Autor Téma: Operácia Shingle - vylodenie pri Anziu  (Přečteno 5521 krát)

0 uživatelů a 1 Host prohlíží toto téma.

Sahidko

  • Francouzská cizinecká legie
  • Lieutenant-colonel
  • Příspěvků: 1545
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 26. července 2008
Operácia Shingle - vylodenie pri Anziu
« kdy: Květen 31, 2010, 02:33:26 »
Úvod

Cieľom talianskej kampane bolo vyradenie najsilnejšieho nemeckého spojenca z vojny a rýchly postup smerom na Rím a k rakúskym hraniciam na severe. Nemci však očakávania spojeneckých veliteľov nenaplnili. Kvalitné nemecké jednotky pod velením poľného maršála Kesselringa (armádna skupina C) spolu s terénom viac ako vhodným na obranu spôsobilo, že spojenecká 15. skupina armád (5. americká a 8. britská armáda) iba s veľkou námahou prelomila tzv. Zimnú líniu, len aby sa ocitli zočí voči ešte dôkladnejším obranným pozíciam na Gustavovej línii. Centrom nemeckej obrany v tomto sektore sa stal vrch Monte Cassino, ktorý účinne blokoval cestu smerom na Rím.



Spojenecké plány a jednotky

Prvé návrhy na vylodenie za nepriateľskými líniami sa objavili už koncom októbra 1943. 8. novembra 1943 nariadil vrchný veliteľ 15. skupiny armád generál Alexander 5. armáde vypracovať plán pre vylodenie na západnom pobreží v tyle nemeckých jednotiek. Predbežný dátum bol stanovený na 8. december 1943. Vylodenie malo nadväzovať na postup pozemných jednotiek. V dôsledku silného nepriateľského odporu sa však nepodarilo dosiahnúť požadovaný progres. To spolu so všeobecným nedostatkom vyloďovacích plavidiel spôsobilo, že od plánu sa koncom decembra 1943 upustilo. Pomalý postup na súši viedol k obnoveniu tohto plánu. Podľa najnovšej verzie sa mali 2 divízie s patričnou podporou vysádkarov a obrnených jednotiek vylodiť v oblasti Anzia a Nettuna asi 30 míľ južne od Ríma. Operácie mala prebehnúť niekedy medzi 20. a 31. januárom 1943. Ešte predtým mala posilnená 5. armáda zahájiť ofenzívu, ktorá mala pripútať nemeckú 10. armádu na Gustavovej línii a blokovať nemecké rezervy. Vylodené jednotky mali postupovať smerom k pohoriu Colli Laziali, s cieľom ohrozovať zásobovacie línie nemeckých jednotiek. Predpokladalo sa, že Nemcom ohrozovaným s oboch strán, neostane nič iné ako urýchlene sa z Gustavovej línie stiahnúť, aby sa vyhli obkľúčeniu. 5. armáda mala ustupujúceho nepriateľa prenasledovať, spojiť sa s vylodenými jednotkami a zamieriť na Rím. 8. armáde bola pridelená len podružná úloha. Mala na svojom úseku pútať čo najväčšieho množstvo nemeckých jednotiek a pokúsiť sa dosiahnúť diaľnicu č. 5 a po nej postupovať smerom na Rím. Vylodenie dostalo krycí názov operácie Shingle a k jej uskutočneniu bol vyčlenený VI. americký zbor pod velením generálmajora Johna P. Lucasa.

VI. zbor pozostával z nasledujúcich jednotiek:
* 3. americká pešia divízia
* 1. britská pešia divízia
* 46. kráľovský tankový pluk
* 751. tankový prápor
* 6615. Ranger Force (3 prápory Rangers + 509. parašutistický prápor)
* 2. brigáda špeciálnych síl (9. a 43. oddiel commandos)

Jednotky americkej americkej 3. divízie sa mali vylodiť na plážach X-Ray Red a Green v blízkosti Nettuna. Rangeri spolu s výsadkármi z 509. práporu sa mali vylodiť po ich ľavom boku na pláži Yellow s cieľom čo najrýchlejšie obsadiť prístav Anzio. A nakoniec jednotky britskej 1. divízie s podporou oddielov commandos sa mali vylodiť 6 míľ severozápadne od Anzia. Deň D bol stanovený na 22. januára. Hneď po vyložení sa mali plavidlá vrátiť späť do Naples po posily v podobe americkej 45. pešej a 1. obrnenej divízie. K vylodeniu bolo určených 5 krížnikov, 24 torpédoborcov, 238 vyloďovacích plavidiel a 62 ďalších lodí. Americké jednotky prepravoval TF X-Ray (kontradmirál F.J. Lowry), britské jednotky zase TF Peter (admirál T. H. Troubridge).
 
Priebeh operácie



Podľa plánu zaútočila americká 5. armáda na nemecké pozície 16. januára. Svoj cieľ splnila len čiastočne. Neporadilo sa jej preraziť obrannú líniu, avšak sila ofenzívy donútila nemecké velenie stiahnúť z oblasti všetky dostupné rezervy, čo ponechalo pláže pri Anzio viac menej nechránené. Vylodenie v ranných hodinách 22. januára 1944 teda prebehlo takmer bez odporu. Do večera sa podarilo obsadiť ako Anzio tak Nettuno a vytvoriť predmostie s hĺbkou asi 3 až 5 km. Spojencom sa podarilo zastihnúť Nemcov nepripravených a mali veľkú možnosť splniť ciele operácie. To by však veliteľom nemohol byť generálmajor Lucas. Ten sa v dňoch nasledujúcich po vylodení sústredil na vylodenie dostatočného množstva mužov a zásob a zabezpečenie vytvoreného predmostia. Šesť dní po vylodení dosahovalo v najvzdialenejšom mieste vo vnútrozemí len 16 km. Nemecká reakcia bola bleskurýchla. Podľa rozkazu mala Kampfgruppe pozostávajúca z jednotiek 4. výsadkovej divízie a obrnenej divízie Hermann Goring brániť postupu Spojencov smerom na Cisternu a Campoleone. Zárovať prikázal 10. armáde (von Vietenghoff) a 14. armáde (von Mackensen) presunúť do oblasti posily. Ďalšie jednotky vyslalo OKW na Kesselringovu žiadosť aj z ostatných častí Európy. Do 25. januára vytvorili Nemci okolo predmostia obranný kruh z 4. výsadkovej divízie, 3. divízie pancierových granátnikov a obrnenej divízie Hermann Goring. V ten istý deň prevzal veliteľ 14. armády generálplukovník Eberhard von Mackensen zodpovednosť za obranu v oblasti. Lucas sa pokúsil o ofenzívnejší postup až keď na predmostie dorazili posily v podobe americkej 45. pešej a 1. obrnenej divízie. 30. januára 1. pešia divízia zaútočila smerom na Campoleone 3. pešia divízia spolu s Rangermi zase na Cisternu. Oba útoky boli odrazené a Rangeri utrpeli v boji s divíziou Hermann Goring ťažké straty. Začiatkom februára už nemecké jednotky dosiahli početnú prevahu. Organizované boli do dvoch zborov:

I. parašutistický zbor(Schlemm)
* 4. parašutistická divízia
* 29. divízia pancierových granátnikov
* 65. pešia divízia
* 715. pešia divízia
* 114. divízia myslivcov

LXXVI. obrnený zbor (Herr)
* 3. divízia pancierových granátnikov
* 26. obrnená divízia
* obrnená divízia Hermann Goring
* 362. pešia divízia
* 71. pešia divízia

Von Mackensen sa cítil dostatočne silný nato, aby sa pokúsil zatlačiť Spojencov do mora. Cieľom prvého protiútoku z 3. februára sa stal výbežok vytvorený 1. pešou divíziou pri jej pokuse dobyť Campoleone. V ťažkých bojoch sa spočiatku darilo Britom posilnených 56. pešou divíziou držať svoje pozície. 7. februára Nemci obnovili svoj útok a do 10. sa im podarilo výbežok zlikvidovať. Tým si von Mackensen vytvoril pozíciu pre hlavný pokus o zlikvidovanie predmostia, ktorý začal 16. februára v ranných hodinách (Operation Fishfang). Prvú vlnu útoku malo tvoriť šesť divízií: 4. výsadková divízia, 65. pešia divízia, 3. divízia pancierových granátnikov, 114. divízia myslivcov, 715. pešia divízia, obrnená divízia Hermann Goring. 26. obrnená divízia a 29. divízia pancierových granátnikov mali zostať v zálohe a využiť prielom, ktorý vytvoria prvosledové jednotky. Hlavným cieľom ofenzívy bolo dobytie prístavov Anzio a Nettuno a zničenie spojeneckých jednotiek v oblasti. Spojenci sa dostali pod veľký tlak a 18. februára sa niektoré nemecké čelné jednotky nachádzali necelých 10 km od pobrežia. Nemci však boli vyčerpaní a protiútok VI. zboru ich donútil zastaviť postup. Operácia Fischfang skončila neúspechom.





22. februára bol konečne Lucas odvolaný a jeho miesto zaujal bývalý veliteľ 3. divízie generálmajor Truscott. Koncom februára von Mackensen ešte raz zaútočil v okolí Cisterny. Nedosiahol však žiaden výrazný postup a preto musel neochotne 1. marca oznámiť Kesselringovi, že nie je v jeho silách predmostie zlikvidovať. Ďalšie útoky boli odvolané a nemecké akcie v oblasti sa obmedzili na udržiavanie predmostia na mieste. Truscott si tiež uvedomoval, že nemá dostatok síl nato, aby mohol preraziť. Obe strany vytrvali v obranných postaveniach až do 23. mája 1944. Vtedy ako súčasť generálnej ofenzívy proti Gustavovej línii Truscott konečne vyrazil z pobrežia, prenikol nemeckými obrannými postaveniami a podľa plánu smeroval k ceste č. 6 aby odrezal ústupovú cestu nemeckej 10. armáde. Operácia prebiehala podľa plánu až do 25. mája, keď generál Clark vo svojom rozkaze zmenil smer postupu VI. zboru na severozápad. Toto rozhodnutie umožnilo Kesselringovi udržať cestu č. 6 dostatočne dlho nato, aby sa sedem divízii 10. armády mohlo stiahnúť do bezpečia. 5. júna generál Clark truimfálne vstúpil do Ríma.



Záver

Počas bojov pri Anziu utrpel VI. zbor nasledujúce straty: 4400 mŕtvych, 18 000 zranených a 6800 zajatých. Nemecká 14. armáda prišla o 5500 mŕtvych, 17 500 ranených a 4500 zajatých. Možno konštatovať, že cieľ s akým bola operácia Shingle spustená (donútiť Nemcov stiahnúť sa z Gustavovej línie a rýchly postup na Rím) sa nepodarilo dosiahnúť. Lucas svojim neagresívnym postupom (je však otázne, či 2 divízie pechoty, ktoré mal spočiatku k dispozícii boli dostatočnou silou) umožnil Nemcom prisunúť dostatočné sily nato, aby ohrozili samotnú existenciu predmostia. Aj keď sa von Mackensenovi nepodarilo VI. zbor zniči, na niekoľko mesiacov ho udržal v nečinnosti na území veľkosťou sa veľmi nelíšiaceho od toho, ktoré bolo obsadené v prvých dňoch operácie. Keď už sa zdalo, že májový prielom umožní (aj keď so značným oneskorením) splniť pôvodne stanovené ciele a odreže ústupové cesty 10. armády, osobné ambície generála Clarka umožnili Nemcom vykĺznúť. Ako sa neskôr vyjadril generálmajor Truscott: „Keby Clark 26. mája nezmenil smer môjho postupu, mohli byť ciele operácie Shingle úplne splnené. Byť prvým v Ríme bola chabá náhrada za túto stratenú príležitosť.“ Nemci sa teda mohli usporiadane stiahnúť severne od Ríma a opätovne sa Spojencom postaviť. Boje v Taliansku tak trvali takmer až do konca celej WW2.
The only easy day was yesterday.

Kageneck

  • Administrátor
  • Příspěvků: 2615
  • Za zásluhy o rozvoj fóra. Uděleno: 23. prosince 2007 Za 1 rok aktivní činnosti na fóru. Uděleno: 15. června 2007 Za zásluhy o rozvoj fóra. Za 2 roky aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 22. června 2008 Za 3 roky aktivní činnosti na fóru.   Uděleno. 22. června 2009
Re: Operácia Shingle - vylodenie pri Anziu
« Odpověď #1 kdy: Květen 31, 2010, 09:43:45 »
Další slavná bitva německých vojsk v Itálii.
Nebyl bych na generálmajora Lucase tak tvrdý. Clark ho totiž velmi odrazoval od agresivního postupu. Sám Clark totiž takto dostal za vyučenou, když u Salerna naopak postupoval příliš agresivně a německá vojska tak málem pronikla až na pláže. Kdyby se v okolí nacházely silnější jednotky, bůh ví, jak by to se Spojenci u Salerna skončilo. Obecně Clarkovo velení je dost diskutabilní.
Bitvu u Anzia výrazně ovlivnilo kromě špatného velení námořní dělostřelectvo. To spustilo palbu na postupující německé jednotky a každý útok odrazilo. Krom toho, že se jednalo skutečně o masivní dělostřeleckou palbu, tak je třeba také uvážit psychologický efekt na pěchotu (nejen ji), která často ztratí nervy. A to i zkušené jednotky. V neploslední řadě také "rozorání terénu", které je nevhodné pro techniku.
Pokud se nepletu, tak Němci použili 280 mm železniční dělo Leopold na ostřelování perimetru.
Na závěr krátké video z německého týdeníku: http://www.youtube.com/watch?v=TES2wZtbRwA
- včetně střelby z Leopolda
„Afrika, der Krieg ohne Hass“ Erwin Rommel

Sahidko

  • Francouzská cizinecká legie
  • Lieutenant-colonel
  • Příspěvků: 1545
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 26. července 2008
Re: Operácia Shingle - vylodenie pri Anziu
« Odpověď #2 kdy: Květen 31, 2010, 10:08:38 »
Alexandrove rozkazy boli jasné: obsadiť pohorie Albani (juhovýchodne od Ríma) a vytvoriť hrozbu pre zásobovacie línie nemeckých jednotiek na Gustavovej línii. Clark však Lucasovi nariadil iba vytvoriť, udržať predmostie a postupovať smerom na Albani, pričom mu neurčil jasný termín dokedy má toto pohorie dosiahnúť. Winston Churchill sa o vylodení pri Anziu vyjadril: dúfal som, že sme na pobrežie vypustili divokú mačku, všetko čo sme dostali však bola len uviaznutá veľryba.
Niekoľko dní pred svojím odvolaním si Lucas do denníka zapísal:...V skutočnosti neexistoval vojenský dôvod pre uskutočnenie operácie Shingle...
Nech už boli stanovené ciele s dostupnými jednotkami dosiahnuteľné alebo nie, myslím, že pre armádu nie je nič horšie ako veliteľ, ktorý sám pochybuje o zmysle akcie, ktorej velí.
The only easy day was yesterday.

Sahidko

  • Francouzská cizinecká legie
  • Lieutenant-colonel
  • Příspěvků: 1545
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 26. července 2008
Re: Operácia Shingle - vylodenie pri Anziu
« Odpověď #3 kdy: Červen 02, 2010, 11:48:40 »
FOTOGALÉRIA:

americké jednotky sa naloďujú v Naples


vyloďovanie pri Anziu


ukážka nemeckej obrany pri Anziu


invázna pláž pod nemeckou delostreleckou paľbou


nemeckí zajatci z 114. divízie myslivcov


Cisterna konečne dobytá
The only easy day was yesterday.

Sahidko

  • Francouzská cizinecká legie
  • Lieutenant-colonel
  • Příspěvků: 1545
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 26. července 2008
Re: Operácia Shingle - vylodenie pri Anziu
« Odpověď #4 kdy: Listopad 30, 2011, 05:07:06 »
Katastrofa Rangers pri Cisterne

22. januára 1944 sa pri Anziu vylodili americké a britské jednotky Lucasovho VI. zboru: Ich úlohou bolo ohroziť týlovú oblasť nemeckých jednotiek brániacich sa na Gustavovej línii a tým umožniť jej prielom. S blížiacim sa koncom januára však Lucas stále nesplnil svoju hlavnú úlohu – dosiahnúť Albanské vrchy a prerušiť nemecké ústupové cesty. Clark teda Lucasovi nariadil, aby začal postupovať agresívnejšie. Súčasťou tohto postupu mal byť aj útok 3. pešej divízie a 6615. jednotky rangers na mesto Cisterna. Podľa plánu mali Rangeri krátko po polnoci na 30. januára vyraziť smerom na mesto. Na ľavom krídle mal postupovať 7. a na pravom krídle 15. peší pluk.

Veliteľ rangerov plukovník Darby vypracoval nasledujúci plán operácie. Východiskovým bodom pre útok bola cesta rovnobežná s cestou č. 7. O jednej hodine ráno mal 1. prápor rangers pod velením majora Dobsona vyraziť cez rovinatý terén smerom k mestu, to čo najrýchlejšie obsadiť a v smere na severozápad vybudovať obrannú líniu. Päťnásť minút po ňom mal vyraziť 3. prápor pod velením majora Millera,. jeho úlohou bolo vysporiadať sa s odporom, na ktorý by narazil 1. prápor a tým mu umožniť čo najrýchlejší postup k mestu. Po jeho obsadení mal 3. prápor vybudovať obranné postavenia v smere na severovýchod. O druhej hodine ráno mal vyraziť 4. prápor, postupovať po oboch stranách cesty Conca-Isola Bella-Cisterna, samotnú cestu vyčistiť od mín a následne sa stať rezervou pre predchádzajúce dva prápory v obsadenom meste. Podľa amerického velenia sa Nemci v oblasti sústredili čisto na obrannú činnosť a cieľ operácie mal byť dosiahnutý bez veľkých problémov.


mapa operácie

Americký postup od začiatku poznačili problémy. Najprv sa stratili rádioví operátori 3. práporu a Darby teda stratil s touto jednotkou spojenie. Asi v polovici cesty k Cisterne stratili 1. a 3. prápor vzájomné spojenie a aby toho nebolo málo samotný 1. prápor sa v tme rozdelil na dve časti. Prvé tri roty pokračovali k svojmu cieľu zatiaľčo zvyšné tri ostali stáť na mieste. Napriek týmto problém sa čelné tri roty 1. práporu okolo šiestej hodiny ráno dostali na trojuhoľníkové pole pred Cisternou. Prekročili ho nepozorovane, ale akonáhle dosiahli okraj mesta dostali sa do prudkej paľby, ktorú opätovali. Čoskoro sa k nim pripojil zvyšok práporu spolu s 3. práporom, tí však už narazali pri svojom postupe aj na nemecké obrnené jednotky. 4. práporu sa podarilo dostať len tesne pred Isolla Bella, kým narazil na rozhodný nemecký odpor. Ukázalo sa totiž, že Nemci do oblasti presunuli významné posily, predovšetkým obrnenú divíziu Hermann Goering, a taktiež im nezostal ukrytý ani nočný pochod 1. a 3. práporu.

Situácia sa pre Američanov začala prudko zhoršovať. Nemecký tlak nakoniec vyústil v obkľúčenie 1. a 3. práporu na malom území s rozlohou asi 300x300 metrov. Napriek početnej prevahe nepriateľa pokračovali v nasledujúcich hodinách v tvrdom odpore. Rádiové žiadosti o pomoc vyzneli naprázdno,  naopak posily dorazili nemeckým jednotkám. V snahe prinútiť Millerových a Dobsononých mužov kapitulovať, postavili okolo obeda Nemci pred svoje útočiace jednotky zajatých rangerov, a takto postupovali k ohnisku americkej obrany. Odpoveďou im však bola streľba, ktorá si vyžiadala obete na oboch stranách. Nemci tento postup niekoľkokrát zopakovali so stále rastúcim počtom zajatcov, až nakoniec povolili nervy nováčikom v radách rangerov (jednotka v predchádzajúcich týždňoch utrpela vážne straty a bola doplnená čerstvými mužmi) a následná panika spôsobila zhrútenie obrany. Zo 767 rangerov, ktorí v ten deň zaútočilo na Cisternu sa ich späť do amerických línií vrátilo len šesť. Presný počet mŕtvych a ranených nebol nikdy určený, ale zajatcov malo byť okolo 400. Nemecké straty sa mali pohybovať na približne rovnakej úrovni.


obraz znázorňujúci obranu Rangerov pri Cisterne

Zdroje:
www.en.wikipedia.org
Rangers: Selected Combat Operations in Wolrd War II - King
The only easy day was yesterday.