovov a Karibského mora. 7. decembra 1941 sa nachádzala v suchom doku prístavu Pearl Harbor, ktorý ju uchránil pred torpédovým nebezpečenstvom. Japonským letcom sa podarilo loď zasiahnúť iba jednou bombou. Celkovo si útok medzi posádkou Pennsylvanie vyžiadal 29 mŕtvych a nezvestných a 38 zranených. Už dva týždne po útoku sa vydala do San Francisca kde bola opravená. Do augusta 1942 potom hliadkovala pri západnom pobreží a následne sa presunula späť do Pearl Harboru. Od októbra 1942 do februára 1943 nasledovala ďalšia výraznejšia modernizácia (opäť popísaná vyššie). Po návrate späť k flotile sa Pennsylvania zúčastnila prakticky všetkých vyloďovacích operácií pri ťažení Tichomorím. V máji 1943 poskytovala delostreleckú podporu vylodeniu na Aleutských ostrovoch (Attu a Kiska), v novembri 1943 vylodeniu na Gilbertových ostrovoch (atol Makin), v januári 1944 vylodeniu na Marshalových ostrovoch (Kwajalein a Eniwetok), v júni a júli 1944 vylodeniu na Mariánskych ostrovoch (Saipan, Tinian a Guam), v septembri 1944 vylodeniu na Palauských ostrovoch (Peleliu a Angaur) a v októbri 1944 vylodeniu na prvom z filipínskych ostrovoch – Leyte. Ako je známe došlo k poslednému pokusu japonského námorníctva zvrátiť priebeh vojny čo vyvrcholilo v najväčšiu námornú bitku v histórii. Pennsylvania sa spolu s ďalšími piatimi staršími bitevnými loďami pod velením kontraadmirála Oldendorfa postavila uskupeniu viceadmirála Nišimuru. Bitka, v ktorej Pennsylvania ako jediná nevypálila jedinú ranu (možným dôvodom je zlyhanie radaru a následné problematické vyhľadávanie cieľov) skončila drtivou japonskou porážkou. V Leytskom zálive zostala až do konca novembra a následne odplávala na Admiralitné ostrovy doplniť zásoby a uskutočniť drobné opravy. 6. januára 1945 však už zase použila svoje delá na predinvázne ostreľovanie tentokrát Lingayenského zálivu hlavného filipínskeho ostrova Luzon. V oblasti zostala až do februára a potom putovala cez Pearl Harbor do San Francisca, kde sa podrobila svojej poslednej modernizácii (opäť popis vyššie). Po sérii tréningových plavieb sa vydala späť do Pacifiku. 1. augusta zbombardovala Wake a následne zakotvila v Bucknerovom zálive na Okinawe. 12. augusta 1945 krátko pred deviatou hodinou večer preniklo do zálivu japonské lietadlo. Torpédo, ktoré vypustilo zasiahlo Pennsylvaniu vzadu na pravoboku pričom ťažko poškodilo alebo zničilo tri zo štyroch vrtúľ. 20 mužov pri útoku zahynulo a 10 ich bolo zranených. Kým sa podarilo prienik vody dostať pod kontrolu získala loď silný náklon dozadu. Ťažko poškodená loď opustila Okinawu 28. augusta. Po oprave v suchom doku na Guame počas septembra sa Pennsylvania 24. októbra doplazila až do lodeníc Pudget Sound v štáte Washington. Keďže prípadná oprava presahovala ekonomickú únosnosť bolo rozhodnuté, že budú vykonané len tie práce, ktoré umožnia lodi zúčasniť sa atómových testoch na atole Bikiny. Časť výzbroje bola preto odstránená. Pennsylvania prežila oba atómové výbuchy počas operácie Crossroad bez vážnejších škôd. 29. augusta 1946 bola vyradená zo služby a následne zakotvená pri atole Kwajalein. 10. februára 1948 Pennsylvaniu odtiahli na voľné more a následne potopili. Z námorného registra bola oficiálne škrtnutá 19. februára 1948.


Pennsylvania bombarduje Leyte


Pennsylvania v suchom doku okolo roku 1944

USS Arizona (BB-39)

Stavba lode bola zahájená 16. marca 1914 v lodeniciach New York Co. v New Jersey. Na vodu bola spustená 19. júna 1915 a do služby slávnostne zaradená 17. októbra 1916. Podobne ako sesterská loď nasledovalo obdobie tréningových a hliadkových plavieb pozdĺž východného pobrežia, ktoré pokračovalo aj po vstupe USA do 1. svetovej vojny. Po jej skončení bola Arizona jednou z lodí, ktorá doprevádzala prezidenta Wilsona na mierovú konferenciu do Francúzska. Za zmienku taktiež stojí prítomnosť Arizony v Stredozemnom mori, konkrétne v tureckom prístave Smyrna, kde chránila amerických občanov počas konfliktu s Gréckom. Po návrate do USA sa podrobila drobným úpravám a potom putovala do Karibského mora. Nasledujúce obdobie až do rekonštrukcie v rokoch 1929 až 1931 strávila podobne ako Pennsylvania neustálymi plavbami v Atlantickom oceáne a Karibskom mori. V podobnej réžii sa niesli aj roky po prestavbe. Jedným z mnohých veliteľov bol aj neskorší veliteľ Tichomorskej flotily počas 2. svetovej vojny kontraadmirál Chester Nimitz. 7. decembra 1941 kotvila v tzv. Aleji bitevných lodí po boku s dielenskou loďou Vestal. Krátko po ôsmej hodine dopadla bomba z japonského výškového bombardéru medzi predné delové veže a spôsobila zničujúcu explóziu. Príčina tejto explózie ako aj celkový počet zásahov zostáva dodnes predmetom dohadov. Isté však je, že na palube Arizony zahynulo 1102 mužov posádky, veliteľ lode kapitán van Valkenburgh a kontraadmirál Kidd. Napriek všeobecne rozšírenému tvrdeniu nie je Arizona doteraz v aktívnej službe, z námorného registra bola škrtnutá 1. decembra 1942. Z lode bola odstránená väčšina nádstavieb a výzbroje. V roku 1962 bol nad loďou vybudovaný pamätník.


Arizona v rozbúrenom mori


vyhorený vrak Arizony v Pearl Harbore

Zdroje:
Conway's All the World's Fighting Ships: 1906-1921
Conway's All the World's Fighting Ships: 1922-1946
Válečné lode 3 – Hynek, Klučina, Škňouřil
Válečné lode 4 – Pejčoch, Novák, Hájek
www.en.wikipedia.org
www.globalsecurity.org
www.military.cz
www.warshipsww2.eu
www.navweaps.com
www.navsource.org
www.maritimequest.com
The only easy day was yesterday.

Sahidko

  • Francouzská cizinecká legie
  • Lieutenant-colonel
  • Příspěvků: 1539
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 26. července 2008
Re: Bitevné lode triedy Pennsylvania (USA)
« Odpověď #1 kdy: Únor 24, 2011, 01:42:58 »
FOTOGALÉRIA:


spúšťanie Arizony na vodu


salva z hlavných diel Arizony


posádka Arizony v roku 1924


Arizona spolu s ostatnými americkými bitevnými loďami


Arizona v 30tych rokoch


Arizona si preráža svoju cestu vlnami


Arizona v suchom doku v Pearl Harbore


dymom zahalená Arizona po japonskom útoku


pamätník nad vrakom Arizony v Pearl Harbore


Pennsylvania v Panamskom prieplave


predná nádstavba Pennsylvanie po modernizácii


Pennsylvania bombarduje Guam


známa fotka - Pennsylvania vedie formáciu amerických lodí do Lingayenského zálivu


pumpovanie vody z ťažko poškodenej Pennsylvanie po útoku v Bucknerovom zálive


Pennsylvania v suchom doku na Guame v roku 1945


posledné okamihy bitevnej lode Pennsylvania
The only easy day was yesterday.