Autor Téma: Operácia Torch - vylodenie v Severnej Afrike  (Přečteno 3899 krát)

0 uživatelů a 1 Host prohlíží toto téma.

Sahidko

  • Francouzská cizinecká legie
  • Lieutenant-colonel
  • Příspěvků: 1537
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 26. července 2008
Operácia Torch - vylodenie v Severnej Afrike
« kdy: Prosinec 28, 2009, 04:27:37 »
Úvod

Operácia Torch (pôvodný názov bol Gymnast) sa nerodila vôbec ľahko. Hlavnými odporcami boli vysokí americkí dôstojníci, ktorí presadzovali priamy útok cez kanál La Manche na okupovanú Európu, ako najlepšiu a najrýchlejšiu cestu k porážke Nemecka. Operácia s krycím názvom Sledgehammer mala prebehnúť už v roku 1942. Proti tomu sa rezolútne staval britský premiér Churchill, podporovaný aj svojimi generálmi. Podľa ich názoru by podobná akcia skončila katastrofou, čo by mohlo mať fatálne následky. Naproti tomu navrhovali zamerať pozornosť na severnú Afriku, tu poraziť jednotky Osy, čím by si zaistili kontrolu na Stredozemným morom a taktiež vytvorili nástupište pre prípadný útok proti južnej Európe. Americký prezident Roosevelt vedený skôr politickými ako strategickými dôvodmi nakoniec vyjadril s takýmto postupom súhlas, s plným vedomím, že tým padá možnosť vylodenia v západnej Európe nie len pre rok 1942 ale aj nasledujúci rok 1943.

Spojenecké plány a jednotky

Potom ako bol dohodnutý strategický rámec operácie, pristúpilo sa k jej podrobnejšiemu plánovaniu. Prvým krokom bol výber vrchného veliteľa, ktorým sa stal dovtedy pomerne neznámy americký generál Dwight D. Eisenhower, jeho zástupcom potom generál Mark W. Clark. Velením nad námornými silami bol poverený britský admirál Adrew C. Cunningham, ako jeho zástupca vystupoval viceadmirál Betram H. Ramsey. Letectvo mali zase na starosti americký brigádny generál James H. Doolittle a britský letecký maršál sir William Welsh. K sporom došlo pri výbere miest samotného výsadku. S vylodením pri Orane a Alžíre síce súhlasili všetci, proti rozhodnutiu Eisenhowera, ktoré ako ďalšie miesto určil Bône sa však postavil generál Marshall. Obával sa totiž možného zablokovania Gibraltárskeho prielivu (napriek tomu uisteniam britských admirálov, že k tomu nedôjde) a tým prerušenia zásobovacích ciest. Požadoval preto vylodenie pri Casablance, s priamym spojením cez Atlantik. Keďže obmedzený počet výsadkových plavidiel neumožňoval vylodenie na všetkých týchto miestach, bolo Bône z konečného plánu vypustené. Dátum bol predbežne stanovený na 31. októbra, neskôr s konečnou platnosťou na 8. novembra 1942. Veľkou neznámou bolo, ako na vylodenie zareagujú tu rozmiestnené francúzske jednotky (asi 125 000 mužov, 500 lietadiel; počet mužov bol neskôr ešte navýšený), napriek tomu, že vylodeniu predchádzali rozsiahle politické vyjednávania s predstaviteľmi Vichystickej vlády. Veľkú úlohu pri tom zohral americký generálny konzul v Alžírsku Murphy, ktorý okrem iného zorganizoval tajné stretnutie veliteľa francúzskeho 19. zboru generála Charlesa E. Masta s generálom Clarkom priamo na území Alžírska. V okolí Oranu, kde mala väčšina Francúzov v živej pamäti britský útok na základňu v Mers-el-Kebíru, však bolo nutné rátať s počiatočným odporom. Úplne mimo diania bol ponechaný generál de Gaulle, ktorý sa o invázii dozvedel až po jej vypuknutí.



Západný námorný operačný zväz (WNTF) kontraadmirála H.K. Hewitt
- bitevné lode New York, Texas, Massachusetts, lietadlová loď Ranger, eskortné lietadlové lode Sangamon, Chenango, Suwanee, Santee, krížniky Augusta (vlajková loď), Wichita, Tuscaloosa, Savannah, Brooklyn, Philadelphia, Cleveland, 38 torpédoborcov + dopravné a zásobovacie lode (celkovo 105 plavidiel)
- cieľom WNTF boli tri invázne miesta pri Casablance : Port Lyautey, Fedala, Safi
* 2. tanková divizía
* 3. pešia divízia
* 9. pešia divízia
- celkovo 35 000 mužov pod velením generálmajora Georga S. Pattona, vyplával priamo z prístavov na amerických pobrežiach


generálmajor George S. Patton

Stredný námorný operačný zväz (CNTF) komodora Thomasa H. Troubrigde

- veliteľská loď Largs, eskortné lietadlové lode Bitter, Dasher, krížniky Jamaica, Aurora, protilietadlové lode Alynbank, Delhi, 13 torpédoborcov + dopravné a zásobovacia lode (celkovo viac ako 100 plavidiel)
- cieľom CNTF boli výsadkové pláže pri Orane
* 1. tanková divízia
* 1. pešia divízia
* 509. parašutistický prápor
- celkovo 18 500 mužov pod velením generálmajora Lloyda R. Fredendalla, vyplával z prístavov v Británii


generálmajor Lloyd R. Fredendall

Východný námorný operačný zväz (ENTF) kontraadmirála Harolda Burrougha

- veliteľská loď Bulolo, lietadlová loď Argus, eskortná lietadlová loď Avenger, krížniky Sheffield, Scylla, Charybdis, protilietadlové lode Palomares, Pozarica, Tynwald, monitor Roberts, 13 torpédoborcov + dopravné a zásobovacia lode (celkovo 93 plavidiel)
- cieľom ENTF boli výsadkové pláže pri Alžíre
* 78. pešia divízia
* 34. pešia divízia
* oddiely Commandos č. 1 a č. 6
- celkovo 20 000 mužov pod velením generálporučíka Kennetha Andersona


generálporučík Kenneth Anderson

Britský zväz „H“ viceadmirála Edwarda N. Syfreta

- bitevné lode Duke of York, Rodney, bitevný krížnik Renown, lietadlové lode Victorious, Formidable, Furious, krížniky Bermuda, Argonaut, Sirius, 17 torpédoborcov
- zväz poskytoval vzdialenú ochranu jednotkám a lodiam pri Orane a Alžíre

Vylodenie pri Alžíre

Jednotky Východného invázneho zväzu sa mali vylodiť na 3 plážach okolo prístavu. Invázne pláže Apples a Beer ležali na západ, zatiaľ čo pláž Charlie východne od mesta. Vylodenie prebehlo v ranných hodinách 8. novembra 1942 a nestretlo sa prakticky so žiadnym odporom, čo bolo zásluhou generála Masta. Iba na pláži Charlie sa Spojenci dostali pod paľbu pobrežných batérii. Najväčší problémy však útočiacim jednotkám spôsobil skôr silný príboj, neskúsenosť posádok inváznych člnov a technické problémy. Napriek tomu sa jednotkám podarilo preniknúť do vnútrozemia a do 18tej hodiny večer obsadiť samotný prístav. Neúspechom však skončil pokus o priame obsadenie Alžíru (operácia Terminal) jednotkami, ktoré mali do mesta preniknúť na palubách torpédoborcov Broke a Malcolm. Pri pokuse bol Malcolm poškodený paľbou francúzskych diel a musel sa stiahnúť. Broke síce úspešne vysadil prevážaných mužov, ktorým sa podarilo obsadiť niekoľko kľúčových pozícii, avšak potom bol vážne poškodený a neskôr sa potopil. Veliteľovi výsadku plukovníkovi Swensonovi neostala po niekoľkých hodinách iná možnosť ako pred presilou kapitulovať.



Vylodenie pri Orane

Alžírske mesto Oran predstavovalo hlavný cieľ pre jednotky Stredného invázneho zväzu, ktorý sa mal taktiež vylodiť na troch plážach, z nich 2 (X a Y) ležali západne a 1 (Z) východne od prístavu. Na západných plážach došlo k zdržaniu keď sa vyloďovacej flotile do cesty priplietol konvoj francúzskych obchodných lodí. Rovnako ako pri Alžíre ani tu sa spojenecké jednotky nestretli s takmer žiadnym odporom francúzskych pozemných síl a preto napriek rôznym zdržaniam, spôsobených či už neskúsenosťou alebo nedostatočným zistením prírodných podmienok na inváznych plážach, jednotky rýchlo opustili pobrežie a vydali a za svojimi cieľmi vo vnútrozemí. Katastrofou však skončil pokus o vylodenie výsadku v samotnom meste Oran (operácia Reservist). Dve plavidlá Walney a Hartland (pôvodne kutry patriace americkej pobrežnej stráži) s americkými pešiakmi na palubách sa pri pokuse preniknúť do prístavu dostali pod silnú paľbu zakotvených francúzskych lodí a čoskoro sa zmenili na horiace a potápajúce sa vraky. Zahynulo viac ako 200 mužov výsadku. Francúzske plavidlá sa pokúsili napadnúť inváznu flotilu, ale jediným výsledkom bolo strata 1 (Tramontone) a vážne poškodenie 2 torpédoborcov (jeden z nich musel nabehnúť na plytčinu). Nasledujúci deň sa o to pokúsili znovu, a na dnes skončili ďalšie dve plavidlá (jedným z nich bol torpédoborec Epervier). Uniknúť sa pokúsili aj tri ponorky, avšak len jedna z nich (Fresnel) sa to podarilo. Oran kapituloval až 10. novembra na rozkaz admirála Darlana o zastavení paľby. Všetky zostávajúce lode v prístave bol na rozkaz  miestneho veliaceho admirála potopené vlastnými posádkami. Plán zahŕňal aj jednu z prvých rozsiahlejších akcií parašutistov, ktorí mali pomôcť pri útoku na dve letiská za výsadkovými plážami. Muži z 509. práporu museli na svoj cieľ doletieť až z britských letísk, a v dôsledku veľkej vzdialenosti a nočného preletu sa väčšina z 39 lietadiel jednoducho stratila a do bojov sa nezapojil ani jeden z výsadkárov.



Vylodenie pri Casablance

Západný invázny zväz sa mal vylodiť podľa plánu s trojhodinovým posunom oproti ostatným plážam. Pri Safi (operácia Blackstone) sa malo vylodiť asi 6500 mužov, pri Port Lyautey (operácia Goalpost) 9000 mužov a nakoniec pri Fedale (operácia Brushwood) 20 000 mužov. Napriek množstvu problémov skôr technického charakteru sa vylodenie pri Safi dalo považovať za úspešné čo priznal aj veliteľ francúzskej posádky, ktorá o 15:30 kapitulovala. Naopak pri Port Lyautey sa Američania stretli so silným odporom a museli čeliť ťažkej paľbe pobrežných batérii umiestnených na výhodných miestach s dobrým výhľadom ako aj náletom francúzskych lietadiel. Napriek početnej prevahe sa americkým jednotkám podarilo obsadiť plánované ciele až 11. novembra, keď francúzsky veliaci dôstojník požiadal o zastavenie paľby. Vylodenie na treťom a poslednom mieste, pri osade Fedala muselo byť odložené, keď bola časť plavidiel prúdom odnesená z plánovanej oblasti. Práve na tomto mieste došlo k najväčším stratám výsadkových plavidiel z celej operácie Torch, čo spôsobilo nemalé problémy pri vykládke zásob a materiálu. Napriek všetkým problémom bola Fedala obsadená pomerne rýchlo a jednotky mohli postupovať priamo na Casablancu, ktorá kapitulovala 10. novembra po rozkaze admirála Darlana. Ešte predtým však došlo ku krvavému stretnutiu francúzskeho loďstva s americkými plavidlami. Prevaha Spojencov však bola zdrvujúca a tak krížnik Primaguet a 4 torpédoborce (Fougueux, Boulonnais, Frondeur, Brestois) boli potopené, rovnaký osud postupne stihol v nasledujúcich dňoch aj 8 ponoriek, ďalšie dva torpédoborce po bitke (Milan, Albastros) skončili na brehu. V samotnej Casablance sa Massachusetts postaral o bitevnú loď Jean Bart.



Straty Spojencov počas celej operácie Torch mali podľa Američanov dosiahnuť 1469 (z toho 526 mŕtvych), podľa Britov 2225 mužov (z toho asi 1100 mŕtvych). Straty na strane Francúzov sa odhadujú na 3000 mŕtvych a zranených.

Nemecká reakcia a záver

Keďže vylodenie v severnej Afrike predstavovalo pre Nemcov obrovské prekvapenie mohlo proti inváznym silám zasiahnuť len málo ponoriek, ktoré potopili niekoľko obchodných lodí, eskortnú lietadlovú loď Avenger a dve torpédoborce, čo však vzhľadom na počet nasadených plavidiel neboli žiadne významné straty. Je nutné povedať, že Spojenci nedokázali moment prekvapenia náležite zúžitkovať. Ich pomalý postup využili Nemci na dopravu jednotiek do Tuniska, ku ktorým sa neskôr pripojil aj slávny Afrika Korps. Ťaženie v severnej Afrike sa tak pretiahlo až do mája 1943. Všetkým však bolo jasné, že strategická iniciatíva prešla definitívne do rúk Spojencov. Ďalším priamym dôsledkom invázie bolo obsadenie doteraz neokupovanej časti Francúzska (operácia Anton) a nakoniec aj tragický koniec francúzskeho loďstva, ktoré skončilo svoju existenciu samopotopením v prístave Toulon.
The only easy day was yesterday.

Peter Steindl

  • Luftwaffe
  • Oberstleutnant - podplukovník
  • Příspěvků: 792
  • Za zásluhy o rozvoj fóra. Uděleno: 9. července 2007 Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.  Uděleno: 12. května 2008 Za 2 roky aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 12. května 2009
Re: Operácia Torch - vylodenie v Severnej Afrike
« Odpověď #1 kdy: Leden 12, 2010, 10:31:51 »
Dočetl jsem se, že Němcům o operaci Torch pověděl Muhammad Amín al-Husejní, velký muftí jeruzalémský, Waffen-Standartenführer der SS a hlavní spojenec nacistického Německa v arabském světě. Informaci měl mít od marockého královského dvora. OKW však zvěst považovalo za dezinformaci a neučinilo žádná opatření.
Lepší pít coca-colu, než vodu z louže, ve které jsou červi.