Autor Téma: Operácia Husky - invázia na Sicíliu  (Přečteno 7388 krát)

0 uživatelů a 1 Host prohlíží toto téma.

Sahidko

  • Francouzská cizinecká legie
  • Lieutenant-colonel
  • Příspěvků: 1538
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 26. července 2008
Operácia Husky - invázia na Sicíliu
« kdy: Květen 28, 2010, 04:55:56 »
Úvod

Cieľom konferencie v Casablance (14. až 24. január 1943) bolo okrem iného zodpovedať otázku kam nasmerovať ďalší postup Spojencov po úspešnom skončení severoafrického ťaženia. Britská strana (generál Brooke, letecký maršál Portal, admirál Pound) chcela pokračovať v ťažení Stredomorím. Na druhej strane americkí zástupcovia (generál Marshall, generál Arnold, admirál King) považovali bojisko v Stredomorí za podradné a vyslovovali sa za čo najrýchlejšie uskutočnenie invázie do Francúzska. Po zdĺhavých jednaniach prevážil britský názor. Ponúkali sa dve možnosti postupu: invázia na Sicíliu alebo invázia na Sardíniu a Korziku. Prednosť dostala Sicília, čo bolo potvrdené aj v memorande „Vedenie vojny v roku 1943“, ktoré nakoniec schválil americký prezident Roosevelt aj britský premiér Churchill. Predbežný dátum invázie bol stanovený na júl 1943.

Spojenecké plány a jednotky

Keď bol rozhodnutie o invázii na Sicíliu schválené bol vytvorený špeciálny plánovací útvar, ktorý mal zabezpečiť jej prípravu. Operácia dostala krycí názov Husky a jej veliteľom sa stal generál Dwight D. Eisenhower. Veliteľom pozemných vojsk bol generál Harold R. Alexander, námorníctva admirál Sir Andrew B. Cunningham a letectva letecký maršál Sir Arthur Tedder. Pôvodný návrh predpokladal, že sa americké jednotky vylodia v okolí Palerma a britské jednotky na juhovýchodnej strane ostrova. S týmto návrhom však nesúhlasil Montgomery. Požadoval, aby sa Američania vylodili bližšie jeho jednotkám a mohli si tak poskytnúť vzájomnú pomoc. Konečná verzia plánu bola schválená 13. mája 1943. Podľa nej sa americké jednotky mali vylodiť na južnom pobreží Sicílie u Licety, Gely a Scoglitti. Britský výsadok mal prebehnúť v okolí Pachina a južne od Syrakúz. Súčasťou plánu bol aj vzdušný výsadok.

Východný operačný zväz (admirál Bertram Ramsaye): mal na ostrov prepraviť britskú 8. armádu (generál Benard L. Montgomery). Zväz bol rozdelený na 3 časti a celkovo disponoval 818 vojnovými, výsadkovými, transportnými a pomocnými loďami a 715 výsadkovými člnmi a menšími plavidlami.
* zväz A (kontradmirál T. H. Troubridge): prepravoval jednotky 5. pešej divízie, 50. pešej divízie, 3. oddielu commandos a 4. obrnenej brigády, 231. pešej brigády
* zväz B (kontradmirál R. R. McGrigor): prepravoval jednotky 51. pešej divízie a 23. obrnenej brigády
* zväz V (kontradmirál P.L. Vian): prepravoval jednotky 1. kanadskej pešej divízie, 40. a 41. oddielu commandos, 1. kanadskej tankovej brigády

Západný operačný zväz (viceadmirál H. Kent Hewitt): mal na ostrov prepraviť americkú 7. armádu (generál George S. Patton). Zväz bol rozdelený na 3 hlavné a 1 záložnú časť. Celkovo mal zväz k dispozícii 580 vojnových, výsadkových, transportných a pomocných lodí a 1124 výsadkových člnov a menších plavidiel.
* Task Force 86 (kontradmirál R. L. Conolly): prepravoval jednotky 3. pešej divízie a 3. prápora Rangers
* Task Force 81 (kontradmirál J. L. Hall): prepravoval jednotky 1. pešej divízie, časti 2. obrnenej divízie, 1. a 4. prápor Rangers
* Task Force 85 (kontradmirál A. G. Kirk): prepracoval jednotky  45. pešej divízie
* Záložný invázny zväz Kool (kontradmirál Reed): časti 2. obrnenej divízie a 1. pešej divízie

Námorné krytie oboch zväzov malo zabezpečovať britské Stredomorské loďstvo. Veliteľom bol admirál Andrew B. Cunningham. Loďstvo bolo pre operáciu rozdelené do nasledujúcich častí:

* Zväz H (viceadmirál A. U. Willis): bitevné lode Nelson, Rodney, Warspite, Valiant, lietadlové lode Indomitable, Formidable, 6 krížnikov a 18 torpédoborcov
* Zväz Z (námorný kapitán C. H. L. Woodhouse): bitevné lode Howe, King George V., 2 krížniky a 6 torpédoborcov
* Zväz K (kontradmirál C. H. J. Harcourt): 4 krížniky a 6 torpédoborcov

Celkovo pozostávalo najväčšie doteraz zhromaždené loďstvo zo 6 bitevných lodí, 2 lietadlových lodí, 15 krížnikov, 4 protilietadlových lodí, 3 monitorov, 127 torpédoborcov, 5 delových člnov, 4 minonosiek, 36 eskortných lodí, 42 minoloviek, 26 ponoriek, 2 lodí pre navádzanie stíhačiek, 9 veliteľských lodí, 8 materských výsadkových lodí, 509 výsadkových lodí, 1225 výsadkových člnov, 243 pobrežných plavidiel, 86 pomocných lodí a 237 transportných lodí. 15. skupina armád, ktorú mali všetky tieto lode prepraviť na Sicíliu predstavovala mohutnú silu 478 tisíc mužov. Pre úvodnú fázu operácie bolo určených 115 tisíc britských vojakov, 66 tisíc američanov, 600 tankov, 1800 diel, 14 tisíc automobilov. Leteckú podporu malo poskytovať 4000 bojových lietadiel a pripravených bolo aj 1500 transportných lietadiel.



Obrana Sicílie

Sicília je ostrov trojuholníkového tvaru s rozlohou asi 10 000 štvorcových míľ. Severná strana ostrova je dlhá približne 180 míľ, juhozápadná strana asi 170 míľ a východná strana zase 125 míľ. Za obranu ostrova zodpovedala talianska 6. armáda pod velením generála Alfreda Guzzoni. Sily obrancov boli rozmiestnené v troch hlavných oblastiach:

* na juhu v priestore Passera – Licata, Licata – Sciacca, Sciacca – Trapani
* na severe v priestore Trapani – Palermo, Palermo – Messinská úžina
* na východe v priestore Messinská úžina – Catanie, Catanie – Passero

XII. zbor
* 26. pešia divízia Assietta
* 28. pešia divízia Aosta
* 202. divízia pobrežnej obrany
* 207. divízia pobrežnej obrany
* 208. divízia pobrežnej obrany
* 136. peší pluk

XVI. zbor
* 4. pešia divízia Livorno
* 54. pešia divízia Napoli
* 206. divízia pobrežnej obrany
* 213. divízia pobrežnej obrany

Uvedené talianske jednotky boli posilnené nemeckou obrnenou divíziou Hermann Goring a 15. divíziou pancierových granátnikov (neskôr na ostrov pribudla aj 29. divízia pancierových granátnikov a 1. výsadková divízia). Celkovo mal taliansky veliteľ k dispozícii 230 talianskych a 28 tisíc (neskôr okolo 60 tisíc) nemeckých vojakov. Až na divíziu Livorno a nemecké divízie išlo väčšinou o jednotky s nedostatočným výcvikom a výzbrojou (najmä čo sa týka delostrelectva). Leteckú podporu mohol obrancom poskytnúť II. letecký zbor (okrem iného disponoval veľkým množstvom batérii 88 mm diel). Kvôli charakteru územia sa však väčšina letísk nachádzala v blízkosti pobrežia (do 15 km) čiže v dostrele spojeneckého námorníctva. Okrem nedostatočných síl, ktoré mali obrancovia k dispozícii bol ich najväčším problémom, že nepoznali miesto, kde sa Spojenci vylodia. To spôsobilo, že aj tú trochu síl bolo nutné rozmiestniť takmer po celom ostrove. Výsledkom bola nedostatočná hĺbka obrany. Ak tomu pripočítame nízku úroveň morálky väčšiny talianskych jednotiek, najlepšie v čo mohli Nemci dúfať bolo s využítim hornatého terénu čo najdlhšie brániť Spojencom obsadiť ostrov a následne ustúpiť do Talianska. 



Obsadenie Pantallerie a vzdušné výsadky

Plánovači rozhodli, že ešte pred inváziou na samotnú Sicíliu je potrebné obsadiť 3 malé ostrovy (Pantalleria, Lampedus, Linos), aby bolo okolo sa plaviacim inváznym konvojom zaručená bezpečnosť. Najdôležitejším z uvedenej trojice bola Pantalleria s veľkosťou 8 x 12 kilometrov, ležiaca 110 kilometrov juhozápadne od Sicílie. Ostrov bol silno opevnený a jeho posádku tvorilo 11 tisíc vojakov (z toho 150 Nemcov). Ich morálka však bola na veľmi nízkej úrovni, ktorú malo podkopať neustále kobercové bombardovovanie a námorné ostreľovenie. Od 18. mája do 11. júna na ostrov dopadlo 6570 ton bômb. Napriek tomu taliansky veliteľ 8. júna odmietol kapitulovať. Pokračujúce bombardovanie však za 3 dni zmenilo jeho názor. Posádka bez odporu zložila zbrane. 12. júna kapitulovala 500 členná posádka Lampedusu a 13. júna sa vzdalo aj 169 obrancov Linosu.

Prvý úder nadchádzajúcej operácie mali uskutočniť v noci z 9. na 10. júla parašutisti. Tí pochádzali z britskej 1. vzdušnej výsadkovej brigády a amerického  505. pluku parašutistov. Ich úlohou bolo obsadiť a udržať dôležité križovatky a komunikácie a urýchliť tak postup jednotiek, ktoré sa mali vylodiť na pobreží. Briti mali byť na ostrov dopravení pomocou klzákov. Kvôli silnému vetru a neskúsenosti pilotov však väčšina minula cieľové oblasti a 69 sa ich dokonca zrútilo do mora (252 vojakov zahynulo). Napriek tomu sa aj roztrúseným jednotkám podarilo splniť stanovené ciele. Na rozdiel od britských kolegov Američania smerovali na ostrov v 226 dakotách. Ich výsadok však nedopadol oveľa lepšie a parašutisti skončili rozptýlení na rozsiahlom území. Výhodou bolo, že vďaka tomu nepriateľ značne precenil ich silu a taktiež sa nemohli stať cieľom koncentrovaného protiútoku. Druhá vlna mala na ostrov doletieť 10. júla. Operácia však skončila katastrofou. Keď 144 transportných lietadiel prelietavalo zakotvené americké lode, spustili námorníci (napriek tomu, že boli o trase a čase preletu dopredu informovaní) protilietadlovú paľbu. 23 lietadiel bolo zostrelených a 37 ťažko poškodených. Zahynulo 60 pilotov, 81 parašutistov, 132 mužov bolo zranených a 16 nezvestných.

Priebeh invázie

Námorný výsadok začal o 2:45 ráno 10. júla 1943, keď sa muži prvých vĺn začali presúvať do výsadkových člnov. Ako prví dosiahli pobrežie americkí vojaci 3. a 1. pešej divízie v okolí Licaty a Gely. Talianske pobrežné jednotky nekládli veľký odpor a vo väčšine prípadov sa húfne vzdávali. Do konca dňa D si Američania vybudovali 3 predmostia, každé približne 12 až 15 km široké a 3 až 5 km hlboké. Nasledujúceho dňa as Nemci pokúsili o rozhodujúci protiútok. Tanky divízie Hermann Goring podporované divíziou Livorno zaútočili v sektore 1. pešej divízie a podarilo sa im preraziť až takmer na samotnú pláž. Boli však odrazení silnou delostreleckou paľbou krížnikov Savannah, Boise a niekoľkých torpédoborcov. V Britskom sektore narazili útočiace jednotky iba na symbolický odpor a ešte v deň D sa podarilo obsadiť nepoškodený prístav Syrakúzy a vytvoriť predmostie 100 km široké a 10 až 15 km hlboké.



Hlavným cieľom inváznych síl bolo obsadenie prístavu Messina na severnom pobreží Sicílie a zabrániť tak možnej evakuácii nepriateľa. Vrchný veliteľ generál Alexander uprednostnil v postupe Montgomeryho 8. armádu. Tá mala najprv postupovať smerom na Cataniu zo severovýchodnej strany sa prebojovať cez Etnu a dobyť Messinu. Americkej 7. armáde bola pridelená len podporná úloha, mala obsadiť strednú časť ostrova, prerušiť hlavnú cestu z východu na západ ostrova a chrániť krídlo Montgomerymu. S takýmto rozdelením úloh však bol generál Patton viac ako nespokojný a tak si vymohol povolenie útočiť smerom na Palermo a toto dôležité mesto obsadiť. Na strane obrancov došlo v tomto období k niekoľkým zmenám. 12. júla na ostrov pribudli prvé jednotky 1. výsadkovej divízi a 16. júla dorazila 29. divízia pancierových granátnikov Zároveň bol vytvorený XIV. tankový zbor, ktorý mal prevziať velenie nad nemeckými jednotkami na ostrove. Jeho veliteľom sa stal generál Hans Hube. Od Kesselringa dostal pokyn v prípade potreby ignorovať talianske rozkazy. Nemecké jednotky sa rýchlo adaptovali a s využitím výhod miestneho terénu sa im podarilo 17. júla zastaviť postup 8. armády. Americká 3. pešia divízia zatiaľ prekonala takmer polovicu vzdialenosti, ktorá ju delila od Palerma. Vidiac Montgomeryho problémy a prešlapovanie na miesta, prikázal Alexander zvyšným jednotkám 7. armády pozastaviť postup na Palermo stočiť sa východným smerom a pozdĺž pobrežia zamieriť k Messine. Ani ďalším útokom sa Britom nepodarilo dobyť Cataniu a tak Montgomery nariadil dočasne prejsť do obrany. Nový útok bol naplánovaný na 1. augusta a zúčastniť sa ho mala už aj 78. pešia divízia, ktorá pribudla na ostrov koncom júla. Americké jednotky posilnila 9. pešia divízia. 7. armáde sa na západnom pobreží darilo výrazne lepšie. 22. júla 3. pešia divízia obsadila Palermo a 2. obrnená divízia zase Trapani. Západné pobrežie bolo vyčistené a pozornosť Pattona sa upriamila na dobytie Messiny. Do konca júla sa podarilo vyradiť z boja veľkú väčšinu talianskych jednotiek.



Do 2. augusta 1943 sa Spojencom podarilo na ostrove vytvoriť súvislú líniu, ktorá prebiehala po južných úbočiach Etny k severnému pobrežiu. Napriek opakovaným útokom sa Britom nepodarilo preraziť nemecké obranné pozície na východnej strane Etny a preto sa museli snažiť preniknúť k Messine zo západnej hornatej strany. 5. augusta jednotky 50. pešej divízie vstúpili do Catanie, čo umožnili 8. armáde v nasledujúcich dňoch po predchádzajúcich urputných  bojoch konečne ovládnúť Catanskú rovinu. Američania na na severnom pobreží a západne od Etny postupovali znateľne rýchlejšie. 9. pešia divízia 13. augusta dobyla Randazzo a stretla sa tu s jednotkami 78. pešej divízie. To vyústilo vo všeobecný ústup nemeckých jednotiek v tejto oblasti. V tom čase už Nemci bojovali iba o čas, keďže 11. augusta zahájili evakuáciu svojich jednotiek cez Messinskú úžinu (operácie Lehrgang). Akcie skončila úspechom, keď do 17. augusta sa podarilo z ostrova odviezť 39 569 vojakov, 15 000 ranených, 9605 vozidiel, 163 diel, 51 tankov a 17 000 tun zásob. Talianom sa podarilo evakuovať 62 000 mužov, 200 vozidiel, 41 diel ale väčšinu výstroje zanechali na Sicílii. V dôsledku veľmi silnej protilietadlovej obrane prebehla evakuácia bez strát. Na ostrove sa zatiaľ schyľovalo ku koncu ťaženia. 17. augusta 1943 o 6.30 do Messiny truimfálne vstúpili jednotky americkej 3. pešej divíze tesne nasledovaný britskými oddielmi. Víťazom tzv. Závodu do Messiny sa tak stal Patton a jeho 7. americká armáda.

Záver

Dobytie Sicílie, napriek veľkej početnej prevahe Spojencov, trvalo 38 dní. Spojenecké straty dosiahli okolo 20 000 mŕtvych, zranených, nezvestných a zajatých. Na strane Osy išlo približne o 12 000 mŕtvych a zajatých Nemcov a 7000 mŕtvych a zranených Talianov. K tomu musíme prirátať takmer 140 000 zajatých Talianov. Dobytím Sicílie si Spojenci otvorili cestu k invázii na taliansku a pevninu a k vyradeniu najsilnejšieho nemeckého spojenca z vojny. Priamym dôsledkom neúspechu pri obrane Sicílie bol Mussoliniho pád. Na čele krajiny ho nahradil maršál Badoglio. Napriek uisteniam o tom, že Taliansko bude naďalej bojovať po boku Nemecka, boli takmer okamžite zahájené jednania so Spojencami o prímerí. Hitler si o loajalite novéj vlády nerobil žiadne ilúzie a preto nariadil vypracovať plán Achse, ako opatrenie pre prípad talianskej zrady.
The only easy day was yesterday.

Kageneck

  • Administrátor
  • Příspěvků: 2615
  • Za zásluhy o rozvoj fóra. Uděleno: 23. prosince 2007 Za 1 rok aktivní činnosti na fóru. Uděleno: 15. června 2007 Za zásluhy o rozvoj fóra. Za 2 roky aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 22. června 2008 Za 3 roky aktivní činnosti na fóru.   Uděleno. 22. června 2009
Re: Operácia Husky - invázia na Sicíliu
« Odpověď #1 kdy: Květen 28, 2010, 05:31:18 »
Není toho moc, co by se dalo dodat. Snad jen, že tato operace tak trochu předznamenala další vývoj italského bojiště. Vysoký počet italských zajatců, silné německé jednotky, nevhodný terén pro ofensivní operace a tudíž pomalý postup Spojenců.
Spojenci doufali, že Itálie bude slabým článkem pevnosti Evropa. Opak byl pravdou.

V článku zmiňuješ i německou 1. Fallschirmjäger division. Její součástí byl i Martin Pöppel, jenž po válce napsal paměti pod názvem Nebe a peklo. Zmiňuje se mimojiné o nízké morálce Italů či německých dělostřelců na Sicílii. Ale také o britských parašutistech, kteří dle něj nestáli za nic. Stručně řečeno. Něco málo o této knize máme i zde na fóru: http://www.panzernet.net/php/index.php?topic=917.msg17804#msg17804
Edit: pro zájemce o tuto problematiku jsem našel na Googlu volně šiřitelnou knihu v angličtině: The Battle of Sicily: How the Allies lost their chance for total victory. Stačí zadat do Googlu.
„Afrika, der Krieg ohne Hass“ Erwin Rommel

Sahidko

  • Francouzská cizinecká legie
  • Lieutenant-colonel
  • Příspěvků: 1538
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 26. července 2008
Re: Operácia Husky - invázia na Sicíliu
« Odpověď #2 kdy: Květen 28, 2010, 05:53:37 »
Sicília ukázala čo dokážu aj keď menej početné ale kvalitné jednotky s patričným vybavením s maximálnym využitím terénu proti omnoho početnejšiemu nepriateľovi, ktorý navyše disponoval úplnou vzdušnou prevahou (aj keď v úvodných dňoch invázie neboli útoky Luftwaffe proti spojeneckým lodiam úplne bezvýsledné). Nemcom samozrejme do kariet hrala aj Montgomeryho opatrnosť. Admirál Cunningham sa sťažoval, že Monty vôbec nevyužil možnosti, ktoré mu ponúkalo silné námorníctvo pre taktické výsadky v tyle nepriateľa. Americká 7. armáda na svojom úseku síce 3 takéto výsadky uskutočnila ale s pochybným účinkom (raz sa vraj dokonca Američania vylodili v tyle vlastných postupujúcich jednotiek a nie nepriateľa).

K tej 1. Fallschirmjäger division (ináč je 1. výsadková divízia správny preklad ?), neprekvapuje ma, že Pöppel nemal o britských výsadkároch vysokú mienku. Predsa len nemecká jednotka si prešla od vypuknutia vojny takmer všetkými kampaňami, pričom ukázali, že dokážu rovnako dobre bojovať vo svojej pôvodnej úlohe (tj. ako parašutisti) aj ako elitná pechota (čo sa jasne ukázalo pri Monte Cassine). Briti mali v tom čase za sebou len boje v Tunisku, čiže ich skúsenosti boli absolútne neporovnateľné.

Zaujímavé je tiež, že rovnako ako neskôr pri Salerne, dokázali nepočetné nemecké jednotky (v tomto prípade divízia Hermann Goring podporovaná pešiakmi divízie Livorno) preniknúť až takmer na invázne pláže.


mapa zobrazujúca protiútok u Gely
The only easy day was yesterday.

Kageneck

  • Administrátor
  • Příspěvků: 2615
  • Za zásluhy o rozvoj fóra. Uděleno: 23. prosince 2007 Za 1 rok aktivní činnosti na fóru. Uděleno: 15. června 2007 Za zásluhy o rozvoj fóra. Za 2 roky aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 22. června 2008 Za 3 roky aktivní činnosti na fóru.   Uděleno. 22. června 2009
Re: Operácia Husky - invázia na Sicíliu
« Odpověď #3 kdy: Květen 28, 2010, 07:33:45 »
Nevím jak u Gely, ale u Salerna i Anzia se jednalo o chyby spojeneckých velitelů, kteří v prvém případě postupovali příliš rychle a v druhém se zas prakticky nehnuly z místa. Snad si to nepletu :) Bohužel literaturu, v které bych mohl dohledat přesné příčiny neúspěchu již nevlastním.
Při vyhledávání dobových fotek na Googlu jsem narazil na tuto:

*link na fotku nefunkcny

Trochu nad touto fotografií tápu. Jedná se o kouřovou clonu, která měla zabránit útokům Luftwaffe? Nebo se takto vyznačovala plocha pro vlastní letectvo? Dle barvy dýmu soudím, že o požár se nejedná.
„Afrika, der Krieg ohne Hass“ Erwin Rommel

Sahidko

  • Francouzská cizinecká legie
  • Lieutenant-colonel
  • Příspěvků: 1538
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 26. července 2008
Re: Operácia Husky - invázia na Sicíliu
« Odpověď #4 kdy: Květen 28, 2010, 08:23:41 »
Nepletieš, teda minimálne s postupom amerického veliteľa VI. zboru generálmajora Lucasa pri Anziu. Ten napriek tomu, že mu v ceste nestáli žiadne nemecké jednotky sa sústredil najprv na zabezpečenie predmostia. Za 6 dní od vylodenia postúpil iba 15 km do vnútrozemia. To umožnilo generálplukovníkovi Mackensenovi prisunúť dostatočné množstvo jednotiek, aby Spojencov nie len udržal tam kde boli, ale reálne sa pokúsil ich zatlačiť späť do mora. V tomto prípade (na rozdiel od Gely a Salerna) však boli sily na oboch stranách viac menej vyrovnané.
K tomu obrázku: farba aj rovnomerný tvar naznačuje, že ide o umelo vytvorenú dymovú clonu. Priklonil by som sa skôr k názoru, že slúžila ako obrana pred náletmi Luftwaffe.
The only easy day was yesterday.

bubák

  • Host
Re: Operácia Husky - invázia na Sicíliu
« Odpověď #5 kdy: Květen 30, 2010, 12:51:08 »
Jestli ta kouřová clona označuje linie američanů, tak by spíš Luftwaffe ukazovala kam bombardovat. V tom bude něco jiného

Sahidko

  • Francouzská cizinecká legie
  • Lieutenant-colonel
  • Příspěvků: 1538
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 26. července 2008
Re: Operácia Husky - invázia na Sicíliu
« Odpověď #6 kdy: Květen 30, 2010, 02:20:36 »
No bubák niečo na tom môže byť :).
Ináč práve na Sicílii došlo 10. augusta k incidentu, ktorý takmer ukončil kariéru generálovi Pattonovi. Išlo samozrejme o udalosť, keď generál počas návštevy poľnej nemocnice napadol najprv slovne a neskôr aj fyzicky dvoch vojakov, ktorých obvinil zo zbabelosti. Oba vojaci totiž nemali očividné fyzické zranenia, ale trpeli psychickými problémami spôsobenými ťažkými bojmi. Eisenhower sa však za svojho podriadeného postavil, nariadil mu však verejné ospravedlnenie.
The only easy day was yesterday.

Sahidko

  • Francouzská cizinecká legie
  • Lieutenant-colonel
  • Příspěvků: 1538
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 26. července 2008
Re: Operácia Husky - invázia na Sicíliu
« Odpověď #7 kdy: Květen 31, 2010, 01:17:20 »
MAPY ZACHYTÁVAJÚCE POSTUP 7. ARMÁDY:

11. - 12. júl

13. - 18. júl

19. - 23. júl

13. - 17. august
The only easy day was yesterday.

Sahidko

  • Francouzská cizinecká legie
  • Lieutenant-colonel
  • Příspěvků: 1538
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 26. července 2008
Re: Operácia Husky - invázia na Sicíliu
« Odpověď #8 kdy: Červen 02, 2010, 11:37:09 »
FOTOGALÉRIA:

velenie operácie Husky


vyloďovacie plavidlá pre operáciu Husky v prístave Bizerta


HMS Warspite ostreľuje invázne pláže


loď Robert Rowan naložená muníciou exploduje po zásahu bombou z nemeckého lietadla


posily parašutistov smerujú na Sicíliu


tanky 2. obrnenej divízie v Palerme


polopásový transportér v úzkych uličkách sicílskeho mestečka


stretnutie britských a amerických dôstojníkov pri Randazzo
The only easy day was yesterday.

Sahidko

  • Francouzská cizinecká legie
  • Lieutenant-colonel
  • Příspěvků: 1538
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 26. července 2008
Re: Operácia Husky - invázia na Sicíliu
« Odpověď #9 kdy: Říjen 09, 2010, 12:46:00 »
Nemecká strana nasadila na obranu nasledujúce tankové jednotky:

* Panzer-Abteilung 215 (15. panzergrenadier division)
* Panzer-Abteilung Hermann Göring (panzerdivision Hermann Göring)
* Panzer-Abteilung 129 (29. panzergrenadier division)
* 2.Kompanie / schwere Panzer-Abteilung 504 (pričlenený k panzerdivision Hermann Göring)

Celkové nemecké straty na obrnenej techniky dosiahli tieto čísla:

Pzkpfw III33
Pzkpfw IV52
Pzkpfw VI16
Stug III9
StuH 423
Pzkpfw Bef.5

Dohromady 118 strojov (totálna strata) z 217 nasadených - 54 % straty.
The only easy day was yesterday.