Anketa

Ako sa vám páči táto poviedka?

Skvelá
5 (38.5%)
Celkom ujde
7 (53.8%)
Slabá
1 (7.7%)
Hrôza
0 (0%)

Celkem hlasů: 13

Autor Téma: Projekt N  (Přečteno 14641 krát)

0 uživatelů a 1 Host prohlíží toto téma.

poviedkar

  • Luftwaffe
  • Oberleutnant - nadporučík
  • Příspěvků: 426
  • Pechota, Letectvo, Námorníctvo, Tanky, Panzernet
Projekt N
« kdy: Listopad 18, 2010, 02:26:12 »
Bunker

30. apríl 1945. V nepriateľmi obkľúčenom hlavnom meste tretej ríše sa v bezpečí železobetónového bunkru krčil nad mapami zlomený starec. Kedysi hrdý vodca teraz len bezmocne šermoval rukami a s chrčivým vzdychaním presúval po mape neexistujúce armády. Vedel že je to jeho koniec ale nechcel si to nahlas pripustiť. Pohľad mu zaletel k jeho izbe. Na stolíku tam ležal jeho Walther. Jedna guľka a bolo by po všetkom.
Nie! To neurobí! Nie kým nebude vedieť že o budúcnosť Tretej ríše je postarané. Na hrubé oceľové dvere natreté hnusnou sivou farbou ktosi zaklopal.
-,,Vstúpte!" povedal starec a do miestnosti vstúpil mladý adjutant.
-,,Mein fuhrer. Máte tu súrny telefonát z vedeckého strediska." oznámil vojak.
Starec len nemo prikývol a natiahol ruku k telefónu. Trasúcimi sa bledými prstami zovrel čierny plast a zdvihol slúchadlo.
-,,Tu je fuhrer. Hovorte!" povedal pevne sa ovládajúc, do slúchadla.
-,,Mein fuhrer. Projekt N je plne funkčný!" zaznelo z druhej strany.
Starec sa usmial. Konečne mohol pomstiť túto pohromu. Oplatiť rovnakou mincou to čo dostal od Spojencov.
-,,Pokračujte podľa smernice SG 113! Ciele sú: New York, Moskva, Londýn a Washington! Sieg Heil!" povedal starec a položil slúchadlo.
Narovnal sa a zamieril do svojej izby. S neustávajúcim úsmevom na perách vzal zo stolíka zbraň a priložil si ju k hlave. Potom ju však pomaly presunul k ústam a strčil si ju hlboko dovnútra. Chladný kov ho pošteklil na perách a na jazyku sa mu zachytila pachuť oleja. Zavrel oči a potiahol kohútik. Pred očami zbadal naposledy nemeckú orlicu a potom už len tma.
Anarchizmus znamená, že môžeš byť slobodný, nikto ťa nemôže zotročiť, nikto ti nemôže rozkazovať, nikto ťa nemôže okradnúť, nikto ťa nemôže využívať. Znamená byť slobodný, robiť veci ktoré chceš robiť a nebyť nútený robiť veci ktoré nechceš.             
                           Alexander Berkman

poviedkar

  • Luftwaffe
  • Oberleutnant - nadporučík
  • Příspěvků: 426
  • Pechota, Letectvo, Námorníctvo, Tanky, Panzernet
Re: Projekt N
« Odpověď #1 kdy: Listopad 18, 2010, 03:08:00 »
Vitajte doma!



O 30 000 kilometrov južnejšie sa na pláňach zamrznutej Antarktídy preháňal zúrivý vietor. Pobrežie lemované skalami a ľadovými horami pretínala sivá masa betónu. Trčala do ľadovej vody ako výhražný prst. Vedľa nej stála priviazaná ponorka. Ladný sivý trup pretínali biele pásy maskovania. Z jej paluby sa na mólo hrnulo asi 50 mužov. V huňatých čiernych kožuchoch na ktorých sa blýskali výložky SS sa držiac železnej reťaze natiahnutej cez mólo presúvali proti zúriacej víchrici k svetlám na pláži. Bola to poriadna drina. Keď napokon celá skupina dosiahla svetlá zbadali vojaci dve vysoké stĺpy verejného osvetlenia osvetľujúce oceľové vráta vsadené do železobetónového bunkru. Mliečne biele svetlo zalievalo chladné dvere a nad nimi sa vo svite lámp vypínala nemecká orlica držiaca hákový kríž vytesaná do skaly nad vrátami. Prvý z mužov zdvihol päsť a rázne zabúchal na vráta. V nich sa zjavil malý otvor, z ktorého si mužov výhražne obzrelo obrovské oko.



-,,Legitimáciu!" zavrčal zvnútra hlas ktorý bol skôr zvierací než ľudský.
Muž čo zaklopal zdvihol pravú ruku a na nej sa čosi striebristo zalesklo. Oko blyslo pohľadom po tom predmete a otvor sa zavrel. Ozvalo sa škrípanie a vráta sa začali otvárať. Mohutné krídla sa rozpojili a odhalili dlhú teplo osvetlenú chodbu zo železobetónu vedúcu hlbšie do skaly.
Vo dverách stála obrovská bachratá postava. Merala aspoň 5 metrov a mohla vážiť asi ako dospelý slon. Obrovské mocné ruky ako radlice buldozérov držala od tela ktoré pokrývali lesklé zeleno sivé šupiny. Obluda stála na dvoch nohách hrubých ako storočný dub. Na vrchole tohoto všetkého trónila malá hlava. Veľká asi ako futbalová lopta, bez uší len s jedným obrovským okom a širokým záhybom kože predstavujúcim ústa. Na hlave mala táto ozruta narazenú prilbu a na ľavej ruke poniže ramena mala uviazanú nemeckú vlajku s veľkým hákovým krížom. Muži prešli okolo strážcu brány a zameirili po hladkej žulovej podlahe vpred. Obrovitý strážca znova zavrel dvere a sadol si do ,,výklenku" na boku chodby.
50 Mužov kráčalo v naleštených, vysokých, čiernych čižmách chodbou. Po oboch stranách chodby sa teraz čoraz častejšie zjavovali tmavé oblúky tunelov z ktorých na chodbu ústili hladké lesklé páry koľajníc. Všetko tu vyzeralo pusto. Samozrejme až na strážcu čo stál pri vstupnej bráne. V tom sa ozvalo tiché rinčanie a bzukot a z tmavého tunela sa vynorila malá železničná súprava. V lokomotíve celkom vpredu sedel muž v bielom plášti. Skĺzol pohľadom po príchodzích a zastavil s vláčikom uprostred chodby. Za lokomotívou sa ťahalo 10 vagónikov so sedadlami. V jednom vagóne mohli pohodlne sedieť piati muži.
-,,Vítam Vás u nás." vyskočil muž z lokomotívy a podával ruku všetkým okolostojacim.
-,,Volám sa profesor Schwarzmuller. Vediem toto skvelé zariadenie a výskum scharnovho žiarenia." povedal muž v plášti a naznačil vojakom aby si sadli do pristavených vagónikov.
Profesor Schwarzmuller bol chudý päťdesiatnik s plešinou ovenčenou šedivými vlasmi. Na veľkom orľom nose mal nasadené malé okrúhle okuliare a pod ním mal úhľadne upravené sivé fúzy. Najvýraznejšie na ňom však boli oceľovosivé oči ktoré si vojakov veselo premeriavali.
Len čo sa vojaci usadili vo vagónoch sa celá súprava pohla vpred. Žlté vagóniky pripomínali banícke vláčiky doma v Nemecku ale lokomotíva bola pre ich tak trochu záhadou. Vyzerala ako obyčajná lokomotíva ale nepočuli príznačný zvuk dieselového motora alebo nebodaj hukot parného kotla.
-,,Bude to asi elektromotor." hádal ktorýsi vojak.
-,,Ale nevidieť batérie." odvrkol druhý.
-,,Lokomotíva ide naozaj za pomoci elektromotora ale prúd čerpá priamo z koľajníc. Slaboprúd." vysvetlil profesor stručne keď začul o čom sa tí vojaci vzadu bavia.
Celá skupina sa viezla asi pol hodinu rovnou klesajúcou chodbou keď prešla súprava cez klenutý priechod do obrovskej podzemnej haly. Vysvietená silnými reflektormi visiacimi pod stropom sa zjavila v plnej kráse. Hala mohla byť aj sto metrov vysoká a tri kilometre dlhá. Na šírku mohla mať asi tak dva kilometre. Pracovalo v nej plno ľudí. Zobďaleč stála obrovská lokomotíva pred ústím čierneho tunela. Bola veľká asi ako torpédoborec a jej čierne telo vyzeralo hrozivo. Vysoko pod stropom pracovali žeriavy prepravujúce rôzne stroje a materiál po tejto hale. Vojaci tu rozoznali naukladané hlavne tankov aj z vežami. Po hale tiež pochodovalo množstvo vojakov. Všetko to boli príslušníci SS v čiernych uniformách. Malá lokomotíva zamierila pozdĺž steny haly a mierila teraz preč od svojej obrovskej sestry. V hale pracovalo aj veľa oblúd podobných strážcovi brány. Niektoré boli ešte väčšie ale jedna od druhej sa veľmi nelíšili. Celá súprava zrazu zastala a profesor Schwarzmuller vyzval vojakov aby ho nasledovali. 50 úžasnutých vojakov šlo za ním cez oceľové dvere do priestornej a luxusne zariadenej ubytovne. Vojaci sa ocitli vo vyhriatej hotelovej hale vykladanej drevom. Na podlahe z tmavého dreva boli porozkladané huňaté kožušiny z ľadových medveďov a rozmiestnené tu boli aj pohodlné plyšové kreslá. Za malým pultom stál vystrojený recepčný. V priliehavom frak prijal od profesora akýsi lístok a vzápätí už vojakom podával kľúče od izieb. Malé runové číslo vylisované na čiernom štítku a mylý mosadzný kľúčik ich uviedli do ich izieb. Neboli to nijaké honosné apartmány. V 1 izbe sa museli ubytovať 3 vojaci, ktorý mali k dispozícií 3 postele, rádio, gramofón s platňami a malú poličku na knihy v ktorej nesmel chýbať výtlačok knihy Mein Kampf. Vojaci sa najprv zbavili zimného oblečenia lebo vnútri komplexu panovalo príjemné teplo sálajúce z veľkých radiátorov pri stenách. Kožuchy chrániace vojakov pred extrémnym chladom spočinuli v skrini a vojaci sa navliekli do vychádzkových uniforiem. Spoločne zišli točitým schodiskom vysekaným do skaly  do vstupnej haly a tam ich už čakal profesor Schwarzmuller. Biely plášť vymenil za ošúchané sivé sako a s nezmeneným úsmevom a žiariacimi očami viedol vojakov von. Vedľa neho kráčal kapitán Himmelstoss. Vysoký blonďák s modrými očami, snehobielou pokožkou a malým nosom ktorý mohol byť prototypom čistého Árijca. V uhľovočiernej vychádzkovej uniforme s brigadírkou na ktorej sa blýskala lebka so skríženými hnátmi na hlave a o vysokých naleštených čiernych čižmách kráčal vedľa profesora a viedol s ním nenútenú konverzáciu o opeľovaní kvetov.
Skupinka míňala pracujúcich robotníkov a teraz rozoznali vojaci aj ponorkové veže zavesené vysoko nad zemou na lanách žeriavov. Presúvali sa do inej časti haly k montáži. Čoskoro profesor aj s vojakmi dorazili k veľkému neónovému pútaču upozorňujúcemu na prítomnosť jedálne. Vojaci sa pri ohľade naň museli pousmiať. Pripomenulo im to Paríž. Vnútri jedálne stálo asi sto dlhých drevených stolov. Pri niektorých sedeli robotníci no iné boli prázdne. Skupinka zamierila cez jedáleň k výdajnému pultu.
-,,Toto je Hans. Najlepší kuchár pod slnkom a ľadom. On sa bude starať o vaše žalúdky." vysvetlil profesor Schwarzmuller ukazujúc na bachratého kuchára stojaceho za pultom vrhajúceho nevrlé pohľady na príchodzích.
Profesor si to však nemienil všímať a viedol vojakov ďalej. Postupne prešli cez celú halu a zoznámili sa s jednotlivými sekciami pracujúcimi v hale. Napokon sa vrátili späť do svojich izieb. Na druhý deň sa mali hlásiť v Sekcií telovýchovy a výskumu.
Anarchizmus znamená, že môžeš byť slobodný, nikto ťa nemôže zotročiť, nikto ti nemôže rozkazovať, nikto ťa nemôže okradnúť, nikto ťa nemôže využívať. Znamená byť slobodný, robiť veci ktoré chceš robiť a nebyť nútený robiť veci ktoré nechceš.             
                           Alexander Berkman

poviedkar

  • Luftwaffe
  • Oberleutnant - nadporučík
  • Příspěvků: 426
  • Pechota, Letectvo, Námorníctvo, Tanky, Panzernet
Re: Projekt N
« Odpověď #2 kdy: Prosinec 20, 2010, 02:52:52 »
Podivné skutočnosti a telovýchova


Ráno som sa prebral práve včas. Obzrel som sa okolo seba a zbadal som Johana a Seysa ako tiež vstávajú z postelí. Začal som si obliekať nohavice a keď som ich mal bezpečne na sebe zamieril som k umývadlu v kúpeľni.Blankytne modré kachličky v kúpeľni odrážali mliečne biele svetlo, ktoré ma pichalo do očí. Umyl som si tvár pod studenou vodou a vrátil sa k svojej posteli. Navliekol som si zvyšok uniformy a skontroloval svoj výzor vo veľkom zrkadle. Bol som hotový skôr než oni dvaja a tak som ich čakal.
 Johana som spoznal až v prístave. V La Rochelle ho už poznali ako puntičkára a on poznal podniky v La Rochelle ako nikto iný. Špinavé blond vlasy, modré oči, orlí nos, chudé líca a úzke pery. sem tam na tvári peha ale inak Árijec ako remeň. Počas plavby si stále dookola čítal Mein Kampf a Bibliu. Trochu divné ale nie neobvyklé. aj ja som si čítal Bibliu no nie vždy keď to bolo možné. Pre Johana som čoskoro našiel pravé pomenovanie - introvert!
 Seys bol jeho presným opakom. Havranie vlasy mu padali do čela a jeho orieškovo hnedé oči dokázali každého prevŕtať skrz naskrz. Stretol som ho vo výcvikovom centre Hasayom v Maďarsku. On a ja sme prešli celým výcvikom a len nás dvoch pridelili k Liebstandarte Adolf Hitler. Nikdy nemal ďaleko k nejakému baru či inej dobrej zábave a počas plavby sem trávil veľa času na hliadke vo veži. Aj kapitán si ho pochvaľoval. Neraz naznačil že by takého bystrookého námorníka bral všetkými desiatimi. Aj Seys bol pravý Árijec.
 Keď sa konečne riadne ustrojili vyšli sme spoločne na dlhú chodbu vedúcu k schodisku. Huňatý červený koberec tlmil naše kroky a my sme čoskoro zastali na schodisku. Už od prvého dňa čo sme boli ubytovaný v tomto hoteli som to schodisko nenávidel. Z točitého schodiska sa mi krútila hlava a tak som len opatrne zišiel do vstupnej haly. V nej teraz visel veľký obraz Vodcu. Čierna páska na ňom nám pripomenula že už nie je medzi nami. smutné vedomie opustenosti nás zaplavovalo po večeroch no teraz nás pri srdci bodla výčitka za všetky nevykonané skutky. Na recepcií už čakali ostatný. Kapitán Himmelstoss našťastie prišiel až po nás. Bol to tvrdý chlapík. Neznášal neskoré príchody a vedel dať pocítiť svoju nespokojnosť. Len nerád spomínam na jeho obľúbený bičík z čias služby v LSSAH. Zopár jaziev od neho mám aj ja. No nezatrpkol som preto voči nemu. Keď bolo treba zbil nás. Ak však bolo treba pochváliť tak šampanské tieklo prúdom. Povrávalo sa že vraj ešte pred naším príchodom pod jeho velenie, za čias postupu na Astrachaň pre jednotku zaobstaral najlepší ruský kaviár!!! Jednotka po ňom síce 3 týždne strávila na maródke ale všetkým neobyčajne chutilo.
Himmelstoss si nás na recepcií prezrel od hlavy až po päty. Beda nám ak by našiel čo i len jedinú smietku na uniforme. Mňa si prezrel ako posledného. Dlho ma skúmal pohľadom dravca čakajúceho na korisť kedy vylezie z úkrytu no potom sa usmial a kývol nám aby sme ho nasledovali.
Pobrali sme sa vo vzornom dvojstupe za ním a ja som začal premýšľať nad jeho priezviskom. Zdalo sa mi povedomé. Himmelstoss bol predsa ten poručík či kto v Remarqovej knihe. Radšej to však pred ním nespomeniem aby sa nenaštval. Knižný Himmelstoss totiž nebol veľmi príkladným nacionálnym socialistom. Najprv nás vedie do jedálne kde nám nevrlý kuchár Hans podáva raňajky. Zhltneme ich pri najbližšom stole a už kráčame za Himmelstossom k vedeckému oddeleniu. Cestou vidíme našu ponorku naloženú na jednom veľkom vagóne. Zrejme ju sem vytiahli v noci. dve obludy čistia jej trup od nečistôt a my sa nestačíme čudovať. No už sme vnútri vedeckej sekcie. Profesor Schwarzmuller, ten veselý chlapík nás vedie do posluchárne a my si sadáme do lavíc. Pripadám si ako na vysokej škole v Ulme. Len okná, ktoré do ulmskej posluchárne vpúšťali denné svetlo tu chýbajú. Profesor nám začína vysvetľovať zloženie osadenstva kolónie Neu Schwabenland  v ktorej teraz žijeme i my. Naším cieľom je znovuobnovenie Tretej ríše akýmikoľvek prostriedkami do roku 2000. To vieme už dlhšie. spočiatku je rozprava o spoločenskom rozdelení kolónie nudná ale potom profesor dospel k otázke oblúd pracujúcich v komplexe.
-,,Určite ste si všimli našich spolupracovníkov." povedal profesor a uprel spýtavý pohľad na svojich poslucháčov.
Odpoveďou mu bolo rozpačité ticho.
-,,My im tu hovoríme Trollus Domesticus. Alebo inak Trol domáci. Môžete však použiť aj názov trol. Je to jedno a to isté." povedal profesor a zbadal pobavené úškrny na tvárach niektorých poslucháčov.
A ja sám som sa čudoval ako mohli tak múdre hlavy prísť na tak detské pomenovanie.
-,,Je vám snáď niečo smiešne na mene Trol?" spýtal sa profesor dotknuto za čo sa Himmelstoss odmenil previnilcom vražedným pohľadom.
-,,Pokračujte profesor." vyzval ho Himmelstoss napokon.
-,,Ako som už povedal. Tieto tvory voláme trolovia. Objavili sme ich pri výkopových prácach v sektore FE." povedal profesor ukazujúc na farebnú mapu kolónie.
-,,Títo tvorovia sú priemerne bystrí ako 12 ročné dieťa, sú však silný a dokážu sa naučiť hovoriť. Divoký trolovia sú zúrivé beštie útočiace z dobre skrytých výklenkov či dier. človeka roztrhnú napoly ako nič. Dokázali sme ich však skrotiť a za pomoci ťažkých zbraní teraz tvoria časť obrany kolónie. Dávajte si však pred nimi pozor na jazyk! Vedia byť nedotklivý a slová ako obluda či beštia ich privolávajú do zúrivosti." varoval nás profesor a na tabuľu zavesil ilustrovaný prehľad trolov.
-,,V našej kolónií chováme iba jeden druh trolov. Trol domáci, vyšľachtený z pôvodného druhu trola skalného, ktorý skvele vidí v tme a je neobyčajne silný a húževnatý. Mimo kolóniu však žije viacero divých druhov trolov. Najrozšírenejší sú však trolovia vodný a ľadový. Vodný trolovia žijú výlučne vo vode ale ak chcú tak z vody vynoria svoje chápadlá a tie potom rozložia na pláži alebo v blízkosti svojej nádrže. Ak stúpite na takéto chápadlo to sa okolo vás bleskovo ovinie a už ste v ľadovej vode a pozeráte sa smrti do očí. Alebo trolovi. Podľa toho čo uvidíte skôr. Potom tu máme ľadových trolov. Tý žijú v ľadových jaskyniach. Sú to majstrovský lovci. Zamaskujú sa tak že splynú z ľadom a keď sa ocitnete v ich blízkosti tak sa po vás vrhnú ako lačné psy. Ak chcete vedieť ako ich zneškodniť tak zájdite za majorom Karaschom. Ten vás poučí." odporučil nám profesor a výklad sa znova vrátil do nudných koľají.
Profesor teraz pol hodiny vykladal čosi o kvantovej mechanike a snažil sa nám vštepiť do hláv čo to zo systémového zloženia subatomárnej mechaniky na princípe antigravitačnej hmoty. Potom nás však ohúril.
-,,Presne podľa tohoto Einsteinovho príkladu sme vytvorili prístroj, ktorý dokáže túto energiu vytvoriť. Výsledkom bola hmota vznášajúca sa vo vzduchu bez akejkoľvek pomoci ale veľmi váhovo nestabilná. Náprstok tejto hmoty môže vážiť nič ale aj toľko čo štyri Slnká. Využili sme však túto hmotu v našom skvelom generátore a vytvorili sme tak nezastaviteľnú elektráreň. Anti Magnetický Pulzný Ederheimov Generátor. Pomenovaný po zosnulom kolegovi ktorý pri skúmaní princípov jeho činnosti zahynul. Skrátene mu hovoríme AMPEG. Tento generátor sme jemne upravili a skúšobne vložili do našich najmodernejších lietadiel. Nový Me 262 dosiahol s AMPEGom rýchlosť až 1124 km/h. Antimagnetický generátor pracuje na systéme obrátenej gravitácie vyžarujúcej z antigravitačnej hmoty. Generátor sme testovali na nových tankoch, ponorkách, lodiach a ručných zbraniach. Naše tanky zvýšili 20 násobne svoju pohyblivosť a rýchlosť. AMPEG navyše kvôli nulovým splodinám vyriešil problém našich dieselelektrických ponoriek so spotrebou vzduchu v spaľovacom motore. Upravená ponorka typu VII C vydržala pod vodou týždeň bez vynorenia a len nedostatok vzduchu spôsobený dýchaním posádky prinútil posádku k vynoreniu. Za pomoci šnorchla alebo zásoby stlačeného vzduchu by sa však činnosť ponorky rapídne predĺžila. AMPEG je preto čistý a veľmi vhodný zdroj energie pre naše vojnové stroje ale aj pre priemysel." povedal profesor a my sme si pred očami prestavili továrne bez komínov chrliace zbrane pre armádu a potraviny pre naše rodiny doma.
Potom som si spomenul na zbombardovanú, podmanenú vlasť a naplnila ma vlna zúrivosti.
Po prednáške nás profesor zaviedol do veľkej bielej vykachličkovanej miestnosti ktorá bola napoly predelená stenou v ktorej bolo zasadené veľké okno a za ním sa nachádzali ďalší vedecký pracovníci v bielych plášťoch. Obsluhovali množstvo komplikovaných zariadení s množstvom páčok a malých svietiacich gombíkov.
Z ukrytého reproduktora sa ozval mäkký ženský hlas.
-,,Vyzlečte si všetky šaty okrem spodného prádla a uložte si ich do vodotesných skriniek v stene po vašej ľavici."
Rýchlo sme všetci poslúchli a naše uniformy skončili úhľadne poskladané v malých skrinkách zabudovaných v stene.
-,,Upažte prosím a uvoľnite sa." ozval sa hlas znova.
Všetci naraz sme upažili a ja som si začal pripadať ako na rozcvičke. Potom sa v strope nad nami zjavili malé otvory a z nich sa k nám spustili lekárske hadičky aj  ihlami na koncoch. Ihly sa sami zapichli do mojich rúk a na tvári mi pristála dýchacia maska. Aj napriek hrôze z tých "samohybných ihiel" som sa ani nepohol.
-,,Zachovajte pokoj. Prebieha výživový proces." ozvalo sa z reproduktora a z malého zamrežovaného otvoru v podlahe sa do miestnosti začal valiť prúd studenej zelenej vody.
Len čo sa dotkla mojich bosých nôh ucítil som v nich neznesiteľné mravčenie. Vzápätí s ním mi začali oťažievať ruky a rozlievala sa mi v nich horúčava. Otočil som hlavou a zbadal som rovnakú zelenú tekutinu ako je tá čo prúdi z podlahy tečúcu cez hadičky do môjho tela. Horúčava a mravčenie ktoré som sa doposiaľ snažil potláčať sa stali neznesiteľnými. Zelená tekutina mi teraz siahala poniže pásu a rýchlo stúpala. Moje telo sa kŕčovito hádzalo a rozstrekovalo zelenú tekutinu vôkol seba. Ostatný na tom neboli o nič lepšie. Himmelstoss v tranze nacvičoval čosi ako foxtrot. Inokedy by som sa schuti rozosmial ale teraz ma pútala vlastná situácia. Voda mi vystúpila po prsia a cítil som akoby som mal namiesto tela obrovské mravenisko ktoré niekto podpálil. Už mi tekutina siahala po krk keď som sa pozrel dole. Moje telo, ktoré bolo už predtým plné vytrénovaných svalov sa nafukovalo. Svaly na nohách som už mal ako kulturista a neprestávalo to. Skôr než som sa spamätal sa hladina zelenej tekutiny nado mnou zavrela.
-,,Tak a som v náleve." pomyslel som si a naraz ma začal premáhať spánok.
Posledné čo som videl pred tým ako som zaspal bol zelený obraz profesora Schwarzmullera stojaceho za sklom v pozorovacej miestnosti. Potom ma obklopila tma.
Anarchizmus znamená, že môžeš byť slobodný, nikto ťa nemôže zotročiť, nikto ti nemôže rozkazovať, nikto ťa nemôže okradnúť, nikto ťa nemôže využívať. Znamená byť slobodný, robiť veci ktoré chceš robiť a nebyť nútený robiť veci ktoré nechceš.             
                           Alexander Berkman

poviedkar

  • Luftwaffe
  • Oberleutnant - nadporučík
  • Příspěvků: 426
  • Pechota, Letectvo, Námorníctvo, Tanky, Panzernet
Re: Projekt N
« Odpověď #3 kdy: Únor 09, 2011, 02:14:10 »
Prevoz

Prebral som sa stále ponorený v zelenej tekutine. Napodiv som sa cítil skvelo. Po miestnosti nebolo ani chýru ani slychu a ja som sa ocitol uzavretý vo vysokom sklenenom valci naloženom na malom vagóniku. Predo mnou sa viezli ostatný druhovia. Najprv som sa zdesil  lebo vláčik nás ťahal vpred dosť rýchlo. Túto časť kolónie som doteraz nepoznal. Koľajnice sa kľukatili úzkym oválnym tunelom, ktorého steny boli obložené rovnakými bielymi kachličkami ako vyšetrovacia komora, v ktorej som bol naposledy. Jedna zákruta striedala druhú a vždy ma zaplavil strach že sa moja nádoba prevrhne a ja sa zabijem pod kolesami uháňajúceho vlaku.
Vedľa mňa plával v nádobe blok s papierom a pero. Papier bol napodiv celý. Zrejme nejaký špeciálny druh do vody. Obyrel som si čo som zo seba mohol v tak stiesnenom priestore vidieť. Môj hrudný kôš bol trikrát väčší ako predtým. Ruky som mal veľké a celé posiate hrboľmi vypracovaného svalstva. Cítil som sa mocný. A zúrivý! Ale iba chvíľu. Zúrivosť pominula tak rýchlo ako prišla a ja som vzal do ruky pero a blok.

-,, Kde to som?" napísal som skôr z nudy ako zo solídnej zvedavosti.
Aké však bolo moje prekvapenie keď sa na papieri zjavila odpoveď.
-,, V tuneli vedeckej sekcie kolónie. Presúvame Vás do výzkumného centra."
Neveriacky som civel na ten kus papiera pred sebou.
-,, Kto ste?" napísal som, dychtivo očakávajúc odpoveď.
-,, Strojvodca." zjavilo sa na papieri krátko.
-,, Ste tu dlho?" napísal som naplnený detskou zvedavosťou.
-,, Desať rokov." odvetil mi neznámy strojvodca.
Zmocnil sa ma divný pocit. Zrazu mi všetky myšlienky vyfučali z hlavy preč a ja som nevedel čo mám na ten kus papiera napísať.
-,, Žijete tu sám alebo aj s rodinou?" napísal som napokon.
-,, S rodinou. Mám tu dve deti." zjavilo sa na papieri a ja som pocítil ako ma pichlo pri srdci. Ja som svoju rodinu nepriviedol.

V tej chvíli sa celá súprava dostala von z tunela a ja som sa ocitol v obrovskej hale. Sivé betónové steny stúpali vysoko hore a skalnatý strop podopierali hrubočizné stĺpy. Priestor bol dobre osvetlený  a pohybovalo sa tu mnoho ľudí v bielych plášťoch.
Medzi nimi sa pohybovali vysoké postavy trolov so žltými stavebným prilbami nasadenými na hlavách. Lokomotíva zastala a ja som si mohol lepšie obzrieť celý priestor keď v tom som zbadal ako sa od prednej časti súpravy blíži postava trola.
Na hlave mal modro-bielu pásikavú prilbu. Zastal pri jednom z vagónov a do rúk schytil nádrž so spiacim kamarátom. Zdvihol ju oboma rukami a opatrne sa spustil krížom cez halu k veľkej bráne zasadenej v náprotivnej stene. Keď k nej prišiel zložil opatrne valec s plávajúcim človekom na zem vedľa nej a vrátil sa po ďalší. Tak tam pomaly nosil aj ostatných mužov zavretých vo valcoch až prišiel rad aj na mňa. Mohutný trol zastal pred mojím valcom a skúmavým pohľadom si prezrel číslo na spodnej časti valca. Potom jedným hrubým prstom ukázal na plávajúci blok a potom na seba. Nechápal som čo tým chce povedať a tak som len hlúpo civel do jeho jediného oka snažiac sa plávajúci v tekutine aspoň pokrčiť plecami. Potom to však zopakoval a na záver zdvihol palec hrubý ako moja päsť uisťujúc ma tak že je všetko v poriadku a záhyb jeho úst sa nebezpečne vykrivil a odhalil tak zažltnuté, krivé zuby pripomínajúce rozpukané náhrobky na starom cintoríne.
Trol schmatol môj valec a opatrne sa s ním pobral k ostatným preneseným valcom čakajúcim pri bráne. Až teraz som si uvedomil čo asi znamenalo to vykrivenie úst.
Trol sa na mňa usmieval!
Teraz som si začal lepšie prezerať tvora čo ma niesol. nebolo v podstate čo obdivovať lebo všetci trolovia boli rovnaký ale tento sa predsa len odlišoval. Cez brucho sa mu tiahla dlhá tmavá jazva. Vyzerala akoby ju spôsobil nejaký pazúr alebo rezný nástroj ktorý potreboval poriadne naostriť. Okraje jazvy sa rozvetvovali na všetky strany a vytárali čudesnú spleť pripomínajúcu mapu.
Trol ma niesol o vláčika asi tak dvesto metrov a položil medzi ostatných kamarátov. Potom sa otočil a dlhými krokmi zamieril k súprave čo nás priviezla. Lokomotíva na nej bola oveľa väčšia ako tá ktorú riadil profesor Schwarzmuller. Trol sa zastavil vedľa prázdnej lokomotívy a začal sa súkať dnu. Bol to náš rušňovodič!
súprava sa pomaly rozbehla a zmizla v ústí tunela na druhej strane haly. Po nás začali cez bránu prichádzať vedecký pracovníci na malých vozíkoch s dvoma dopredu trčiacimi ramenami obalenými hrubou vrstvou gumy. tieto ramená zovreli medzi sebou každý valec a zmizli s ním za bránou. Aj mňa takto previezli.



Pokračovanie
Anarchizmus znamená, že môžeš byť slobodný, nikto ťa nemôže zotročiť, nikto ti nemôže rozkazovať, nikto ťa nemôže okradnúť, nikto ťa nemôže využívať. Znamená byť slobodný, robiť veci ktoré chceš robiť a nebyť nútený robiť veci ktoré nechceš.             
                           Alexander Berkman

poviedkar

  • Luftwaffe
  • Oberleutnant - nadporučík
  • Příspěvků: 426
  • Pechota, Letectvo, Námorníctvo, Tanky, Panzernet
Re: Projekt N
« Odpověď #4 kdy: Únor 10, 2011, 02:08:25 »
Výcvik

Za bránou sa okolo mňa prekvapivo rozprestrela tma. Zozadu sa z malého vozíka vpred šírilo slabé svetlo maličkého reflektora ale nedokázalo rozohnať tmu panujúcu mimo bezpečie kolónie. Ocitol som sa kompletne aj s valcom a vozíkom v čierno-čiernej tme. V tej chvíli však muž riadiaci vozík zapol Dva veľké svetlomety a ich výkonné žiarivky osvetlili priestor predo mnou. Konečne som rozoznal okolie. Ocitol som sa v jaskyni. Svetlo sa tu odrážalo od čierneho kameňa a rozhalilo večnú tmu sediacu v tomto kúte jaskyne. Vpredu som zrazu zbadal zelenkavé svetlo. vychádzalo z malej, ako inak železobetónovej stavby postavenej v malom kúte jaskyne z troch strán obklopenej zvislou skalou. Na plochej holej stene slabo žiarila zelená žiarovka. Prednú časť budovy tvorila sivá stena v ktorej bola zasadená mohutná oceľová brána. Nad ňou boli tri otvory ako strieľne. Vozík zastal pred bránou a tlmene zahúkal. Zvuk sa odrazil od stien jaskyne a vrátil sa späť ako strašidelná ozvena. Oceľová brána sa otvorila a ja aj s vozíkom sme vošli do dlhej tmavej miestnosti. Bolo tu do zeme zapustených asi tak 200 okrúhlych podstavcov a v mnohých boli zasadené rovnaké valce v akom som plával aj ja sám. Nie vo všetkých boli ľudia. To mi ako prvé udrelo do očí. Ale vzhľadom na dosť nedostatočné osvetlenie miestnosti som nemohol zistiť o čo sa v tých valcoch jedná. Potom aj môj valec zapadol do podstavca a "môj šofér" kamsi odišiel. Vzal som o rúk blok a pero aby som sa pokúsil nadviazať spojenie s niekým kto by mi vysvetlil čo sa bude diať ďalej ale nestihol som to. Nestihol som urobiť ani čiarku keď sa na papieri zjavila správa.

-,, Pripravte sa na opustenie inkubačnej jednotky." stálo na papieri.

Ani som nestihol popremýšľať o tom čo to asi znamená keď som pocítil že sa niečo deje. Hladina zelenej tekutiny sa mi na hlavou začala čeriť a rýchlo klesala. Postupne som klesol na dno valca a všetka voda vytiekla cez dno preč. Valec sa zrazu zasunul do podlahy a ja som bol voľný. Zložil som si dýchací prístroj a obzrel som sa vôkol seba. Aj ostatný z kamarátov sa práve preberali. Ja som mal šťastie lebo som sa vyhol otĺkaniu sa o boky valca. Zhromaždili sme sa pri bráne len v spodnom prádle a čakali sme na to čo sa bude diať.

-,, Hej! Tam niekto ide!" skríkol kedysi šľachovitý Hans Schuman, ktorý teraz vyzeral ako poriadne vytrénovaný obor-kulturista.

A mal pravdu. Naozaj k nám niekto išiel. A nebol sám. Skupina asi 15 vojakov SS, našich kamarátov v zbrani, vedená vysokým dôstojníkom kráčala priamo k nám. Náš veliteľ nás nechal nastúpiť a čakali sme až tá prosecia dorazí až k nám.
Keď sa konečne dostali k nám začali si nás títo vojaci obzerať s miernym odporom. Nechápal som to! Boli to predsa naši kamaráti od SS! Rovnako ako oni aj my sme prisahali vernosť vodcovi. Nášmu Fuhrerovi.

-,, Práve ste boli začlenený do Výskumného centra na výcvik nových subjektov Ríše. Nemyslite si že sa tu budete ulievať. čaká vás peklo! A ja som váš Satan! Osobne dohliadnem na to aby ste tu dostali tú najťažšiu výcvikovú procedúru! Odteraz ste len nováčikmi. Ak budete mať skvelé výsledky tak máte šancu stať sa členmi tunajšej Gardy SS! Ja som Karasch. Pamätajte si to! A teraz nasledujte poručíka Schenkeho! on vám vydá vaše nové uniformy." povedal vysoký dôstojník a my sme sa pobrali za spomínaným poručíkom.
Počas Karaschovho monológu som si rečníka dobre obzrel. Mohol mať asi tak 45 rokov. Mal husté tmavé vlasy, ktoré mu vzadu vykúkali spod brigadírky a jedno oko pod hustým obočím mal sklenené. Na ľavej strane tváre mal príšernú jazvu ťahajúcu sa od ľavého ucha ku ľavému kútiku úst. Na ľavej ruke mu chýbal prstenník a malíček a na pravej mu zase chýbal ukazovák. Oblečenú mal uhľovočiernu dôstojnícku uniformu SS, ktorá bola bezchybne upravená. Aj poručík Schenke mal bezchybne upravenú uniformu ale jeho okrúhla tvár nebola poznačená žiadnou jazvou.
Schenke bol asi 180 centimetrov vysoký muž a presne podľa rozkazu nadriadeného nás zaviedol odetých len v spodnej bielizni cez miestnosť s valcami k malému strážnemu stanovisku. Nikto neprehovoril ani slovo. Len sme poslušne kráčali za vodcom. Aj Himmelstoss akosi rezignoval na úlohu nášho veliteľa. Poslušne kráčal spolu s nami. zaplavil ma pocit hnusu zo seba samého. Už som nemohol bez pochýb povedať že som členom árijskej rasy. Bol som len niečo čo vyprodukovalo toto vedecké zariadenie. Nič viac! Prešli sme okolo strážneho stanoviska a ten Schenke nás voviedol do dlhej miestnosti plnej kovových regálov.
-,, Vyberte si ošatenie! A potom sa postavíte predo mňa na kontrolu!" zaručal na nás poručík a pripomenul nám tým, že preňho sme niečím menejcenným.
Náhle sa mi v hlave vybavila tvár žida z Varšavského geta, ktorú som videl na videu, ktoré nám premietali v kasárňach. Na zázname ten chudý, špinavý, neoholený muž s okuliarmi a orlím nosom poskakoval po ulici a robil pred našimi vojakmi mlynské kolesá. Potom čo sa naši kamaráti pobavili ho ihneď zastrelili.

Hrozilo to aj mne?

Potom som túto myšlienku zatlačil do úzadia a venoval sa hľadaniu vhodnej veľkosti oblečenia. Netrvalo dlho a zaradil som sa do radu medzi ostatných kamarátov. Po jednom sme pristupovali k poručíkovi a on nám kontroloval veci. Sem tam tresol niekoho obuškom keď sa mu zdalo že k nemu prišiel príliš pomaly alebo príliš rýchlo. Himmelstoss dostal najviac. Ako veliteľ predstúpil príkladným krokom a to sa ktovie prečo poručíkovi znepáčilo. Himmelstoss dostal poriadnu dávku úderov a zaradil sa medzi skontrolovaných vojakov s opúchajúcou sánkou a modrinami na chrbte.

Ja som prišiel na rad hneď po ňom. Poručík si pozorne prezrel moju kôpku šiat a ledva prikývol. Neskutočne mi odľahlo ale akoby nič som sa vybral medzi ostatných. Chudák Himmelstoss si potichu v kúte lízal boľačky. Bol naňho smutný pohľad. Nikto z nás však nijako nereagoval. Nesmeli sme! Árijská rasa nepozná nič také ako súcit. Boli sme predsa SS! To pre nás ešte vždy veľa znamenalo.
Oblečenie ktoré sme dostali bolo nevzhľadné a čiste pracovné. To pre nás neveštilo nič dobré. Razom sme sa ocitli striedavo na cvičisku a v ponurom lome na kameň. Z lomu sme asi po troch nekonečných týždňoch driny prešli napevno na cvičisko oproti ktorému naše kasárenské roky v Nemecku vyzerali ako materská škôlka. Na telesné tresty sme si tu rýchlo zvykli a tak nebolo nič nezvyčajné ak nás aj trikrát denne palicovali pred pohľadom celej jednotky. Každý sa naučil rešpektovať miestne pravidlá.

Asi pol roka môj život vypĺňali kliky, zhyby, ľahká atletika a nástupy na cvičisku. Nebolo to zas tak zlé ale veľmi mi sťažovalo situáciu celkové zlé stravovanie. Dostávali sme maličké prídely jedla a niekedy sme sa nenajedli vôbec. A taktiež ubytovanie nestálo za nič. Traja sme sa ubytovali v špinavej vlhkej kobke, v ktorej sme mali na spanie len stohy slamy. Našťastie sme v tomto nepohodlí nezostali večne. Po pol roku ,,telesnej prípravy" nás konečne preradili do zbraňového výcviku.
Od poručíka Schenkeho sme vyfasovali nové oblečenie. Teraz to už boli riadne uniformy podobné našim starým uniformám SS. Len veľkosti sa oproti starým zmenili.
Preškoľovanie na nové zbrane som horúčkovito očakával. Strava sa zázračne zlepšila a ja som bol zrazu ubytovaný v pohodlných kasárňach. Naši nový inštruktori nás teraz začali školiť na pre nás nové typy výzbroje. Tá súvisela hlavne s našou zvýšenou silou. Tak sa v našej výzbroji objavila ručná verzia raketometu Nebelwerfer. Kanóny rôznych kalibrov od ľahkých až po poľné delá špeciálne upravené a zautomatizované. Niektoré ako napríklad 2 cm flak boli upravené na rotačnú verziu. Aj 88 milimetrové delo sa dostalo do našej ručnej výzbroje. Na samopaly a guľomety sme museli rýchlo zabudnúť. Teraz sme mohli hravo zničiť aj stredný tank! Učil som sa rýchlo. Priam som hltal nové informácie o hrúbke panciera rôznych typov tankov a rôzne technické údaje našich zbraní mi išli od ruky. Najviac som sa tešil samozrejme na na cvičné streľby. A nič mi neurobilo väčšiu radosť ako pohľad na vybuchujúci sovietsky tank uprostred cvičiska zasiahnutý mojou strelou. Bol to skvelý pocit! Preškoľovanie ubehlo rýchlo a my sme sa mali podrobiť skúške v nehostinnej pustatine mimo stanicu.
Anarchizmus znamená, že môžeš byť slobodný, nikto ťa nemôže zotročiť, nikto ti nemôže rozkazovať, nikto ťa nemôže okradnúť, nikto ťa nemôže využívať. Znamená byť slobodný, robiť veci ktoré chceš robiť a nebyť nútený robiť veci ktoré nechceš.             
                           Alexander Berkman

poviedkar

  • Luftwaffe
  • Oberleutnant - nadporučík
  • Příspěvků: 426
  • Pechota, Letectvo, Námorníctvo, Tanky, Panzernet
Re: Projekt N
« Odpověď #5 kdy: Únor 16, 2011, 01:47:28 »
Nástup na stanovište



Aké bolo však moje prekvapenie keď mi dnes ráno oznámili že idem na hliadku do pustatiny a za spoločníka som dostal trola!!!
Obliekol som si bojový úbor a v zbrojnici som si vyžiadal 2 cm rotačný flak a ručný nebelwerfer. Za opaskom som mal pripevnený elektrický obušok s 20 000 voltmi. Inštruktáž sa konala v betónovom bunkri na okraji kolónie. Viedol ju major Karasch.

-,, Váš sektor SG. 12/5 je odľahlou časťou pustatiny. Budete tu chrániť prístupovú cestu k baniam na zlato. Vašim stanoviskom bude betónový zrub. V oblasti je vysoký počet divých trolov. V prípade napadnutia podajte správu na veliteľstvo! A teraz vypadnite!" zreval Karasch a ja som sa pratal preč.

Môj spoločník, vysoký sivo-zelený šupinatý trol držal v rukách ručnú verziu protitankového kanónu Pak 40 a na chrbte  mu pevne sedel batoh plný delových zásobníkov. K ľavej ruke mal pripevnený veľký plameňomet s pridruženou nádržou. Na hlave mal narazenú veľkú oceľovú prilbu a veľké oko si ma šibalsky premeriavalo.
Musím priznať že stále som nepremohol odpor k týmto tvorom ale snažil som sa nedať to najavo. Mal som na pamäti že trolovia sú nedotklivé tvory. Kývol som hlavou k dverám a trol zamieril veľkými krokmi von. Ja som sa držal za ním. Len čo sa za nami masívne kovové dvere pevne zavreli a my sme sa ocitli mimo kolóniu rozprestrela sa okolo nás tma. Počul som v nej hlasný dych trola a nútil som sa kráčať vpred. Trolov zrak bol aj v tme skvelý ale ja som si musel pomôcť špeciálnymi okuliarmi, ktoré mi umožnili vidieť aj v tme. Svet chorobne zozelenel a ja som kráčal nerovnou chodbou od brány vedľa trola. V blízkosti stanice nám nič nehrozilo ale keď sme vyšli z tunelu do obrovskej podzemnej dutiny začali sme byť viac opatrný. Divý trolovia často prenikali cez našu ochrannú líniu a prepadávali transporty s drahocenným materiálom. Náš strážny úsek sa nachádzal v prvej línií obrany v úplnej temnote. V tomto úseku bolo naokolo veľa jazier plných vodných trolov a tí na nás neustále útočili. Po dvoch hodinách chôdze sme prešli úzkym chodníkom oddeľujúcim od seba dve jazerá a v diaľke som zbadal naše stanovište. Vysoký betónový štvorec s úzkymi strieľňami stál navonok opustený ale to bol klam. Vnútri na nás má čakať posádka ktorú máme vystriedať. Vzduch naokolo sa chvel naším napätím. Nebezpečenstvo tu už mohlo číhať na každom kroku. Zrazu sa pred nami čosi mihlo a my sme zastali.

-,, Divý sú pred nami." zavrčal trol a ja som pevne zovrel rukoväť flaku.

Napäto sme počúvali zvuky z okolia pripravený bežať vpred alebo sa brániť. Zrazu sa ticho stratilo a okolo nás vypuklo peklo. Vodná hladina oboch jazier sa rozbesnila a chodník bol zrazu obkolesený vztýčenými chápadlami vodných trolov. Trol stojaci za mnou zreval a vychrlil prúd ohňa na útočiace chápadlá. Môj útočný  flak sa rozštekal a svietiace strely trhali slizké ružovkasto-biele zmietajúce sa chápadlá na kusy. Prikrčený na zemi som pomaly postupoval vpred k nášmu stanovisku. Voda špliechala cez úzky chodník a sťažovala mi postup vpred. Kamenistý ostrov na ktorom bunker stál bol už len 100 metrov od nás keď sa z vody predo mnou vynorilo asi 50 ďalších chápadiel. Namieril som flak na les zmietajúcich sa sa príšer a a stlačil som spúšť. Nič sa však nestalo. Zaklial som a namieril nebelwerfer na rovnaký cieľ.  6 rakiet preletelo krátku vzdialenosť s pekelným rykom a okolo mňa sa rozpútalo ohnivé peklo. Horiace chápadlá sa zmietali na hladinou a vzduch sa zaplnil  hnusným páchnucim čiernym čmudom. Trasúc sa na zemi som čakal kedy to skončí keď v tom ma za chrbát schmatla obrovská ruka a hompáľajúc sa ako malé dieťa ma môj parťák preniesol ohromnými skokmi na ostrov. Tu ma zložil na zem a dosť necitlivo plesol po chrbte.
Horiace a rozstrieľané chápadlá za nami postupne mizli pod čiernou hladinou jazier a my sme v tej chvíli zamierili k nášmu stanovisku úprimne radi že zatiaľ nebudeme musieť ísť chodníkom naspäť. Vysoký železobetónový  bunker mal na bokoch po 2 úzkych strieľňach. Len na opačnej strane sa v stene nachádzali hrubé dvere z nehrdzavejúcej ocele. Dvere boli plné preliačin a hlbokých škrabancov. Prišiel som tesne k nim a poriadne som zabúchal päsťou po chladnom kove a netrvalo dlho a dvere sa otvorili.
Anarchizmus znamená, že môžeš byť slobodný, nikto ťa nemôže zotročiť, nikto ti nemôže rozkazovať, nikto ťa nemôže okradnúť, nikto ťa nemôže využívať. Znamená byť slobodný, robiť veci ktoré chceš robiť a nebyť nútený robiť veci ktoré nechceš.             
                           Alexander Berkman

poviedkar

  • Luftwaffe
  • Oberleutnant - nadporučík
  • Příspěvků: 426
  • Pechota, Letectvo, Námorníctvo, Tanky, Panzernet
Re: Projekt N
« Odpověď #6 kdy: Únor 18, 2011, 10:31:42 »
SG. 12/5

-,, No! Kde ste  sa toľko tárali?" ozval sa drsný hlas a predo mnou sa vo dverách zjavil asi 50 ročný bradatý muž. Okrúhla červená tvár lemovaná šedivejúcou bradou a na nej nasadená rovnaká čierna oceľová prilba akú som mal aj ja. Pri boku mu visel obitý samopal MP 40. Starec na mňa pozrel veselými modrými očami akoby odhadoval moju povahu. Podal som mu ruku a on mi ňou potriasol.

-,, No, hlavné je že ste tu. Tuto kamarát Jan si už začínal robiť starosti." povedal starec ukazujúc rukou dozadu. V malej miestnosti sedel na stoličke chudý muž v dlhom vojenskom kabáte a pravú nohu mal natiahnutú ďaleko pred seba.
Žiaril mu na nej biely obväz na ktorom sa černela hnedá škvrna zaschnutej krvi. Nevyzeral veľmi dobre. Hnedé oči mal hlboko vpadnuté vo vychudnutej tvári a popraskané pery čosi nezrozumiteľne mumlali. Nie, ten muž vôbec nevyzeral dobre. Starec nám uhol z cesty a spolu s trolom som vkročil do bunkra.

-,, Videli ste tie dvere? Predvčerom sa sem pokúsili prebiť. Tie beštie! Ale Jan im ukázal! Keď začali povoľovať pánty vyliezol cez poklop na strechu a tým beštiám hádzal dolu zväzky granátov! Poviem vám rovno, že táto strava im nebola po chuti." vysvetlil starec hrdo.
-,, Preberáme tento post a vy môžete ísť do kolónie. Tam sa o toho raneného postarajú!" zavelil som tvrdo a a muž razom prešiel do oficiálneho tónu.

-,, Rozumiem! Odovzdávame vám velenie nad sektorom SG. 12/5 a prajeme vám veľa šťastia v službe!" odvetil starec a pokúsil sa nadvihnúť vyčerpaného kamaráta.

Vojak sa vzopäl a tackavo sa postavil na nohy. Pravá noha mu trčala bokom a cez obväz na zem kvapkali dlhé povrazce žltkastého hnisu.
Pomyslel som si že tento to dlho nevydrží ale starec spolu s kamarátom sa začali hopkavo presúvať cez miestnosť k dverám. Pohľad na nich bol taký smutný že som si nevdojak pomyslel či takto neskončíme aj my. Ale ak budem musieť takto vláčiť trola tak som v koncoch. Nevedel som čo mám na túto situáciu povedať. Obaja podišli k dverám a pomaly ich otvorili.

-,, Zavrite za nami dvere!" povedal starec a ja som šiel rýchlo zavrieť ťažké oceľové dvere.
-,, Dávaj si pozor! Trolovia sú divoké beštie! A nielen tí divoký!" zašepkal muž cez štrbinu uzatvárajúcich sa dverí a ja som ich za ním zavrel a uzamkol.

Oficiálne som mal práve službu v tomto zapadákove. Pán boh mi pomáhaj.
Trol sa rozvalil v kúte miestnosti a čistil plameňomet od sadzí. Ja som sa odpoklonkoval do malej miestnosti na poschodí a tu som sa pustil do rozoberania môjho zaseknutého flaku. Súčiastka po súčiastke putovali na malý stôl až som našiel príčinu poruchy. Bol ňou vzpriečený náboj v závere. Projektil sa zdeformoval pred vstupom do hlavne a keď mal vystreliť zasekol sa vo vstupe do nej. Vzpriečil sa tak nešťastne že celý rotačný systém sa zasekol a flak nevystrelil. Oprava si vyžiadala len pár minút a potom bol flak znova plne funkčný. Nebelwerfer som znova nabil a odložil.
 
-,, Nikdy neviete kedy sa vám nabitá zbraň zíde." prízvukoval nám Karasch.
Anarchizmus znamená, že môžeš byť slobodný, nikto ťa nemôže zotročiť, nikto ti nemôže rozkazovať, nikto ťa nemôže okradnúť, nikto ťa nemôže využívať. Znamená byť slobodný, robiť veci ktoré chceš robiť a nebyť nútený robiť veci ktoré nechceš.             
                           Alexander Berkman

poviedkar

  • Luftwaffe
  • Oberleutnant - nadporučík
  • Příspěvků: 426
  • Pechota, Letectvo, Námorníctvo, Tanky, Panzernet
Re: Projekt N
« Odpověď #7 kdy: Únor 18, 2011, 12:33:36 »
Útok

A mal pravdu. Zrazu sa okolo bunkra zdvihla vlna ryčania a treskotu. Vonku sa zhromaždilo asi 20 trolov a hádzali do betónového bunkru kusy skál za výrazného vyrevovania. Zospodu sa ozvala odpoveď. Trol, ktorý bol v miestnosti podo mnou zareval a začal po divých obludách páliť cez strieľňu zo svojho ručného kanónu. Vyskočil som na rovné nohy a s nebelwerferom na pleci a flakom v ruke som som zbehol dolu. Môj parťák pálil hlava nehlava a vonku sa ozývalo čoraz zúrivejšie revanie. Zapojil som sa do tohoto divokého blázinca a začal som druhou strieľňou páliť z flaku. Vonku v šere pobehovali ozrutný trolovia, rovnaký ako ten čo stál vedľa mňa a pálil po svojich pobratimoch. Vonku zavládol des a peklo. Jačiace príšery útočili stále znova a znova a my sme okolo seba hromadili prázdne nábojnice a zásobníky. Ale ani to nestačilo. Zrazu sa na dvere vedúce do bunkra ozvalo trieskanie. Traja trolovia prenikli okolo bunkra  dverám a teraz zvierajúc v rukách kus skamenelého stromu dorážali na oceľové dvere. Narýchlo opravené pánty stonali o námahy ale vedel som že už dlho nevydržia. Pripadal som si v tej chvíli ako obranca stredovekého hradu. Vzal som nebelwerfer a debničku granátov a vybehol som hore na poschodie. Cez úzke strieľne ad dverami som zbadal teraz už piatich trolov vyrevujúcich a dorážajúcich na úbohé dvere. Vyhodil som von cez tie úzke štrbiny zopár granátov a trolovia trošku ustúpili pred vybuchujúcimi "jablkami". Ale len čo ma zbadali ako ich pozorujem zosypala sa na strieľne lavína kamenia hádzaného rozzúrenými trolmi. Ostré úlomky prenikali cez otvorené strieľne dovnútra a ja som sa bleskurýchlo vrhol k zemi. Neďaleko mňa sa v strope nachádzali padacie dvierka vedúce a strechu. Pomaly som sa plazil k nim a dúfal som že ma ostré úlomky nezasiahnu. Zdola sa ozývalo trieskanie na dvere.

-,, Strieľaj lebo tie dvere vyrazia!" ozvalo sa zdola a ja som vyskočil na rovné nohy nedbajúc na prílev letiacich úlomkov.

Predo mnou boli kovové stupačky vedúce k dvierkam na strope. Rýchlo som po nich vyletel hore a opatrne som otvoril malé dvierka. Strecha bunkra bola prázdna. vytiahol som sa hore a ľahol si bruchom na holý betón. Z debničky som vytiahol granáty a začal som ich hádzať cez okraj kde som tušil hlavný vchod a odkiaľ sa nieslo trieskanie. Výbuchy granátov sa striedali s vystrašeným jačaním trolov. Trieskanie prestalo a ja som vystrčil hlavu aby som videl čo sa deje.

Jeden trol ležal mŕtvy pri dverách a štyria stáli obďaleč a škúlili k dverám. Vzal som ďalšie granáty a začal ich hádzať ďalej od dverí. Trolovia zajačali a dali sa na útek do temnoty mimo naše územie. Postavil som sa na streche a skontroloval nebelwerfer. Potom som prešiel k prednej časti bunkra kde ešte stále časť trolov dorážala na môjho parťáka. Namieril som doprostred skupiny trolov a vystrelil som salvu. Rakety spiekli trolov na uhoľ a rozmetali ich do okolia. Zatiaľ sme mali pokoj.
Až kým sa znova neosmelia zaútočiť na nás. Zišiel som cez padacie dvierka späť do bunkra a zastavil som sa pri vchodových dverách.
Horný pánt bol vytrhnutý zo steny a dvere sa na tom mieste ohli dovnútra. Bolo mi jasné že ďalší útok by zrejme už nevydržali. Môj parťák sa napriahol a pravou rukou celou silou udrel do ohnutého rohu dverí. Kov sa ohol do pôvodného tvaru ale pánt bol aj tak veľmi zničený a oprava by si vyžadovala viac ako len to čo sme mali k dispozícií. Zničene som klesol na stoličku a zapol vysielačku.
Rádiostanica ožila blikotom svetielok a v reproduktore sa sa ozval šum. Chytil som bakelitový mikrofón a s povzdychom som sa pustil do ladenia signálu. Krátke pípnutie mi napovedalo že som konečne na právnej frekvencií a a som mohol začať hovoriť.

-,, Hniezdo, hniezdo. Tu revír SG 12/5. Opakujem. Tu revír SG 12/5. Ozvite sa." povedal som zreteľne, čakajúc na odpoveď.
-,, Revír, revír, tu hniezdo. Nahláste stav!" ozval sa hlas v reproduktore a mne spadol obrovský kameň zo srdca.
-,, Ťažké útoky na stanovisko! Žiadame o opravárenskú čatu. Vysoké poškodenie vstupných dverí. Ďalší útok už nevydržia!" povedal som do tmavej mriežky mikrofónu a pomaly mi začínalo vysychať v hrdle.
-,, Vysielame k vám opravárenskú čatu." odpovedal mi praskavý hlas.

Zrazu a zvonku ozvalo jačanie. Vyskočil som na nohy a prevrátil pri tom stoličku. To mi však nevadilo lebo som musel zistiť stav vonku. Cez strieľňu som zbadal stovku divých trolov bežiacu priamo k bunkru a z vody za nimi liezli von aj vodný trolovia. Ich chápadlá šibali zo strany na stranu. Schmatol som mikrofón a rýchlo som zvažoval čo povedať.

-,, Útočia na nás! Asi sto divokých trolov s podporou neznámeho počtu vodných trolov! Žiadame o posily!" kričal som do mikrofónu a snažil som sa prekričať jačanie prichádzajúce zvonku a hukot trolovho plameňometu chrliaceho prúd ohňa na útočiace beštie.

Odpovedi z kolónie som vôbec nerozumel pre hluk okolo mňa. Zrazu sa z reproduktora ozval neznesiteľný piskot a ten prešiel do šumu. Vypol som prístroj a pozrel na trola.

-,, Zničili anténu!" zahučal trol a kanónom začal páliť po beštiách vonku.

Zrazu sa steny bunkra otriasli a zo stropu klesol k zemi jemný cementový prach. Trolovia začali po nás vrhať obrovské balvany. Tie sa zatiaľ neškodne trieštili o tvrdý betón ale bolo otázne dokedy to steny vydržia. Zvuky zvonka naberali na sile a intenzite. Stojac vedľa trola som pálil po beštiách vonku a v duchu som prosil o život.

-,, Bež na strechu a hádž granáty!" zahučal trol stále páliac po tých vonku.

Zaspätkoval som a rozbehol som sa na poschodie k padacím dvierkam v strope. Prebehol som okolo vstupných dverí a vybehol po schodoch do miestnosti na poschodí. Na strope duneli nárazy balvanov a ja som si uvedomil že vyjsť na strechu by bola samovražda. Zrazu mi padol zrak na debnu puškových granátov stojacu pri stene. Teraz mi moja telesná veľkosť bola na škodu.

Na stene visela klasická puška Mauser 98K. Zvesil som ju dole a nabil granátom. Potom som vysunul pušku cez strieľňu a skúsil stlačiť kohútik. Veľmi mi to nešlo.  Hrubé prsty nechceli vojsť ku kohútiku no napokon som predsa len za pomoci nechta vystrelil. Granát vybuchol vedľa trojice jačiacich trolov a zasypal ich spŕškou črepín. Trolovia zajačali ešte raz a vrhli do strieľne kde som stál salvu balvanov veľkých ako dospelý človek. betón medzi dvoma strieľňami kde dopadla väčšina balvanov praskol a ohol sa dovnútra držiac na mieste len vďaka pevnému železnému výpletu. Miestnosť zaplnil oblak bieleho cementového prachu. Trolovia víťazoslávne zarevali a sústredili paľbu na túto stenu. Zrazu som na streche začul dupot a škrabanie. Pozrel som na prielez vedúci k padacím dvierkam a tie vtedy zmizli. Niečo ich vytrhlo z pevného betónu a cez otvor sa dnu vovalila spleť slizkých chápadiel.

Zvíjajúce sa odporné ružovkasto-biele chápadlá šibali vzduchom zo strany na stranu snažiac sa niečo chytiť a rozpučiť v smrteľnom objatí. Namieril som rotačný flak a začal som páliť do nevítanej návštevy. Chápadlá sa teraz metali v šialenom rytme a snažili sa ma chytiť. stojac v kúte som rozstrieľaval hnusné chápadlá a krvácajúce pahýle sa snažili znova stiahnuť cez prepchatý prielez a zachrániť sa. Za malú chvíľu bola podlaha plná mŕtvych kýpťov a zaseknutá beštia sa zúfalo snažila ujsť zo zovretia do ktorého sama dobrovoľne vliezla. Nabil som jednu hlaveň nebelwerfera a zamieril na stred zmietajúcich sa kýpťov. Vystrelil som a raketa zmizla medzi kýpťami kde vzápätí vybuchla. Zem pod prielezom bola zrazu plná pariaceho sa surového ružovo-bieleho smradľavého mäsa. Prielez bol beznádejne zablokovaný mŕtvym telom vodného trola a cesta na strechu tak bola vylúčená. Pozrel som na puknutú stenu z ktorej teraz trčali kusy betónu ktoré aj tak zachvíľu povolia. Bubnovanie balvanov na stenu neustávalo. Otočil som sa a zamieril k schodom vedúcim na prízemie.  Vstupné dvere podopierali hrubé drevené trámy, ktoré bránili ich úplnému vyvaleniu. Zavrel som  kovové dvere na vrchole schodiska vo chvíli keď dovnútra hornej miestnosti vletel prvý balvan cez prerazenú stenu. Trol v dolnej  miestnosti stále pálil po bratrancoch vonku. Zišiel som dole a zavrel aj dvere vedúce do tejto miestnosti. Masívne kovové dvere sa zavreli a ja som sa pridal k trolovi chystajúc sa na posledný odpor.

-,, Prídu?" spýtal sa ma môj parťák priamo.
-,, Prídu!" odvetil som čo najpevnejšie a v hĺbke duše som dúfal že posily naozaj dorazia.

Aj keď v tejto situácií zrejme prídu neskoro.
Zrazu sme začuli praskot dreva. Trolovia sa už dobíjali do hlavných dverí a podporné trámy praskali od námahy.
Anarchizmus znamená, že môžeš byť slobodný, nikto ťa nemôže zotročiť, nikto ti nemôže rozkazovať, nikto ťa nemôže okradnúť, nikto ťa nemôže využívať. Znamená byť slobodný, robiť veci ktoré chceš robiť a nebyť nútený robiť veci ktoré nechceš.             
                           Alexander Berkman

poviedkar

  • Luftwaffe
  • Oberleutnant - nadporučík
  • Příspěvků: 426
  • Pechota, Letectvo, Námorníctvo, Tanky, Panzernet
Re: Projekt N
« Odpověď #8 kdy: Únor 23, 2011, 11:20:06 »
Posledný ostáva

-,, Už idú!" pomyslel som si a skontroloval som nebelwerfer. Balvany zatiaľ dopadali do vrchnej miestnosti a bolo viac než isté že trolovia sa zamerajú na ňu hneď pri prvom výpade do bunkra. Demonštratívne sme stiahli zbrane a odstúpili od strieľní. Hluk zvonku teraz doliehal čisto a ja som si pomyslel že to bude zrejme posledný zvuk ktorý v živote budem počuť. S nabitými zbraňami, opretý chrbtom o betónovú stenu sme obaja civeli na zatvorené dvere za ktorými bola chodba a hlavné dvere. Zrazu sa ozval škripot a v chodbe zaduneli vyvalené dvere. Ako som predpokladal trolovia sa vrhli hore schodmi a začali sa dobýjať do vrchnej miestnosti.

-,, Vtedy vo vlaku som netušil že to skončí takto." povedal trol a uprel na mňa dlhý skúmavý pohľad jediného oka.

Zalapal som po dychu. Tento trol bol bol mojím strojvodcom a on ma vykladal z vlaku! Aj keď to nebol človek zrazu som vedel že sa na neho môžem úplne spoľahnúť a predošlé predsudky boli razom preč.

-,, No! Nedáme im svoju kožu zadarmo nie?" povedal som a zamieril som k dverám.

Búchanie na poschodí zaniklo vo víťazoslávnom reve trolov ktorý práve prenikli do prázdnej miestnosti nad nami. Vzápätí tri výbuchy umlčali ich sklamaný krik naveky.

-,, Šikovné. To boli míny?" spýtal sa trol pobavene.
-,, Vyrobené v Nemecku." odvetil som a rýchlym pohybom som zamkol dvere vedúce na chodbu.

V tej chvíli dopadol na dvere ťažký úder. Odskočil som bokom a rýchlo som prešiel k trolovi. Trieskanie na dvere sa stupňovalo a namáhaný kov sa jemne vydúval dovnútra k nám.  Pánty dverí nepríjemne vŕzgali a stonali.
Obaja sme naraz zdvihli zbrane a namierili ich na dvere. Tie vzápätí povolili a rozpľasli sa na zemi- Dnu vbehli vreštiaci trolovia a zahalil ich prúd ohňa z trolovho plameňometu. Beštie zrevali od bolesti a vzápätí ich prederavili moje náboje vystrelené z rotačného flaku. Dovnútra sa však tlačili ďalší a ďalší trolovia. Zrazu ich bolo priveľa a ja som na nich vypálil salvu z nebelwerfera. Výbuch v našej blízkosti mi spálil všetky chlpy na tvári a traja trolovia sa na mieste vyparili. Ostali po nich len dymiace kýpte nôh. Ďalším dvom trolom rakety odtrhli ruky. Ostatný trolovia ohlušujúco zapišťali a dali sa na útek. Vykukol som cez strieľňu von a zbadal som davy trolov ustupujúce do temnoty. Revajúc bežali preč od bunkra.
Anarchizmus znamená, že môžeš byť slobodný, nikto ťa nemôže zotročiť, nikto ti nemôže rozkazovať, nikto ťa nemôže okradnúť, nikto ťa nemôže využívať. Znamená byť slobodný, robiť veci ktoré chceš robiť a nebyť nútený robiť veci ktoré nechceš.             
                           Alexander Berkman

poviedkar

  • Luftwaffe
  • Oberleutnant - nadporučík
  • Příspěvků: 426
  • Pechota, Letectvo, Námorníctvo, Tanky, Panzernet
Re: Projekt N
« Odpověď #9 kdy: Únor 23, 2011, 12:35:10 »
Opravárenská čata

Nechápal som to. Skoro nás mali. Boli sme na konci so silami a v tom som začul mechanický klopot a rachot niečoho obrovského raziaceho si cestu tmou. Reflektory na vonkajších stenách bunkra boli dávno zničené ale s okuliarmi som v temnote vonku rozoznal čo sa to sem hrnie. V temnote vonku sa pohyboval obrovský tank. Vyzeral ako britský tank Mark I z prvej svetovej vojny ale bol oveľa väčší a na boku mal namiesto dvoch diel v dvoch kazematách delá 4. Vyzerali ako 250 milimetrové delá a boli uložené vo dvojiciach nad sebou v dvoch kazematách na bokoch tanku.



Tieto delá pálili po ustupujúcich troloch a tank sa nerušene približoval k tomu čo zostalo z našeho bunkra. Pre istotu som chcel skontrolovať čo zostalo z vrchnej miestnosti. Nedostal som sa však do nej lebo bola kompletne zavalená kusmi skál a betónu. Toto poschodie som mohol kľudne odpísať. hlavné vchodové dvere boli vyrazené aj s kusmi betónu v ktorých boli uložené pánty. Oprava by bola viac než náročná. Tank sa zatiaľ blížil a ja som vybehol cez dieru po vyvalených dverách von a vystrelil som zelenú svetlicu. Bunker a jeho okolie zalialo chorobné zelené svetlo. Okolie pokrývali vytrhané balvany a kusy trolích tiel. Tank sa práve brodil jazerom pričom mu voda nesiahala ani po spodnú časť kazemát. Širokánske pásy drvili pod sebou telá vodných trolov čo sa snažili zastaviť toto kovové monštrum. Potom sa tank bez problémov vydriapal na breh vedľa bunkra ktorý zrazu vyzeral ako hračkársky domček. Teraz aj trol vyliezol z bunkra a zastal vedľa mňa. Vrčiaci motor sa teraz ustálil na rovnakých otáčkach a na boku ozruty sa otvorili pancierové dvere. Vovnútri svietilo červené svetlo a vo dverách stál vysmiaty Himmelstoss.

-,, Volal tu niekto kavalériu?" zatiahol afektovane.
-,, Volali sme opravárenskú čatu, ale vidím že poslali dobre." odvetil som neubrániac sa úsmevu.
-,, Tak rýchlo! Nástup! Nemáme čas na piknik a šálku čaju!" povedal Himmelstoss a spolu s trolom sme nastúpili do kovovej obludy. Za nami ostal polozbúraný bunker s hodnotou sotva 100 mariek. Aj to len za kovové tyče v betóne.

Dvere sa za nami zavreli a my sme sa s tankom pohli vpred. Prešli sme za Himmelstossom okolo obsluhy diel a zastali sme na veliteľskom stanovisku.

-,, Vitajte v mojej kancelárií." povedal Himmelstoss s úsmevom ukazujúc vôkol seba. Žasol som a čudoval sa kam sa podela jeho prredošlá strohosť.
-,, Vy ste veliteľom tanku?" spýtal som sa nesmelo.
-,, Áno priradili ma k tankovej armáde ako veliteľa tanku." odvetil pyšne.

Obzrel som sa okolo a seba a zbadal som dvoch vojakov ovládajúcich toto monštrum. Majstrovsky predvádzali umenie narábania s desiatkami páčok a gombíkov, ktorých význam som celkom nechápal.

-,, Kam momentálne ideme?" spýtal som sa.
-,, Vezieme vás do kasární." odvetil Himmelstoss a potom sa dal do ukazovania vnútra tanku. Asi o pol hodinu, keď sme sa vrátili späť na veliteľské stanovište k nám pribehol jeden vojak.
-,, Kapitán. Besný sú medzi nami a kasárňami. Čo rozkazujete?"
-,, Nabiť delá a guľomety! Prestrieľame sa cez nich!" odvetil Himmelstoss tvrdo a vojak utekal podať správu delostrelcom.

 Tí nelenili a rýchlo začali nabíjať delá. Himmelstoss zatiaľ cez veľký priezor v prednej stene tanku pozoroval dianie vpredu.

-,, Hmm. Je ich tu dosť." zhodnotil situáciu napokon a opäť sa k nám otočil.
-,, Nuž chlapi budete musieť priložiť ruku k dielu." oznámil nám veselo.
-,, Desiatnik vám ukáže vaše miesto." povedal a k nám pristúpil nenápadný mladík vo vojenskej uniforme.
-,, Poďte prosím za mnou!" vyzval nás desiatnik a odviedol nás po točitom kovovom schodisku do hornej časti tanku.

Nad nami bol hrubý pancier tvoriaci strechu tanku a ja, trol a desiatnik sme sa predierali vpred pomedzi postele posádky a rôzne debny s potravinami a muníciou. Vpredu toto "skladisko" uzatvárala zvislá pancierová doska tvoriaca čelný pancier tanku a tu boli uložené v malých strieľňach dva protilietadlové automatické guľomety. Ja som si vzal na starosť jeden a trol druhý. Desiatnik nám ukázal debny s muníciou a odišiel.

-,, Pozor! Pred nami sú divý! Snažia sa preniknúť do kasární. Máme povolenie ich zničiť. Na môj povel spustíte paľbu!" ozvalo sa vedľa mňa a až vtedy som si všimol malý reproduktor v rohu pancierovej dosky.

Skontroloval som zásobník a natiahol som pružinu guľometu. Cez úzky priezor som nejasne rozoznával mohutné postavy pobehujúce vpredu.

-,, Páľte!" ozvalo sa mi pri uchu a ja som stlačil spúšť.

Guľomet urobil prenikavé ra-ta-ta-ta-ta a delá na bokoch tanku pálili dopredu na divé beštie čo sa stoj čo stoj snažili dostať do kolónie a zničiť ju. Z kasární nám pomohli vypálením svetlíc a my sme tak aspoň videli na koho strieľame. Moje a trolove strely trhaly beštie na kusy spolu s inými strelami z iných palebných postov v tanku. Delová paľba rozmetávala celé skupinky trolov na všetky strany a ostávali po nich len dymiace kruhy. Cesta sa nám veľmi rýchlo uvoľnila. Tank prešiel pár ďalších metrov valcujúc ranených trolov pod širokými pásmi a potom tie isté pásy zarapotali na tvrdom betóne pred bránou do kasární. Pred nami vyrástla obrovská brána a tank zamieril rovno k nej. Brána sa pomaly otvorila a tank vošiel cez priechod na obrovské betónové nádvorie.
Anarchizmus znamená, že môžeš byť slobodný, nikto ťa nemôže zotročiť, nikto ti nemôže rozkazovať, nikto ťa nemôže okradnúť, nikto ťa nemôže využívať. Znamená byť slobodný, robiť veci ktoré chceš robiť a nebyť nútený robiť veci ktoré nechceš.             
                           Alexander Berkman

poviedkar

  • Luftwaffe
  • Oberleutnant - nadporučík
  • Příspěvků: 426
  • Pechota, Letectvo, Námorníctvo, Tanky, Panzernet
Re: Projekt N
« Odpověď #10 kdy: Březen 09, 2011, 11:23:33 »
Kasárne

Takých tankov akým sme práve dorazili tu bolo len pár. Zato tu stáli zoradené oveľa väčšie obludy. A aj zopár menších tankov ale tie veľmi nevyzerali že by ich používali na boj. Tank sa zastavil uprostred nádvoria a brána sa zase pomaly zavrela. Himmelstoss z neho vystúpil. Pred tankom zastal a zakýval na nás aby sme ho nasledovali. Trol a ja sme sa čo najrýchlejšie vysúkali z tanku a nasledovali sme Himmelstossa do malej kancelárie v rohu nádvoria. miestnosť bola osvetlená jedinou žiarovkou visiacou na tenkom čiernom drôte zo stropu a pod ňou sedel za kancelárskym stolom pokrytým hŕbou papiera chudý dôstojník vo vychádzkovej uniforme.

-,, Himmelstoss! Hlásim návrat z bojovej misie. Posádka úplná, stroj nepoškodený, počet mŕtvych nepriateľov asi 150, zvláštna situácia - evakuácia dvoch vojakov z obkľúčeného bunkra." odrecitoval Himmelstoss a muž na stoličke sa usmial.
-,, 150 mŕtvych divochov. Slušný záťah. Teraz dajú chvíľu pokoj." povedal muž chrapľavým hlasom a pozrel na mňa.
-,, Kto ste vojak?" opýtal sa ma.
-,, Jurgen Gluckner. Kapitán Himmelstoss mi pomohol s obranou bunkra v sektore SG 12/5 a potom nás odtiaľ evakuoval keď sa ukázal ako neudržateľný." povedal som stroho mysliac na tú kopu železobetónových trosiek čo tam ostali.
-,, Hmm. Teraz tu pre vás nemám prácu ale z velenia sem prišla správa že vy aj váš parťák  tu máte počkať na ďalšie inštrukcie. Ja vás ubytujem v niektorom baraku. Disciplína je tu na prvom mieste takže by som na vašom mieste dbal na svoje správanie!" upozornil ma muž.

Himmelstoss ma chytil za ruku a všetci traja sme vyšli von.

-,, To bol generál Strecker." oznámil mi Himmelstoss keď zbadal môj naštvaný pohľad.
-,, Je to tankový veterán. začínal v Poľsku a sem ho poslali po katastrofe pred Moskvou. Žerie ho že nemôže do boja s nami a musí sedieť za stolom v kancelárií. Dnes mal obzvlášť dobrú náladu. Ale ako ho poznám tak mu veľmi dlho nevydrží." vysvetlil mi Himmelstoss a viedol ma pomedzi zoradené tanky.
Trol šiel za nami a úkosom pozoroval niektoré skupinky tankistov postávajúce pred svojimi strojmi.

Stáli tu oceľové kolosy s lodnými vežami a delami uloženými vo dvojici vedľa seba. Pohľad na ne ma uchvacoval. Tieto tanky vyvinula v tajnosti ešte pred vojnou firma Krupp a súčiastky sem priviezla pancierová loď Admiral graf Spee. Skompletizovali ich až tu a staré motory z ponoriek ktoré ich pôvodne poháňali sa teraz vymieňali za nové AMPEGy. Tanky ktoré už boli vybavené týmto generátorom energie boli vyčlenené na bojové úlohy mimo kolóniu v ľadovej pustatine.

Tank ktorý nás sem dopravil bol jeden z posledných na zozname výmeny motorov ale Himmelstoss s ním nemienil zaháľať. Skoro stále bol niekde mimo kolóniu a vracal sa len na krátko.
Dni nám tu ubiehali ako roky. Trol a ja sme časom zunovali pobytu v sivých kasárňach a zatúžili sme vrátiť sa do akcie. Aj stovka divých trolov nám teraz pripadala zábavnejšia ako jediný deň strávený v kasárňach.

Asi po mesiaci čakania sme však dostali nečakanú návštevu. Spolu s trolom sme už po najmenej stý raz sledovali výmenu bežného dieselového motora z tanku za AMPEG keď k nám podišiel desiatnik a vyzval nás aby sme sa dostavili do zasadacej miestnosti kde nás čakal starý známy - profesor Schwarzmuller.

-,, Zdravím vás. Rád vás opäť vidím pán Gluckner. Mám pre vás zujímavú ponuku." povedal profesor nevšímajúc si trola stojaceho za mnou.
-,, Som veľmi zvedavý." vyhŕkol som nedočkavo túžiac okamžite vypadnúť z kasární.
-,, Výborne! Bol by som rád keby ste zúčastnili jednej tajnej misie. Ide o delikátnu a veľmi nebezpečnú záležitosť, ktorá prebehne ďaleko odtiaľto. ale viac vám zatiaľ neprezradím. Beriete to?" spýtal sa profesor upierajúc na mňa lačný pohľad.
-,, Áno, ale čo môj parťák?" spýtal som sa ukazujúc na trola stojaceho za mnou.
-,, Ou! Váš spoločník sa k vám pridá v druhej fáze operácie ale teraz o tom nechcem hovoriť. Takže beriete?" spýtal sa s konečnou platnosťou profesor.
-,, Beriem!" odvetil som nevediac, že si tým vlastne vystavujem opušťák z kolónie na veľmi dlhú dobu.

POKRAČOVANIE
Anarchizmus znamená, že môžeš byť slobodný, nikto ťa nemôže zotročiť, nikto ti nemôže rozkazovať, nikto ťa nemôže okradnúť, nikto ťa nemôže využívať. Znamená byť slobodný, robiť veci ktoré chceš robiť a nebyť nútený robiť veci ktoré nechceš.             
                           Alexander Berkman

poviedkar

  • Luftwaffe
  • Oberleutnant - nadporučík
  • Příspěvků: 426
  • Pechota, Letectvo, Námorníctvo, Tanky, Panzernet
Re: Projekt N
« Odpověď #11 kdy: Duben 15, 2011, 11:46:33 »
Poseidon

Hneď večer toho istého dňa ma aj s trolom previezli do námornej časti kolónie. V halách tu pochodovali a pracovali tisíce námorníkov. V dobre osvetlených dokoch tu plávali mohutné ponorky. Vedľa nich bola ponorka ktorou nás sem dopravili z Nemecka liliputom. Potom nákladiak čo nás viezol zabočil a ja som ponorky stratil z dohľadu. Nákladiak čoskoro zastal vedľa vstupu do hotela a ja som mal možnosť znova okúsiť život v dobre zariadenej hotelovej izbe. Trol bol odvedený do námorníckych kasární ale stretávali sme sa ma cvičisku kam som pravidelne chodil aby som nevyšiel z cviku. Taktiež som tu mal lepšiu možnosť prezrieť si obrovské ponorky v dokoch.

Raz som mal ešte v Nemecku možnosť si v prístave prezrieť novú ponorku typu XXI. Kapitán si vtedy pochvaľoval jej dobré plavebné vlastnosti ale ako starému morskému vlkovi mu chýbalo lodné delo na palube a kritizoval zvýšenú spotrebu drahých torpéd. Tieto ponorky ktoré som tu teraz obdivoval mali podobný tvar ako typ XXI. Mali aj rovnaký žraločí tvar trupu a aj veža bola tvarovo rovnaká ale namiesto dvoch vežičiek s protilietadlovými guľometmi boli vo veži uložené dve vežičky so zdvojenými 88 milimetrovými delami. Na prednej palube bolo umiestnené ešte jedno 205 milimetrové delo. Na boku veže ponorky bol namaľovaný grécky boh mora Poseidón idúci na štvorzáprahu cez búrkou rozbúrené more s trojzubcom zdvihnutým vysoko nad hlavou. Táto ponorka nás mala nasledujúcej misií dopraviť na miesto určenia.

Tri týždne sme sa usilovne školili v ovládaní rôznych komplikovaných prístrojov na ponorke a keď sme všetko zvládli začal pre nás potápačský výcvik. Ponárali sme sa v špeciálnych oblekoch z wotanovej ocele do hĺbok mora presahujúcich hĺbku 2 000 metrov a ja som začínal mať podozrenie že viem o čo v tejto misií pôjde ale svoje domnienky som si nechal pre seba.

po náročnom výcviku potápania sme nastúpili do triedy na teoretický výcvik. Hneď pri prvej inštruktáži nám pustili krátky film na ktorom bola natočená jedna z našich hrdých bojových lodí spolu so svojou sestrou. Boli na ňom zachytené lode Bismarck a Tirpitz. Z nových lodí sa postupne ako nám púšťali ďalšie a ďalšie filmy stávali rozstrieľané vraky. Sledovali sme ako sa Britmi rozstrieľaný Bismarck potápa do vôd severného Atlantiku a superťažkými leteckými bombami poškodený Tirpitz sa prevracia pri brehoch Nórska.

-,,Tirpitz je pre nás nenávratne stratený!" ozval sa hlas profesora Schwarzmullera.
-,,Nórska vláda sa ho rozhodla zošrotovať a tak sa pre nás stal nepoužiteľným. Ale Bismarck stále leží tam kde ho potopili. Vo vodách severného Atlantiku. Možno to už viete a možno nie ale Bimarck mal do našich vôd dopraviť tajný náklad. Na jeho palube sa nachádzali prototypy AMPEGu a súčiastky na vývoj technológie omračujúcich rádiových vĺn. Zistili sme však že pre naše účely a podmienky sa technológia rádiových vĺn nehodí ale o loď a prototypy máme stále záujem. Pretože ona samotná je schopná plávať výlučne na AMPEG systéme. Máme preto v pláne vyslať vás vás na miesto kde sa loď potopila a vy ju pripravíte na vyzdvihnutie. Potom s ním odplávate do oblasti severovýchodného Grónska kde na vás bude čakať dobre vybavený opravárenský tím ktorý má za úlohu dostať loď do plavby schopného stavu. Potom s Bismarckom preplávate späť sem do Antarktídy. Vašu misiu budeme istiť aj zo vzduchu." povedal profesor a my sme si obzerali fotky vraku Bimarcku ktorý objavili naše ponorky už pred pol rokom.

Priznám sa že mi nápad vyzdvihnúť našu bojovú loď z morského dna najprv pripadal ako utópia ale keď som nad tým ďalej premýšľal začal som tomu veriť. Čo iné mi ostávalo keď som v tom bol zainteresovaný?Len veľký hákový kríž na prove hrdej lode mi pripomenul povinnosť voči vlasti.
-,,Hrdinský námorníci loď sami potopili aby sa nová technológia nedostala do nesprávnych rúk. Teraz je na nás aby sme loď vzkriesily a použily ako zbraň odplaty." povedal profesor a potom nás prepustil.

Mali sme ďeň voľna. Vyfasovali sme nepremokavé ponorkárske plášte a odovzdali zbrane. S rotačným flakom som sa lúčil len nerád ale rozkaz bol rozkaz. Deň som strávil v hotelovom bare pri spomienkach na domov. Nikdy by som nepovedal že ja Hans Gluckner sa raz ako vojak SS sa dostanem až do Antarktídy! No teraz som tu. Ani sa mi nechcelo ísť keď ma zavolali na nástup. Ľutoval som svoje neuvážené želania vrátiť sa do boja a túžil som sa vrátiť do kľudného života tankových kasární.

Nastúpili sme Na móle pred kapitána ponorky, ktorým bol vysoký dobre oholený námorný kapitán Wilhelm Mocker. Elegán v padnúcej námorníckej uniforme s úsmevom na perách a brigadírkou na hlave spod ktorej mu vykúkali havranie vlasy. Vybavili sme formality a nalodili sa na palubu.

50 vojakov waffen SS čo sa aj napriek porážke svojej vlasti nevzdalo a bojovalo ďalej mali teraz za úlohu zassadiť nepriateľovi taktický úder. Ponorka potichu vykĺzla z prístavu a len jemne čeriac vodu zamierila dlhým tmavým tunelom vpred.

-,,Ponoriť! Ponoriť! Ponoriť!" prikázal kapitán a poklopy ponorky sa vodotesne uzavreli.
-,,Periskopová hĺbka!" zavelil znova a služba pri kormidle začala bedlivo sledovať hĺbku.

Ponorka  aj napriek veľkosti citlivo reagovala na podnety a poslúchala na slovo. Čakalo ma dlhých 41 dní plavby.

POKRAČOVANIE
Anarchizmus znamená, že môžeš byť slobodný, nikto ťa nemôže zotročiť, nikto ti nemôže rozkazovať, nikto ťa nemôže okradnúť, nikto ťa nemôže využívať. Znamená byť slobodný, robiť veci ktoré chceš robiť a nebyť nútený robiť veci ktoré nechceš.             
                           Alexander Berkman

poviedkar

  • Luftwaffe
  • Oberleutnant - nadporučík
  • Příspěvků: 426
  • Pechota, Letectvo, Námorníctvo, Tanky, Panzernet
Re: Projekt N
« Odpověď #12 kdy: Červenec 06, 2011, 02:40:43 »
-,,Vitajte na palube ponorky Poseidon. Čaká nás dlhá plavba. Ako viete naším cieľom je plaviť sa k hrobu statočných nemeckých námorníkov. Tam vám táto ponorka poskytne pracovné útočisko mimo dobu keď budete opravovať zničenú loď. Až bude loď opravená cez ponorku začnete do utesneného trupu vháňať vzduch. Loď by sa mala podľa našich inžinierov začať vznášať a potom aj pozvoľna vyplávať na hladinu. potom príde na rad oprava pohonných agregátov a po nej  plavba na sever do Grónska. Celou cestou budeme ísť spolu. Loď aj ponorka. Ale to už prebieham. Na miesto kde sa potopil Bismarck  sa poplavíme asi 40 dní. Bude to dlhá ale dúfam že nie až tak nebezpečná plavba. Zo začiatku sa budeme vyhýbať námorným trasám ale ďalej na severe je možné že natrafíme na obchodné lode alebo na vojnové lode protivníka. Máme rozkaz neútočiť ale ak sa situácia vyvinie zle tak strieľať budeme! A teraz sa vráťte na svoje miesta. Vychádzame z tunela!" povedal kapitán a vrátil sa k veleniu ponorky.

Ponorka zamierila na sever a len čo sme boli mimo dosah pobrežného ľadu vynorili sme sa a začala striedavá služba na pozorovacej veži. V antarktických podmienkach bola služba pozorovateľa na veži  dosť náročná. voda v mínus 20 a viac stupňových mrazoch vytvárala na palube hrubú vrstvu ľadu ktorá musela byť stále odstraňovaná aby sa trup ponorky nepoškodil. ďalekohľady trpeli strašnou zimou a raz dokonca jednému námorníkovi ďalekohľad primrzol k ruke cez dierku v rukavici. čím ďalej od Antarktídy sme však boli tým bolo počasie lepšie. divoké víchrice slabli až ustali úplne. Vystriedali ich divoké búrky v ktorých sa ponorka prepadávala z hrebeňov vysokánskych vĺn do vodného pekla medzi nimi a služba vo veži bola dočasne pozastavená. čoskoro však aj búrky ustali a my sme sa ocitli na úrovni súostrovia Falklandy. Ponorka sa hnala na sever a my sme podstúpili sériu cvičení pre krízové situácie. Nacvičovali sme útok lietadiel, torpédoborcov, rôzne poruchy dôležitých prístrojov a ani sme si nevšimli ako a už sme boli na rovníku. Museli sme začať byť opatrný. Lodné trasy sa tu zhusťovali ale ešte vždy sme nestretli jedinú loď. Kapitán vyzeral čoraz "hladnejší" a začínal nahlas hovoriť o starých dobrých časoch a potápaní obchodných lodí počas vojny a my dôvtipnejší  sme si rýchlo domysleli kam tým celým smeruje. videl som to v jeho lačnom pohľade keď sa zjavil na vrchole veže aby si prezrel horizont. Lode sa však stále skrývali za horizontom. Keď sme prekročili obratník raka a pretli prvú väčšiu lodnú trasu zachytil náš radar loď.

Mala pretnúť našu trasu plavby a tak kapitán upravil rýchlosť plavby aby sa s nami loď naozaj stretla. Napätie na ponorke rástlo. Noc sadla na oceán a v diaľke som zbadal svetlá blížiacej sa lode. Nízka silueta  značila krásny veľký tanker plávajúci z mexického zálivu do Európy.

-,,Loď na dohľad!" oznámil som do zvukovodu a v okamihu sa pri mne zjavil kapitán.
Ďalekohľad si lačne priložil k očiam a žiadostivo sa zameral na svoj vytúžený cieľ.
-,,Vďaka chlapče. Máš u mňa fľašu šampanského!" povedal kapitán stále sledujúc plaviacu sa loď
-,,Neponoríme sa kapitán?" spýtal som sa dbajúc na utajenie našej existencie.
-,,Hmm? Vojak viete strieľať z 205 milimetrového dela?" spýtal sa ma kapitán čo ma trochu zaskočilo, lebo takúto otázku som vonkoncom nečakal.
-,,Áno kapitán!" odvetil som zaskočene.
-,,Tak padajte k delu. Zastrieľame si!" zavrčal kapitán s ľadovým pohľadom zavrtávajúcim sa do mňa ako odtrhnutý cencúľ.
-,,Dvaja delostrelci na palubu! Bojový poplach!" zavelil kapitán do zvukovodu a ja som zatiaľ rýchhlo zišiel na palubu.

More bolo pokojné a ja som nemal žiadne problémy pripraviť delo k streľbe. ani nie o minútu sme už boli pri dele dvaja a nacvičenými pohybmi sme delo pripravili k paľbe. Nabíjač, strelec a zameriavač. Delo sa pohlo a jeho ústie sa lenivo natočilo smerom k blížiacej sa siluete tankera. Zrazu zadunel výstrel a všetkým trom nám šlo od hluku roztrhnúť ušné bubienky. Ohnivá šmuha preletela ponad provu tankera a dopadla do mora ďaleko za ním.

Posádka tankera splašene pobehuje po palube a šum mora pretína hučiaca siréna. Nasleduje ďalší výstrel a ohnivá šmuha zasahuje komín tankera, ktorý sa zvalí na druhom boku lode do mora. Z diery po komíne stúpajú k nebu stĺpy iskier ktoré osvetľujú teraz už zatemnenú palubu obchodnej lode. Tanker spomaľuje a snaží sa obrátiť čelom k nám. Kapitán tankera je zrejme starý morský vlk a rád by nás tou opachou taranoval ale ponorka je rýchla a dalšia naša strela zasahuje veliteľský mostík. Ten je v plameňoch a siréna takmer okamžite zmĺkne. Tmavú noc pretína smiech nášho kapitána ktorý sa snažím nevnímať a radšej pálime ďalej. Teraz prierazná strela preletela bokom lode a nálož explodovala v jej vnútri. Hneď potom vypuklo peklo. Plne naložený tanker vybuchol so žiarou ktorá premenila noc na jasný deň a dlhý trup sa prelomil napoly a horiaca ropa sa rozliala po hladine mora. Všetko zahalil hustý čierny dusivý dym a mne sa zrazu ťažko dýcha. Cez medzeru v dyme a ohni som zrazu zazrel predok lode ako sa ticho sunie do vody. Na bielej prove sa černeje nápis ODYSEUS - Galveston USA.

Kapitán na veži jasá od radosti a volá nás dolu do veliteľskej miestnosti. Len čo som ako posledný preliezol do centra zavrel sa za nami príklop a ponorka sa ponorila. Toho večera na ponorke tieklo šampanské prúdom. Kapitán plakal od šťastia ale ja osobne som nebol dvakrát nadšený tým čo sme urobili. Ponorka po zvyšok noci plávala ponorená v periskopovej hĺbke a vynorila sa až ráno keď pokračovala ďalej v plavbe k nášmu cieľu. Boli sme už na úrovni Biskajského zálivu čo znamená že sme prekročili 40. rovnobežku a blížili sme sa k 50. Lodné trasy pred nami však boli kupodivu prázdne a počas našej plavby sme nestretli žiadnu ďalšiu loď. O tri dni  sme už boli na úrovni kanála La Manche kam sa zbiehajú hneď 4 lodné trasy. Hlavné trasy zo Severnej, Strednej a Južnej Ameriky a hlavná africko-austrálska trasa siahajúca až k Západnej Samoe obiehajúca Zem. Tu v kanáli La Manche tvorili tieto 4 trasy pupočnú šnúru medzi Starým a Novým Svetom. My sme však plávali ďalej na sever a tentoraz sme boli prezieravo ponorený. Na 40. deň od nášho vyplávania sme boli ešte ďaleko od miesta kde sa Bisarck potopil a opäť vynorenou ponorkou zmietalo rozbúrené more.

POKRAČOVANIE
Anarchizmus znamená, že môžeš byť slobodný, nikto ťa nemôže zotročiť, nikto ti nemôže rozkazovať, nikto ťa nemôže okradnúť, nikto ťa nemôže využívať. Znamená byť slobodný, robiť veci ktoré chceš robiť a nebyť nútený robiť veci ktoré nechceš.             
                           Alexander Berkman

poviedkar

  • Luftwaffe
  • Oberleutnant - nadporučík
  • Příspěvků: 426
  • Pechota, Letectvo, Námorníctvo, Tanky, Panzernet
Re: Projekt N
« Odpověď #13 kdy: Červenec 07, 2011, 09:10:39 »
-,,Zajtra sme tam!" oznámil kapitán veselo a my sme mohli ísť znova skontrolovať potápačský výstroj.

Druhý deň som čakal ako božie zjavenie aj keď nás v škole SS učili že nič také ako Boh neexistuje čo mi samozrejme kapitán Mocker usilovne vyvracal. Je čudné že tento elegán bol hlboko veriaci. Lenže pri službe na ponorke sa spoliehate len jeden na druhého a ak ani to nestačí tak i viera v boha sa vám veľmi zíde. Konečne nás po veľmi krátkom spánku kapitán prebudil s radostnou novinou.

-,,Sme na mieste!" povedal nám šťastne a my sme si mohli začať chystať potápačský výstroj na ostrú akciu.
-,,Ponoríme sa s ponorkou až tesne nad dno a vy si to tam dole poriadne obzriete." odporúčal nám kapitán a ja som bol celý šťastný že nebudem musieť k ponorke šplhať z morského dna po lane ako to bolo naplánované v Kolónii.

Mali sme z ponorky vystúpiť cez výstupnú komoru na korme a tak sme sa piati potápači nasúkali do tesnej miestnosti s holými kovovými stenami a námorníci za nami zavreli ťažké oceľové dvere. Hneď na to sa dnu začala cez priepusty valiť studená morská voda a ja som si na sekundu pomyslel že sa utopím. Ale potom prevládlo moje vedomie že na sebe mám potápačský oblek s kompletným výstrojom a rýchlo som sa upokojil. Vnútra kombinéz sme si potreli hrubou vrstvou medvedieho tuku ktorý nás hrial aj v ľadovej vode ktorá obklopovala ponorku.

Keď sa komora úplne zaplnila vodou buchol som raz po vstupných dverách na znamenie že je všetko v poriadku a začali sme opúšťať bezpečie ponorky cez poklop v podlahe komory. Len čo sme boli všetci piati bezpečne vonku buchol som ťažkým kladivom trikrát do trupu ponorky aby mohli námorníci začať odsávať vodu z výstupnej komory a mohla do nej vstúpiť ďalšia pätica potápačov.

Ostatný štyria potápači z mojej skupiny zatiaľ našli  naviják uložený na palube ponorky a začali odvíjať istiace lano ku ktorému sme sa všetci pripútali. Lano nám zabezpečovalo bezpečný návrat do ponorky. Aj ja som sa pripol k lanu silnou skobou a potom sme všetci piati vyrazili po bahnisto-kamenistom dne smerom kde sme tušili vrak Bismarcku. Vôkol nás panovala zelená temnota. Zvírené bahno úplne zakrylo výhľad a svetlá silných bateriek ktoré sme mali so sebou len bezmocne tápali v tme. Zrazu pred nami vyrástla hladká kolmá stena.

-,,Konečne!" zvolal som a inštinktívne som sa pozrel hore kde však bola rovnaká temnota ako všade vôkol nás.
Posvietil som si baterkou a konečne som rozoznal zábradlie paluby vysoko nad nami.

Bismarck ležal asi pol kilometra od ponorky a vyzeral úchvatne. Svetlá bateriek putovali krížom krážom po boku lode a my sme len nemo otvárali ústa. Ako prvý som sa pohol ja ťahajúc ostatných na obhliadku lode. Trup lode bol v dobrom stave a nebol veľmi zaborený do dna. Skôr sa nám zdalo že sa loď len jemne zaborila do bahna na dne a stále sa nepatrne vznášala. čo by nám podstatne uľahčilo prácu pri vyzdvihávaní lode z dna. Prešli sme loď od provy až ku korme a nenašli sme žiadne vážne poškodenia. Len na miestach kde chýbala farba na trupe sme rozoznávali zásahy anglických torpéd. Keď sme prišli ku korme zbadali sme mohutné lodné skrutky a kormidlá. Skrutky boli v poriadku a vo svetle bateriek sa leskli ako nové. Zamieril som lúč baterky na ústrojenstvo pohybujúce kormidlami a zbadal som skrivenú tyč riadenia jedného kormidla. Bola to ťažká porucha ktorá sa dá opraviť len v suchom doku. Ale my sme nemali inú možnosť len sa to pokúsiť nejako opraviť na mieste. Po Grónsko by to snáď len vydržalo.

Potom sme sa vrátili k prove a vyplávali sme vyššie na palubu. Na drevenej palube sa utvorila tenká vrstvička bahna no obrovský hákový kríž v bielom kruhu na červenom pozadí bolo stále dobre vidieť. Aj toto bol symbol toho že tretia ríša dokáže aj po porážke doma pretrvať.

Svetlá svetlometov pátravo prečesávali palubu odhaľujúc škody na lodi až sa zastavili na mieste delovej veže A. Zostali sme ako obarený. Veža A nebola na svojom mieste. Ona totižto nebola na lodi vôbec. Rovnako tak aj veža B a obe veže na korme chýbali. Loď sa pri potopení musela apoň raz prevrátiť a veže vypadli z paluby lode a teraz ležali niekde na dne mora. Bola to zlá správa lebo pre opravu lode to znamenalo výrobu nových veží a diel a veľké zbrzdenie jej nasadenia. Nástavby lode boli silne poškodené od nepriateľských granátov a rozoznávali sme aj stopy po požiari. Aj napriek tomu škody neboli až také zlé a malé vežičky boli na svojich miestach. Aj ťažké flaky neškodne škúlili zdvojenými delami k vzdialenej hladine. V hangári sme dokonca objavili aj nedotknuté lietadlo. Začal nám dochádzať vzduch. Zaťahal som za istiace lano a pobrali sme sa späť k ponorke. Keď sme míňali katapult z čista jasna okolo nás rýchlo preplával húf malých sardiniek. Splašené malé ryby prefrčali okolo nás a poriadne nás vydesili.

K ponorke sme došli z posledných síl a na poslednú vzduchovú rezervu pričom nás ešte čakal vstup do výstupnej komory. Keď sme boli bezpečne v jej vnútri zavreli sme výstupný poklop a jedna rana na dvere znamenala že posádka môže vypustiť vodu. Tá sa hneď začala vytrácať. Hladina vody klesala až sa celkom vytlačila z komory von. Zložil som si z hlavy ťažkú prilbu s pripojenou dýchacou sústavou a nadýchol som sa recyklovaného ponorkového vzduchu. Ostatný ma následovali a cez otvorené dvere sme vstúpili do ponorky.

Kapitán nás čakal vo veliteľskom centre a my sme mu podali podrobné hlásenie o tom čo sme na lodi videli. Očividne sme ho tým potešili. Skákal od radosti ako malý chlapec. Delové veže sa podarilo nájsť ostatným piatim potápačom pri prieskume okolia ponorky. Boli asi 150 metrov pred ponorkou na morskom dne pekne vedľa seba. Podľa nového plánu ktorý sme spolu s kapitánom načrtli mala byť najskôr vyzdvihnutá loď na hladinu a potom opraveným lodným žeriavom mali byť na palubu vyzdvihnuté aj delové veže. Pri ďalšom výstupe sme na palube ponorky skompletizovali vzduchový agregát ktorým sme mali v ďalších dňoch vháňať do lode vzduch. Druhá skupina sa vybrala na loď a začala utesňovať otvory ktoré unikli našej pozornosti a kadiaľ unikal vháňaný vzduch. Nezávidel som im ich prácu. Len utesňovanie štyroch dier po hlavných delových vežiach zabralo strašne veľa času a čakali na nich ešte diery po granátoch a skryté trhliny. Táto skupina sa vracala na ponorku vždy príšerne vyčerpaná. Trochu som tých chlapcov aj ľutoval ale sami sme boli tak zabratý do zostavovania vzduchového zariadenia že som nemal čas príliš rozjímať nad ich prácou. Po troch dňoch driny boli otvory v trupe lode utesnené a my sme mohli nastúpiť so svojím vzduchovým systémom. Z paluby ponorky ponorky sme odpojili veľký plavák ktorý vytiahol na hladinu hadicu pre prívod vzduchu. Hadicu sme pomaly odmotávali až kým nebol plavák na hladine.

Potom sme zapli prvý ventilátor na reverzný chod a vytlačili vodu z hadice. Keď bola hadica prázdna spustili sme systém vháňania vzduchu a otestovali sme ho. Vzduch v ponorke sa v posledných dňoch stával neznesiteľným aj napriek zásobe stlačeného vzduchu. Systém sme nechali bežať pol hodiny a takýmto spôsobom sme ponorku vyvetrali. Po úspešnom teste sme si navliekli ťažké potápačské úbory z wotanovej ocele a s agregátom napojeným na spojku zvnútra ponorky sme opustili náš tesný príbytok. Vonku mimo ponorky sme  na vonkajšej strane spojky pripojili druhú hadicu a začali sme ju ťahať k trupu lode. Koniec hadice sme mali špeciálne upravený tak aby sa dal priskrutkovať k jednému z  malých okienok na trupe lode. Okienka boli pevne zatvorené a za mnohými sme rozoznali len čiastočne zatopené priestory.  Podľa správ ktoré podali preživší námorníci z lode sa pri príprave zatopenia lode znefunkčnili vodotesné dvere zbraňujúce prenikaniu vody do lode. Vnútri lode tak mohla voda voľne prúdiť od provy až ku korme. Keď sme dorazili k lodi rozbil som sekerou jedno z okienok a takmer ma doň vtiahol silný prúd vody ktorý sa cez rozbité okno začal valiť dovnútra lode. Za okienkom bola nezatopená miestnosť! S vypätím všetkých síl som k okienku ktorým dovnútra lode vtekal silný prúd morskej vody priložil hadicu s prírubou a napevno ju priskrutkoval k rámu okienka. Potom som skontroloval utesnenie  a dal som dohodnuté znamenie. Druhý potápač otvoril prívod vzduchu a do lode začal konečne prúdiť vzduch.
Od ponorky sme natiahli ešte štyri ďalšie hadice a pripevnili ich na rôznych miestach lode. Potom sme sa pripojili k druhej skupine a spolu sme hľadali možné trhliny kadiaľ by unikal vzduch z lode. Až na pár prasklín ktoré neboli dobre utesnené alebo boli tak malé že unikli pozornosti druhého družstva. Rýchlo sme ich utesnili a ďalej sme dávali pozor na možné úniky.

Pokračovanie
Anarchizmus znamená, že môžeš byť slobodný, nikto ťa nemôže zotročiť, nikto ti nemôže rozkazovať, nikto ťa nemôže okradnúť, nikto ťa nemôže využívať. Znamená byť slobodný, robiť veci ktoré chceš robiť a nebyť nútený robiť veci ktoré nechceš.             
                           Alexander Berkman

poviedkar

  • Luftwaffe
  • Oberleutnant - nadporučík
  • Příspěvků: 426
  • Pechota, Letectvo, Námorníctvo, Tanky, Panzernet
Re: Projekt N
« Odpověď #14 kdy: Červenec 13, 2011, 11:31:00 »
O Dva dni a zopár hodín

Spod lode sa už asi hodinu zdvíhali kúdoly zvíreného bahna. Voda z lode rýchlo odtekala otvorenými zatopovacími poklopmi na jej dne. Vzduch vodu do dvoch dní vytlačil z trupu lode a samotná loď teraz zavisla asi pol metra nad morským dnom. Tým nám však vyvstal ďalší problém. Keď sa raz loď raz odlepila od dna začal ju unášať morský prúd. Snažili sme sa ju ukotviť lenže naše úsilie vychádzalo nazmar. Fixné laná sa pri neuveriteľnej námahe trhali a slžba v blízkosti lode sa stala nebezpečnou. Aj napriek postupnému presunu lode sa nám darilo postupne opravovať poškodené kormidlo a pripraviť loď na záverečné vyzdvihnutie. Na provu, kormu a obe boky lode sme pripevnili veľké kožené vaky ktoré sme mali naplniť vzduchom.


Z ponorky sme zatiaľ vyslali správu do kolónie aby nám poslali vzdušnú podporu.
-,,LZ 311 sa k vám pridá na úsvite zajtra ráno!" znela odpoveď.

Vrátili sme sa na loď a vaky naplnili vzduchom. Loď začala pozvoľna stúpať. Stojac na tom čo zostalo z veliacej miestnosti som pozorne sledoval vyváženosť lode. Prova aj korma však stúpali rovnako rýchlo a nás čakal dvojhodinový výstup na hladinu. Vedľa lode stúpala aj ponorka. Pohľad na jej stúpajúci trup ma upokojoval. Bola to naša istota v šírom oceáne. Voda okolo nás začala byť presvetľovaná modrým svetlom a temnota hĺbok ustupovala. Napokon sme sa ocitli v záplave svetla prerážajúceho morskú hladinu.

Dva a pol hodiny nám trvalo kým sme sa z vodného hrobu dostali na hladinu. Loď sa vynorila z vody v mohutnom gejzíre a z jej paluby stekali cez okraj posledné potôčiky slanej vody. Ponorka sa vynorila vedľa nás a na jej palube sa o malú chvíľu tiesnil zvyšok posádky a vyvolával nám na slávu.

Vzkriesili sme Bismarck!

Následujúcich pár hodín bolo pre úspech našej misie kritických. Niektorý z potápačov sa musel ponoriť pod loď a uzavrieť zátopné poklopy na jej dne zvnútra. Táto úloha napokon pripadla mne a tak som v ubúdajúcom slnečnom svetle som zostúpil do vody a okolo majestátneho trupu som preplával pod loď. Tu som v šere pod loďou zbadal tri veľké otvory kadiaľ sa do lode vovalila voda. Vplával som do temnoty prvého otvoru a vynoril sa v úplnej tme panujúcej vo vnútri lode. Zapol som silnú baterku a jej lúč osvetlil miestnosť plnú bahna ktoré sa kopilo okolo jej stien. V bahne trčali uviaznuté rôzne kovové skrinky, prístroje a boh vie čo ešte. Vtiahol som sa dnu a svetlom baterky som hľadal poklop uzatvárajúci zátopný otvor.

Elektromotor čo ho kedysi ovládal bol preč ale vždy sa dal poklop zavrieť aj ručne. na moje veľké prekvapenie sa poklop pohol pomerne ľahko len čo som naň zatlačil. Uzatvárací mechanizmus na počudovanie fungoval perfektne. Zavrel som poklop a začal som sa obzerať po nejakom východe. Našiel som dvere zavalené haraburdami a bahnom ale podarilo sa mi vytvoriť si v tom svinstve priechod a tak som sa po klzkom bahne preplazil do dlhej chodby vedúcej stredom lode. Vodotesné dvere v nej boli pootvárané dokorán a vyrazené zo závesov a tak ňou voda rýchlo pretiekla do iných častí lode. Bol som na prove a ďalšie dva poklopy ma čakali, jeden v jej strede a jeden na korme lode. Prepletal som sa mŕtvou loďou v tme a asi o 45 minút neskôr som sa cez malý zátaras dostal k druhému poklopu. Rovnako ako pri prvom aj tento sa dal ľahko zatvoriť a potom som sa pohol ku strojovni na korme. Cesta tam sa rýchlo skomplikovala. Cesta do strojovne viedla kedysi cez vysuté mostíky ktoré sa klenuli ponad zásobovacie sklady proviantu. Mostíky sa však počas potopenia poškodily, boli prelomené a vytrhané z úchytov. Navyše sa v skladoch nahromadilo veľké množstvo bahna ktoré sa kvôli veľkému množstvu vody premenilo na pohyblivé piesky. Bolo takmer nemožné prekročiť túto prekážku. Zrazu som o čosi vyššie zbadal pozostatky iného mostíka. Zostali z neho len niekoľké pozohýbané rošty držiace na kuse ocele privarenom k stene skladiska. Cesta to bola mimoriadne nebezpečná. Len vydriapať sa hore ma stálo veľa námahy a keby som nemal novú silu asi by som to ani nedokázal. Vydriapal som sa hore a ťažké potápačské topánky som obozretne kládol jednu pred druhú a pritlačený k stene som sa posúval k dverám do strojovne ktoré som videl na druhom konci mostíka. Posledných 15 metrov postupu mi pripadalo ako večnosť. Biely lúč baterky mi osvetľoval klzký kus ocele a ja som celý čas dúfal že sa nepošmyknem a nespadnem dolu do toho hnusného bahna v ktorom mohlo byť ukryté všeličo.

Našťastie som to napokon dokázal a vo dverách som sa s úľavou obzrel. Skladisko za mnou sa tvárilo akoby nič ale ja som bol rád že ho opúšťam. Predo mnou bola strojovňa. Vstúpil som do nej cez pancierové dvere a zbadal som hotovú spúšť. Turbíny ktoré poháňali loď boli úplne zničené a ich lopatky trčali zarazené v okolitom vybavení. Veľa potrubí bolo úplne zničených a dokrkvaných ako mäsová konzerva. Našťastie aj napriek chaosu ktorý tu vládol som sa k poslednému poklopu dostal pomerne ľahko. Posledný poklop zapadol opäť na svoje miesto a loď bola opäť vodotesná. Začal som hľadať cestu von. Späť do skladiska sa mi však nechcelo ale zbadal som krivolaký rebrík ktorý viedol k prielezu hore na strope strojovne. Bol však dosť vysoko. Wotanový potápačský oblek síce nevážil málo ale keď som po rebríku začal stúpať hore priečky rebríka začali zlostne škrípať. Znova som pocítil strach že zletím dole a dolámem sa ale teraz sa moje vyhliadky stávali ešte černejšie než predtým. Nakoniec som po tom rozheganom rebríku predsa len vyliezol až k poklopu ale tu som zistil že je zablokovaný a nijako som ho nevedel otvoriť. Sklamaný som začal opatrne liezť dole hľadajúc si inú cestu. Na druhej strane strojovne som zbadal schody. Len čo som sa dostal dole začal som sa prepletať cez trosky strojovne k neďalekému vysutému mostíku a schodom.

Pokračovanie
Anarchizmus znamená, že môžeš byť slobodný, nikto ťa nemôže zotročiť, nikto ti nemôže rozkazovať, nikto ťa nemôže okradnúť, nikto ťa nemôže využívať. Znamená byť slobodný, robiť veci ktoré chceš robiť a nebyť nútený robiť veci ktoré nechceš.             
                           Alexander Berkman