Autor Téma: Operácia Grapeshot - posledná spojenecká ofenzíva v Taliansku  (Přečteno 5428 krát)

0 uživatelů a 1 Host prohlíží toto téma.

Sahidko

  • Francouzská cizinecká legie
  • Lieutenant-colonel
  • Příspěvků: 1545
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 26. července 2008
Úvod a nemecká obrana

Nástup zimného počasia koncom roku 1944 spôsobil ukončenie spojeneckej ofenzívy (operácia Olive). Napriek tomu, že sa Spojencom podarilo prelomiť Gotickú líniu a donútiť 10. a 14. nemeckú armádu ustúpiť, neúspechom skončila snaha dosiahnúť Bolognu a preniknúť na rovinatú oblasť Romagnonskej nížiny. Čo sa týka postavenia nemeckých jednotiek, tie jednoducho kopírovali líniu, kde sa v zime skončila spojenecká ofenzíva. Na západnom pobreží dokonca obsahovala ešte aj časti pôvodnej Gotickej línie. Nemecké jednotky zamerali svoju pozornosť na britskú 8. armádu v snahe zabrániť jej preniknutiu k Bologni od juhovýchodu. Tu vybudovali svoje obranné pozície na mnohých riekach, ktoré pretekajú touto oblasťou. Konkrétne išlo o rieky Senio, Santerno, Sillaro, Sellustra a nakoniec Idice, na ktorej sa nachádzala tzv. Džingischánova línia. Hĺbku nemeckej obrane dotvárali obranné pozície na riekach Pád a Reno. Oblasť rieky Pád považovali Nemci za kľúčovú pozíciu pre obranu tohto sektoru. Posledná obranná línia bola vybudovaná na rieke Adige (Benátska línia). Počítalo sa taktiež s možnosťou ústupu na južné úpätia Álp a tu naďalej klásť odpor. Menšie zmeny nastali aj v nemeckom velení. Kesselring bol prevelený, aby sa ešte pokúsil čo to zachrániť na západnom fronte. Jeho nástupcom sa stal Vietinghoff. Pôvodný veliteľ LXXVI. obrneného zboru general der panzertruppe Traugott Herr sa postavil na čelo 10. armády, čo umožnilo aby sa Lemelsen opäť vrátil k vedeniu 14. armády. Nemecké jednotky boli naďalej organizované do štyroch zborov: I. parašutický zbor (5 divízií) a LXXVI. obrnený zbor (4 divízie) tvorili 10. armádu. zatiaľ čo LI. horský zbor (4 divízie) a XIV. obrnený zbor (3 divízie) zase 14. armádu.


východisková línia pre jarnú ofenzívu Spojencov

Spojenecké plány pre novú ofenzívu

Taktiež jednotky Spojencov v Taliansku sa do novej ofenzívy vydávali s mierne upraveným velením. Alexander bol povýšený na poľného maršála a stal sa vrchným veliteľom spojencov v Stredomorí. Generál poručík Clark (doterajší veliteľ americkej 5. armády) ho nahradil vo funkcii veliteľa spojeneckých jednotiek v Taliansku (premenovaných na 15. skupinu armád). Uvoľnená pozícia bola pridelená generálovi Truscottovi. Clark spolu so svojim štábom vypracoval plán, ktorý pozostával z 3 hlavných fáz. V prvej mala byť pozornosť Spojencov zameraná na sektor 8. armády. Jej úlohou bolo prekročiť rieku Senio a následne Santerno. Počas toho mala mať k dispozícii podporu celého taktického letectva aj ťažkých bombardérov, ktoré boli k dispozícii. Následne sa malo ťažisko presunút do sektoru 5. armády. Tá sa mala prebyť zostávajúcim hornatým terénom, ktorý ju oddeloval od Bologni a toto mesto buď dobyť alebo aspoň izolovať. Tým mali byť splnené ciele druhej fázy a pripravené podmienky pre obkľúčenie nemeckých jednotiek spoločnými silami oboch armád južne od rieky Pád. Nasledovať malo prekročenie rieky Pád, obsadenie Verony a dosiahnutie rieky Adige. 15. skupina armád pozostávala z britskej 8. armády: V. zbor (4 divízie), polský zbor (2 divízie), X. zbor a XIII. zbor (ich sila bola ekvivalentná približne 2 divíziam) a americkej 5. armády: II. zbor (4 divízie) a IV. zbor (3 divízie). Ďalšie 3 divzie tvorili zálohu (jedna pre 8. a daľšie dve pre 5. armádu). Operácia dostala krycí názov operácia Grapeshot a dátum hlavného útoku bol stanovený na 9. apríla 1945.

Priebeh operácie

Podľa plánu sa ako prvá do útoku pustila britská 8. armáda. Úvodné dejstvo zabezpečilo niekoľko klamných operácií, ktoré mali odvrátiť pozornosť nemeckých obrancov smerom k úzkemu pruhu pobrežia, ktorý sa nachádzal medzi pobrežím Jadranského mora a jazera Comacchio. Nasledoval mohutný nálet najprv ťažkých (približne 800 strojov) a následne stredných a stíhacích bombardérov na obranné pozície na rieke Senio. Po nálete spustilo delostreleckú prípravu 1500 diel. Pechota sa do útoku pustila až vo večerných hodinách. Hlavnú tiahu útoku mal niesť britský V. a poľský zbor. Ich úlohou bolo prelomiť nemecké línie a následne sa rozdeliť. Časť V. zboru mala postupovať rovno na sever, ďalšia sa mala stočiť k západnému pobrežiu jazera Comacchio. Poliaci mali zatiaľ postupovať rovno po ceste č. 9 na Bolognu. Nemeckí vojaci otrasení kobercovým bombardovaním nedokázali útoku účinne čeliť a tak sa divíziam V. zboru podarilo dosiahnúť a následne prekročiť rieku 11. – 12. apríla.  Potom sa pozornosť 8. armády presunula k pobrežnému pásu východne a západne od Comacchia (západný pás vznikol potom čo Nemci zaplavili nížinatú oblasť v okolí Argenta – oblasť sa nazývala Argentská skulina). Napriek početnej prevahe a použitiu obojživelných traktorov narazili Briti na húževnatý odpor a ich postup sa spomalil. Rovnako tvrdý odpor museli prekonávať poľské jednotky, ktorým sa do cesty postavila 1. parašutistická divízia. Americká 5. armáda sa k ofenzíve pripojila 14. apríla 1945. Rovnako ako v britskom prípade jej predchádzal mohutný nálet bombardérov ako aj ničivá delostrelecká príprava. Ako prvý do útoku vyrazil na ľavom krídle IV. zbor Nasledujúci deň sa pripojil aj II zbor, ktorý postupoval priamo na Bolognu pozdĺž ciest č. 64 a 65. Nemecké jednotky v oblasti sa urputne bránili, avšak spojenecká drtivá materiálna prevaha a nedostatok vlastných rezerv bol pre výsledok boja rozhodujúci. Do 20. apríla sa podarilo na fronte oboch zborov prekonať nemeckú obranu v zostávajúcom hornatom teréne a americké jednotky sa dostali na nížinatú oblasť údolia rieky Pád.


mapa útoku 5. armády

Na úseku 8. armády sa 18. apríla konečne podarilo prelomiť obranu v Argentskej skuline. K využitiu tohto prielomu bola nasadená britská 6. obrnená divízia, ktorá zahájila rýchly postup pozdĺž rieky Reno smerom na Bondeno s cieľom spojiť sa s jednotkami 5. armády a obkľúčiť tak jednotky brániace Bolognu. 20. apríla nariadil Vietinghoff na vlastnú zodpovednosť proti výslovnému Hitlerovmu zákazu všeobecný ústup k rieke Pád. Bolo však už neskoro. 21. apríla do Bologne vstúpili vojaci poľského zboru v tesnom závese nasledovaný americkým II. zborom. Napriek tomu, že nemecká obrana bola naďalej húževnatá, padlo 23. apríla do rúk Spojencov Bondeno. 24. apríla sa 6. obrnená vo Finale spojila s 10. horskou divíziou. Veľkej časti Nemcov sa síce podarilo uniknúť, avšak stratili ťažkú techniku, ktorú neboli schopní nahradiť a nepodarilo sa im ani vybudovať dostatočne pevnú novú obrannú pozíciu. Potom už všetko prebiehalo veľmi rýchlo. Americký IV. zbor 26. apríla obsadil Veronu. Jeho 1. obrnená a 34. pešia divizía zatiaľ zamierila na západ a severozápad s cieľom obsadiť možné únikové cesty týmto smerom len aby zistili, že partizáni majú túto oblasť pod kontrolou a oslobodili Miláno. 1. obrnená divízia do mesta bez  odporu vstúpila 30. apríla 1945. Podľa plánu sa nemecká obrana vyčerpala a preto sa Britom podarilo prekonať Benátsku líniu na rieke Adige bez väčších problémov. 30. apríla padli Benátky a 2. mája vstúpili Novozélanské jednotky do prístavu Terst. O organizovanej obrane už nemohlo byť ani reč a nemeckí vojaci sa všade húfne vzdávali.


celkový obraz o priebehu operácie Grapeshot

Záver

29. apríla 1945 o 14:00 podpísali nemeckí splnomocnenci dokument o bezpodmienečnej kapitulácii, ktorá mala vstúpiť do platnosti 2. mája 1945 14:00 talianskeho času. Nemecké vojská v Taliansku tak kapitulovali o šesť dní skorej, ako zbytok nemeckej armády. Armádna skupina C prestala existovať a tým skočili boje na Talianskej fronte, ktoré trvali od 3. septembra 1943 do 2. mája 1945. Za toto obdobie utrpeli spojenci straty približne 312 000 mužov, nemecké straty dosiahli okolo 430 000 mužov (340 000 ??). Churchillove predstavy o „mäkkom podbrušku Európy“ sa nenaplnili a nemecké jednotky predviedli brilantnú ukážku defenzívneho boja, ktorá trvala 576 dní.

Zdroje (vo väčšine prípadov platia aj pre ostatné články o Talianskej kampani):
www.wikipedia.org
História nemeckej armády 1933-1945 Philippe Masson
Dejiny druhej svetovej vojny Liddeell Hart
Stredomorie v ohni druhej svetovej vojny Jiri Brož
The only easy day was yesterday.

Sahidko

  • Francouzská cizinecká legie
  • Lieutenant-colonel
  • Příspěvků: 1545
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 26. července 2008
Re: Operácia Grapeshot - posledná spojenecká ofenzíva v Taliansku
« Odpověď #1 kdy: Červenec 06, 2010, 05:06:44 »
FOTOGALÉRIA:

posledné hory pred Bolognou


vojaci 34. pešej divízie odpočívajú v obsadenej Bologni


zajatci 10. horskej divízie


nemecké vybavenie zanechané na brehoch rieky Pád


budovanie mostu cez rieku Pád


americkí vojaci prekračujú rieku Adige


nemeckí zástupcovia podpisujú kapitulačnú listinu


generál von Senger sa vzdáva generálovi Clarkovi
The only easy day was yesterday.

nomad74

  • Francouzská cizinecká legie
  • Caporal-chef
  • Příspěvků: 79
Re: Operácia Grapeshot - posledná spojenecká ofenzíva v Taliansku
« Odpověď #2 kdy: Červenec 06, 2010, 06:09:54 »
Mna by zaujimalo o ake tanky sa jedna na fotografii kde su vojaci 34. pešej divízie ktori odpočívajú v obsadenej Bologni. :D
Si vis pacem, para bellum

Werner Mölders

  • Luftwaffe
  • Oberstleutnant - podplukovník
  • Příspěvků: 1006
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 9. března 2008 Za 2 roky aktivní činnosti na fóru.    Uděleno: 9. března 2009
Re: Operácia Grapeshot - posledná spojenecká ofenzíva v Taliansku
« Odpověď #3 kdy: Červenec 06, 2010, 06:50:32 »
Nejspíš M18 Hellcat.
Ampulle !!!

Kageneck

  • Administrátor
  • Příspěvků: 2615
  • Za zásluhy o rozvoj fóra. Uděleno: 23. prosince 2007 Za 1 rok aktivní činnosti na fóru. Uděleno: 15. června 2007 Za zásluhy o rozvoj fóra. Za 2 roky aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 22. června 2008 Za 3 roky aktivní činnosti na fóru.   Uděleno. 22. června 2009
Re: Operácia Grapeshot - posledná spojenecká ofenzíva v Taliansku
« Odpověď #4 kdy: Červenec 06, 2010, 07:36:50 »
Mohl bych se zeptat na zdroje, z kterých jsi čerpal při popisu italského bojiště? Konkrétně mám na mysli knihy.
Abych nevznášel pouze dotaz a přihodil něco k tématu... Italské bojiště vůbec neuskopojilo představy Spojenců. Jak již napsal Sahidko nejednalo se o žádné slabé místo pevnosti Evropa. Způsobilo to však Němcům nepříjemnosti v podobě existence dalšího bojiště, vyřazení Italů z války (ovšem její potenciál byl diskutabilní) a vybudování leteckých základen pro 15. leteckou armádu (tu však omezovaly Alpy).
Nečekaným způsobem sicilské bojiště ovlivnilo operaci Zitadelle, kdy vylodění Spojenců pomohlo Hitlerovi v rozhodování ohledně dalšího pokračování útoku směrem na Kursk.
„Afrika, der Krieg ohne Hass“ Erwin Rommel

Sahidko

  • Francouzská cizinecká legie
  • Lieutenant-colonel
  • Příspěvků: 1545
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 26. července 2008
Re: Operácia Grapeshot - posledná spojenecká ofenzíva v Taliansku
« Odpověď #5 kdy: Červenec 07, 2010, 12:17:51 »
Mohl bych se zeptat na zdroje, z kterých jsi čerpal při popisu italského bojiště? Konkrétně mám na mysli knihy.
Asi ťa sklamem, ale pri písaní som vychádzal prevažne z internetových zdrojov. :) Základom bola wikipédia, vďaka ktorej som zistil krycie názvy jednotlivých operácií a potom už stačilo len googlit a googlit. Dátumy a jednotky som sa snažil porovnávať s knihami Dejiny WW2 od Liddeella Harta a História nemeckej armády od Philippa Massona. Počas hľadania na internete sa mi podarilo taktiež nájsť voľne (či už v plnom rozsahu alebo aspoň čiastočne) dostupné knihy (podobnú ako spomínaš ty v topicu o operácii Husky), ktoré sa týmto tématom zaoberali. Bohužial som sa k nim dostal po dlhom hľadaní a keďže som si odkazy neuložil, teraz sa k nim neviem opätovne vrátiť.
The only easy day was yesterday.