Autor Téma: Panzerfaust & Fliegerfaust  (Přečteno 9389 krát)

0 uživatelů a 1 Host prohlíží toto téma.

Ghola

  • Wehrmacht
    Oberleutnant - nadporučík
  • Příspěvků: 328
  • Neexistujú zúfalé situácie, iba zúfalí ľudia
    • www.zvlastnezbrane.estranky.sk
Panzerfaust & Fliegerfaust
« kdy: Září 13, 2010, 03:37:17 »
Panzerfaust
Faustpatrone
Vývoj tejto zbrane sa začal v lete roku 1942 v nemeckej firme HASAG (Hugo Schneider AG) v Liepzigu pod krycím označením Gretchen („Margarétka“). Projekt viedol dr. Heinrich Langwieler. Zbraň, ktorá v sebe kombinovala princípy raketového projektilu a bezzáklzového kanóna dostala meno Faustpatrone („Pästný náboj“).
Faustpatrone, alebo aj Panzerfaust 30 klein („Malá“) vážila 3,2 kg, z toho 400 g tvorila kumulatívna nálož tvorená zmesou TNT a trihexogénu v pomere 1:1. Zbraň bola jednoduchá- tvorila ju kovová rúra s dĺžkou 80 cm a priemerom 2,8 cm (neskoršie modely mali priemer 3,3 cm), ktorá slúžila ako výmetnica pre projektil s dĺžkou 36 cm a priemerom 10 cm. Ten bol vystrelený 54 g čierneho strelného prachu. Strela bola stabilizovaná malými krídelkami, ktoré sa vystreli po tom, čo projektil opustil hlaveň. Rýchlosť bola približne 28 m/s a dosah len 30 metrov. Strela dokázala preraziť 140 mm panciera. Neskôr sa súčasťou zbrane stal aj primitívny zameriavač.

Schéma Faustpatrone
Armáda si objednala 20 000 kusov tejto zbrane. Továrne HASAG dodali prvých 500 kusov v auguste 1943. Čoskoro sa objavili prvé problémy novej zbrane- skoršie modely nemali zameriavač a tvar projektilu spôsoboval, že sa často odrazil od nepriateľského tanku, alebo, v prípade skloneného panciera, výbuch nemal takú ničivú silu. Aj napriek týmto problémom a skutočnosti, že sa čoskoro objavili noví nasledovníci, zostala Faustpatrone spolu s nimi v službe až do konca vojny.




Faustpatrone v akcii
Panzerfaust
Vývoj väčšej a zlepšenej verzie Faustpatrone začal Langwielerov tím už koncom roku 1942. Tá dostala označenie Panzerfaust 30, jej celková dĺžka bola 104,5 cm a hmotnosť 5,1 kg. Odpaľovacia trubica mala priemer 4,4 cm a obsahovala 95 g čierneho strelného prachu. Zväčšená hlavica s hmotnosťou 2,9 kg a dĺžkou 49,5 cm mala priemer 140 mm a lepší tvar. Obsahovala až 800 g kumulatívnej nálože, ktorá bola schopná prekonať 200 mm panciera, čo postačovalo na zničenie  väčšiny tankov tej doby. Úsťová rýchlosť vzrástla na 30 m/s, ale dosah stále činil len 30 m. Prvých 6800 kusov z objednaných 50 000 bolo dodaných vojakom spolu s Faustpatrone v auguste 1943. Výroba Panzerfaust 30 trvala až do septembra 1944, keď ju vystriedala vylepšená verzia tejto zbrane, Panzerfaust 60.

Schéma Panzerfaust 30
Tá mala dvojnásobný dostrel oproti predošlej verzii a jej úsťová rýchlosť činila 45 m/s. Aby mohla tieto hodnoty dosiahnuť, priemer odpaľovacej trubice musel byť zväčšený na 5 cm a na vystrelenie projektilu sa používalo sa 134 g čierneho strelného prachu. Dĺžka trubice sa nezmenila. Hlavica ostala nezmenená, ale dostala nový zameriavač, ktorý sa dal nastaviť na 30, 60 a 80 m. Zbraň vážila 6,1 kg. Táto verzia sa stala najrozšírenejšou a najviac vyrábanou „Pancierovou päsťou“ druhej svetovej vojny. Pôvodne sa plánovalo vyrábať 400 000 kusov mesačne, čo sa podarilo dosiahnuť v októbri 1944. Potom armáda vzniesla požiadavku na 1,5 milióna kusov za mesiac, čo sa takmer podarilo splniť v decembri toho roku, keď bolo vyrobených takmer 1 300 000 kusov. V tej dobe sa už výrobe Panzerfaustov nevenovala len firma HASAG, ale aj mnoho ďalších, hoci továrne v Liepzigu ostali naďalej hlavným dodávateľom.

Schéma Panzerfaust 60
Posledná sériovo vyrábanú verzia tejto zbrane bola Panzerfaust 100. Produkcia sa začala v novembri 1944. Dosah sa zvýšil na 100 m, rýchlosť na 60 m/s. Priemer trúbky sa kvôli tomu zväčšil na 6 cm a dĺžka narástla na 115 cm. používalo sa 190 g čierneho prachu. Kvôli väčšiemu dosahu bol použitý nový zameriavač, ktorý sa dal nastaviť na vzdialenosť 30, 60, 80 a 150 m. Hmotnosť sa zvýšila na 6,8 kg


V januári 1945 vznikla Panzerfaust 150, ktorá sa od svojich predchodcov dosť líšila. Odpaľovacia trubica bola spevnená, aby mohla byť použitá pri desiatich výstreloch. Nová, lepšie tvarovaná hlavica mala  väčšiu prieraznosť (220 mm), pričom bolo použité menšie množstvo výbušniny. Merala 56 cm. Rýchlosť bola zvýšená na 85 m/s a dosah na 150 m. Výroba sa začala v marci 1945, keď bolo objednaných prvých 100 000 kusov, ale do skončenia vojny bolo vyrobených iba niekoľko z nich.

Schéma Panzerfaust 150
Panzerfaust 250 mala vstúpiť do služby v septembri 1945. Bola podobná, ako Panzerfaust 150, ale mala predĺženú trubicu so spúšťou z pištole, podobala sa na sovietsku RPG-2. Dvojstupňový odpaľovací systém mal zbrani udeliť zbrani rýchlosť 150 m/s Vojna sa skončila skôr, než bol vývoj ukončený.
Na odpaľovacej trubici Panzerfaustov bol často červený nápis Achtung! Feuerstrahl! („Pozor! Plameň!“). To malo vojakov varovať, aby počas streľby nestáli za trubicou, z ktorej vyšľahol plameň a mohol ich vážne poraniť. Po výstrele sa trubica odhodila.
Mnoho „Pancierových pästí“ bolo predaných do Fínska, ktoré rýchlo potrebovalo protitankové zbrane proti sovietskym tankom T-34 a IS-2. Viacmenej, častejšie pred zničením tanku Fíni uprednostňovali jeho zajatie a tak bolo z celkových 25 000 dodaných Panzerfaustov použitých iba 4000.
Po vylodení v Normandii bolo spočiatku iba 6% zo zničených tankov zničených Panzerfaustom. Zrejme to spôsobil nevhodný terén a nedostatok týchto zbraní na západnom fronte. Neskôr však toto číslo narástlo na 34%.
Na východnom fronte bol Panzerfaust používaný častejšie a to najmä v mestách, kde ním (alebo ďalšou nemeckou protitankovou zbraňou podobnou bazuke, zvanou Panzerschreck) bolo zničených približne 70% tankov. Sovieti to riešili montovaním provizórneho prídavného pancierovania na tanky, ktoré ich dokázalo ochrániť pred niekoľkými zásahmi kumulatívnymi strelami, ale nevydržalo večne.
Niektoré zdroje uvádzajú, že upravená verzia zbrane Panzerfaust sa stala sovietskou RPG-1 a slúžila ako vzor pri vývoji RPG-2.










Panzerfausty 30/60/100 (neviem rozoznať) v akcii.

Projektily Faustpatrone a Panzerfaust 30

Príslušníci Hitlerjugend na bicykloch, ku ktorým majú uchytené Panzerfausty, sa presúvajú na bojisko.

Vojak cvičí príslušníčku Volkssturmu v používaní Panzerfaustu.

Príslušník Volkssturmu sa s upraveným Panzerfaustom krčí v zákope.

Panzerfausty primontované k lietadlu  Bücker Bü 181 Bestmann

Panzerfaust primontovaný k lietadlu Langsamflugzeug LF1 "Zaunkönig"

Esselschreck  :D :D



Panzerfaust 150
Große Panzerfaust
Začiatkom roku 1945 bola vojenská situácia nacistického Nemecka katastrofálna- z východu sa valili masy sovietskej pechoty a tankov, na západe zlyhala nemecká ofenzíva v Ardenách a Spojenci prekonali Siegfriedovu líniu. V Taliansku boli nemecké vojská vytlačené prakticky až k Alpám. Vodne-vnoci museli mestá po celom Nemecku znášať spojenecké nálety. Zásobovanie praktiky neexistovalo a tanky aj lietadlá mali len veľmi málo paliva. Morálka obyvateľstva aj vojakov bola veľmi nízka a len strach o vlastné rodiny, výdatne priživovaný propagandou a represáliami bezpečnostných zložiek, donútili radových vojakov, starcov a mladých chlapcov k fanatickému odporu. Navyše sa začali objavovať správy o novom sovietskom superťažkom tanku, ktorý mal byť imúnny voči všetkým doterajším protitankovým zbraniam, pretože jeho čelný pancier mal mať hrúbku až 400 mm! Nemecké protitankové vojsko malo problémy už vtedy, keď sa na bojisku objavil ťažký tank IS-2. Nemcov stálo vždy nemálo času a úsilia, aby preklenuli každý nový ruský technologický pokrok na poli tankovej techniky. Času a prostriedkov však teraz Nemcom zostávalo zúfalo málo. Pretože velenie nemeckej armády nemalo možnosť overiť si informácie o týchto nových super tankoch z vlastných zdrojov, snažilo sa aspoň ich utajiť, aby predišlo panike, ktorú by nasadenie takéhoto stroja vyvolalo. Strach má ale veľké oči a tak dostali nemecké zbrojovky objednávku na zbraň, ktorá by dokázala nové sovietske monštrum, ktoré dostalo prezývku Hecht („Šťuka“) poraziť. Bolo jasné, že cesta k uspokojivému vyriešeniu tohto problému nepovedie skrz použitie klasického protitankového delostrelectva, ktorého potenciál bol už takmer vyčerpaný. Doteraz používané protitankové kanóny kalibru 75 mm, PaK 40 a PaK 41, či ťažšie delo PaK 43 kalibru 88 mm sa požadovaným parametrom sotva približovali. Ani projekt superťažkého protitankového dela kalibru 128 mm PaK 44 nepriniesol očakávané výsledky. Cestou zväčšovania kalibru a predlžovania hlavne sa aj tak nedalo ísť donekonečna a ostatné vylepšenia ako kužeľový vývrt hlavne, alebo použitie munície s wolframovým jadrom neboli z dôvodu technologickej náročnosti použiteľné. Situácia vyžadovala lacné, účinné a rýchle riešenie.
Jediná vtedy dostupná technológia, umožňujúca prerazenie 400 mm homogénneho panciera, bolo požitie kumulatívnych náloží. Ručné protitankové zbrane s kumulatívnymi hlavicami mala už nemecká armáda vo výzbroji, ale aj najlepšia z nich, Panzerfaust 150, dokázala prebiť „len“ 220 milimetrov ocele a ešte nevstúpila do sériovej výroby.
Na volanie armády o pomoc zareagovala ako prvá firma HASAG a predložila svoj projekt Große Panzerfaust . Bolo to vlastne pokračovanie vývojovej rady Panzerfaust. Základom bolo odpaľovacie zariadenie prototypu Panzerfaust 250 opatrené pištoľovou rukoväťou. Projekt Panzerfaust 250 nebol nikdy realizovaný, pretože vývoj hlavice nebol do konca vojny ukončený. Navyše, hlavica navrhovaná pre 250-ku nebola projektovaná pre prieraznosť 400mm a HASAG preto začal vývoj úplne novej hlavice. Práce však prebiehali zúfalo pomaly a do konca vojny neboli dokončené.
Ďalšia spoločnosť reagujúca na vypísanú špecifikáciu bola firma Dynamit Nobel. Svoj projekt nazvala Hecht 10,5 cm podľa zbrane na ničenie ktorej bol určený. Firma poňala svoj projekt veľmi pragmaticky. Nemecká armáda mala s použitím kumulatívnych náloži dobré skúsenosti už pri dobýjaní belgickej pohraničnej pevnosti Eben-Emael.
Projekt vychádzal z faktu, že nemecká armáda disponuje kumulatívnou náložou, schopnou preraziť 400 mm homogénnej ocele alebo 1200 mm železobetónu. Táto nálož mala označenie Pionierhohlladung H15 a vyzerala ako polguľa s troma dištančnými nožičkami, ktoré zabezpečovali správnu vzdialenosť. Mala priemer 34 cm výšku 26 cm a vážila asi 15 kg z toho bolo 10 kg trhaviny. Kumulatívna dutina mala priemer 24 cm a bola odpaľovaná oneskorovacou rozbuškou (10-15 s.) V skladoch sa ich povaľovalo ešte asi 6000 kusov! Problém bol v tom, ako ju umiestniť na nepriateľský tank. Štandardné ručné prichytenie bolo vzhľadom k masám ruskej pechoty postupujúcej spolu s tankmi nemysliteľné. Riešenie sa nakoniec našlo- H15 bola opatrená nárazovou rozbuškou miesto oneskorovacej, dostala aerodynamickejší tvar a pripojil sa k nej raketový motor z rakety, konkrétne RZ-65.

Schéma Hecht 10,5 cm
Spojením H15 a RZ-65 vznikla bojová hlavica s priemerom 26,5 cm a dĺžkou 90 cm. Pohonná časť bola zasunutá do odpaľovacej trubice s priemerom 10,5 cm, kumulatívna hlavica trčala von. Vývoj pokračoval napriek tomu, že RZ-65 bolo v skladoch len niekoľko desiatok kusov. Testy ukázali, že na vystrelenie hlavice do vzdialenosti 100 m treba spriahnuť minimálne dve RZ-65. Sériové aj paralelné usporiadanie rakiet malo svoje nedostatky, preto prišiel na rad kompromis. Kumulatívna hlavica bola zredukovaná na hmotnosť 7 kg a poháňaná jednou raketou. Dostrel takéhoto usporiadania bol približne 100 m. Potiaľto sa dostal vývoj, než pre Nemecko skončila druhá svetová vojna. Nakoniec sa ukázalo, že žiaden sovietsky „supertank” neexistuje a teda vývoj Große Panzerfaust bola úplne zbytočná a prehnaná reakcia na dezinformáciu.
Ostatné modifikácie
V januári 1945 vznikol návrh Verbesserte Panzerfaust („Vylepšená pancierová päsť“), ktorej hlavica mala priemer 160 mm a mohla sa nastaviť vzdialenosť, v ktorej mala explodovať. Objednaných bolo 350 kusov tejto verzie, ale keďže sa nevedelo, kto presne ich má vyrobiť, došlo k výraznému zdržaniu a nie je jasné, či bol vôbec nejaký kus dodaný nemeckým ozbrojeným silám. Ďalším zlepšením mala byť hlavica tvorená novou plastickou trhavinou Nipolit, čím by sa zjednodušila jej výroba, ale vojna sa skončila skôr, než sa takto zmenená hlavica zaviedla do výroby.
Ďalší návrh z februára roku 1945 riešil problém, že hoci dokázala Panzerfaust vyradiť z boja tank aj osádku, nie vždy došlo k úplnému zničeniu vozidla, ktoré mohlo byť neskôr odtiahnuté, opravené a znova nasadené v prípade, že Panzerfaust nespôsobil požiar tanku, ale v ňom len urobil otvor. Návrh počítal s tým, že spolu s kumulatívnou náložou by bol vystrelený aj Panzerbrandgranate („Granát pre zapálenie tanku“), ktorý by požiar spôsobil. Ani takto upravené Panzerfausty sa však v boji nikdy neobjavili.

Panzerfaust & Panzerbrandgranate
Koncom vojny sa objavil návrh Gasfaust („Plynová päsť“), ktorej hlavica by obsahovala bojový plyn. Brandfaust („Zápalná päsť“) a Falmmfaust („Plamenná päsť“) mali mať zápalnú hlavicu. Žiaden z nich však nikdy neopustil rysovacie dosky.
Vzniklo taktiež niekoľko návrhov upravených Panzerfaustov, ktoré mali slúžiť ako protipechotná zbraň. Kleinrakete zur Infanteriebekämpfung („Malá raketa pre boj proti pechote“) bola hlavica s priemerom 7,6 cm, ku ktorej bol primontovaný raketový motor. Celý projektil meral 66 cm a bol vystreľovaný z odpaľovacej trubice pre Panzerfaust. Hlavicu tvorila trhavina a zmes betónu a kovového šrotu. Zbraň mala preklenúť medzeru medzi maximálnym dosahom bežného pechotného granátu a minimálnym dostrelom mínometu. Napokon bol však na tento účel puškový granát a tak bolo postavených len niekoľko kusov tejto zbrane.
Koncom roku 1944 vznikol návrh vyrobiť pancierovú päsť, ktorá by ničila tanky spolu s pechotou, ktorá na nich (najmä na východnom fronte) často jazdievala. Preto mala byť Panzerfaust 150 opatrená tzv. Splitterringe („Šrapnelový prstenec“), kovový prstenec okolo hlavice, ktorý sa po jej explózii zmenil na smrtiace projektily.
Ďalší návrh bola Schrappnellfaust („Šrapnelová päsť“), tvorila ju hlavica s náložou a šrapnelmi, ktorá bola vystreľoaná z odpaľovacích rúr pre Panzerfaust. Projektil vážil približne 8 kg a dosah mal činiť 400 m. Oneskorovacia rozbuška bola nastavená tak, aby hlavica explodovala vo výške 2 až 3 metre nad zemou. Do konca vojny bolo vyrobených približne 100 kusov.

Zdroje:
http://en.wikipedia.org/wiki/Panzerfaust
http://bombara.blog.sme.sk/c/204827/Panzerfaust-postrach-tankov.html
http://forum.valka.cz/viewtopic.php/t/30368
http://forum.valka.cz/viewtopic.php/p/127479#127479
http://forum.valka.cz/viewtopic.php/p/28172#28172
http://forum.valka.cz/viewtopic.php/p/28175#28175
http://forum.valka.cz/viewtopic.php/p/109933#109933
http://forum.valka.cz/viewtopic.php/p/109938#109938
http://www.oocities.com/pizzatest/panzerfaust2.htm
http://www.valka.cz/clanek_11269.html
Zaujímate sa o zbrane z WWII alebo ich prototypy? Navštívte môj web!
www.zvlastnezbrane.estranky.sk

Ghola

  • Wehrmacht
    Oberleutnant - nadporučík
  • Příspěvků: 328
  • Neexistujú zúfalé situácie, iba zúfalí ľudia
    • www.zvlastnezbrane.estranky.sk
Re: Panzerfaust & Fliegerfaust
« Odpověď #1 kdy: Září 13, 2010, 03:50:28 »
Fliegerfaust
V továrni HASAG sa v roku 1944 objavil projekt „Lietajúcej päste“, ktorý vychádzal z protitankovej zbrane Panzerfaust. Vznikli dve verzie. Fliegerfaust A bol tvorený štyrmi hlavňami kalibru 20 mm, z ktorých boli vystrelené malé raketové projektily. Jeden vážil 90 gramov, z toho tvorila 19 g výbušná hlavica.

Luftfaust
http://www.cubeupload.com/files/c5076cluftfaustshell.jpg
Náboj pre Luftfaust
Druhá verzia, Fliegerfaust B, bola zložená z deviatich 20 mm hlavní v jednoduchom ráme s ramennou opierkou a pažbou z pištole. Do zadnej časti sa vsúval zásobník deviatich malých rakiet. Stlačením spúšte sa generoval elektrický prúd, ktorý najprv odpálil rakety v piatich protiľahlých hlavniach a zvyšné štyri boli odpálené o desatinu sekundy neskôr, aby nedošlo k vzájomnému ovplyvneniu trajektórie rakiet. Tento spôsob zväčšoval rozptyl a tým aj šancu na zásah nízko letiaceho lietadla. Rakety boli navyše pomocou špeciálneho mechanizmu na odvádzanie plynu ešte v hlavniach uvádzané do rotácie, čím sa dosiahol efekt akoby boli vystrelené z hlavne opatrenej závitmi. To stabilizovalo ich dráhu za letu. Dosah tejto zbrane bol približne 2 kilometre a do tejto vzdialenosti sa zbraň ukázala veľmi presná aj napriek pomerne jednoduchej optike zameriavania.

Fliegerfaust
http://www.cubeupload.com/files/94a265fliegerfaustshell.jpg
Náboj pre Fliegerfaust.
Výroba bola schválená v januári 1945, následne bolo objednaných 10 000 kusov a 4 000 000 rakiet. Podľa všetkého bolo vyrobených iba 80 kusov tejto zbrane a o ich osude s vie len veľmi málo. Nemecké plány predpokladali rozšírenie tejto zbrane nielen pri vojenských jednotkách, ale aj napríklad pri vodičoch či rušňovodičoch, ktorí by sa s ňou bránili proti útoku strmhlavých bombardérov. Podľa niektorých, viac či menej hodnoverných zdrojov bola táto zbraň aj bojovo použitá. To sa ale nedá potvrdiť, hoci niekoľko hlásení spojeneckých letcov naznačuje, že sa mohli so zbraňou stretnúť. Isté je len to, že spojencom sa dostali do rúk 2 kusy tejto zbrane v neporušenom stave. Neskoršie testy ukázali, že po vychytaní prvých „múch“ by sa jednalo o veľmi nebezpečnú zbraň, ktorá by mohla spôsobovať vážne straty.





Fliegerfaust v skutočnosti
Zdroje:
http://en.wikipedia.org/wiki/Fliegerfaust
http://forum.axishistory.com/viewtopic.php?t=23884
http://www.elektroboote.cz/luftfaust/luftfaust.htm
http://germansecretweaponsnazi.devhub.com/blog/518045-fliegerfaust/
http://www.luftarchiv.de/
http://forum.valka.cz/viewtopic.php/t/12543
Len pripomeniem, že, ako to už často býva, informácie z rôznych zdrojov sú často odlišné a pri Fliegerfauste nie je jasný ani jeho presný názov, objavuje sa totiž aj pod označením Luftfaust A a B a podobne.
Viem, že téma Panzerfaust tu už existuje, ale chcel som oddeliť vlastný článok od ostatných a navyše som k článku pridal aj ďalšie modifikácie Panzerfaustu a Fliegerfaust, tak dúfam, že to nebude vadiť ;)
Zaujímate sa o zbrane z WWII alebo ich prototypy? Navštívte môj web!
www.zvlastnezbrane.estranky.sk

stuka

  • Luftwaffe
  • Hauptmann - kapitán
  • Příspěvků: 513
Re: Panzerfaust & Fliegerfaust
« Odpověď #2 kdy: Září 13, 2010, 07:44:14 »
Panzerfausty boli účinnou zbraňou, ktorú Nemci dokázali produkovať v tisícoch až do konca vojny. Bola lacná, s jednoduchou obsluhou /nehody pri jej používaní sa stávali pre zlé zaobchádzanie alebo vady výrobku/, obzvlášť dobrá v boji v meste na menšie vzdialenosti.

Ghola - dobrý článok, len mi chýbajú zdroje.

 
„Do ticha krajiny ležící pod hlubokým sněhem, často i do burácení sněhové bouře, začala vlčice mluvit svou řečí – začala výt."                         
                                                            E. Vacková

Bambi

  • Rudá armáda - RKKA
  • подполковник - Podpolkovnik
  • Příspěvků: 1018
  • Za zásluhy o rozvoj fóra. Uděleno: 9. července 2007 Za 1 rok aktivní činnosti na fóru. Uděleno: 29. září 2007 Udělení za přínosné zasahování do diskuzí a jejich obohacení novými poznatky.   Uděleno: 20. července 2008 Za 2 roky aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 12. září 2008
Re: Panzerfaust & Fliegerfaust
« Odpověď #3 kdy: Září 14, 2010, 09:31:04 »
Je zvláštní, že poloha pro odpalování byla s držením zbraně v podpaží. Vždycky jsem žil v tom, že se odpalovala z ramene.
A jak je to s RPG? Bohužel na vojně mi jako štábnímu tygrovi byla krása této zbraně odepřena.....
"пуля дура, штык молодěц!!!"

stuka

  • Luftwaffe
  • Hauptmann - kapitán
  • Příspěvků: 513
Re: Panzerfaust & Fliegerfaust
« Odpověď #4 kdy: Září 14, 2010, 01:51:05 »
Fliegerfaust sa držal na pleci. Ani som nevedela, že také niečo vyvinuli. Inak Ghola díky za zdroje. Netreba uvádzať všetky, to sa ani nedá, ale aspoň tie základné, ak by niekto chcel ešte nejaké podrobnosti.
„Do ticha krajiny ležící pod hlubokým sněhem, často i do burácení sněhové bouře, začala vlčice mluvit svou řečí – začala výt."                         
                                                            E. Vacková

Werner Mölders

  • Luftwaffe
  • Oberstleutnant - podplukovník
  • Příspěvků: 1006
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 9. března 2008 Za 2 roky aktivní činnosti na fóru.    Uděleno: 9. března 2009
Re: Panzerfaust & Fliegerfaust
« Odpověď #5 kdy: Září 14, 2010, 02:34:18 »
RPG se odpaluje z ramene. Pravá ruka na rukojeti se spouští, levá trochu víc v zadu na druhé rukojeti. Tedy pokud se bavíme o sedmičce  ;)
U panzerfaustu se podle mě takto zvyšoval dostřel, jelikož se střílelo "obloučkem".
Ampulle !!!

Medař

  • Wehrmacht
    Unteroffizier - četař
  • Příspěvků: 90
Re: Panzerfaust & Fliegerfaust
« Odpověď #6 kdy: Září 18, 2010, 09:08:58 »
Mám dotaz.Jak je to s tím průměrem trubice u panzerfaustů 30,60 a 100m.Píšeš,že každá verze měla jiný průměr.Měl jsem za to,že průměr byl stejný,jen síla stěny trubky se měnila.Jak to tedy je?Děkuji za odpověď.

hofmanjan

  • Wehrmacht
    Schütze - vojín
  • Příspěvků: 9
Re: Panzerfaust & Fliegerfaust
« Odpověď #7 kdy: Leden 16, 2012, 01:37:23 »
tam se měnila tloušťka izolace

Peterth

  • ČSR
  • Poručík
  • Příspěvků: 242
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 26. června 2009
Re: Panzerfaust & Fliegerfaust
« Odpověď #8 kdy: Leden 16, 2012, 02:36:52 »
Ono to s tim mířením bylo tak, že při odpalování z ramene nezamíříš. Při doporučeném postupu, který se udává i v orig. návodech se míří přes zadní mířidla na potřebný/odhadovaný počet metrů přes okraj hlavice (kde je pomocné zameřování). Ale nepochybuji, že při vypjatých situacích a na malou vzdálenost se nechal užít i ten nesprávný způsob.
Jinak muselo to být peklo pěchotu, resp. panc. granátníky peklo, když ještě nebyly tyhle protitankové zbraně zavedeny.   

jinak, tady je poslední DDW, kde je pěkně vidět užití Pzf. zajímavé je, jak to ten borec odpaluje jen z jedné ruky. A názorně je tam vidět i délka plamene...
http://www.youtube.com/watch?v=rlCOyfgMmYo

PS: jinak přehledný topic, gratuluji.

Burko

  • Francouzská cizinecká legie
  • Légionnaire 1ère classe
  • Příspěvků: 37
Re: Panzerfaust & Fliegerfaust
« Odpověď #9 kdy: Leden 21, 2012, 08:47:29 »
Mal by som dokonale laickú otázku. Týka sa Faustpatrone. Keďže prerazí 140 mm pancier, teoreticky mohla zničiť ktorýkoľvek nasadený tank v tej dobe nie?

leon IV.

  • ČSR
  • Kapitán
  • Příspěvků: 336
Re: Panzerfaust & Fliegerfaust
« Odpověď #10 kdy: Leden 22, 2012, 01:26:37 »
To ano, ale muselo se to hlavně dobře trefit, a mířit s tímhle byl docela problém na delší vzdálenost. A navíc se proti tomu používali tzv. "zástěry", což byly pláty plechu nebo sítoviny umístěné okolo tanku, o do kterých Faustpatrone narazili a neškodně propálili. Němci měli v této zbrani velkou výhodu na boj zblízka a to hlavně ve městech.
Smrt jednotlivce je tragédie, smrt miliónů je statistika.
Josif Vissarionovič Džugašvili (Stalin)

Korchon

  • Wehrmacht
    Leutnant - poručík
  • Příspěvků: 298
Re: Panzerfaust & Fliegerfaust
« Odpověď #11 kdy: Květen 25, 2014, 01:48:38 »
Jeden dotaz
Kolik volného prostoru zasebou musel mít voják střílející z Panzerfaustu 60 a co by se stalo, pokud by tolik místa něměl a přesto vystřelil?
My vyhráváme díky našim Tygrům!

pan.sup

  • k.k. Landwehr
  • Oberstleutnant
  • Příspěvků: 1506
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru. Uděleno: 9. listopadu 2007 Za 2 roky aktivní činnosti na fóru.  Uděleno: 19. prosince 2008
Re: Panzerfaust & Fliegerfaust
« Odpověď #12 kdy: Květen 26, 2014, 07:12:04 »
Pustě si film Most, tam je to celkem dobře patrné:
http://www.csfd.cz/film/116090-most/