Autor Téma: Operácia Olive - prielom Gotickej línie  (Přečteno 2664 krát)

0 uživatelů a 1 Host prohlíží toto téma.

Sahidko

  • Francouzská cizinecká legie
  • Lieutenant-colonel
  • Příspěvků: 1535
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 26. července 2008
Operácia Olive - prielom Gotickej línie
« kdy: Červen 28, 2010, 01:54:27 »
Úvod

Po niekoľkých mesiacoch ťažkých bojov sa spojeneckým armádam v Taliansku konečne podarilo prelomiť Gustavovu líniu a postúpiť smerom na Rím. Clarkove rozhodnutie o zmene postupu VI. zboru od Anzia smerom na talianske hlavné mesto však umožnilo Kesselringovi stiahnúť 10. armádu. Začiatkom júna bola prelomená aj Ceasarova línia. Hitler nariadil Kesselringovi, aby sa nepokúšal Rím brániť, takže americké jednotky vstúpili 5. júna do mesta prakticky bez odporu. Nemecká 10. a 14. armáda sa zatiaľ systematicky sťahovali smerom na sever, kde ženisti za pomoci talianskych civilistov vybudovali nové obranné pozície tzv. Gotickú líniu. Spojenecká ofenzíva s cieľom prelomiť túto líniu sa stala (čo do počtu nasadených mužov a techniky) najväčšou bitkou celej talianskej kampane.


lomená zelená čiara vyznačuje Gotickú líniu

Nemecké plány a jednotky

Počiatky obrany v severných Apeninách siahajú ešte pred spojeneckú inváziu do Talianska. Vtedajší veliteľ, poľný maršál Rommel (skupina armád B), nariadil preskúmať možné pozície pre vybudovanie obrannej línie na severe krajiny. Práce však začali až v jarných mesiacoch roku 1944. Línia prebiehala od Massy na pobreží Ligúrskeho mora cez horské hrebene servených Apenín po ich úpätie pri rieke Foglia a odtiaľ do Pesara na pobreží Jadranského mora. Dĺžka línie dosahovala približne 180 míľ vzdušnou čiarou. K jej obrane mal poľný maršál Kesselring k dispozícii jednotky 10. armády (Vietinghoff), ktorá tvorila ľavé krídlo a pozostávala z:

LXXVI. obrnený zbor
* 5. horská divízia
* 71. pešia divízia
* 278. pešia divízia
* 162. pešia divízia
* 98. pešia divízia

LI. horský zbor
* 715. pešia divízia
* 334. pešia divízia
* 305. pešia divízia
* 114. divízia myslivcov
* 44. pešia divízia

Armádnu rezervu tvorila 1. výsadková divízia a 15. divízia pancierových granátnikov. Na pravom krídle zase stála 14. armáda (Lemelsen), ktorú tvorili nasledujúce jednotky:

I. parašutistický zbor
* 4. parašutistická divízia
* 356. pešia divízia
* 362. pešia divízia

XIV. obrnený zbor
* 65. pešia divízia
* 16. divízia pancierových granátnikov SS

Armádna rezerva pozostávala z  26. obrnenej divízie, 29. divízie pancierových granátnikov, 20. poľnej divízie Luftwaffe. Kesselring v snahe zabrániť podobnému prekvapeniu akým bolo vylodenie Spojencov pri Anziu umiestnil na západnom pobreží severne od Gotickej línie Ligúrsku armádu pod velením poľného maršála Grazianiho (34. pešia divízia a talianska divízia San Marco). Úlohu strážiť Alpské priesmyky na Francúzsko-Talianskych hraniciach plnil ako súčasť Ligúrskej armády LXXV. zbor (42. divízia myslivcov, 5. horská divízia a talianska horská divízia Monte Rosa). V priebehu augusta dorazili ako posily ešte 90. divízia pancierových granátnikov, 157. horská a 148. rezervná divízia).

Spojenecké plány a jednotky

Vrchný veliteľ spojencov, generál Alexander pôvodne plánoval spoločnú ofenzívu 5. a 8. armády. Zatiaľčo britská 8. armáda mala zaútočiť smerom od Florencie na Bolognu, americká 5. armáda na jej ľavom krídle mala postupovať smerom na Modenu. Začiatkom augusta však Alexander zistil, že veliteľ 8. armády generálporučík Leese s týmto plánom nesúhlasil. Podľa neho nemali spojenecké jednotky dostatok skusených mužov pre boj v hornatom teréne (potom ako bol francúzsky horský zbor odvelený z Talianska) v akom by ofenzíva prebiehala. Navrhoval preto, aby sa centrom útoku 8. armády stalo Jadranské pobrežie, odkiaľ sa podľa jeho mienky mohli Spojenci rýchlejšie prebyť na roviny severne od Apenín. Domnieval sa tiež (aj keď chybne), že Kesselring neočakáva útok pozdĺž pobrežia, a že simultánna ofenzíva 5. armády odčerpá z jeho sektoru väčšinu nemeckých rezerv. Alexander sa nakoniec svojím podriadeným nechal presvedčiť a nariadil presunúť ťažisko útoku zo strednej časti frontu na východné Jadranské pobrežie. Operácia dostala krycí názov Olive a začať sa mala koncom augusta 1944. 8. armáda smerom od Jadranského mora rozmiestnila II. poľský zbor, I. kanadský zbor, V. britský zbor, X. britský (celková sila 11. divízii a 7 samostatných brigád). Americká 5. armáda (Clark) bola o poznanie slabšia a pozostávala z II. zboru, IV. zboru a dočasne jej bol podriadený aj britský XIII. zbor (celkovo disponovala na začiatku ofenzívy 9 divíziami). Podľa nového plánu mali dva zbory 8. armády preniknúť cez nemeckú obranu pozdĺž pobrežia na Romagnanskú nížinu a odtiaľ postupovať priamo na Bolognu. Americká 5. armáda mala zatiaľ so svojími jednotkami zaútočiť v centrálnej časti frontu a postupovať smerom od Florencie na Bolognu.


plán operácie Olive

Priebeh operácie

Podľa plánu zaútočila ako prvá 8. armáda. Hodinu pred polnocou na 25. august 1944 spustila delostreleckú prípravu a pod jej krytím 3 zbory prekonali úvodnú prekážku v podobe rieky Metauro, prvej z piatich súbežných riek, ktoré Britom stáli v ceste. Nemecké jednotky útok prekvapil a prvé dni samotný Kesselring považoval útok iba za diverznú akciu, pričom hlavnú starosť mu spôsoboval očakávaný útok 5. americkej armády, čo spôsobilo, že do oblasti spočiatku nevyslal žiadne posily. Útočiace britské jednotky využívajúce svoju početnú prevahu preto bez väčšieho odporu dosiahli hlavné nemecké pozície pozdĺž rieky Foglio do konca augusta. Kanaďanom sa ju dokonca podarilo prekonať a postúpiť k druhej obrannej línii, ktorá bola vybudovaná na úrovni Riccione. Nemeckému LXXVI. zboru sa však podarilo sporiadane ustúpiť a zaujať pozície na rieke Conca. Zúrivá obrana 1. výsadkovej divízie nakoniec postup Kanaďanov zastavil. Ľavé krídlo 8. armády tvoril V. britský zbor spočiatku postupoval rýchlo. Potom sa pokúsil preniknúť v hornatom teréne k rieke Marano s cieľom otvoriť cestu pre 1. britskú obrnenú divíziu. Po 2 dňoch ťažkých bojov musel byť útok odvolaný. Leese nariadil aby sa V. zbor pokúsil pozície na hrebeni obísť zo západu smerom na Croce a Gemmano. Obe mestečká boli úporne bránené nemeckými jednotkami a dobyť sa ich podarilo až po zdĺhavom boji dom od domu (Gemmano padlo až po 12tom útoku 15. septembra). Ich obsadenie sa generál Leese rozhodol využiť pre opätovný útok na pozície na hrebeňoch, ktoré predtým zastavili postup V. zboru. Po ničom bombardovaní a následnom útoku 5. kanadskej a 1. briskej obrnenej divízie bolo toto územie konečne 14. septembra v rukách Spojencov. Cesta na Rimini sa zdala otvorená, keď opäť zasiahlo talianske počasie. Náhly dážď zmenil riečky v rozvodnené toky, znemožňoval leteckú podporu a viazlo zásobovanie. Keď sa počasie opätovne umúdrilo, stála 8. armáda pred novou obrannou líniou vybudovanou pred Rimini, navyše posilnenou jednotkami, ktoré Kesselring konečne uvolnil. Túto líniu sa podarilo prelomiť 20. septembra a nasledujúci deň padlo aj Rimini. Nemci sa opätovne stiahli tentokrát na rieku Marecchia. Tento postup bol tradičným obrazom počas celej ofenzívy 8. armády. Potom ako boli nemeckí obrancovia vytlačení od rieky Marecchie, zaujali pozície na ďalšej – Uso. Po dalšom útoku sa ich Britom podarilo opätovne prelomiť (26. septembra), avšak Nemci sa jednoducho stiahli na rieku Fiumicino. Kesselringova taktika sa vyplatila. Nasledujúco podzimné dažde bránili akejkoľvek bojovej činnosti a 8. armáda nemohla využiť dosiahnutý prielom.

Americká 5. armáda sa mala k ofenzíve pridať s miernym časovým oneskorením. Podľa plánu mal II. zbor postupovať smerom od Florencie na sever a preniknúť priesmykom Il Giogo v snahe vyhnúť sa silno opevnenému priesmyku Futa na hlavnej ceste medzi Florenciou a Bolognou. Britský XIII. zbor mal zatiaľ postupovať smerom k ceste č. 9, ktorú mal prerušiť. Ofenzíva začala na úsvite 12. septembra 1944. Postup II. zboru bol spočiatku pomalý. Britom sa však darilo viacej a potom ako ich ešte posilnili jednotky z armádnej zálohy sa im podarilo 17. septembra dobyť kľúčovú pozíciu Gotickej línie v tejto oblasti Monte Pratone. Svoj útok obnovil aj II. zbor a po 5 dňoch tvrdých bojov sa im podarilo obsadiť Monte Altuzzo a Monte Verucca. V dôsledku toho sa priesmyk Il Giogo dostal do spojeneckých rúk a donútil nemecké velenie evakuovať aj pozície v priesmyku Futa, ktorým hrozil obchvat. Na ľavom krídle zatiaľ zaútočil IV. zbor, ktorému sa podarilo prelomiť Gotickú líniu v tejto oblasti bez toho, aby utrpel vážnejšie straty. Generál Clark v snahe odrezať nemeckú 10. armáda zmenil postup II. zboru smerom na Imolu. Napriek tomu, že hlavné obranné pozície Gotickej línie už boli prekonané nemecká obrana spolu s obtiažnym terénom spôsobovala útočiacim jednotkám obrovské problémy. Clar preto opätovne nariadil postupovať pozdĺž cesty číslo 65 priamo na Bolognu. Do 2. októbra sa II. zboru na krídle podporovanom XIII. zborom podarilo priblížiť na 30 km k cieľovému mestu. Potom podobne ako na Jadranskom pobreží zasiahlo počasie a postup sa zastavil.


II. zbor útočí na Gotickú líniu


americké jednotky postupujú smerom na Imolu

Záver

Alexander videl, že operácia Olive nepovedie k rozhodujúcemu prielomu v Taliansku minimálne do kým opäť nenastane jarné počasie. Napriek tomu obe spojenecké armády pokračovali vo svojej snahe. 8. armáda, ako už bolo v danej oblasti zvykom, vytláčala Nemcov od jednej rieky k druhej v snahe postupovať po ceste číslo 9 na Forli, ktoré nakoniec Briti obsadili koncom októbra. Počas ďalšieho postupu prekročili rieky Montone, Cosina, Lamone až nakoniec obsadili meste Faenza 17 decembra. Nástupom zimy však ďalší postup nebol možný. Ešte predtým sa 8. armáde podarilo obsadiť Ravennu na pobreží Jadranského mora. 5. armáda sa zatiaľ pokúsila posledný krát dobyť Bolognu. Útok začal 15. októbra avšak na priamej ceste na Bolognu sa stretol len s malým úspechom. O niečo lepsie sa viedlo sa na pravom krídle, kde sa americké a britské jednotky priblížili na necelých 9 km k ceste č. 9. Ďalej sa však nedostali. Hornatý terén bránený elitnými nemeckými jednotkami boli priveľkou prekážkou a tak sa koncom októbra spojenecký postup v tejto oblasti zastavil. Ofenzíva Olive skončila.
 

posledný pokus II. zboru dobyť Bolognu
The only easy day was yesterday.

Sahidko

  • Francouzská cizinecká legie
  • Lieutenant-colonel
  • Příspěvků: 1535
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 26. července 2008
Re: Operácia Olive - prielom Gotickej línie
« Odpověď #1 kdy: Červen 29, 2010, 01:09:25 »
FOTOGALÉRIA:

hornatý terén v okolí priesmyku Il Giogo

jedna z nemeckých obranných pozícii na Gotickej línii

generál Clark a Keyes študujú situáciu na úseku II. zboru

doprava zásob do prvej línie v horách

tanky 6. juhoafrickej obrnenej divízie sa pripravujú na útok

indickí pešiaci
The only easy day was yesterday.