Autor Téma: Guadalcanal 5 - Prvá nočná bitka pri Guadalcanale  (Přečteno 4089 krát)

0 uživatelů a 1 Host prohlíží toto téma.

Sahidko

  • Francouzská cizinecká legie
  • Lieutenant-colonel
  • Příspěvků: 1542
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 26. července 2008
Guadalcanal 5 - Prvá nočná bitka pri Guadalcanale
« kdy: Červenec 23, 2010, 10:56:47 »
Úvod

Po Bitke pri ostrovoch Santa Cruz si japonské velenie myslelo, že s hrozbou amerických lietadlových lodí sa vysporiadalo. Prikročilo teda k plánovaniu ďalšieho posílenia pozemných jednotiek na Guadalcanale, s cieľom s konečnou platnosťou tento ostrov ovládnúť. Pokračujúce nočné plavby Tokijského expresu však nestačili ani na zásobovanie mužov, ktorí sa už na Guadalcanale nachádzali. Došlo preto k rozhodnutiu vyslať konvoj transportných lodí, ktorému mali cestu vyčistiť mohutné námorné sily. Japonský plán bol nasledujúci: v noci z 12. na 13. novembra mala bombardovacia skupina viceadmirála Abeho paľbou neutralizovať Hendersonovo letisko. K dispozícii mal bitevné lode Hiei, Kirišima, ľahký krížnik Nagara a jedenásť torpédoborcov (ďalšie tri boli určené k hliadkovaniu medzi Guadalcanalom a Russelovým ostrovom). Vzdialené krytie mal poskytovať admirál Kondó so svojou skupinou lietadlových lodí (Džunjó a Hijó – 94 lietadiel)s doprovodom bitevných lodí Kongó, Haruna, ťažkých krížnikov Atago, Takao, Tone, ľahkého krížnika Sendai a troch divízií torpédoborcov. Nasledujúci deň (tj. 13. novembra) vo večerných hodinách mal na scénu doraziť konvoj s hlavnými silami 38. pešej divízie (generálporučík Sano) a 3000 mužmi špeciálneho námorného výsadku. Krytie konvoja dostal na starosť kontraadmirál Tanaka a jeho dvanásť torpédoborcov. K jeho podpore boli určené hlavné sily 8. loďstva viceadmirála Mikawy (ťažké krížnika Čókaj, Kinagusa, jeden ľahký krížnik a dva torpédoborca), pričom jedna jeho časť (pod velením kontraadmirál Nišimura) mala paľbou kryť samotné vyloďovanie Sanových jednotiek (ťažké krížniky Kumano, Maja, ľahký krížnik Tenrjú a 4 torpédoborce).


bitevná loď IJN Kirišima

Aj Američania sa snažili dopraviť na ostrov svoje posily. 8. novembra sa na more vydal konvoj štyroch nákladných lodí (pod velením kontradmirála Turnera), ktorého krytie zabezpečovala skupina kontradmirála Callaghana. Potom ako sa 11. novembra spojila s ďalšou skupinou pozostávala z ťažkých krížnikov San Francisco, Portland, ľahkých krížnikov Helena, Juneau a desiatich torpédoborcov. Druhý konvoj vyplával nasledujúci deň z Espirita Santo a pozostával z troch nákladných lodí a doprovodných plavidiel kontradmirála Scotta (ľahký krížnik Atlanta a štyri torpédoborce). Na mori križoval aj TF 16 s jedinou lietadlovou loďou Enterprise, ktorá mala navyše nefunkčný predný výťah, dvoma bitevnými loďami Washington, South Dakota, ťažkými krížnikmi Northampton, Pensacola, ľahkým krížnikom San Diego a ôsmymi torpédoborcami. Ako prvý sa pri ostrove objavil Scottov konvoj, ktorý neunikol pozornosti japonských prieskumných lietadiel a netrvalo dlho a stal sa terčom leteckých útokov. Ich výsledkom bolo poškodenie transportnej lode Zeilin blízkym výbuchom bombi, torpédoborca Buchanan paľbou vlastných lodí a ťažkého krížnika San Francisco nárazom poškodeného bombardéra Betty. Vrchný veliteľ oblasti Halsey mal od spravodajcov informácie o nadchádzajúcej japonskej akcii a poznal aj dátum dňa vylodenia, rovnako ako informácie o spozorovaní Abeho skupiny a neskôr aj Tanakovho konvoja. Informácie o pohybe nepriateľských lodí mal aj Tuner a ten sa rozhodol Japoncom postaviť. Ku Callaghanovmu zväzu pridal Scottove lode a odobral poškodený Buchanan + torpédoborce s nedostatkom paliva. Velením nad dvoma ťažkými, troma ľahkými krížnikmi a ôsmymi torpédoborcami poveril kontradmirála Callaghana (bol o niekoľko dní služobne starší ako Scott, napriek tomu, že nemal takmer žiadne skúsenosti).


ťažký krížnik USS San Francisco

Zloženie síl

JAPONCI:

Bombardovacia skupina (viceadmirál Hiroaki Abe): bitevné lode Hiei. Kirišima, ľahký krížnik Nagara, torpédoborce Akacuki, Ikazuči, Inazuma, Jukikaze, Amacukaze, Terezuki, Asagumo, Harusame, Murasame, Júdači, Samidare
torpédoborce strážiace medzi Guadalcanalom a Russelovým ostrovom: Šigure, Júgure, Širacuju

AMERIČANIA:

Task Group 67.4 (kontradmirál Daniel J. Callaghan): ťažké krížniky San Francisco (vlajková loď), Portland, ľahké krížniky Atlanta, Helena, Juneau, torpédoborce Cushing, Laffey, Sterett, O’Bannon, Aaron Ward, Barton, Monssen, Fletcher

Priebeh bitky

Callaghan sa s Turnerom rozlúčil o 22:00 12. novembra a následne zamieril do Železného prielivu. Jeho lode plávali za sebou v jednou rade v nasledujúcom poradí: torpédoborce Cushing, Laffey, Sterett, O’Bannon (fregatný kapitán Stokes), krížniky Atlanta, San Francisco, Portland, Helena, Juneau, torpédobrce Aaron Ward, Barton, Monssen, Fletcher (námorný kapitán Tobin). Ešte pred začiatkom bitky sa americký veliteľ dopustil niekoľkých chýb: veliacim dôstojníkom dvoch divízii torpédoborcov nedal žiadne pokyny ohľadom toho, čo od nich v bitke očakáva. Taktiež (ako už bola medzi americkými admirálmi pri Guadalcanale zvykom) opätovne ignoroval výhody, ktoré mu ponúkal moderný radar nainštalovaný na piatich jeho lodiach (krížnikoch Portland, Helena, Juneau, torpédoborcoch O’Bannon, Fletcher). Ich umiestnenie v línie neumožňovalo, aby výraznejšie ovplyvnili priebeh boja. Ďalšími problémami (za ktoré tentoraz Callaghan nemohol) bolo, že lode v taktom zložení ešte nikdy spolu neoperovali a taktiež únava posádok po niekoľkých dňoch bojovej pohotovosti. Na druhej strane viceadmirál Abe smeroval ku Guadalnalu taktiež plný optimizmu. Od prieskumu obdržal informácie, že americké lode po skončení vykládky opustili oblasť (nemohol vedieť, že sa Callaghan neskôr vrátil). Jeho cieľom bolo preplávať južne od ostrova Savo a zamieriť k Lunžskému výbežku. O polnoci sa japonský zväz dostal do silnej búrky a Abe nariadil dočasné stiahnutie, za pol hodinu sa  počasie natoľko zlepšilo, že mohol nariadiť pokračovať v plavbe smerom k cieľu. Výsledkom tohto manévru bolo porušenie formácie, v ktorej sa doteraz Japonci plavili (torpédoborce Asagumo, Murusame a Samidare sa namiesto na ľavoboku vpredu ocitli na pravoboku a za bitevnými loďami). Modernému pátriacemu radaru na Helene sa podarilo japonské lode zachytiť o 01:24 13. novembra. Informácia bola predaná na vlajkový San Francisco, zostala ale bez odozvy. Callaghan akurát nariadil menšiu zmenu kurzu smerom k nepriateľovi. V nasledujúcich minútach Callaghan neustale žiadal od čelných torpédoborcov informácie o pohybe nepriateľa, rozkaz k torpédovému útoku však nevydal. V 01:42 čelný americký torpédoborec Cushing musel prudko zmeniť kurz na ľavobok, aby sa nezrazil s japonskými loďami (torpédoborce Júdači a Harusame). Takáto prudká zmena kurzu vyvolala nutnosť podobných manévrov aj u nasledujúcich lodí. Callaghan sa zmohol, aby na dotaz v otvorenej reči: „Čo to robíte??“. Až 24 minút potom, čo radar na Helene zaznamenal japonské lode, vydal americký admirál rozkaz: „Pripraviť k paľbe.“ Bolo však už neskoro.


mapa postavenia lodí v okamihu zahájenia paľby

Čelné japonské torpédoborce si samozrejme všimli prudko uhýbajúci Cushing a okamžite túto informáciu predali ostatným lodiam. V okamihu sa rozsvietili pátracie svetlomety a v ich kužeľoch sa ocitol ľahký krížnik Atlanta. Jeho delostrelecký dôstojník na vlastnú zodpovednosť nariadil zahájiť paľbu, pár sekúnd predtým ako konečne došiel rozkaz zo San Francisca. Američania sa ocitli medzi japonskými loďami, a preto Callaghan  vydal rozkaz, aby nepárne lode ostreľovali lode na pravoboku a párne na ľavoboku. Jediným výsledkom bol ohromný zmätok. Jednak lode poriadne nevedeli, či sú na párnej alebo nepárnej pozícii, jednak častokrát na strane, na ktorú mali podľa rozkazu páliť žiadneho nepriateľa nevideli a naopak a konečne rozkaz vôbec nebral do úvahy rozdielnu výzbroj jednotlivých lodí. To Japonci boli rýchlejší. Zatiaľ čo Atlanta strieľala po Hiei a troch torpédoborcoch, zasiahlo ju niekoľko desiatok granátov rôznych ráží a taktiež jedno torpédo pri prednej strojovni. Výbuch zablokoval kormidlo lode a tá sa s požiarmi na palube a klesajúcov rýchlosťou vydala pomaly smerom na juh. Bitka sa následne rozpadla na neprehľadné stretnutia jednotlivých lodí. Čelný Cushing poďla rozkazu strieľal na pravobok, čoskoro však zásah do stredu lode spôsobil výpadok prúdu. Torpédoborcu sa podarilo ručne odpáliť 6 torpéd na Hiei no bezúspešne. V nasledujúcich minútach ho krížnik Nagara spolu s torpédoborcami premenil na horiaci vrak. Laffey sa najprv len tak tak vyhol prove Hiei, na ktorú následne odpálil dve torpéda (tie sa na takú krátku vzdialenosť nestačili aktivovať a tak nevybuchli). Delostrelci torpédoborca teda aspoň pokropili palubu lode spŕškou granátov. Jednou z obetí bol aj kapitán bitevnej lode. Posádka Laffey sa neradovala dlho, krátko nato totiž loď zasiahlo niekoľko sálv, vrátane granátov ťažkého kalibru. Agóniu lodu ukončilo torpédo z Teruzuki, ktoré lodi utrhlo zadnú časť. Onedlhonato sa Laffey potopil. Ďalší torpédoborec v poradí Sterett taktiež musel v dôsledku Callaghanovho rozkazu obrátiť svoje delá na pravobok, kde ostreľovali Nagaru. Následné zásahy vyradili kormidlo a v dôsledku poškodenia predného stožiara aj strelecké radary. Sterett ručne odpálil dve torpéda, ktoré však nezasiahli žiadnu loď. Napriek poškodeniam rozstrielaľ Júdači, ktorý sa zrazu objavil v jeho blízkosti a dve torpéda, z neho spravili horiacu pochodeň. To prilákalo na Sterett ďalšiu paľbu, a preto sa jeho kapitán rozhodol radšej ustúpiť (torpédoborec celkovo zasiahlo 11 granátov, z toho tri 356 mm). Posledný torpédoborec čelnej skupiny O’Bannon sa dostal do delostreleckého súboja s Hiei. Vďaka bezprostrednej vzdialenosti, na ktorú súboj prebiehal našťastie pre Američanov japonská bitevná loď celý čas prestreľovala. O’Bannon taktiež vypálil dve torpéda avšak opäť bez úspechu. Potom ako sa prudkým manévrom musel vyhnúť potápajúcemu sa Laffey už ďalšie ciele nenašiel.

Vlaková loď krížnik San Francisco spočiatku ostreľoval čelný torpédoborec Júdači. Potom preniesol paľbu na neznámu loď na pravoboku. Došlo vpritom k tragickému omylu, keď delostrelci San Francisca 19 krát zasiahli vlastný ťažko poškodený krížnik Atlanta. Na jeho palube okrem iných v dôsledku tejto priateľskej paľby zahynul kontradmirál Norman Scott. Callaghan nariadil zastavenie paľby. Nie všetky lode ho ale rešpektovali a väčšina v krátkom čase paľbu opätovne obnovili. Nasledoval delostrelecký súboj s Hiei, v ktorom mala jasne navrch japonská loď. Granát za granátom zasahovali americký krížnik až nakoniec jeden z nich naplno zasiahol mostík lode. Kontradmirál Callaghan a väčšina jeho štábu bola na mieste mŕtva. Velenie prevzal spojovací dôstojník, ktorý ako jediný z dôstojníkov na mostíku prežil. Tomu sa podarilo loď napriek vážnym poškodeniam dostať do bezpečia. Portland sa pokúsil vlakovej lodi pomôcť, netrvalo však dlho a obdržal zásah torpédom v zadnej časti lodi, ktorý vytvorila veľkú dieru a odtrhol dva zo štyroch lodných šróbov. Neovládateľný Portland sa začal točiť v kruhoch. Ani Hiei z tohto boja nevyviazla bez poškodenia a jej nástavby boli osvetlené požiarmi. Naopak Kirišima, ktorá obdržala iba jeden zásah a bola mimo pozornosti amerických lodí, si mohla v kľude vyberať svoje ciele. Krížnik Helena naplno využíval svoj moderný radar a sústavne ostreľovala všetky japonské lode v dosahu. Počas bitky sa jej podarilo vyhnúť vážnejšiemu poškodeniu a obdržala iba 5 zásahov. Posledný americký krížnik v poradí Juneau si bitku veľmi neužil. Hneď v úvode ho v oblasti prednej kotoľne zasiahlo torpédo a problémy s riadením takmer zapríčinili zrážku s Helenou. Juneau sa po vypálení niekoľkých sálv z miesta boja čoskoro vzdialil.  Ako posledné sa do boja zapojili štyri torpédoborce kapitána Tobina. V tom čase už čelné lode viedli zúrivé delostrelecké súboje. Tobinove lode, ktoré neboli vybavené modernými pátracími radiolokátormi preto mali problémy s vyhľadávaním cieľov z obavy pred paľbou na vlastné plavidlá. Aaron Ward sa neúspešne pokúšal nájsť vhodný terč, najprv však musel prudko zmeniť kurz, aby sa vyhol Júdači, následne sa mu do palebného poľa presunuli vlastné krížniky. Až potom sa mu podarilo zahájiť paľbu na neznámy torpédoborec a nakoniec aj na bitevné lode. Na oplátku obdržal celkovo 10 zásahov (tri 356 mm, dva 203 mm a päť menšieho kalibru), ktoré spôsobili zatopenie strojovne a tým aj stratu chodu. Zbytok noci posádka strávila snahou o záchranu lodu. Druhým v poradí bol torpédoborec Barton, táto zbrusu nová loď stihla vypáliť len niekoľko granátov a štyri torpéda, keď bola donútená zastaviť, aby sa vyhla zrážke s inou loďou. Krátko pred 02:00 stojacu loď v oblasti strojovne a kotolne zasiahli dve torpéda. Loď sa v rýchlom čase rozlomila a zmizla pod hladinou. Tretí torpédoborec v poradí Monssen bez vyradeného streleckého rádiolokátora mal s určovaním cieľov veľké problémy. Napriek tomu vypálil dve salvy po piatich torpédach avšak bez zjavného úspechu. Potom kapitán lode zbadal osvetľovacie granáty, ktoré si vysvetlil ako snahu vlajkovej lode o určenie postavenia ostatných plavidiel. Odpovedal preto signálnou lampu. Vzápätí torpédoborec zasypal uragán paľby. Počet zásahov šiel do desiatok a tak o 02:20 bol vydaný rozkaz opustiť loď. Posledný torpédoborec Fletcher ako jediný vyviazol z boja bez škrabnutia. Jeho veliteľ spoliahal na moderný radar, ktorý mal k dispozícii a podarilo sa mu previesť loď bitkou bez poškodenia. Počas boja vypálil desať torpéd (výsledkom nebolo možné sledovať) a neprestajne zasypával nepriateľské lode granátmi. Velenie nad americkými loďami prevzal kapitán Hoover na Helene, ktorý o 02:26 nariadil uskutočniť obrat, ktorý vlastne znamenal koniec bitky. Sťahovať sa začali aj Abeho lode.


poškodenie mostíka na San Franciscu

Záver
Hoover sa po bitke z oblasti stiahol len z 5 loďami (krížnikmi Juneau, San Francisco, torpédoborcami O’Bannon, Sterett a Fletcher). Krížnik Portland naďalej krúžil s poškodeným kormidlom, čo mu však nezabránilo niekoľkými salvami poslať ku dnu vrak torpédoborca Júdači. Následne bol remorkármi dopravený k Tulagi. Tam vlečná loď Bobolink odtiahla aj Aaron Ward. Vraky ďalších dvoch torpédoborcov (Cushing a Monssen) zmizli pod hladinou v poobedňajších hodinách. Najdlhšie trvala snaha o záchranu krížnika Atlanta. Napriek pomoci Bobolinku sa krátko po ôsmej hodine večer krížnik potopil. To ešte nebol koniec americkým starostiam. Ustupujúce americké lode sa dostali do sektoru ponorky I-26. Ponorka vystrelila salvu štyroch torpéd na krížnik San Francisco. Tie síce krížnik minuli, ale jedno z nich zasiahlo vlečúci sa Juneau. Netrvalo ani minútu a Juneau zmizol pod hladinou. Z jeho takmer 700 člennej posádky sa do vody dostala asi stovka. Keďže Hoover nemohol v dôsledku rizika ďalšieho útoku na mieste zastaviť, pokračoval v plavbe. O udalosti predal vzkaz prelietavajúcemu lietadlu. Veril, že sa správa dostane Halseymu. Nestalo sa tak. Zo stovky trosečníkov sa trom podarilo na vore doplávať na blízky malý ostrov. Ďalších šiestich zachránila hliadkujúca Catalina. Až 20. novembra objavil torpédoborec vor, na ktorom medzi mnohými mŕtvymi našli jediného ešte dýchajúce muža. Na lodi celkovo padlo 683 mužov, vrátane 5 bratov Sullivanovcov (výsledkom bol zavedenie pravidla, ktoré zakazovalo slúžiť súrodencom v jednej jednotke a toto pravidlo platí dodnes). Ani pre Japoncov ešte bitka neskončila. Od šiestej hodiny rannej sa poškodená a zaostávajúca Hiei stala terčom útokov lietadiel z Guadalcanalu (na ktorý preletela aj časť palubných lietadiel Enterprise) a bombardérov B-17. Podľa japonských zdrojov loď zasiahli minimálne tri bomby a štyri torpéda. To donútilo Abeho, aby sa vzdal pokusov o jej záchranu. Asistujúce torpédoborce preto o 18:00 prevzali posádku a ponechali loď jej osudu. Hiei sa v priebehu noci potopila a stala sa tak prvou bitevnou loďou, ktorú Japonci od vypuknutia vojny (a od roku 1904) stratili.


bratia Sullivanovci

Aký bol teda výsledok bitky ?? Z materiálneho hľadiska utrpeli Američania ťažkú porážku. Na morskom dne skončili dva krížniky (Atlanta, Juneau) a štyri torpédoborce (Barton, Monssen, Cushing, Laffey). Všetky ostatné lode až na torpédoborec Fletcher boli poškodené (z toho krížniky Portland, San Francisco a torpédoborec Aaron Ward ťažko). Na druhej strane Japonci prišli o bitevnú loď Hiei a dva torpédoborce (Akacuki a Júdači). Ďalšie dva (Amacukaze, Ikazuči) boli poškodené. Z tohto pohľadu možno bitku hodnotiť ako japonské víťazstvo. Oveľa dôležitejšie sa však ukázalo, že Abe nedokázal splniť svoju úlohu. Hendersonovo letisko nebolo bombardované a dôsledky mal onedlho pocítiť Tanakov konvoj nákladných lodí. Callaghanova a Scottova obeť nebola márna. Jamamoto si toho bol dobre vedomý a dal to Abemu patrične najavo. Ten bol najprv preložený na administratívne práce v Japonsku a nakoniec predčasne penzionovaný. Napriek prvému neúspechu sa však Jamamoto nemienil vzdať a bol rozhodnutý zabezpečiť Tanakovi cestu ku Guadalcanalu.


USS Portland v suchom doku v Sydney

Zdroje:
Námořní válka vrcholí - Jaroslav Hrbek, Ivan Hrbek
Bitva o Guadalcanal - Samuel B. Griffith II.
Vítězství v Pacifiku - Miloš Hubáček
www.en.wikipedia.org
The only easy day was yesterday.