Anketa

Ako sa vám páči táto poviedka?

Skvelá
5 (38.5%)
Celkom ujde
7 (53.8%)
Slabá
1 (7.7%)
Hrôza
0 (0%)

Celkem hlasů: 13

Autor Téma: Projekt N  (Přečteno 14624 krát)

0 uživatelů a 1 Host prohlíží toto téma.

poviedkar

  • Luftwaffe
  • Oberleutnant - nadporučík
  • Příspěvků: 426
  • Pechota, Letectvo, Námorníctvo, Tanky, Panzernet
Re: Projekt N
« Odpověď #15 kdy: Červenec 15, 2011, 12:01:41 »
Schody boli vo veľmi zlom stave. Držali sa len zázrakom a každý krok som musel dobre zvážiť. Ak schody vyzerali z diaľky zle tak skutočnosť bola oveľa horšia. Párkrát som skoro zletel dolu aj so schodom ale na poslednú chvíľu som vždy stihol vyskočiť na vyšší schod. Posledný úsek som prebehol a schody sa za mnou s hlasitým rinčaním rozpadli. Ocitol som sa v servisnom prieleze na kormovú palubu. Znova som stúpal hore po rebríku a na jeho konci ma čakal ďalší poklop. Tento sa však ľahučko otvoril. Ozvalo sa svišťanie a zvnútra lode vyrazil cez poklop uragán vzduchu. Úplne som zabudol zavrieť dvere na spodnom konci servisného prielezu vedúce do strojovne. Unikajúci vzduch ma zdvihol ako pierko a hodil na tvrdú palubu. Na pomoc mi pribehli traja kamaráti. Svišťiaci víchor z podpalubia rýchlo utíchol a mňa si obzrel náš ponorkový lekár ktorý sa teraz zdržiaval na palube lode.

Na lodi sa rozbehli horúčkovité práce. Inžinieri, ktorý sem prišli s nami na ponorke kontrolovali loď a časť vojakov opravovala poškodenia ktoré bolo treba eliminovať. Najzaujímavejšia však bola toho dňa vzducholoď ktorá sem ladne priletela od severozápadu. Ježiaca sa nablýskanými hlavňami ťažkých flakov a guľometov zastala nad Bismarckom ukazujúc svetu hákové kríže na ovládacích plochách. V malej kabínke sa k nám z nej spustili traja inžinieri a kapitán. Ten sa stretol s kapitánom Mockerom a inžinieri sa pustili do opravy žeriavu na ľavoboku. Loď sa premenila na mravenisko. Na opravu základných funkcií lode sme mali vyčlenené len tri dni. Na mieste bývalého veliaceho centra a kormidelne sme pozvárali pancierové platne do tvaru malej kabíny kam sa zmestilo len kormidlo, ovládací pult pre motory a jedna osoba ako kormidelník. Inžinieri spojazdnili žeriav a pustili sa do strojovne. časť vojakov otvorila veľké nákladové dvere na boku lode a zo skladísk proviantu sme začali vyhadzovať bahno. Bola to hnusná a vyčerpávajúca robota. Napokon sme večer mohli spokojne vyhlásiť že sklady sú prázdne a aj pomerne čisté. Už na druhý deň sme však boli nahnaný do strojovne kde sme začali rozoberať nepotrebné stroje. Turbíny sme rozrezali veľkými pílami a cez nákladové dvere sme ich zhodili do mora. Teraz už boli pre nás bezcenné. Keď sa priestor v strojovni uvoľnil stala tu len elektrocentrála a prevody vedúce k hriadeľom lodných skrutiek. Inžinieri toho dňa priniesli zo vzducholode 4 prístroje AMPEG a zmizli s nimi v strojovni. Čoskoro sa loď otriasla a ustavičné kolísanie nehybnej lode sa zmenilo.
Loď sa sama pohybovala!

Ponorka sa toho dňa ponorila k delovým vežiam ktoré kolegovia potápači pripravili na vyzdvihnutie. Podarilo sa nám zaujať s loďou vhodnú polohu a žeriav vysunul svoje rameno nad vodnú hladinu. Ťažký hák rýchlo zmizol v hĺbke a my sme mohli len dúfať že sa nám podarí vyzdvihnúť všetky veže. Po oboch bokoch žeriavu boli pripravené miesta kam pripevníme delové veže. Kapitán vzducholode dokonca prikázal pripraviť ju na možný presun vyzdvihnutých veží na prednú alebo zadnú palubu kde bolo viac miesta. Prvá veža sa po nekonečnom čakaní konečne vynorila nad hladinu a zo vzducholode sa k nej spustil druhý hák. Len čo bol bezpečne pripevnený zdvihla vzducholoď ťažkú delovú vežu a premiestnila ju okolo boku lode až nad provu a tu ju spustila pred námorníkov ktorý okamžite začali z jej upevňovaním k palube aby sa náhodou neskĺzla do mora. Druhá veža putovala tiež na provu a ostatné dve na kormu. Boli sme radi keď sme to mali už konečne za sebou. Ponorka nalodila nevyhnutný počet námorníkov a zamierila na severozápad. Bismarck nad ktorým sa stále vznášala obrovská vzducholoď ju nasledoval.

Najviac sme sa mi na lodi obávali že počas plavby stratíme delové veže ktoré ležali na prove a korme. Preto sme sa najprv zamerali na to aby sme ich čo možno najlepšie zabezpečili proti pohybu. Potom sme sa pustili do podrobnej prehliadky škôd ktoré boli stále na lodi. Veľa diel ktoré boli na lodi bolo vodou ťažko poškodených a veľká časť interiérov potrebovala vymeniť. za pomoci jedného inžiniera sme opravili lietadlo ktoré bolo uskladnené v hangári.

Arado Ar 196 s dvoma plavákmi sme láskyplne opravili a uložili späť do hangáru. Namiesto starého stožiaru, ktorý bol zlomený uprostred sme vztýčili tenký fúz antény a spojili sa s kolóniou. Profesor Schwarzmuller nám pogratuloval a zaželal veľa úspechov.

Po piatich dňoch sa začala prejavovať chladnejšia klíma a more sa začalo búriť. Z ponorky nám ohlásili že smerujeme v ústrety búrke ktorá siaha od pobrežia Kanady až po južné brehy Grónska. Nemohli sme sa jej vyhnúť lebo mierila k nám. loď sme pripravili na búrlivú plavbu a delové veže upevnili dvojnásobným množstvom lán a reťazí. Búrku sme mohli preplávať cez jej východný okraj a potom by sme sa ocitli priamo pred východným pobrežím Grónska. Búrkové mraky sa zlovestne blížili a my sme ich sledovali s rastúcou nevôľou. Zrazu sa ozval hukot leteckého motora. Vydesene sme sa obzerali až sme zbadali nízko letiace lietadlo. Letelo od západu a ponad vzdúvajúce sa vlny mierilo priamo k nám! Vzducholoď pred pol hodinou odletela aby sa vyhla nebezpečnej búrke a sami sme dobre vedeli že pod bruchom mala zavesených zopár stíhačiek Me 262.

Toto bol však obyčajný vrtuľový stíhač. Lietadlo sa rýchlo približovalo až preletelo ponad provu a my sme rozoznali bielu hviezdu amerického letectva. Pod lietadlom pokojne sedelo jediné torpédo. Pilot na nás z kokpitu vytriešťal oči a po chvíli sa lietadlo začalo otáčať späť k nám. Strhol sa riadny frmol. zopár námorníkov sa vrhlo k protilietadlovým delám na pravoboku. Jedna osemdesiatosmička našťastie už fungovala a podarilo sa nám už aj opraviť dopravník ktorý k nej dopravoval muníciu. Kormidelník na mostíku začal s loďou kľučkovať ale lietadlo neustále mierilo na bok lode. Zastal som pri hangári s lietadlom a čosi mi zišlo na um. Rozbehol som sa za jedným inžinierom, ktorý sem prišiel vzducholoďou a pomohol nám opraviť Arado. Našiel som ho ako sa skrýva v kajute a cez okrúhle okienko pozoruje blížiace sa lietadlo.
-,,Vieš pilotovať lietadlo?!" spýtal som sa ho keď som ho zbadal.
-,,Áno." odvetil vystrašene.
-,,Poďte pán pilot! Je načase otestovať lietadlo!" povedal som ťahajúc ho na palubu.
Tu som zbadal ako lietadlo znova preletelo ponad palubu lode. Torpédo  stále viselo pod ním. Horšie bolo to že na ľavoboku nefungovalo žiadne protilietadlové delo. Pri jednom 2cm flaku sa nejaký námorník babral  aby túto nefunkčnú haraburdu spojazdnil. Chytil som ho za golier a ťahal spolu s pilotom/inžinierom k hangáru s lietadlom. Najprv sa vzpieral ale potom som mu vysvetlil čo chcem urobiť a on on trochu zarazene pozrel na inžiniera v mojej druhej ruke.
Arado malo v kabíne dve miesta. Jedno bolo pre pilota a druhé pre zadného strelca. Lietadlo malo dva 20mm kanóny v krídlach a jeden guľomet v prednej časti trupu. Jeden guľomet mal k dispozícií zadný strelec.

Našťastie sme stihli opraviť katapult včas a Arado som spolu s tými dvoma dostal na rampu. Len čo nasadli a pevne sa v kabíne zavreli, nahodili motor. Ten zaburácal a ja som sa pripravil na odpal. Lietadlo vystrelilo vpred a presvišťalo ponad morskú hladinu na ľavoboku. Rýchlo nabralo výšku a vrhlo sa na blížiaceho útočníka. Američan začal kľučkovať aby sa vyhol streľbe z Arada a zároveň nestratil z palebnej pozície Bismarck. Jedno protilietadlové delo sa zatiaľ čata inžinierov snažila ako tak opraviť. Američan musel znova preletieť ponad Bismarck aj s torpédom a teraz aj prenasledovaný Aradom. Zadunelo zdvojené protilietadlové delo a vo vzduchu za Američanom explodoval protilietadlový granát. Američan zrejme uznal že je po všetkom a zamieril na východ kde ležal Island.
Búrka sa rýchlo blížila a Arado sa len problémami dokázalo udržať na hladine vedľa lode. Pristátie bolo dosť krkolomné a so žeriavom sme sa poriadne natrápili kým sme lietadlo vyzdvihli na palubu. Inžinier/pilot a strelec sa od tej doby tešili u nás zvýšenej obľube.

Búrka napokon prepukla naplno a loď sa na vlnách zmietala ako škrupinka. Služba v kormidelni sa stala nebezpečným poslaním. Dul ľadový severák a na prednej palube sa utvoril pevný ľadový pancier ktorý sme sa neustále snažili rozbiť. Aj keď sme míňali len východný výbežok búrky bolo nám riadne horúco od námahy a nechceli sme ani pomyslieť ako by to s nami vyzeralo uprostred búrky. Loďou hádzalo z jednej obrovskej vlny na druhú a inžinieri sa rýchlo snažili nahodiť všetky pumpy na odčerpávanie vody. Ak sa nejaká vlna prevalila cez loď tak nás úplne zalialo. Zopár lán držiacich delové veže už prasklo a my sme sa  ich snažili vymieňať hneď ako to len bolo možné. Nebo nad nami križovali blesky a ľadový dážď nám šľahal do očí. Ponorku sme už dlhšie nevideli.

Aj strojovňa mala čo robiť. AMPEGy išli naplno len aby nás čo najskôr odtiaľto dostali a nedávno zlátané potrubia častokrát praskali.
Ani neviem ako dlho to trvalo ale zrazu sa more začalo upokojovať a my sme postupne vychádzali z toho najhoršieho. More za nami ďalej besnelo no my, radi že žijeme sme plávali ďalej. Skontrolovali sme škody na lodi no nič strašné sa v podstate nestalo. najhoršie bolo asi to že nám víchor vzal anténu. Postupne mraky odniesol vietor preč na juh a my sme pred sebou v diaľke zbadali ligotajúce sa pobrežie Grónska.

A o trocha bližšie sa nám naskytol pohľad na tri torpédoborce zhadzujúce  hlbinné bomby.

Pokračovanie
Anarchizmus znamená, že môžeš byť slobodný, nikto ťa nemôže zotročiť, nikto ti nemôže rozkazovať, nikto ťa nemôže okradnúť, nikto ťa nemôže využívať. Znamená byť slobodný, robiť veci ktoré chceš robiť a nebyť nútený robiť veci ktoré nechceš.             
                           Alexander Berkman

poviedkar

  • Luftwaffe
  • Oberleutnant - nadporučík
  • Příspěvků: 426
  • Pechota, Letectvo, Námorníctvo, Tanky, Panzernet
Re: Projekt N
« Odpověď #16 kdy: Červenec 16, 2011, 12:49:38 »
-,, Dnes nám nič nevychádza!" pomyslel som si keď som uvidel tri torpédoborce typu Hunt III poľujúce na našu ponorku.
Zatiaľ si nás nevšimli a to nám dávalo šancu ich prekvapiť. Malé delové veže po boku lode boli opravené ale proti lietadlu sme ich nemohli použiť. Prvé dve vežičky s dvoma 150 mm delami sa už otáčali u ústrety torpédoborcom a kormidelník zamieril s loďou priamo na poľujúce dravce.

Neviem či bolo múdre vtedy zaútočiť na tie lode ale v tej situácií kde sme boli to bolo voči posádke ponorky správne.
Zaduneli štyri 150 mm delá dvoch vežičiek a neďaleko najbližšieho torpédoborca vystrekli styri gejzíry vody. Nepriateľ si nás konečne všimol a zrejme sa rozhodol pustiť do nás. Pri hlavniach diel torpédoborcov sa zablyslo a vedľa Bismarcku vyrašili z vody gejzíry. Kormidelník stočil loď prudko doľava a odkryl ďalšie dve vežičky na pravoboku. Torpédoborce teraz mierili priamo na náš bok a pálili z predných diel. Mali oproti nám výhodu umiestnenia zbraní. Salva diel na pravoboku trafila jeden z blížiacich sa torpédoborcov. Prova torpédoborca zmizla v ohnivej vyhni výbuchu a len čo oheň troch pohasol zbadali sme že celá jeho prova je rozpáraná od našich granátov predok lode sa vnára stále hlbšie do vody. Zvyšné dva torpédoborce sa rozdelili a teraz po nás pálili zo všetkých zbraní. Ukrytý vo vnútri lode sme sledovali súboj našich a nepriateľských delostrelcov. Torpédoborec 1 sa rýchlo potápal a jeho posádka nasadala do záchranných člnov, torpédoborec 2 teraz plával rýcho pred nás aby nám zatarasil cestu a torpédoborec 3 plával asi 3 míle od nášho pravoboku a rýchlo nás míňal páliac zo všetkých hlavní. Náš pravobok zasypával dážď striel ale obsluhu troch vežičiek to veľmi nevzrušovalo. Ďalšia naša salva roztrhla torpédoborec 3 uprostred trupu a ten sa začal taktiež potápať.

Kormidelník otočil kormidlo úplne doprava a delostrelci v delových vežiach na ľavoboku sa pripravili k paľbe. Posádka torpédoborca 2 videla skon torpédoborca 3 a 1 ale aj tak ďalej odhodlane pálila na náš kolos ktorý sa ju chystal rozšliapnuť.  Delá na pravoboku zamerali torpédoborec a vystrelili. Torpédoborec však minuli a ten sa dal na ústup. Posledný torpédoborec sa rýchlo vzďaľoval z bojiska a len jeho zadné delo po nás stále pálilo. Jeho granáty sa neškodne odrážali od pancierovej paluby. delové veže opňť zamerali unikajúci torpédoborec a znova vystrelily. Torpédoborec dostal plný zásah a celá jeho zadná paluba sa ocitla v plameňoch. Zahalila ho hustá dymová clona keď v tom torpédoborcom otriasol mohutný výbuch ktorý roztrhol jeho trup na pravoboku a loď sa rýchlo začala prevracať na bok. Než sa konečne potopila otriasli ňou ešte tri menšie výbuchy a na vodnú hladinu okolo potápajúcej sa lode dopadali trosky. Napokon na hladine ostali len fľaky horiacej nafty pripomínajúce nedávny boj. Vedľa nás sa vynoril ladný trup ponorky Poseidon ktorú sme zachránili pred zničením.

Po bitke na palube zavládla eufória. Aj takto ochromená loď dokázala potopiť tri torpédoborce. Kapitán Mocker nám poďakoval za pomoc a s ponorkou zaujal miesto pred Bismarckom. O 6 hodín sme vplávali za ponorkou do grónskeho fjordu. V objatí snehu a ľadu sme tu našli dobre ukrytú tajnú základňu Nord Burg.
Anarchizmus znamená, že môžeš byť slobodný, nikto ťa nemôže zotročiť, nikto ti nemôže rozkazovať, nikto ťa nemôže okradnúť, nikto ťa nemôže využívať. Znamená byť slobodný, robiť veci ktoré chceš robiť a nebyť nútený robiť veci ktoré nechceš.             
                           Alexander Berkman

poviedkar

  • Luftwaffe
  • Oberleutnant - nadporučík
  • Příspěvků: 426
  • Pechota, Letectvo, Námorníctvo, Tanky, Panzernet
Re: Projekt N
« Odpověď #17 kdy: Červenec 18, 2011, 10:28:19 »
Bismarck zakotvil pri betónovom móle hlboko vo vnútri fjordu a my sme sa ocitli na pevnine. Prístav v ktorom sme zakotvili bol obkolesený vysokými skalnými stenami ale žil prekvapivo horúcim životom. Bolo tu zopár bojových krčiem a dokonca aj nevestinec.o tom sa nám v Kolónii ani nesnívalo. Zriadila to tu SS ešte za čias rozširovania Ústavov rasovej čistoty. Ale v niečom sa aj tento prístav Kolónii podobal. Hlavná časť komplexu sa nachádzala v skalnej stene fjordu. Trolov som tu nikde nevidel a rýchlo mi došlo že tu žiaden z nich nežije. Vysoko nad prístavom sa v skalnej stene otváral otvor veľkého hangára z ktorého vykúkali chvosty zakotvených vzducholodí.

Aj naša LZ 311 tu už odpočívala a podrobovala sa rutinným opravám. Okolie prístavu a vlastne celý fjord sa hemžili zbraňami všetkých kalibrov. Na úpätiach fjordu a v jeho skalných stenách boli vysekané miesta v ktorých boli umiestnené kazematy s ťažkými delami mieriace na vjazd do prístavu. Len čo sme vybavilli neodkladné papierovačky okolo zakotvenia pričom sme uznali že tunajšia byrokracia je oveľa znesiteľnejšia než u nás na juhu začali sa na loď hrnúť stovky robotníkov ktorý ju mali opraviť. Spolu s inžiniermi mali za úlohu dostať loď do pôvodného stavu, prípadne do lepšieho. Prešli sme od móla kde stál Bismarck širokým bulvárom malebným prístavným mestečkom a všímali sme si obranné postavenia v ňom ktoré mali slúžiť na vytlačenie prípadnej invázie. Napokon sme cez veľkú dvojkrídlovú oceľovú bránu vstúpili do podzemia. Tu sme ihneď zbadali žiaru z tavných pecí a vzduch bol nasýtený riedkym dymom. Za bránou sa nachádzala priestranná hala z ktorej viedli hlbšie do podzemia rôzne tunely. Na jednej strane sa však hala otvárala do veľkej jaskyne v ktorej boli umiestnené tavné pece ktoré sme si predtým všimli.  Hala nebola tak dobre vybavená ako v našej kolónii v Antarktíde ale bolo mi jasné že sa tu ešte pracuje na jej vylepšení. Halou prúdili stovky ľudí ktorý sa ponáhľali za svojimi povinnosťami.

Veliteľom tejto kolónie bol podsaditý štyridsiatnik Ernst Kreuzenke. Navlečený v uniforme SA sa promenádoval po svojom rajóne a nás ťahal so sebou. Počas prehliadky som si všimol že sa tu pohybuje menej príslušníkov SS a viac členov SA. Nič som na to nepovedal ale o úrovni tunajšej posádky som si pomyslel svoje. Napokon prehliadka skončila vo veliteľovom osobnom bunkri na vrchole skalnej steny fjordu. Veliteľ si tu užíval príjemné teplo, červený perzský koberec, umelecké diela z celého sveta a veľký mramorový kozub v ktorom horeli velikánske drevené polená a nad ním bol na stene portrét zradcu Ernsta Rohma namiesto zvyčajného portrétu milovaného vodcu. Pri pohľade na to som škrípal zubami ale nič som nemohol povedať pretože som tu bol ako hosť a navyše SA by ma určite rýchlo odpratala kamsi do zamrznutej pustatiny mimo fjordu celkom nahého čo bol miestny trest smrti. Celú východnú stenu bunkra zaberalo obrovské okno ktorým sa dal pozorovať fjord. Pod nami v prístave ticho ležal Bismarck a my sme mali nerušený výhľad ponad zamrznutú pláň nad fjordom až na more ďaleko na východe.

Ubytovali nás v malých izbách pre robotníkov ktorých zariadenie bolo biednejšie ako to v tankových kasárňach ale nikto z nás nereptal. Chodili sme do prístavu navlečený vo vychádzkových uniformách SS za čo sme si užili nevraživé pohľady od okoloidúcich členov SA. Napokon sme pridali ruku k dielu keď robotníci na lodi za pomoci veľkého prístavného žeriavu umiestňovali ťažké delové veže na svoje miesta. My sme vypomohli svojou silou aby veže dobre sadli na svoje miesta. Loď sa postupne vracala do formy. Opravy trvali 2 mesiace a loď dostala novú kamufláž s poľami tmavosivej a svetlosivej farby. K tomu všetkému tiež dostala nové výkonnejšie rádiostanice a radar. Vymenili sme aj lietadlá a namiesto zachovaných lietadiel Arado Ar 196 sme dostali upravené námorné stroje Dornier Do 335. Povestné šípy s dvoma vrtuľami sa nám najprv nepozdávali ale napokon sme ich vzali trúchliac za starými Aradami. Loď bola konečne vystrojená na plavbu späť na Juh ale veliteľ Kreuzenke sa zdráhal ju pustiť. profesor Schwarzmuller na nás naliehal aby sme čo najskôr vyplávali a dokonca vymenoval aj nového kapitána lode. Tým šťastlivcom sa stal jeden z nás. Gunter Steiner kamarát od SS ktorý s nami priplával na ponorke Poseidon a teraz sa stal kapitánom vojnovej lode. Bol som však prekvapený keď za svojho zástupcu vybram mňa a preto som sa ho chcel opýtať čím som i to zaslúžil. čo najskôr som za ním zašiel do kapitánovej kajuty. On tu však nebol sám. Pri stole s ním sedel veliteľ miestnej posádky SS. Vysoký, bledý, šľachovitý muž s bielymi vlasmi a monoklom nasadeným na pravom oku ktorý len podčiarkoval jeho orlí nos tu sedel vo vychádzkovej uniforme SS a o čomsi s kapitánom živo debatoval.

-,,Prepáčte kapitán. Prídem neskôr." ospravedlnil som sa a chcel som opustiť kajutu ale kapitán ma zadržal.

-,,Zostaňte. Toto musíte počuť aj vy. Poslal som po vás ale zrejme vás ešte nenašli." povedal kapitán s úsmevom na tvári ukazujúc na voľnú stoličku. Sadol som si a kapitán mi vysvetlil o čo ide.

-,,Veliteľ Kreuzenke si chce Bismarck privlastniť a sám vyhrať náš boj. To je samozrejme nemožné bez pomoci z Kolónie a len to ohrozí existenciu oboch našich kolónií. Ale on je presvedčený a pevne rozhodnutý zmocniť sa lode. našťasti tu náš priateľ Dietrich ma prišiel informovať ako sa veci majú." vysvetlil kapitán a hovoriť začal veliteľ SS.

-,,Ako som už povedal. kreuzenke ovláda palebné postavenia vo fjorde a malú armádu SA. Ja mám však pod kontrolou vzducholode a časť prístavu. Jednotky SS tu čítajú 500 mužov vrátane obsluhy vzducholodí. SA tu má približne 5000 mužov. Ale je tu jedna vec ktorá nám hrá do karát. Kreuzenke ovláda palebné postavenia vo fjorde cez rádiocentrálu. Všetky delostrelecké posty od hlavnej brány až po koniec fjordu sú rádiom spojené s hlavnou rádiocentrálou. Našťastie pre nás ak sa nám podarí vyradiť rádiovú miestnosť tak Kreuzenke nebude môcť dávať rozkazy delostrelcom a my budeme mať voľný priechod pre loď." vzsvetlil veliteľ a spolus kapitánom sme začali zostavovať plán ako to vykonať.

Na palube Bismarcku nebol ani jeden člen SA. Mali prísny zákaz vstupu na palubu a tak sa držali od nás ďalej. My z SS sme to pevne držali v rukách a pre vstp na palubu bolo potrebné zvláštne povolenie. Navonok sa zdalo že je všetko v poriadku ale posádka SS sa v tichosti presúvala na palubu lode alebo do vzducholodí. Tie sa na druhý deň ráno po našej porade vydali na sever na povinné cvičenie v bombardovaní. Kreuzenke ho povolil tri mesiace pred našim príchodom a veliteľ SS sa takto vyhol rozkazu napadnúť Bismarck.

Na zničenie rádiocentrály sme zostavili niekoľko malých úderných oddielov. Kapitán aj napriek môjmu nesúhlasu trval na tom že bude členom jedného z nich a ja som sa pripojil k nemu.

Plán bol následovný. Piati SS-mani sme sa mali dostať do rádiocentrály. Na sebe sme mali dlhé čierne plášte s insígniami SS pod ktorými sme schovávali samopaly a jeden rotačný flak ktorý som tu na moje nevýslovné šťastie vyfasoval. Niesli sme pod nimi aj časované nálože ktorými sme chceli zničiť rádiocentrálu.

Prešli sme cez prístav a pokojne vošli do podzemnej časti kolónie. SA si nás nevšímali čo som ocenil. Vpredu kráčal kapitán nasledovaný mojou maličkosťou a za nami šli traja normálny vojaci SS. Ponorka už našťastie stihla opustiť fjord keďže kapitán Mocker dostal typ na veľkú nákladnú loď plaviacu sa juhovýchodne od Grónska. Kapitán Mocker bol o našich zámeroch vopred informovaný. Prešli sme hlavnou halou popod štandardu SA a štátnu vlajku a zmizli sme v spleti chodieb vedúcich z haly k ubytovniam a rádiocentrále. Široké, oválne vyrazené chodby sa kľukatili a rozvetvovaly na všetky strany no my sme neomylne mierili k svojmu cieľu. Rádiová miestnosť sa nachádzala uprostred skalnej steny a cey tri okrúhle okná z nej bol dobrý výhľad na fjord. Samozrejme nie taký skvelý výhľad aký si doprial veliteľ Kreuzenke. Obsluha rádiocentrály ktorú tvorilo 10 mladých príslušníkov SA ani nemala čas sa kochať výhľadom. Usilovne odosielali a prijímali správy z éteru. V zadnej časti miestnosti stáli veľké kovové skrine, ktoré boli v skutočnosti rádiovými zariadeniami. A práve tie sme sa chystali zničiť.

Kapitán pristúpil k asi 20 ročnému operátorovi z SA a požiadal ho o odoslanie rádiovej správy do Antarktídy. Kapitán diktoval text správy a my sme sa nebadalne rozišli k skriniam. Museli sme konať rýchlo aby nás niektorý z operátorov nezbadal. Priestor medzi skriňami bol len slabo osvetlený čo nám vyhovovalo. Bomby sme umiestňovali čo najrýchlejšie no keď už sme sa chceli vrátiť ku kapitánovi ozval sa z jednej skrine piskot a čosi v nej nahlas prasklo. Jeden z operátorov SA nahlas vzdychol a hrabajúc sa v stolíku lamentoval.

-,,Zase elektrónka! Vyhárajú ako divé! Idem to vymeniť." oznámil a s malou sklenenou súčiastkou v ruke zamieril k nám.

Bomby boli pripevnené na skriniach a nebolo možné aby si ich mladík nevšimol. S pohľadom upreným do zeme kráčal k nám. Dal som znamenie a pripravili sme si zbrane. Bomby boli nastavené na 10 minút ale nemohli sme dovoliť aby nás teraz odhalili. Zvuk naťahovania záverov samopalov zaznel miestnosťou a blížiaci sa mladík zdvihol zrak a pozrel na nás. Neveriacky civel na namierené hlavne samopalov a môjho flaku. Sťažka sa nadýchol a zreval.

-,,Poplááách!!!"

Vzápätá ho zasiahla dávka olova z našich zbraní a on sa zosypal na zem zaliaty krvou a deravým hrudníkom.
Anarchizmus znamená, že môžeš byť slobodný, nikto ťa nemôže zotročiť, nikto ti nemôže rozkazovať, nikto ťa nemôže okradnúť, nikto ťa nemôže využívať. Znamená byť slobodný, robiť veci ktoré chceš robiť a nebyť nútený robiť veci ktoré nechceš.             
                           Alexander Berkman

poviedkar

  • Luftwaffe
  • Oberleutnant - nadporučík
  • Příspěvků: 426
  • Pechota, Letectvo, Námorníctvo, Tanky, Panzernet
Re: Projekt N
« Odpověď #18 kdy: Červenec 19, 2011, 06:37:31 »
 Ostatný príslušníci z SA vyskočili zo svojich stoličiek a siahli po pištoliach, ale to sme už do nich zaradom strieľali. Kapitán zabil operátora ktorému len nedávno diktoval text ranou z pištole. guľka preletela mladíkovým pravým okom a odtrhla mu časť lebky. Potom kapitán priskočil ku dverám vedúcim na chodbu odkiaľ sme prišli a tam ho skosila dávka zo samopalu ktorú vystrelil strážnik z SA ktorého zalarmovali výstrely. Do chodby sme vhodili zopár granátov a na chodbe sa ozval krik. Zavreli sme dvere ťahajúc kapitána hlbšie do miestnosti. Nemali sme veľa času lebo bomby tikali a hrozilo že nás tu SA zablokuje. Na chodbe zatiaľ dupotalo asi 15 členov SA ktorý utekali pred granátmi.

-,,Tadiaľto cesta nevedie." zavelil som ponáhľajúc sa cez mŕtvoly čelnov SA k zakrvavenému kapitánovi.

Ležal na zemi a prerývane dýchal. Z rán na hrudi sa mu valila krv. nemal žiadnu šancu ale stále žil. Pozrel na mňa a čosi zachrčal. Nerozumel som mu lebo z úst sa mu začali valiť prúdy krvi a oči sa mu obrátili stlpkom. Vykrvácal nám pred očami. Pohľadom som ešte raz preletel miestnosť. Cez dvere kadiaľ sme prišli sme odísť nemohli. Počuli sme ako sa za nimi opäť formuje jednotka SA ktorá nás chcela konečne pozabíjať. V náprotivnej stene oproti týmto dverám však boli ďalšie dvere. Nad nimi sa černel nápis - Núdzový východ. Chvíľu sme pri nich načúvali kým dvaja SSmani zatarasovali prvé dvere do chodby. Za týmito dverami sme však nič nepočuli. Otvoril som ich a skočil do chodby ktorá sa nachádzala za nimi. Nikto tu nebol. Spolu s ostatnými som vyštartoval po chodbe vpred a s pripravenými zbraňami ak by nám niekto skrížil cestu. chodba sa zvažovala rovno dole a dvere ktorými sme sa do nej dostali čoskoro ostali ďaleko za nami a oveľa vyššie nez sme boli práve teraz my. Bežala rovno vpred bez akejkoľvek zákruty alebo prekážky. Po našej ľavici boli v stene vysekané obdlžníkové okná a cez ne do chodby prúdilo svetlo a čerstvý vzduch. Chodba sa držala tesne pod povrchom skalnej steny a my sme dúfali že sa z nej budeme môcť dostať von mimo podzemný komplex. Zrazu sme zbadali koniec chodby. Chodba končila pretnutá ďalšou chodbou. Mohli sme ísť len doprava alebo doľava. Rozbehlisme sa doľava kde sme videli kovové dvere keď v tom ďaleko za nami zadunel výbuch. Bomby konečne vybuchli a zničili rádiovú miestnosť. Vykopol som plechové dvere na konci chodby a ocitli sme sa mimo podzemný komplex. Pomaly sa zvečerilo a  boli sme v zastrčenom kúte prístavu. Boli tu rôzne debny a bordel nahádzaný na kopy. Rozbehli sme sa pomedzi ne k Bismarcku ktorý sme kde tu zazreli cez medzeru ako kotví pri móle. Na lodi svietili protilietadlové svetlomety a prečesávali oblohu nad fjordom presne podľa rozkazu kapitána. Aj popletené posádky protilietadlových diel na svahoch fjordu zapli svoje svetlomety a hľadali na oblohe neexistujúceho nepriateľa. Netušili čo sa v skutočnosti deje. konečne sm dobehli k mólu a zamierili sme k mohutnému trupu Bismarcku. Sivá oceľová stena sa nad nami týčila ako hora. Rýchlo sme vybehli po pristavenom mostíku na palubu a námorníci ho ihneď vytiahli. Na palube nás čakal kapitánom poverený zastupujúci veliteľ lode ktorý ju mal na starosti počas našej neprítomnosti. Spýtavým pohľadom  nás pprezrel hľadajúc medzi nami kapitána. Len som nesúhlasne pokrútil hlavou a on pochopil a viac sa nepýtal. Nechcelo sa mi hovoriť o tom ča sa tam hore stalo. Zavolal si ma však nabok a medzi tým vydal námorníkom rozkazy.

-,,Ste kapitánovým zástupcom. Teraz velíte vy! Som vám plne k službám." povedal a tým padla všetka zodpovednosť na mňa.

Vydal som sa po palube k veliteľskému centru. Robotníci nanovo postavili zničený veliaci mostík a osadili zničené prístroje.

Vydal som rozkazy a loď sa pomaly odlepila od betónového móla a oblúkom zamierila do stredu fjordu. Svetlomety stále prečesávali úzky pás oblohy ohraničený strmými stenami fjordu. Vysoko na oblohe plávala riedka oblačnosť v ktorej sa mohli schovávať nepriateľské lietadlá a to nám výdatne pomohlo. Vismarck míňal postavenia ťažkého delostrelectva ktorého delá teraz výhražne trčali hore k nebeskej klenbe. Prechádzal mi mráz po chrbte keď som si predstavil čo by tieto delá narobili s našou loďou keby dostali príkaz nás zastaviť alebo dokonca potopiť. Vzadu v prístave ktorý už bol pekne ´daleko za nami sa to len tak hmýrilo príslušníkmi SA. Zrazu som cez ďalekohľad zbadal niekoľko vojakov SA ako po móle od ktorého sme len nedávno odplávali ťahajú protitankové delo. Vydal som rozkaz k predbežnej pohotovosti pre obe hlavné zadné delové veže X a Y a naďalej som pozorne sledoval dianie vo vzďaľujúcom sa prístave. Pred nami sa teraz fjord stáčal doprava a po krátkom rovnom úseku ústil do šíreho mora. Na móle sa zablyslo a vedľa kormy vzstrelil z vody gejzír. Vojaci SA po nás pálili z protitankového dela. Delostrelci ns úbočí fjordu zatiaľ nereagovali ale nemal som v úmysle čakať ako sa rozhodnú. Prikázal som zvýšiť rýchlosť a Bismarck hladko vplával do zákruty fjordu. V tom som zbadal posledný delostrelecký post chrániaci fjord. Bola to batéria ťažkého delostrelectva a už sa jej delá otáčali naším smerom. Mohutná trojdelová veža sa k nám pomaly otáčala ale naši delostrelci nečakali kým nás SA zasype krupubitím ťažkých striel. Bismarck už bol skoro vonku zo zákruty a naše zadné delové veže zamerali delostrelecký post na úbočí za nami. Boli sme rýchlejší a salva z diel ťažkého aj stredného kalibru umiestnených na korme presne zasiahla delá na úbočí fjordu. Zásah ich rozmetal a spustil kamennú lavínu ktorá ich trosky zmietla do vody. Bismarck konečne vyšiel zo zákruty a prístav s kolóniou Nord Burg sa nám nadobro stratil z očí.

Vysoko nad nami svietilo jediné svetielko pozorovateľne postavenej na vrchole severnej skalnej steny fjordu. A ktorá strážila vstup do fjordu a hlásila všetko čo sa len na mori pohlo. Samozrejme to hlásila cez rádiocentrálu. Rýchlo sme sa vzďaľovali od ústia fjordu keď v tom jeden z námorníkov oznámil že rádiolokátor zachytil tri rýchlo sa približujúce objekty zo smeru sever severozápad. My sme plávali priamo na juhovýchod a tie tri objekty ná mierili ostrým uhlom na náš ľavobok. Ďalekohľadom som skontroloval smer odkiaľ nám rádiolokátor oznamoval neznáme objekty a badal som tri naše Schnellbooty ako sa na nás rútia v bojovej formácií.

Pre všetky 105 mm delá na ľavoboku bol vyhlásený poplach a tie sa začali otáčať v ústrety prichádzajúcim torpédovým člnom. Len čo sa člny dostatočne priblížili zahalila náš pravobok hustá dymová clona a nad morsku hladinou zaduneli výstrely zo šiestich 105 mm hlavní. Prvý z trojice člnov zmizol v oblaku ohňa a trosiek. Ostatné dva člny sa však stále rútili k nám. Protilietadlové 88 mm dvojčatá a 20 mm štvorčatá ihneď zahájili paľbu a naplno zasiahli ďalší z blížiacich sa člnov. tretí čln sa však stihol priblížiť na dostatočnú  vzdialenosť a vypáliť dve torpéda. V ubúdajúcom svetle ich trasu nebolo dobre vidieť a ani posádka člna nevidela kam torpéda smerujú lebo vzápätí čln rozmetala druhá salva zo všetkých diel na ľavoboku. Za nami tak ostali len pokrútené, sičiace a potápajúce sa trosky troch torpédových člnov.

Strojovňa išla naplno len aby sme sa čo najskôr dostali z dosahu SA. Ale Kreuzenke sa zjavne nemienil len tak vzdať. Zrazu začal na rádiolokátore blikať výrazný radarový signál blížiaci sa sponad pevniny.

Anarchizmus znamená, že môžeš byť slobodný, nikto ťa nemôže zotročiť, nikto ti nemôže rozkazovať, nikto ťa nemôže okradnúť, nikto ťa nemôže využívať. Znamená byť slobodný, robiť veci ktoré chceš robiť a nebyť nútený robiť veci ktoré nechceš.             
                           Alexander Berkman

poviedkar

  • Luftwaffe
  • Oberleutnant - nadporučík
  • Příspěvků: 426
  • Pechota, Letectvo, Námorníctvo, Tanky, Panzernet
Re: Projekt N
« Odpověď #19 kdy: Červenec 21, 2011, 08:16:17 »
-,,Torpédové bombardéry!" ozvalo sa z pozorovateľne a krátke zajačanie sirény uviedlo do pohotovosti protilietadlové delostrelectvo.

Pripravený bol aj pilot nášho nového Dornieru Do 335. Pozorovateľ ohlásil 5 plavákových Heinkelov He 115 a 5 Štúk. Vyzeralo to na poriadny tanec. Našťasti obe torpéda ktoré stihol posledný torpédový čln vypáliť boli vadné a pri náraze o trup lode sa zlomili na dve polovice. Tým sa nám uľavilo.

Toprédové Heinkely sa zniesli sponad pevniny nad šíre more a leteli na nás z juhozápadu. Štuky sa zatiaľ driapali do väčšej výšky. Hrozilo že nám piloti rozdelia pôsobenie protilietadlového delostrelectva. Vydal som rozkaz vypustiť dva Dorniery aby urobili poriadok so Štukami. Ani nie o 5 minút už okolo lode krúžil prvý z dvojice dornierov a druhý sa chystal na vzlet. Protilietadlové delá  dostali rozkaz zamerať sa na torpédové Heinkely a teraz už oba Dorniery lietajúce okolo lode začali stúpať za Štukami. Kormidelník nasadil cik-cak kurz aby sa sťažilo zameranie lode pre posádky Heinkelov.

Zdvojené 88 mm delá sa čoskoro pustili do kanonády a rýchlo ich nasledovali  20 mm protilietadlové guľomety. Dvojčatá aj štvorčatá chrlili na oblohu reťazce svietiaceho streliva a prvý z pätice heinkelov sa takmer okamžite stratil v ohnivej guli a vzápätí už na hladinu mora dopadla horiaca troska. Ďalší z Heinkelov sa pokúsil prejsť cez kovovú clonu no dostal zásah do pravého motora a rýchlo strácajúc rýchlosť zrútil sa na hladinu kde sa začal pomaly potápať zasypaný paľbou nášho delostrelectva. Posádka sa ho snažila opustiť no bola rýchlo pobitá krupobitím striel. Ďalšie dva Heinkely úspešne zamerali Bismarck a vypustili svoje torpéda. Tie však pri náraze na hladinu explodovali a silno poškodili oba stroje ktoré sa len s námahou dokázali udržať vo vzduchu a otočili to späť na základňu. Posledný Heinkel mal tú smolu že sa naňho sústredila paľba všetkých diel na pravoboku. Lietadlo narazilo na hradbu rozžeravenej ocele ktorú chŕlili naše protilietadlové delá a úplne sa rozsypalo. Jeho trosky vo veľkom okruhu dopadali na morskú hladinu.

Vysoko na oblohe zatiaľ dvojica našich Dornierov preháňala pomalšie Štuky. Tretí Dornier už stál v pohotovosti na katapulte a čakal na povolenie na štart. Pätica Štúk sa po celý čas snažila dostať do vhodnej pozície pre strmhlavý útok no Dorniery napádali každý stroj ktorý by sa čo i len pokúsil trochu klesnúť. Zadný strelci Štúk strieľali po Dornieroch ako divý ale rýchlejšie stroje sa vždy šikovne vyhli prúdu svietiacich striel. Prvá Štuka už padala k vodnej hladine ťahajúc za sebou dlhý ohnivý chvost horiaceho paliva a čierneho dymu. Ďalšia s dlhým čiernym pásom dymu za chvostom sa otáčala späť na základňu. Ďalšie tri Štuky sa však úspešne vzájomne kryli a odrážali útočiace Dorniery stále mieriac k nám. Tretí Dornier vyletel k oblohe a zamieril k nim. Zrazu sa jeden z pôvodnej dvojice Dornierov odpojil od Štúk a zamieril k nám. Bolo nám jasné že má nejaké problémy. Ledva sa držal vo vzduchu ale navonok vyzeral nepoškodený. Aj napriek riziku som prikázal spomaliť loď veriac že zvyšné Dorniery nás dokážu ochrániť pred náletom blížiacich sa Štúk. Poškodený Dornier pristál ladne na vode a zastavil vedľa nášho pravoboku. Ihneď ho námorníci začali vyťahovať na palubu. Zostávajúci Dornier zatiaľ dokázal zostreliť jednu z trojice Štúk ktorá explodovala vysoko vo vzduchu.

Tretí Dornier sa konečne vyšplhal do výšky kde leteli posledné dve štuky prenasledované prvým Dornierom. Oba naše stroje spustili paľbu a ďalšia Štuka spomalila a zamierila k hladine mora pohltená plameňmi. Poslednej Štuke sa však podarilo zaujať vhodnú pozíciu pre strmhlavý let a vrhla sa na nás. Dorniery ju nasledovali a nad loďou sa ozvalo zlovestné jačanie typické pre nálety Štúk. Zrazu jeden z Dornierov dostihol útočiacu štuku a z tesnej blízkosti ju zasypal paľbou zo všetkých zbraní. Strely zasiahli pilotnú kabínu Štuky a jej pilot bol na mieste mŕtvy. Rútiaca sa Štuka sa opito zakolísala a skĺzka do vývrtky ktorú zakončila efektným pádom na vodnú hladinu asi 50 metrov od nášho pravoboku. Oba Dorniery len tesne preleteli ponad zadnú nástavbu a oblúkom nasadili na pristátie. Prvý Dornier už stál pri hangári a ukázalo sa že obranná paľba jednej zo Štúk mu zasiahla prednú vrtuľu a skrátila ju o poriadny kus. Stroj rýchlo zmizol v hangári a lodný žeriav na pravoboku sa chystal vyzdvihnúť ďalšie dve lietadlá na palubu.

Pozorne sme sledovali vzďaľujúce sa pobrežie ale kolónia Nord Burg zrejme nadnes stratila dych. Viac nás už neotravovala. Naložili sme oba Dorniery a zamierili priamo na juh. Pred zvedavými očami z pobrežia nás ukryla tma a zatemnenie ktoré som preventívne nariadil. Rádiolokátory už našťastie nezaznamenali žiaden kontakt a my sme rýchlo plávali na miesto stretnutia so vzducholoďami.

Ráno sme už boli ďaleko na juhovýchod od najjužnejšieho výbežku grónskeho pobrežia a napäto sme sledovali oblohu na západe. Zrazu sme zbadali ako sa k nám vzduchom ladne sunie flotila vzdušných plavidiel.

-,,Konečne dorazili!" zašomral som si pre seba a ďalej som sledoval príchod našej vzdušnej podpory.

Námorníci na palube jasali keď videli vysoko na oblohe strážiace trupy vzducholodí. Majestátne plavidlá kopírovali náš kurz a oblohu okolo nich križovali sťa šíp rýchle prúdové stíhačky Messerschmidt Me 262. S pomyslením na túto vzdušnú podporu sa v mojom vnútri rozlial pocit hrdosti a šťastia. Vysielačkou som sa spojil s veliteľom Dietrichom ktorý velil vzducholodiam a ozrejmil som mu čo sa po jeho odchode udialo v kolónií. Nad stratou nášho kapitána nám vyslovil úprimnú sústrasť no viac sa k tejto téme nevracal.

Čakala nás dlhá cesta domov.
Anarchizmus znamená, že môžeš byť slobodný, nikto ťa nemôže zotročiť, nikto ti nemôže rozkazovať, nikto ťa nemôže okradnúť, nikto ťa nemôže využívať. Znamená byť slobodný, robiť veci ktoré chceš robiť a nebyť nútený robiť veci ktoré nechceš.             
                           Alexander Berkman

poviedkar

  • Luftwaffe
  • Oberleutnant - nadporučík
  • Příspěvků: 426
  • Pechota, Letectvo, Námorníctvo, Tanky, Panzernet
Re: Projekt N
« Odpověď #20 kdy: Červenec 25, 2011, 09:57:28 »
Asi po 10 dňoch od vyplávania z grónskeho fjordu som dostal hlásenie o kontakte.

Bol to tanker plaviaci sa od východného pobrežia Ameriky do Európy. Kapitán Dietrich prijal túto správu pokojne ako vždy. Navrhoval ubrať rýchlosť a nehať loď aby nás v bezpečnej vzdialenosti minula s čím som však nesúhlasil. Morálka na lodi od nášho úteku z kolónie začala upadať a niektorý námorníci špekulovali či ešte vôbec patríme pod velenie Kolónie. chcel som ich povzbudiť aspoň tým že sa zúčastnia boja za našu vec. A tiež som mal chuť otestovať delá ťažkého kalibru ktoré si doposiaľ veľmi nezastrieľali.

Prikázal som vyvesiť na stožiar vlajku USA aby som zmiatol pozorovateľov na tankeri a kormidelník upravil kurz tak aby sme sa s loďou stretli ešte pred zotmením. Kapitán Dietrich navrhol že sa dočasne so vzducholoďami odkloní viac na východ aby, ak by náhodou tanker unikol, ho mohli vzdušné koráby zničiť. Dúfal som však že tanker budeme schopný zničiť aj sami ale súhlasil som.

Začal padať súmrak keď som v diaľke zbadal tenký prúžok dymu. Tanker v posledných hodinách zrýchlil a keby sme ho nemali stále na obrazovke rádiolokátora asi by nám ubzikol. Na jeho škodu sme ho však dobehli. Vysoko na sťažni viala americká vlajka a všetky identifikačné znaky ktoré by nás mohli prezradiť sme starostlivo zamaskovali. Loď asi o pol hodinu výrazne spomalila a nechala nás aby sme ju dostihli. Mierili sme k nej od severovýchodu a čo najpriamejšie aby sme nemuseli pri zameriavaní otáčať hlavné delové veže na prove. Posádka tankera si zatiaľ nič nevšimla. Rýchlo sme skracovali vzdialenosť a obe hlavné delové veže na prove hlásili plnú pripravenosť na boj. Dlhá čierna silueta tankera sedela nízko na vode. Musel byť teda poriadne plný!

Keď sme sa priblížili na vzdialenosť 3 000 metrov prikázal som vyvesiť nemecké vlajky a zahájiť paľbu z hlavných delových veží na prove. Americká vlajka zletela zo stožiaru rýchlo dole a nahradila ju vlajka Kriegsmarine. Nepriateľský tanker to spozoroval a z jeho komína sa vyvalil hustý čierny dym ale pre jeho posádku bolo príliš neskoro. Delá veží A a B zaduneli a strely zasiahli prednú časť tankera, ktorá vybuchla v jednej obrovskej ohnivej guli ktorá osvetlila široký okruh morskej hladiny. Operátor pri našej vysielačke oznámil že potápajúca sa loď stihla odoslať správu o našej prítomnosti. Okamžite som prikázal zamieriť priamo na juh a poslať správu kapitánovi Dietrichovi aby sa k nám čo najskôr pripojil.

Éter sa rýchlo zaplnil vravou a volaním na posádku strateného tankera na ktoré však nikto neodpovedal. Za nami sa ešte dlho k nebu zdvíhal mohutný stĺp čierneho dymu z horiacej ropy. Kapitán Dietrich odpovedal v zakódovanej správe že sa stretneme 200 kilometrov východne od súostrovia Bermudy približne za 36 hodín a kormidelník nastavil kurz na miesto stretnutia.

Asi po 35 hodinách plavby na juhozápad k Bermudám sme na obzore zbadali ohnivé záblesky a reťazce striel križujúce oblohu. Znepokojene som si pritlačil k očiam silný ďalekohľad a zamieril som ho tým smerom. Z toho svetelného divadla som mal zlý pocit, ktorý sa mi vzápätí potvrdil. Cez ďalekohľad pripojený na špeciálne zariadenie som videl aj v úplnej tme skoro tak dobre ako cez deň. Šíry oceán zahalený do odtieňov zalenej farby sa pokojne prevaľoval pod svietiacimi hviezdami vysiacimi vysoko na oblohe a kosák mesiaca naň vrhal skúpe bledé svetlo. Na mieste kde sa zjavovali záblesky som rozozanl cigarovité siluety lietiacich vzducholodí. Okolo nich som občas zazrel malé rýchlo letiace stroje ktoré na ne útočily.



-,,Zatemniť loď! Nastaviť rádiomaják na frekvvenciu 050! Pripraviť protilietadlovú obranu! Pohotovosť pre všetkých stíhačov! Kurz 033! Naplno vpred!" zasypal som službukonajúcich námorníkov rozkazmi a loď rázom ožila.

Všade pobiehali námorníci ktorý sa ponáhľali splniť moje rozkazy. Hlavne protilietadlových diel sa natočili k čiernemu nebu a obsluha protilietadlových svetlometov stála pripravená na svojich miestach čakajúc na pokyn zapnúť svoje silné reflektory. Svetlá na lodi rýchlo zhasínali až napokon zhasli aj posledné pozičné svetlá na prove a korme. Plávali sme teraz priamo k vzducholodiam temnejší než temná noc a vzducholode zamierili k nám zachytávajúc vysielaný signál nášho rádiomajáka obklopujúc sa vražednou krycou paľbou. Nepriateľské stroje ich húževnato prenasledovali a nevedome sa k nám pri svojich obratoch k novým útokom približovali.

Jedno z útočiacich lietadiel nasadilo na široký oblet klesajúc nižšie k hladine. Pilot zrejme dúfal že nájde medzeru v obrane vzducholodí. Opísal veľký oblúk okolo vyducholodí a priblížil sa k nám. Temná hora ocele plávajúca na vlnách však zrejme unikla jeho pozornosti keďže bol hlboko ponorený do pozorovania vzducholodí. Prelistoval som doplnený zoznam nepriateľskej leteckej techniky a narazil som na popis lietadla ktoré nás práve tesne minulo. Šlo o americký bombardovací letúň Avenger. Lietadlo zamierilo späť k vedúcej vzducholodi a stúpajúc vyslal k obrovi krátku dávku svietiacich striel. Pancierovanie vzducholodí však odolalo. Zatiaľ.

-,,Zapnúť svetlomety! Páľte na nepriateľa ale neohrozte naše vzducholode. Pripravte stíhačky na akciu! A spojte ma s kapitánom Dietrichom!" štekal som rozkazy a okolo mňa znova prepukol horúčkovitý zhon.

Oblohu okolo lode preťali bledé prsty pátracích svetlometov ktoré si začali hľadať svoju obeť. v rádiovej miestnosti sedeli navigátori nad obrazovkami rádiolokátorov na ktorých sa to len tak hmýrilo bodkami ktoré predstavovali nepriateľské lietadlá. Boli nimi naozaj americké Avengery a len čo sa pred vzducholoďami zjavila bojová loď americký piloti si pomysleli že konečne dorazila ich námorná podpora. Toto presvedčenia však vzápätí rozprášila silná protilietadlová paľba z lode smerovaná priamo na nich.

-,,Zdravím kapitán. Nie je dnešná noc trochu horúca?" zažartoval som do mikrofónu vysielačky.
-,,Som rád že vás počujem. Je pravda že nás tu trochu oblieval pot ale myslím že som ucítil chladný vánok." odvetil kapitán Dietrich pobavene.
-,,Vánok? Snáď poriadna veterná smršť?!" vzýbuchol som naoko pobúrene.
-,,To sa uvidí. Muchy ešte lietajú poriadne vysoko takže na smršť to zatiaľ nevyzerá." odvetil šalamúnsky kapitán.
-,,Uvidím čo s tým dokážeme urobiť. Koniec!" odvetil som a podal mikrofón operátorovi.

Potom som sa vrátil na mostík sledovať prácu nášho delostrelectva. Američania pri prvom nášupe z lode pochopili že sa ocitli medzi dvoma mlynskými kameňmi no buď boli málo inteligentný alebo priveľmi húževnatý lebo sa nemienili obrátiť na útek. Z paluby Bismarcku vyleteli prvé dve Dorniery a zamierili k bojujúcim vzducholodiam. Zopár amerických stíhačov sa medzi tým pokúsilo zaútočiť na loď ale napokon oslepený svetlometmi padli za obeť našej protilietadlovej paľbe. Ich rozstrieľané stroje dopadli na hladinu mora a navždy zmizli v jeho vlnách. Dorniery zakrúžili nad vzducholoďami a vrhli sa oproti skupine lietadiel ktoré sa k vzducholodiam hnali od západu. V poslednej chvíli sa ich podarilo identifikovať ako vlastné Me 262 ktoré boli predtým vypustené zo vzducholodí a mali zlikvidovať unikajúcu prvú vlnu útočiacich amerických lietadiel. Počty američanov rýchlo klesali drvené spojenou delostreleckou ofenzívou Bismarcka a vzducholodí ktoré teraz zavisli nad našou palubou. Netrvalo dlho a aj posledná americká stíhačka ktorá vkľučkovala medzi vzducholode kde dostala poriadne do tela zamierila k sivomodrej hladine mora nad ktorého okraj sa už začínal zdvíhať okraj vychádzajúceho slnka. Lietadlo za sebou ťahalo dlhý ohnivý chvost a ručalo ako padajúca kométa. Asi tristo metrov nad hladinou sa podarilo pilotovi opustiť stroj a šialene sa krútiac dopadol na vodnú hladinu tesne po svojom lietadle bez toho aby si otvoril padák.

Bolo dobojované a dvojica našich Dornierov bezpečne pristála na vode vedľa lode. Prúdové Me 262 ktoré spolu s Dorniermi nepustili američanov príliš  blízko k vzducholodiam postupne pristávali na chrbtoch mohutných vzducholodí a mizli v ich vnútri chránené pancierovou ochranou ich veľkých nosičov. Vzducholode vytvorili nad Bismarckom formáciu V a spolu sme zamierili na juhovýchod. Ďalej od amerických základní.

Na veliteľstve americkej armády nastal zmätok. Hlásenie skupiny pilotov o útoku na nemecké vzducholode označené trámovými a hákovými krížmi a spozorovanie lode ktorá nápadne pripomínala britmi potopenú nemeckú vlajkovú loď Bismarck spustilo všeobecnú paniku no postupne sa začali diely skladačky spájať k sebe. Incident v Grónsku tajný agent nastrčený do kolónie Nord Burg neprežil a tak nemohol podať správy o dianí na vo fjorde no potopenie amerických torpédoborcov a jedného tankera poukazovalo na presun nepriateľských síl smerom na juh. Ba čo bolo ešte horšie. O osud letcov sa začali zaujímať aj novinári no armáda aj námorníctvo odmietli komentovať stretu celej letky vlastných lietadiel za podivných okolností. Verejnosť a novinári pripísali tento incident na vrub bájke o Bermudskom trojuholníku. No vrchné velenie začalo zhromažďovať jednotky pre nové vylodenie. vylodenie v Antarktíde ktoré má konečne vykúriť osie hniezdo ale najprv sa bolo treba porátať s prehnane ambicióznou kolóniou v Grónsku.
Anarchizmus znamená, že môžeš byť slobodný, nikto ťa nemôže zotročiť, nikto ti nemôže rozkazovať, nikto ťa nemôže okradnúť, nikto ťa nemôže využívať. Znamená byť slobodný, robiť veci ktoré chceš robiť a nebyť nútený robiť veci ktoré nechceš.             
                           Alexander Berkman

poviedkar

  • Luftwaffe
  • Oberleutnant - nadporučík
  • Příspěvků: 426
  • Pechota, Letectvo, Námorníctvo, Tanky, Panzernet
Re: Projekt N
« Odpověď #21 kdy: Srpen 21, 2011, 01:07:54 »
Po katastrofálnom úteku plne vyzbrojenej bojovej lode a neúspechoch pri jej dolapení sa Kreuzenke rozhodol uzavrieť fjord pred vonkajším svetom a venovať všetko úsilie obnove výzbroje a zariadení poškodených či zničených pri úteku Bismarcku.

Stále ovládal úctyhodnú masu ľudí ktorá ho poslúchala na slovo. Delostreleckú batériu v ústí fjordu však opraviť nedokázali a tak na jej miesto umiestnili niekoľko obstarožných poľných diel, ktoré mali za ulohu skôr zalarmovať ostatné postavenia ako plnohodnotne odraziť nepriateľský útok. Urýchlene boli dobudované a sprevádzkované toprédomety umiestnené pod hladinou v brehoch fjordu. Najväčšou stratou však bola strata podstatnej časti letectva pri súboji s Bismarckom a strata vzducholodí ktoré dezertovali. Dvojica zachovalých plavákových Heinkelov He 115 sa odvtedy neustále striedala v hliadkovaní okolo fjordu ale bolo jasné že toto pre stroje vražedné tempo dlho ich motory nevydržia.

Asi po troch mesiacoch od úteku posádky SS na palube Bismarcku sa dvojica Heinkelov zniesla z nebies a pristála v prístave hlboko vo vnútri fjordu. Lietadlá jemne prirazili k tankovaciemu mólu keď v tom nad fjordom zahučali letecké motory. Všetci čo boli v prístave zdvihli oči k nebu a zbadali ako úzky pás belasého neba nad fjordom zapĺňajú letiace bombardéry.

Štvormotorové jagavé stroje leteli v nesmiernej výške zanechávajúc za sebou bielu kondenzačnú čiaru a na fjord tiahnuci sa pod nimi zhadzovali zväzky tučných bômb. V prístave nastal zmätok. Všade okolo s pišťaním padali bomby a tí čo mohli sa bežali ukryť dovnútra kolónie. Zopár ojedinelých protilietadlových postov ktoré odolali prvej vlne bombardovania už nesmelo pálilo k oblohe ale pod prívalom ďalších bômb čoskoro stíchli. Prístav teraz pripomínal mesačnú krajinu. Z budov čo tu stáli ostali len horiace ruiny a dve plavákové Heinkely sa so sykotom potápali na dno fjordu pri horiacom inferne ktoré bolo kedysi tankovacím mólom. Všade ležali zmrzačené telá nešťastníkov ktorý nestihli ujsť do bezbečia kolónie a ulicami prístavu sa niesol nárek ranených ktorý žobronili o guľku z milosti. Vo vnútri kolónie to vyzeralo ako keď dieťa kopne do mraveniska. Všade pobiehali uniformovaný príslušníci SA vydávajúci povely a miestne záchranárske oddiely sa oneskorene formovali aby sa vydali do boja s požiarmi v prístave. Na Kreuzenkov rozkaz sa začalo s vydávaním zbraní pre každého obyvateľa kolónie nezáležiac na jeho veku. Prípravy na prípadnú obranu rýchlo napredovali.

vonku vo fjorde zatiaľ ochromené posádky nepoškodených diel pobrežnej obrany umiestnené na svahoch fjordu napäto čalaki na rozkazy z kolónie ale tá sa neozývala.

Nad fjordom preletela prieskumná Catalina. Na svahoch už nezostali žiadne protilietadlové delá ktoré by ju ohrozovali a tak pokojne fotografovala následky mohutného bombardovania. Maskované delá ušli jej pozornosti no delostrelci ju pozorne sledovali. Catalina preletela celým fjordom a odletela na juh. Odtiaľ sa už k fjordu blížila bojová loď amerického námorníctva Missouri a po pevnine sa k fjordu presúvala pechota a tanky.

Kreuzenke stál vo svojom bunkri vysoko nad fjordom a cez rozbité panoramatické okno sledoval to pustošivé ničenie. Bunker sa pár krát otriasol ale hrubá vrstva železobetónu našťastie odolala priamym zásahom. Tušil že tak ako na Iwo Jime aj toto bol len predkrm pred väčším sústom ktoré však kolónia nestrávi. Nahnevane dupol nohou po perzskom koberci na ktorom sa už tvorila námraza. Nespokojne cmukol a cez pancierové dvere sa vrátil do bezpečia kolónie.

Obsluha poľného dela sa ustrašene krčila pod neveľkým previsom. Len jeden z nich sa po nálete bombardérov odvážil vyjsť z úkrytu. Teraz stál tento muž tesne pri vreciach s pieskom ktoré obkolesovali toto delové postavenie a sledoval úzky mora ktoré sa odtiaľto dalo dobre vidieť. Za ním sa v prítmí pod maskovacou plachtou črtali trosky starého delostreleckého postavenia ktoré SS zničila pri svojom zbabelom úteku a vedľa trosiek delovej veže stálo poľné delo. Nemalo taký kaliber ako tie pôvodné ale s toprédoborcom by si mohlo poradiť. Samozrejme pri troche šťastia. Muž zrazu zbadal ako sa spoza skál ohraničujúcich jeho zorné pole vynorila prova lode. Sivá oceľová prova rýchlo postupovala vpred a za ňou sa ukázala mohutné delové veže bojovej lode. Zjavne nepriateľskej. Loď mierila do fjordu a mužovi sa od počtu výhražne otrčených diel na lodi zatočila hlava.

-,,Rýchlo k delu!" zakričal na ostatných schovaných pod previsom a oni sa rozbehli k delu.

Muž si ešte raz obzrel prichádzajúcu loď ďalekohľadom a zastavil sa na vlajke USA vlajúcej vysoko na hlavnom sťažni. Trochu sa pousmial a otočil sa k delu.

-,,Dobre! Uvidíme koľko hviezd zostrelíme než nás rozsekajú na fašírku." povedal tvrdo na čo ostatný z obsluhy dela zbledli no nepovedali nič a začali otáčať delo k prichádzajúcej lodi.

Kreuzenke zúril. Rádiová miestnosť nebola schopná sa spojiť s polovicou delostreleckých postov a ani predsunutá pozorovateľňa nad ústím fjordu neodpovedala na volanie. Veľká časť diel na úbočiach fjordu bola poškodená alebo zničená. Predošetkým ľahké delá ktoré mali len slabú pancierovú ochranu si to odniesli najviac a tiež všetky protilietadlové posty ktoré boli teraz buď zasypané kamennou suťou alebo ležali po bombardovaní na dne fjordu.

-,,Aspoň že kazematové delá okolo vstupu do kolónie ešte fungujú." vďačne si povzdychol Kreuzenke stojac na prahu kolónie, v bráne vedúcej do prístavu.

Okolo neho sa náhlili ozbrojené oddiely SA ktoré mali brániť prístav pred prípadným vylodením.

Bojová loď Missouri zamierila priamo do ústia fjordu. Na jej palube panovalo napätie a všetky sekcie mali vyhlásenú najvyššiu pohotovosť. Pozorovatelia na svojich stanovištiach skúmali ďalekohľadmi strmé úbočia fjordu pred sebou. Loď pomaly vplávala medzi takmer zvislé steny fjordu a mierila k ohybe za ktorým sa podľa leteckých snímok fjord rozširoval do uzavretého prístavu. Asi o kilometer ďalej, hlbšie vo fjorde sa pod malým skalným previsom zablyslo a vzduchom zarezonoval tlmený zvuk výstrelu vzápätí na palubu bojovej lode dopadol delostrelecký granát. Neškodne sa odrazil od pancierovej paluby a zmizol vo vode na ľavoboku. Hlavne oboch predných delových veží sa trochu pootočili a ich obsluhy zamerali miesto odkiaľ prišla streľba. Delá vypálili mohutnú salvu pri ktorej sa celá prova mohutnej vojnovej lode otriasla a rozžeravená železná smršť zasypala delostrelecký post pod skalným previsom. Postaveni poľného dela bolo razom zlikvidované. nad zasiahnutým miestom sa zvíril mark prachu ktorý zakryl časť úbočia smerom k prístavu.
Anarchizmus znamená, že môžeš byť slobodný, nikto ťa nemôže zotročiť, nikto ti nemôže rozkazovať, nikto ťa nemôže okradnúť, nikto ťa nemôže využívať. Znamená byť slobodný, robiť veci ktoré chceš robiť a nebyť nútený robiť veci ktoré nechceš.             
                           Alexander Berkman

poviedkar

  • Luftwaffe
  • Oberleutnant - nadporučík
  • Příspěvků: 426
  • Pechota, Letectvo, Námorníctvo, Tanky, Panzernet
Re: Projekt N
« Odpověď #22 kdy: Srpen 28, 2011, 07:02:43 »
Po zničení poľného dela na náprotivnej strane fjordu sa mohutná trojica námorných diel uložená v mohutnej veži tvoriaca ochranu fjordu otočila na maximálny možný námer k vstupu do fjordu. Nepriateľská loď musela čoskoro vyplávať spoza ohybu a delostrelci rýchlo nabíjali ťažké delá aby mohli nepriateľovi zhatiť vstup do prístavu.

Na druhom brehu oblak prachu zahalil 2 posty ťažkého delostrelectva. Trojice kanónov ťažkého kalibru uložené v dvoch vežiach sa otočili tiež k ohybu fjordu a spolu s náprotivným ťažkým delostreleckým postom na druhom brehu čakali na nepriateľa.

Missouri zamierila ladným oblúkom cez ohyb k prístavu. Desiatky očí sledovali brehy na ktorých sa črtali krátery po zásahoch leteckých bômb. Loď zamierila vpred k prístavu a v tej chvíli sa na oboch brehoch zablyslo od hlavní diel a do lode sa zaryli nepriateľské granáty.

Tri delostrelecké postavenia disponujúce deviatimi hlavňami ťažkého kalibru mierili priamo na americkú loď. Potom čo sa loď pustila priamo k prístavuvšetky tri postavenia takmer súčasne vypálili proti plaviacej sa lodi. Granáty prevŕtali jej nástavby a delostrelci na lodi odpovedali zúrivou paľbou. Predné ťažké delá sa sústredili na dvojicu obranných delových postov vpredu na pravoboku ale s osamelým postom na ľavoboku mali lodný strelci problém. Post bol príliš vysoko pre delá Missouri no tie zasypávali svah poniže tohoto osamelého postavenia krupobitím striel a vytvorili tak prachovú clonu ktorá zacláňala vo výhľade strelcom na svahu.

Missouri plávala rýchlo k prístavu zväčšujúc vzdialenosť medzi sebou a delostreleckým postom na svahu na ľavoboku. Delo však čoskoro stíchlo lebo mohutná loď sa dostala mimo zónu jeho dostrelu. Z prístavu sa však na loď začali sypať spŕšky rakiet z nebelwerferov. Hlavné a sekundárne delostrelectvo Missouri takmer okamžite odpovedali a postupne umlčiavali raketomety a delá rozmiestnené v prístave z ktorého po tomto delostreleckom súboji ostali len dymiace ruiny. Misouri plávala stále vpred od prístavu páliac po ohniskách odporu ktoré kládli jednotky SA stále prúdiace von z podzemia a rozmiestňujúce sa v ruinách prístavných budov. Delostrelecká paľba preorávala zem v prístave od veľkého priestoru skladiska až po žaburinu v severnej časti prístavu.

Oddiely SA sa tak postupne podarilo vytlačiť z bezprostrednej blízkosti prístavného móla a lode a z jej útrob sa na mólo čoskoro vyhrnuli vojaci americkej námornej pechoty. Krytý paľbou z lode rýchlo prenikli do okrajových častí prístavu kde našli len mŕtvoly vojakov SA zabitých paľbou z lode.

Američania rýchlo a bez odporu obsadili pás pobrežia severne od hlavného móla na ktorom sa nachádzali zničené postavenia ľahkých diel ktoré teraz opito trčali k nebu obkolesené mŕtvolami delostrelcov. Útočiaci vojaci rýchlo preskakovali betónové jarky dopoly zasypané sutinami ktoré mali slúžiť ako zákopy pre obrancov a vnárali sa hlbšie do ruín prístavu.

Oddiely SA ktoré unikli vražednej paľbe z Missouri sa opevnili v niektorých domoch ktoré ešte stáli a kládli postupujúcim Američanom húževnatý ale ojedinelý odpor. Rozpútal sa zúrivý boj muža proti mužovi a ponad trosky lietali granáty a výkriky ranených. Zatiaľ čo väčšina jednotiek USMC útočila po hlavnej ceste cez prístav smerom ku vchodu do podzemnej časti kolónie alebo sa presúvala k odolávajúcim opevneniam v prístave jedna jednotka sa prešmykla popri pobreží k rozbombardovanému skladisku. Vojaci naposledy skontrolovali svoje zbrane a opatrne sa začali zakrádať pomedzi rozmetané kopy polámaného dreva z debien a rozličného nevyloženého tovaru. Rýchlo sa mihali cez krátery sliediac očami okolo seba. Vysoko nad nimi sa otvárali prázdne hangáre vzducholodí. Teraz z nich oddiely SA ostreľovali prístav a Missouri ktorá kvôli bezpečnosti vlastných jednotiek nemohla paľbu opätovať aj keď jej táto paľba nijako nemohla uškodiť.

Oddiel našiel veľký kráter a na jeho dne rozložil trojicu mínometov. O chvíľu už do hangáru dopadali prvé mínometné granáty a vojaci SA sa museli stiahnúť.

Kreuzenke zúril! Nielenže Američania rozprášili delostreleckú obranu fjordu a prístavu ale ich jednotky celkom úspešne prenikali cez prístav k vstupu do kolónie. Oddiely SA ktoré prúdily von z kolónie vytvorili neďaleko hlavného vstupu ucelenú líniu obrany a začali postupujúce americké jednotky zasypávať paľbou zo všetkých zbraní. Dve jednotky sa prebíjali dopredu k obkľúčenej jednotke ktorá sa bránila v ruine veliteľstva prístavu a cestou narážali na silný odpor Američanov.



Delá umiestnené v kazematách nad vstupom do kolónie ktoré až doteraz mlčali naraz spustili vražednú podpornú paľbu na prístav a loď kotviacu pri móle. Ťažké projektily svišťali vzduchom a dopadali na palubu Missouri alebo kántrily americké jednotky medzi ruinami.

Zásahy poškodily veže sekundárneho delostrelectva na pravoboku a vyradily vežu A na prove ktorá prišla o otáčací mechanizmus ktorý sa zablokoval. Veža B však namierila na záblesky z kazemát a začala ich zasypávať pravidelnou dávkou zásahov.

Oddiely SA ktorí sa prebíjali späť do kolónie odľahčené od paľby z bojovej lode ktorá znova začala podporovať americký útok sa preskupily a vyrazili späť k novým pozíciám pred hlavnou bránou. Ich ústup krylo niekoľko ľahkých diel a mínometov zatiaľ čo američania sa zahrabávali pod zem aby unikli vražednému krupobitiu striel.

Kreuzenke zatiaľ s oddielom Rohmovej mládeže postupoval od rádiovej miestnosti ktorá bola opäť nepoužiteľná po chodbe k dverám vedúcim na skladovú plochu. Mladí sedemnásť a osemnásť ročný chlapci niesli na pleciach ťažké guľomety a mínomet. Len čo vyšli von z kolónie uvítal ich veliteľ malého oddielu SA ktorý tu kryl celé územie a vchod do komplexu. Mladí vojaci začali rozostavovať svoje náradie a veliteľ zatiaľ Kreuzenkemu ukázal kde sa nachádza pozícia nepriateľského mínometu ktorý ostreľoval hangár vzducholodí.

Americká jednotka sa opevnila v sieti kráterov uprostred skladiska a mínometom teraz podporovala americký protiútok na hlavnej ceste ku kolónii kam sa prebíjali čerstvé posily z Missouri. Vojaci sa opevnili s pomocou trosiek a guľometmi strážili okolie. Nad nimi hrmela delostrelecká paľba z kazemát ktoré pálili z ukrytých postov v úbočí fjordu.

Mladý mínometčíci zahájili paľbu na nepriateľské mínometné postavenie a takmer ihneď slávily úspech. Americké mínomety zrejme dostaly priamy zásah a Kreuzenke vyslal oddiel SA vpred. Vojaci kryjúc sa za troskami postupovali vpred keď v tom začal z ostreľovaného miesta po nich páliť osamotený guľomet. Vojaci naskákali do kráterov a mínometčíci zamerali nepriateľský guľomet ktorý vzápätí zničili tromi zásahmi. Kreuzenke zavolal do tejto oblasti ďalších päť oddielov plánujúc ofenzívu k prístavu.



Hnedé uniformy SA sa rýchlo presúvaly k hlavnej bráne kde sa americkým jednotkám podarilo preraziť obranu a hrozilo že vstúpia do kolónie. Kreuzenke viedol päť oddielov cez spleť trosiek skladiska k hlavnej ceste vedúcej z prístavu do kolónie. Krátery po predošlom bombardovaní tu tvorily ucelený priechodný systém jám ktorý však pozvoľna začala zapĺňať morská voda. delá bojovej lode mlčali lebo všetky páliace kazematy už boli nadobro umlčané a americké jednotky postúpily takmer až k bráne kolónie. SA sa prešmykli cez trosky skladiska až tesne k hlavnej ceste a kryjúc sa za troskami sa pripravily na útok proti nepriateľom ktorý len pár krokov od nich pochodovali k bráne. Kreuzenke krátko hvízdol a spoza trosiek sa na Američanov spustila vražedná paľba. Ale americký vojaci neušli ako Kreuzenke predpokladal. Tí ktorý prežili prvotný šok naskákali do kráterov na druhej strane cesty a veľmi rýchlo paľbu opätovali. Navyše si na pomoc povolali aj delostrelcov z Missouri ktorý začali na označené miesto páliť všetkým čo bolo po ruke.

Zem okolo Kreuzenkeho dunela a triesla sa keď vydal rozkaz k ústupu pre zvyšok mužov. Tý mali ustúpiť na východzie pozície pri dverách za skladiskom. Američania ich začali okamžite prenasledovať a rozpútal sa boj o každý meter skladiska. Vojaci SA sa pri ústupe zubami nechtami nedarujúc Američanom ani centimeter tohoto rumoviska zadarmo. Američania im to oplácali rovnako a rozhodne nebrali zajatcov. Ranený príslušníci SA okolo seba hádzali granáty a napokon sa Kreuzenke ocitol obklopený len malou hŕstkou mladíkov z Rohmovej mládeže. Američania trochu spomalily svoj postup a Kreuzenke sa konečne stiahol až k postaveniu mínometu. Mínometčíci však nemohli strieľať lebo lebo im došla munícia a zásobovanie z kolónie viazlo no kryli Kreuzenkeho ústup samopalmi a zopár americkými guľometmi ktoré tu ostali a dali sa ešte použiť.

Kreuzenke rýchlo zhodnotil situáciu a došlo mu že zrejme najlepšie bude ak celú kolóniu uzavrie. Mladých mužov nechal pri dverách a poveril ich obranou tohoto vchodu do kolónie a vzápätí už zmizol v chodbe vedúcej do rádiovej miestnosti. Ako sa blížil k hlavnej bráne míňal čoraz viac ranených vojakov ležiacich na zemi s obväzmi na ranených údoch. Pri bráne to bolo asi najhoršie. Pred ňou bojovali posledné jednotky odrážajúce silnejúci nápor Američanov. Kreuzenke okamžite prikázal podmínovať priestor pred bránou a ustúpiť do vnútra kolónie. Ženisti z SA rýchlo zamínovali prístup k bráne a zvyšok oddielov sa stiahol dovnútra kolónie. Mechanici zapojili špeciálny mechanizmus brániaci prístupu k bráne zvonka a Američania po jej zatvorení ostali odrezaný od vnútra komplexu.

Obranu brány tvorili dve špeciálne zariadenia uložené vo vytesaných krytoch vedľa brány. Tieto zariadenia mali tvar vysokých sklenených tyčí bielomodrej farby ktoré sa po aktivovaní vysunuli zo svojich krytov v skale vedľa brány a začali vyžarovať číru elektrickú energiu ktorá vôkol a medzi nimi vytvorila nepreniknuteľné smrtiace elektrické pole. Zopár odvážnych amerických vojakov sa pokúsilo cez pole prebehnúť no skončili uškvarený na uhoľ pred bránou. Ani silné ostreľovanie brány a tyčí z Missouri nepomohlo lebo elektrický prúd letiace projektyly jednoducho roztavil. Američania bezradne stáli pred bránou.

Veľká časť jednotiek USMC ktoré sa po dobití prístavu trochu pozbierali a preskupily sa presunula do trosiek skladiska. Americký vojaci rýchlo postupovali spleťou kráterov k obrannej línií Rohmovej mládeže s cieľom prebiť sa tadiaľto dovnútra uzavretej pevnosti Nord Burg.

Kreuzenke si spokojne mädlil ruky. Američania bezradne sedeli pred bránou a podľa jeho skromnej mienky tam aj zostanú. Už už sa videl ako víťaz keď k nemu dobehol jeden z členov Rohmovej mládeže ktorý ostali brániť vstup do kolónie za skladiskom.

-,,Veliteľ! Je zle! Američania útočia na naše postavenia za skladiskom a hrozí že sa cez nás čoskoro prevalia. Potrebujeme ihneď posily!" naliehal mladík.

(Oddiely Rohmovej mládeže pri prehliadke pol roka pred americkým útokom na kolóniu)

Kreuzenke sa zamyslel a hneď poslal uvoľnené oddiely SA na obranu ohrozeného vstupu do podzemia a zopár oddielov poslal do zbrojnice na prezbrojenie. Dúfal že ich nebude musieť použiť ale nechcel sa nechať nemilo prekvapiť. Zatiaľ sa ponáhľal do rozhlasovej miestnosti. Jeho hlas sa čoskoro ozýval zo všetkých ampliónov v kolónii.

-,,Moji drahý spolubojovníci. Nadišla hodina H! Náš veľký a hrdý nemecký národ sa znovu musí postaviť čelom ku kapitalistickému útlaku a vo veci národného socializmu brániť náš Lebensraum pred čiernou hordou navlečenou do vlajky slobody. Nepriateľ si myslí že nás zatlačil do kúta ale my sa teraz vzoprieme a pochováme ho pod ťarchou našich vlastných striel! Nech žije veľký nemecký národ!" zakončil svoju burcujúcu reč Kreuzenke a po nej následovala nemecká hymna pre pozdvihnutie Veľkonemeckého ducha obyvateľov kolónie.

Americké jednotky sa najprv potichu zakrádali k známemu nemeckému postaveniu z skladiskom. Len čo sa jednotky pripravily vyrazily do útoku na prekvapených Nemcov. Tý však dlho neváhali a spustili na útočiacich Američanov zúrivú paľbu z guľometov. Pripojil sa k nim aj mínomet ktorý zasypával kryjúcich sa Američanov dažďom granátov. Američania na to odpovedali vlastnými mínometmi a čoskoro sa Nemci o kúsok stiahli. Američania ich začali tlačiť späť ku skalnej stene kde tušili že nájdu druhž vchod do podzemného komplexu. Príslušníci Rohmovej mládeže ustupovali späť čoraz rýchlejšie a už už hrozilo že  sa ich obrana razsype ako domček z karát keď im na pomoc dorazily oddiely SA uvoľnené z boja pri bráne. Tie vzápätí podnikli protiútok proti Američanom. Tý zastali a začali páliť na útočiace oddiely SA. Nemci napokon zastavili svoj postup a za pomoci zbytku oddielov Rohmovej mládeže dokázali stabilizovať front na aktuálnej pozícií. Sa ukoristila dva mínomety aj so zásobou munície a rýchlo to využili zasypávajúc Američanov vlastnými mínometnými granátmi.

Americký velitelia boli zhrozený z postupu oddielov SA a nečakaného ústupu vlastných jednotiek ktoré sa snažili dostať z dosahu nemeckých a amerických mínometov. Počiatočný názor že by sa skladisko nemalo bombardovať aby sa nezničil druhý vstup do kolónie vystriedalo presvedčenie o nutnosti uľahčiť svojim ťažko skúšaným jednotkám a tak sa delá Missouri znova natočili smerom k nemeckej línii obrany v ruinách skladiska. Tri salvy z predných ťažkých a stredných diel zasiahli obrannú líniu oddielov SA a Rohmovej mládeže a do vzniknutej medzery sa rýchlo nahrnuli povzbudený Američania. Rýchlo zväčšili prielom a obrannú líniu rozdelili napoly. V oblasti kde sa namecké obrana ťahala až k vodnej hladine američania obkľúčily zbytky Rohmovej mládeže a v druhom kotli sa ocitli zbytky delostreleckou paľbou zdecimovaných oddielov SA. Američania rýchlo postúpili k dverám vedúcim do kolónie a začali prenikať dovnútra.

Kreuzenke nasledovaný dupotom okovaných čižiem oddielu SA bežal chodbou k východu za skladiskom ktorý mali brániť jednotky SA a Rohmovej mládeže. Zrazu sa na konci chodby zjavili vojaci. Americký vojaci! Kreuzenke zareval ako starý lev a vypálil po nich dávku zo samopalu. Nepriateľský vojaci sa otočily a niekoľký padli na zem ranený alebo mŕtvy. Okolo Kreuzenkeho prebehol vpred oddiel SA vyzbrojený plameňometmi a chodbu zaplnilo ručanie šľahajúcich plameňov a výkriky šokovaných a pálených Američanov. Kreuzenke sledoval ako SA vytláčajú Američanov von z chodby a následovne aj von z kolónie.

Obloha nad fjordom sa začala zaťahovať hustými sivými mrakmi ktoré veštili snehovú fujavicu. Vedľa kotviacej Missouri prirážali k mólu transportné lode s posilami a tankami ktoré sa nalodily v prístavoch na juhovýchode USA. Tanky sa presúvali rýchlo do spleti ruín prístavu a potom medzi trosky skladiska kde už pre ne ženisti vytvárali priechody cez hromady trosiek a cez množstvo kráterov po bombách. SA však mala tiež niekoľko trumfov a cez dvere do kolónie ktoré teraz znovuobsadily oddiely SA sa vykradlo do ruín skladiska zopár odhodlaných členov Rohmovej mládeže ovešaných granátmi, mínami. a s panceirovými päsťami na chrbtoch a skryli sa medzi troskami. Len čo sa americké tanky priblížily na dostrel zasypala ich paľba z protitankových pästí a všade okolo lietali nemecké ručné granáty. Členovia Rohmovej mládeže zamínovali široké okolie pred vstupom do kolónie a vrátili sa späť do kolónie spolu s oddielom SA ktorý kryl vstup vyhodiac za sebou posledné otvorené dvere dovnútra kolónie. Američania stratily možnosť dostať sa dovnútra touto cestou. Navyše začal padať sneh a padal stále hustejšie a hustejšie.
Anarchizmus znamená, že môžeš byť slobodný, nikto ťa nemôže zotročiť, nikto ti nemôže rozkazovať, nikto ťa nemôže okradnúť, nikto ťa nemôže využívať. Znamená byť slobodný, robiť veci ktoré chceš robiť a nebyť nútený robiť veci ktoré nechceš.             
                           Alexander Berkman

poviedkar

  • Luftwaffe
  • Oberleutnant - nadporučík
  • Příspěvků: 426
  • Pechota, Letectvo, Námorníctvo, Tanky, Panzernet
Re: Projekt N
« Odpověď #23 kdy: Září 08, 2011, 10:14:23 »
Malý záškodnícky oddiel USMC sa len tak tak stihol vyhnúť oddielu SA vyzbrojenému plameňometmi a rýchlo prekĺzol cez druhé dvere  hlbšie do kolónie. Vojaci mali rozkaz vyhodiť do vzduchu generátory elektriny aby sa jednotky mohli konečne prestrieľoať cez hlavnú bránu dovnútra kolónie. Vojaci postupovali po pustých chodbách riadiac sa nápismi na stenách. Mierily priamo ku strojovni ktorá sa nachádzala hlboko v skalnom masíve fjordu. Vojakov prekvapilo že cestou nestretli ani živú dušu no nevedeli že Kreuzenke zhromaždil všetkých ľudí vo vyšších poschodiach a tam ich vyzbrojoval a vysielal brániť vstupy do kolónie. Vojaci zostúpili dlhým točitým schodiskom do údržbárskeho tunela a prebehli asi 500 metrov k dverám na ktorých priam svietil nápis STROJOVŇA -GENERÁTORY.

Vojaci sa nahrnuli do veľkej miestnosti kde sa z podlahy dvíhali zelené oblé kupoly generátorov. Každý sa rozbehol k jednému a pripojili na ne časované nálože. Nastavili ich na 1O minút a rýchlo vybehli von. Cestou späť ísť nemohli lebo čakali že tam bude strážiť SA. Vojaci rýchlo vybehli po točitom schodisku a hľadali cestu na vyššie podlažia. Objavili výťah ale neboli si istý či by ich stihol vyviezť hore kým by nálože explodovali. Vedľa výťahu však bolo vytesané schodisko ktoré sa kľukatilo hore do vyšších podlaží. Vojaci rýchlo vybehli na schodisko ktoré stúpalo hore a na druhej strane za stenou ktorá túto časť zakrývala pred pohľadom z chodby klesalo dole. rýchlo sa rozbehli hore po strmých a vysokých schodoch a čoskoro začuli tlmené dunenie explózií. Bomby konečne vybuchli a svetlá osvetľujúce schodisko zablikali a zhasli. Vojaci vytiahli príručné baterky a začali po schodoch stúpať ďalej hore.

Kreuzenke stál pyšne na malom mostíku klenúcom sa ponad vstupnú halu kolónie keď všetky svetlá zhasli. Splašene sa poobzeral vôkol seba zahalený v dokonalej tme. Na bránu už dopadli prvé projektily vystrelené ťažkým delostrelectvom z Missouri. Železobetón zastonal ale prvú várku vydržal. Ďalšia salva z hlavných delových veží na prove Missouri zadunela na bráne a tá praskla no odmietala sa zvaliť. Tretia salva zasiahla stred brány a tá vletela dovnútra nasledovaná radostným revom Američanov, útočiacou námornou pechotou a tankami s bielou hviezdou.

Kreuzenke ihneď ako na bráne zaduneli prvé údery nepriateľských striel vedel že je po všetkom. Naslepo sa pustil po mostíku držiac sa zábradlia späť k chodbe vedúcej hlbšie do splete podzemných tunelov kolónie a len čo sa brána vyvalila a on zbadal postupujúce vojsko zmizol v temnom tuneli.

Americké jednotky si prebíjali cestu dovnútra kolónie cez brániace sa oddiely SA ktoré len ťažko mohli odolať drvivému náporu no pokúšali sa ho aspoň zdržať. Veľa nemeckých oddielov už bolo prezbrojených plameňometmi a postup cez nimi obsadené priestory sa stal pre Američanov takmer nemožný. Našťastie nie všetky chodby boli tak dobre bránené a tak aj napriek rastúcim stratám sa americkým jednotkám darilo prenikať hlbšie do splete chodieb kolónie kde na nich číhala smrť na každom rohu. Americké tanky sa však v podzemí ukázali ako veľmi obmedzená sila a tých pár chodieb kam sa dostali sa čoskoro stalo silnými ohniskami bojov medzi obrancami z radov elitných oddielov SA a USMC kde sa obrancovia postupne vysiľovali a oslabovala sa tak aj obrana kolónie. Američania postupne napredovali a meter za metrom zaberali chodby kde sa vŕšily kopy spálených tiel. SA však niekoľko tankov dokázali vyradiť v chodbách a tak si vytvorily barikády cez ktoré sa Američania nemohli dostať. Podzemie sa čoskoro naplnilo pachom spálených ľudských tiel a čmudivým dymom horiaceho paliva zničených tankov no SA nekončila ani v najmenšom. Práve sa rozbiehala a chystala sa nasadiť vlastné tanky.

Malé pohyblivé tančíky určené pre boj v stiesnených podmienkah kolónie vyzbrojené dvojicou 20 mm kanónov uloženou vo vežičke  a jedným guľometom MG 45 uloženým v zadnej časti vežičky kryjúcim zadnú časť tančíku. Jednoduchý podvozok s deviatimi malými pojazdovými kolesami, hnacím kolesom a dvojicou napínacích kolies na ktorých sa posúval úzky pás. Tento trpaslík obsluhovaný tromi vojakmi Rohmovej mládeže alebo SA sa dokonale hodil pre boj proti postupujúcej USMC a vošiel aj do chodieb kam sa americké Shermany nevošli. Bohužiaľ pre obrancov sa v kolónii nachádzalo len čosi vyše 50 týchto tančíkov a aj napriek počiatočnému úspechu kedy vďaka novej špeciálnej prieraznej munícií dokázali tieto tančíky vyradiť niekoľko Shermanov sa museli stiahnuť práve pre nedostatok munície. Poškodené stroje neschopné boja ustupujúce posádky väčšinou vyhodily do vzduchu pričom častokrát tým spôsobily aj zával chodby kde tento tančík naposledy zastal. Tri kusy však padli Američanom do rúk nepoškodené alebo (v jednom prípade) len mierne poškodené.



Kreuzenke neveril že by Američania nechali cestu po povrchu nestráženú a hnal sa po tmavých chodbách osvetlených len jeho malou príručnou baterkou spleťou podzemia až na koniec fjordu k malému drevenému mólu v jeho najzastrčenejšom kúte ktoré používala opravárenská sekcia. Tu kotvil posledný Schnellboot ktorý kolónii ostal. Pre závažnú poruchu motora nemohol vyplávať proti unikajúcemu Bismarcku a na použitie proti Missouri nedostal rozkaz. Teraz tu už opravený pokojne čakal na svoj ďalší osud. Kreuzenke laickým pohľadom prebehol malý riadiaci pult v servisnej miestnosti hľadajúc nápis Nebelgerät. Našiel ho vedľa nenápadnej sivej páčky ktorú okamžite potiahol a rozbehol sa k Schnellbootu ktorý odviazal od móla a stojac na jeho palube preletel pohľadom brehy fjordu odkiaľ sa na hladinu znášaly chuchvalce hmly ktoré čoskoro všetko zakryjú a umožnia Kreuzenkemu bezpečný útek. Presunul sa za riadenie a naštaroval motory ktoré tlmene zahučali a voda okolo torpédového člna sa zavírila. Čln sa zavlnil a nesmelo zacúval od móla na voľnú hladinu.
Anarchizmus znamená, že môžeš byť slobodný, nikto ťa nemôže zotročiť, nikto ti nemôže rozkazovať, nikto ťa nemôže okradnúť, nikto ťa nemôže využívať. Znamená byť slobodný, robiť veci ktoré chceš robiť a nebyť nútený robiť veci ktoré nechceš.             
                           Alexander Berkman

poviedkar

  • Luftwaffe
  • Oberleutnant - nadporučík
  • Příspěvků: 426
  • Pechota, Letectvo, Námorníctvo, Tanky, Panzernet
Re: Projekt N
« Odpověď #24 kdy: Říjen 23, 2011, 08:56:18 »
Kreuzenke skočil na palubu a rýchlo sa presunul k riadeniu. Motory tlmene zahučali a voda okolo člna zavírila. Čln sa rozhúpal a nesmelo zacúval od móla na voľnú hladinu. Otočil Schnellboot v rastúcej hmle a orientujúc sa podľa mapy zamieril ku slobode. Pomaly ale predsa rýchlo si to Kreuzenke šinul po hladine fjordu k prístavným zariadeniam. Streľba ktorá sa ešte donedávna rozliehala medzi skalnými stenami teraz stíchla. Američania triumfovali aj keď sa im ho ešte stále nepodarilo zajať. A mal v pláne im ubziknúť. Držal sa čo najviac pri brehu fjordu aby sa vyhol ostražitým americkým jednotkám v prístave. Podľa  mapy minul južný okraj skladiska a zamieril priamo na východ severovýchod. Teraz mieril priamo k vstupu do úzkej časti fjordu. Uberajúc plyn motorom aby znížil hluk na minimum sa Kreuzenke plavil vpred. Hmla o niečo zredla a neďaleko zbadal obrysy americkej vojnovej lode. Pomaly ju minul a skusmo pridal motorom viac šťavy. Schnellboot povyrazil vpred a čoskoro sa hnal opäť naplno k východu z fjordu kde sa držala hustá hmla. Kreuzenke sa do nej vnoril a spomalil držiac sa teraz uprostred fjordu aby náhodou nevrazil do brehu. Malý čln si to šinul po hladine a Kreuzenke s prehľadom vybral zákrutu na konci fjordu kde vypadol z všadeprítomnej hmly. Pred ním sa otváral šíry oceán.

Pridal plyn a schnellboot vyrazil vpred ako dostihový kôň. Rýchlo sa mihol okolo posledných skál fjordu trčiacich z vody ako žraločie zuby a ocitol sa na voľnom mori. Kreuzenke zareval od radosti a nadšený vlastnou prefíkanosťou takmer prepočul zvuk lodnej sirény nesúci sa chladným vzduchom.

Oči sa mu hrôzou zúžili a pozrel na sever odkiaľ sa nieslo hlasné trúbenie. Obracal sa tam Americký torpédoborec ktorý tu držal hliadku proti možným nemeckým ponorkám ktoré by chceli ujsť z napadnutého fjordu. Hlavne jeho diel a guľometov sa už otáčali za schnellbootom ktorý vyšiel z fjordu. Kreuzenke strhol kormidlo doprava a čln rýchlo zamieril na juh nechávajúc za sebou bielu brázdu spenenej vody. Musel sa rýchlo dostať prečo od pomalšieho torpédoborca. Kreuzenke dúfal že sa mu podarí dostať z dosahu nepriateľských diel no v tej chvíli sa u diel torpédoborca zablyslo a neďaleko unikajúceho člna vytrysklo zopár vodných gejzírov. Kreuzenke sa snažil kľučkovať zväčšujúc vzdialenosť medzi ním a torpédoborcom ktorý teraz plával naplno no ani to Američanom nepomáhalo. Kreuzenke vedel že ho väčšia loď nedostihne a ide len o to ujsť jej z dosahu. V tom sa spoza skalnatého útesu za ktorým sa pevnina skrúcala viac na západ ohlodaná činnosťou mora vynoril druhý torpédoborec. Od Kreuzenkeho bol vzdialený sotva kilometer a schnellboot sa hnal priamo k nemu. Jeho delá hrozivo mierili priamo na Kreuzenkeho čln. Práve keď skrútol kormidlo sa pri ich ústiach zablyslo a schnellboot dostal plný zásah. Vybuchol s jeho zničený trup preskackal ešte zopár metrov po hladine kým sa definitívne nepotopil zasypávaný guľometnou paľbou blýžiaceho sa torpédoborca. Na vlnách sa hojdala len veliteľská brigadírka SA.
Anarchizmus znamená, že môžeš byť slobodný, nikto ťa nemôže zotročiť, nikto ti nemôže rozkazovať, nikto ťa nemôže okradnúť, nikto ťa nemôže využívať. Znamená byť slobodný, robiť veci ktoré chceš robiť a nebyť nútený robiť veci ktoré nechceš.             
                           Alexander Berkman

poviedkar

  • Luftwaffe
  • Oberleutnant - nadporučík
  • Příspěvků: 426
  • Pechota, Letectvo, Námorníctvo, Tanky, Panzernet
Re: Projekt N
« Odpověď #25 kdy: Březen 20, 2012, 10:29:46 »
Mohutná bojová loď si razila cestu besniacou výchricou a jej palubu zalievali obrovské vlny. Námraza a hrubá pokrývka ľadu s hrúbkou aj 20 centimetrov stažovali pohyb na palube a námorníci sochormi rozbíjali biely ľadový pancier aby lodi uľahčili.

Odkedy sme preplávali východne od súostrovia Falklandy zavesila sa nám za päty silná výchrica, ktorá nás zastihla kdesi na úrovni mysu Hoorn. Klesajúce teploty pod bod mrazu a silné vlnobitie trápili posádku až som napokon vydal rozkaz aby sa na palube zdržiaval len najnutnejší personál. Ten sa činil vo svojom boji s veternými mlynmi proti hrubnúcej ľadovej pokrývke na palube. Na mori sa rozpútalo hotové peklo. Voda sa dvíhala do desaťmetrových vĺn medzi ktorými zívali hlboké vodné priepasti čakajúce len na to až sa do nich zrúti loď a vlny ju v nich pochovajú.

AMPEGy sa podarilo vybičovať na 110% výkon a aj napriek rozbesnenému moru sa Bismarck šinul vpred k pobrežiu Antarktídy. S ďalekohľadom na očiach som sledoval prevaľujúce sa more. Zrazu sa mi zazdalo že v sivej clone dažďa vidím bielu masu. Znova som pozrel tým smerom a zbadal som obrovskú ľadovú horu plaviacu sa na vlnách.

-,,Ostro napravo!" zavelil som a kormidelník otočil kormidlom.

Loď sa takmer ihneď začala stáčať doprava a stále sledujúc ľadovú horu, ktorá sa znova a znova vynárala spoza vĺn som odhadoval jej vzdialenosť. 3000 až 5000 metrov od nás a prúd ju hnal k nám. Loď ju na rozbúrenom mori oboplávala v úctivej vzdialenosti a znova zamierila na juh. Čoskoro sa na okolí začali objavovať ďalšie ľadové kryhy a prikázal som znížiť rýchlosť na tretinu. Rádiová miestnosť sa zatiaľ snažila spojiť s kolóniou pre inštrukcie ale v éteri panovalo hrobové ticho. Rýchlo som pohľadom prešiel po mape nášho úseku Antarktídy hľadajúc vhodné miesto pre pristátie. Pobrežie kde sme predtým pristáli s ponorkou absolútne nevyhovovalo pre loď s rozmermy Bismarcku a tak som blúdil pohľadom po mape až som natrafil na akýsi chránený záliv s vysokými útesmi a podľa mapy dosť veľký aj pre našu loď. Lenže na mape k nemu chýbali hĺbky morského dna ktoré neboli vôbec zaznačené. Rozhodol som sa zariskovať a prikázal som kormidelníkovi aby zmenil kurz k vstupu do zálivu. Ďalekohľadom som sledoval more pred nami až som napokon zočil vysokú skalnú stenu do ktorej bilo more. Najprv som sa zľakol že sa rozrieštine o holú stenu ale potom som si všimol temný priechod v skalách. Poopravil som kurz a loď zamierila k vstupu do zálivu. More pri vstupe dosť penilo a prudko výrilo ale keď sa nad loďou týčili skalné útesy zavládol okolo nej pokoj a aj more sa trochu upokojilo. Pred nami v zálive svietili silné reflektory osvetľujúce celú vodnú plochu. Pred nami do zálivu trčalo dlhé betónové mólo ako stvorené pre zakotvenie našej lode. Prikázal som vypnúť motory a loď pomaly priplávala až k mólu. Okamžite sme začali s uväzovaním prístavných lán a na ľavoboku do vody spadla za mohutného rinčania kotevných reťazí kotva. Záliv zo všetkých strán pred besnením výchrice chránili vysoké útesy. Povypočutí hlásení zo všetkých častí lode som zišiel na palubu lode kde ma už na prove čakala trojica mužov odetých v hrubých kabátoch z medvedej kožušiny.

Oblečený v podobnom výstroji som k nim podišiel a spoznal prvého z nich.

-,,Profesor Schwarzmuller. Rád vás opäť vidím." povedal som na privítanie a profesorova zachmúrená tvár sa roztiahla v širokom úsmeve.
-,,Tiež vás rád vidím pán Gluckner." odvetil profesor obzerajúc si moje oblečenie.
-,,Takže je pravda že kapitán Steiner padol." skonštatoval profesor a jedným z jeho spoločníkov nervózne trhlo.
Anarchizmus znamená, že môžeš byť slobodný, nikto ťa nemôže zotročiť, nikto ti nemôže rozkazovať, nikto ťa nemôže okradnúť, nikto ťa nemôže využívať. Znamená byť slobodný, robiť veci ktoré chceš robiť a nebyť nútený robiť veci ktoré nechceš.             
                           Alexander Berkman

poviedkar

  • Luftwaffe
  • Oberleutnant - nadporučík
  • Příspěvků: 426
  • Pechota, Letectvo, Námorníctvo, Tanky, Panzernet
Re: Projekt N
« Odpověď #26 kdy: Červen 02, 2012, 09:14:32 »
Premeral som si neznámeho ale nevedel som si ho zaradiť do žiadnej zo skupín ľudí žijúcich v kolónii. Profesor si všimol môj skúmavý pohľad ale tváril sa že si to nevšíma a ďalej nepohnuto sledoval loď kotviacu za mnou.

-,,Kapitán mi pred smrťou odovzdal velenie nad loďou a kapitán Dietrich to nespochybnil." povedal som rozhodne a profesorovi z tváre zmizol jeho úsmev.
-,,Určite vás poteší že kolónia Nordburg padla!" vyštekol prudko.
-,,To som netušil." odvetil som úprimne.
-,,Je zarážajúce že padla po tom ako čo ste ju opustili a spolu s vami dezertovala aj posádka SS!" vyštekol profesor stále červenší.

Spomenul som si na škody ktoré sme kolónii pri svojom úteku spôsobily a usmial som sa.

-,,Pokiaľ viem tak ste boli o celej akcii vopred informovaný." odvrkol som rovnako zlostne ako profesor.

Tento rozhovor sa mi nepáčil a profesorove vystupovanie značilo pohromu. On však len skrivil gamby a nevraživo na mňa zazeral.

-,,Posádka kolónie Nordburg s nami zdieľala rovnaké poslanie! Tým že ste ju oslabili a následne padla ste nám našu prácu podstatne sťažili.
-,,My sme ju však neodhalily!" trval som na svojom.
-,,To je možné. No kým sa neskončí vyšetrovanie celej veci budete zbavený velenia nad loďou a budete  vykonávať strážne služby zodpovedajúce  vašej hodnosti!" zakončil rozhovor profesor a spolu s kumpánmi sa obrátil na odchod.

V tej chvíli som jedného z nich spoznal. Bol to major Karasch. Venoval mi krátky pohľad a zamieril za profesorom.

Radosť z návratu domov ma rýchlo prešla. Vo velení ma vystriedal kapitán Dietrich, ktorý síce nič nepovedal ale svojím správaním dával najavo že sa mu rozhodnutioe profesora Schwarzmullera nepáči. Z lode som si vzal svoje veci a bol som ubytovaný v biednych kasárňach ktoré využívala strážna brigáda, ktorá mala za úlohu hliadkovať v ľadovej pustatine na povrchu nad kolóniou. Našťastie sem ku mne preradili aj môjho starého parťáka trola a tak som mal pri svojich nových povinnostiach strážnika aspoň nejakú spoločnosť.

Dni ubiehali monotónne ako vždy pri stráži a my sme sa snažili v bielej pustatine rozoznať niečo čo by bolo aspoň trochu zaujímavé. Riešenie môjho prípadu zatiaľ postupovalo slimačím tempom. Asi po troch mesiacoch po nástupe do strážnej služby som bol s trolom na stráži. Už 15 minút sme mrzli v snežnom pekle zvanom Antarktída. Ja som bol navlečený v hrubých nohaviciach z medvedej kože a hrubého bieleho kabátu z rovnakého materiálu ako nohavice. Na hlave som mal nasadenú polárnu helmu a na očiach polárne okuliare proti oslepnutiu z odrazu slnka na snehu. Toto oblečenie ma chránilo pred mrazivým severákom a s trolom sme nahlas premýšľali nad tým aký smer má severný vietor keď preletí ponad južný pól.
Anarchizmus znamená, že môžeš byť slobodný, nikto ťa nemôže zotročiť, nikto ti nemôže rozkazovať, nikto ťa nemôže okradnúť, nikto ťa nemôže využívať. Znamená byť slobodný, robiť veci ktoré chceš robiť a nebyť nútený robiť veci ktoré nechceš.             
                           Alexander Berkman