Bohužiaľ sa nepripojím k debate o nespornej smole posádky ponorky U-56 ale bohužiaľ pre nemecko sa toto stávalo pomerne často... ale sa mi nepáči ako je tu s tím celkovo zaobchádzané...Správali ste sa k Stuke ako keby urobila nejakú životnú chybu, nikto z vás taký článok nespravil (Myslím tích čo naňho tak veľmi nadávali/kritizovali, nechcem na nikoho nič zhadzovať) a už len pre to by si zaslúžila vďaku... mne ani trochu neprekáža ako je to napísané, dá sa tomu rozumieť a že to niekedy nie je spisovné no a? dnešná generácia bude písať len tak.
Ale teraz k téme,
Ja nie som expert na ponorky ani na ich technický stav ale viem že muži ktorí na nich slúžili mali svoju loď radi, bolo tam niečo zvláštne čo si dnes len ťažko vieme predstaviť. Slávne časy ponoriek by som zaradil medzi roky 1939-1941, 1942 už to niektorí cítili ten úpadok... vlčie svorky už neslávili taký úspech ako za čias Otta Kretschmera, alebo Guntera Priena či Joachima Shepkeho ale rozhodne to v správnych rukách bola smrtiaca zbraň... Či už večer alebo cez deň, ponorený či vynorený ak sa nestratil moment prekvapenia výsledok bol takmer vždy pre spojencov katastrofálny.. Každý vie že v roku 1944 už slúženie na ponorke bol len každodenný strach, a po inštalovaní tzv. Schnorchelov boli ponorky väčšinou času ponorené a situácia bola neriešiteľná s takým počtom ponoriek typu XXI akým Kriegsmarine disponovala, ale v "Slávnej dobe nemeckých ponoriek" to bolo tak ako je napísané... problémy tam boli, ale nikto nepripisoval zásluhy torpédam ale ľuďom ktorí ich vystrelili...
Pozdravy,
Lehmann
