Autor Téma: Bitevné lode triedy New Mexico (USA)  (Přečteno 4124 krát)

0 uživatelů a 1 Host prohlíží toto téma.

Sahidko

  • Francouzská cizinecká legie
  • Lieutenant-colonel
  • Příspěvků: 1539
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 26. července 2008
Bitevné lode triedy New Mexico (USA)
« kdy: Březen 11, 2011, 01:39:30 »
Projektové práce na bitevnej lodi 1915 (ktorá sa neskôr stala triedou New Mexico) začali v máji 1913. Vypracovaných bolo šesť základných návrhov pre tri rozdielne výtlaky: 31 000 ton (opakovanie triedy Pennsylvania), 35 500 ton a 39 500 ton. Všetkých šesť návrhov, ktoré sa líšili pancierovaním a počtom hlavní hlavného delostrelectva, počítalo s inštaláciou nových 406 mm diel. Sekretár námorníctva Josephus Daniels sa však postavil proti pomerne vysokým dodatočným nákladom a požadoval v podstate duplikát pôvodnej triedy Pennsylvania. Napriek odporu Generálnej rady US Navy nakoniec jeho názor prevládol a 3. januára 1914 bola objednaná trieda New Mexico len s niekoľkými modifikáciami oproti svojim predchodcom.


jedna z mála spoločných fotiek všetkých troch lodí triedy New Mexico, Pearl Harbor 1943

Na rozdiel od tried Pennsylvania a Nevada sa počítalo v rámci novej triedy New Mexico s troma plavidlami. Prostriedky na dodatočnú jednotku boli získané predajom dvom predreadnoughtov (Mississippi a Idaho) Grécku. Stavba všetkých troch plavidiel bola autorizovaná 30. júna 1914, konkrétne išlo o lode New Mexico (BB-40), Mississippi (BB-41) a Idaho (BB-42). Hodnota kontraktu dosiahla 7.8 milióna amerických dolárov + náklady na výzbroj a pancierovanie.  Podľa Danielsových požiadaviek sa New Mexico od Pennsylvanie líšilo len málo. Plavidlá po dokončení dosiahli štandardný výtlak 32 000 ton, dĺžku 190.2 metra, šírku 29.7 metra a ponor 9.1 metra. Taktiež vo vzhľade došlo len k malým zmenám: štyri trojdelové veže po dvoch vpredu a vzadu (vždy s jednou vo vyvýšenej pozícii), dva mriežkové sťažne, medzi ktorými sa nachádzali dva žeriavy, úložisko člnov, jediný komín a vpredu  jednoduchá veliteľská veža. Najviac viditeľným rozdielom bolo použitie sklonenej „kliprovej“ provy, ktorá mala zlepšiť plavebné vlastnosti týchto lodí. Po dokončení pozostávala posádka z 1084 mužov, z toho 58 boli dôstojníci.


New Mexico krátko po dokončení


kliprová prova New Mexico odhalená v suchom doku

K nespokojnosti Generálnej rady nedošlo pri triede New Mexico nielen k inštalácii silnejších diel, ale ani k posilneniu pancierovej ochrany. Pri zachovaní systému All or nothing (Všetko alebo nič) obdržali lode hlavný pancierový pás o hrúbke 343 mm v strede, 203 mm smerom dopredu a dozadu a 343 mm priečnymi prepážkami na oboch koncoch. Veliteľská veža dostala 406 mm pancier. Čelná strana veží hlavného delostrelectva bola 457 mm hrubá, bočné steny dosahovali 229 – 254 mm, horný pancier 127 mm. Barbety chránilo 330 mm a zachované zostalo aj pancierovanie spodnej časti komína. K miernemu zlepšeniu akurát pri vodorovnom pancierovaní, keď došlo k posilneniu vrchnej pancierovej paluby na 89 mm.


schéma pancierovej ochrany triedy New Mexico

Ako už bolo niekoľkokrát spomenuté zostali lode triedy New Mexico pri osvedčených 356 mm delách. Zachovaný bol aj ich počet – dvanásť v štyroch trojdelových vežiach (každá z veží vážila 897 – 958 ton). K určitým vylepšeniam však predsa len došlo: pôvodné 356 mm/45 boli nahradené modernejšími delami 356 mm/50. Maximálna elevácia bola 15 stupňov a hlavným strelivom bol 680.4 kilogramov vážiaci protipancierový granát (údaj o dostrele pre tento typ munície však chýba). Na rozdiel od predchádzajúcich tried malo každé delo samostatné ložisko, čím odpadlo riziko vyradenia všetkých troch v danej veži jediným zásahom. Ako sekundárna výzbroj boli spočiatku zvažované 152 mm delá, ale nakoniec boli zvolené odskúšané kanóny 127 mm/51. New Mexico bola ako jediná dokončená s pôvodne plánovaným počtom dvadsiatichdvoch týchto diel. Kvôli skúsenostiam boli štyri predné na úrovni hlavnej paluby a štyri zadné o palubu nižšie odstranené ešte pred dokončením. Zo zvyšných štrnástich bolo desať umiestnených v krytých strieľňach nad hlavnou palubou a zvyšné štyri v otvorených postaveniach nad nimi. Výkony týchto diel boli popísené v oboch predchádzajúcich člankov (tzn. 25 stupňový námer, 22,7 kilogramový granát a dostrel 17 190 metrov). Američania pokračovali v umiestňovaní torpédometov na svoje bitevné lode. New Mexico obdržala obligátnu dvojicu ráže 533 mm (pôvodne sa uvažovalo dokonca so štyrmi).


predné delové veže na lodi Idaho


obsluha 127 mm dela na lodi New Mexico, 1919

Pohonnú jednotku pri Idahu a Mississippi tvorila klasické parné turbíny. New Mexico ako jediná obdržala turboelektrický pohon, ktorý bol predtým rozsiahlo testovaný na lietadlovej lodi Langley. Pri tomto type pohonu boli parné turbíny prepojené s alternátormi, ktoré boli zase priamo prepojené s lodnými vrtuľami. Hlavnými výhodami tohto pohonu bola ekonomická prevádzka, flexibilná obsluha a prispôsobivosť inštalácie. Medzi nevýhody patrilo použitie vysokonapeťových rozvodov a o niečo menšia účinnosť ako pri klasických parných turbínach. Turboelektrický pohon dodala firma General Electric, potrebných deväť kotlov zase Babcock & Wilcox. Prostredníctvom 27 000 ks (??) a štyroch lodných šróbov dokázalo New Mexico vyvinúť maximálnu rýchlosť 21 uzlov. Parné turbíny pre sesterské plavidlá dodali firmy Curtis (Mississippi) a Parsons (Idaho). Počet kotlov ako aj ich výrobca bol totožný s New Mexico. Výkon dosahoval 32 000 ks, maximálna rýchlosť však býva udávaná rovnaká (tzn. 21 uzlov). Lode niesli 3277 ton paliva, maximálny dosah sa však v jednotlivých zdrojoch natoľko líši, že ho radšej nebudem konkrétne udávať.


lodné šróby Idaho v suchom doku

Všetky tri lode boli rozsiahlejšie modernizované začiatkom tridsiatych rokov (k určitým menším zmenám samozrejme dochádzalo aj predtým). Po prestavbe vzrástol štandardný výtlak na 33 420 ton. Dĺžka zostala zachovaná, ale inštalácia protitorpédových výdutí spôsobila zväčšenie šírky na 32.4 metra, ponor dosiahol 9.4 metra. Odstránené boli aj mriežkové sťažne. Na rozdiel od predchádzajúcich tried však ich miesto nezaujal trojnožkový variant. Namiesto toho sa mostík rozrástol do vežovitej nádstavby a podobná (aj keď samozrejme menšia) vyrástla aj v zadnej časti lode. Na palube pribudol žeriav pre obsluhu lietadiel štartujúcich zo zadného katapultu (ten bol nainštalovaný už predtým, rovnako ako katapult na zadnej vyvýšenej veži). Lode niesli až tri lietadlá, po odstránení vežového katapultu tento počet klesol na dve. Pancierová ochrana zostala prakticky totožná. Došlo iba k posilneniu druhej pancierovej paluby o 51 mm. Hlavného delostrelectva sa modernizácia prakticky nedotkla, zvýšil sa iba námer diel z 15 na 30 stupňov, čo samozrejme viedlo aj k nárastu dostrelu. Čo sa týka sekundárnej výzbroje, odstránené boli dve 127 mm delá. Na boky prednej nádstavby pribudlo osem 127 mm/25 a štyri 76 mm/50 protilietadlové delá. Aby sme mali výzbroj kompletnú je potrebné spomenúť ešte osem guľometov Browning 0.50. Z lodí naopak zmizli oba torpédomety. Všetky tri lode prešli výmenou pohonného systému. Týkalo sa to aj New Mexica napriek tomu, že turboelektrický pohon splnil očakávania a ukázal sa ako veľmi spoľahlivý. Podľa nového usporiadania paru pre turbíny Westinghouse vyrábalo šesť kotlov Bureau Express (Idaho, Mississippi) resp. štyri kotle White-Foster (New Mexico). Výkon vzrástol na 40 000 ks, čo vzhľadom na väčší výtlak viedlo k zvýšeniu maximálnej rýchlosti o jeden uzol. 


batéria 127 mm/25 diel na lodi New Mexico


Boforsy, Oerlikony a uzavreté postavenie 127 mm/38 na Idaho

K ďalším modifikáciam dochádzalo až v priebehu bojov. Tieto úpravy spôsobili, že sesterské lode sa od seba v odlišovali a to najmä v oblasti sekundárnej a protilietadlovej výzbroje. Idaho koncom roku 1944 prišlo o všetky svoje pôvodné 127 mm delá (ako kalibru 51 tak 25) a ich miesto zaujalo desať 127 mm/38 diel v jednohlavňových vežiach, podobných ako používala väčšina vtedajších amerických torpédoborcov. Výzbroj doplňovalo desať štvorhlavňových 40 mm Boforsov a štyridsaťtri 20 mm Oerlikonov. Aj Mississippi sa vylepšení dočkala až potom, čo bola poškodená nárazom kamikadze koncom vojny. Zmizli všetky 127 mm/51 delá, počet 127 mm/25 na nekrytých lafetách vzrástol na šesťnásť. K tomu je potrebné pripočítať až trinásť štvrhlavňových 40 mm Boforsov a štyridsať 20 mm Oerlikonov. Najmenej pozornosti sa dostalo lodi New Mexico. Tá si až do konca vojny ponechala šesť 127 mm/51 a osem 127 mm/25 diel. Konečný počet štvrhlavňových postavení 40 mm Boforsov dosiahol desať a 20 mm Oerlikonov štyridsať. V podobnom rozsahu bola v priebehu vojny rozširovaná aj elektronická a zameriavacia výbava plavidiel. V roku 1944 vyzerala nasledovne: vpredu na nádstavbe 4.5 metrový diaľkomer, za ním zameriavač Mk. 31 a Mk. 33. Na ľahkom tyčovom stožiari antény SK a SG radaru. Medzi komínom a zadnou nadstavbou zameriavač Mk. 51, na zadnom stožiari ďalšia anténa SG radaru. Priamo na zadnej nádstavbe potom opätovne zameriavače Mk. 31, Mk. 33 a 4.5 metrový diaľkomer.


umiestnenie radarov a zameriavačov, poradie odpredu dozadu podľa textu


mohutný nárast protilietadlovej výzbroje na lodi Mississippi

Zhrnutie TTD triedy New Mexico po dokončení:
Výtlak, štandardný : 32 000 ton
Dĺžka : 190.2 metrov
Šírka : 29,7 metra
Ponor : 9,1 metra
Posádka : 1084 mužov
Lode v triede: New Mexico (BB-40), Mississippi (BB-41), Idaho (BB-42)

Výzbroj:
dvanásť 356 mm diel (4x3)
štrnásť 127 mm diel (14x1)
dva 533 mm torpédomety

Pohon:
New Mexico: GE turboelektrický pohon , deväť kotlov Babcock & Wilcox, 27 000 k; 21 uzlov
Mississippi: parné turbíny Curtis, deväť kotlov Babcock & Wilcox, 32 000 k; 21 uzlov
Idaho: parné trubíny Parsons, deväť kotlov Babcock & Wilcox, 32 000 k; 21 uzlov

Pancierovanie:
Pás na bokoch: 343 mm
Prepážky: 343 mm
Paluby: 89 a 51 mm
Delove veže: 457 mm
Barbety: 330 mm
Veliteľská veža: 406 mm


rozdielny vzhľad lodí triedy New Mexico

USS New Mexico (BB-40)

Stavba lode bola zahájená 15. októbra 1915 v lodeniciach New York Navy Yard . Na vodu bola spustená 23. apríla 1917 a do služby slávnostne zaradená 20. mája 1918. Krátko po dokončení sa pridala k eskorte, ktorá doprevádzala prezidenta Wilsona z Versaillskej mierovej konferencie späť do USA. Následne sa stala vlajkovou loďou novovzniknutej Pacifickej flotily so základňou v Los Angeles. Až do rekonštrukcie potom brázdila vody Pacifiku a Karibiku. Samotná prestavba prebehla medzi rokmi 1931 a 1933 a následne sa vrátila späť do Pacifiku. Od decembra roku 1940 pôsobila z Pearl Harboru. V polovici nasledujúceho roku však bola presunutá do Atlantického oceánu, kde sa nachádzala aj v čase japonského útoku. Nasledoval návrat do Tichého oceánu, počas ktorého došlo k zrážke s obchodnou loďou. Nasledujúce mesiace potom New Mexico vykonávalo rôzne úlohy v južnom Pacifiku. V máji 1943 poskytovala palebnú podporu pri invázii na Aleutských ostrovoch. Ďalšia cesta lode bola viac menej typická pre staršie bitevné lode US Navy: Gilbertove ostrovy, Marshallove ostrovy, Mariánske ostrovy, Filipíny (dorazila až po Bitke v Leytskom zálive). Začiatkom roku 1945 podporovala vylodenie na hlavnom filipínskom ostrove Luzon. 6. januára bola zasiahnutá jedným kamikadze, 30 členov posádky (vrátane veliaceho dôstojníka) zahynulo a 87 ich bola zranených. Napriek týmto stratám zotrvala loď na svojom mieste. Po nutnej oprave v Pearl Harbore sa New Mexico pripojilo k lodiam palebnej podpory pre vylodenie na Okinawe. Ostreľovania ostrova začalo 26. marca. Po zotmení 12. mája bola loď na ceste na svoje nočne kotvisko, keď sa stala terčom samovražedného náletu. Jeden z kamikadze loď zasiahol priamo, druhý ju trafil bombou. 57 mužov zahynulo alebo bolo nezvestných, ďalších 119 utrpelo zranenia. Rozsiahly požiar sa podarilo dostať pod kontrolu za dvadsať minút. 28. mája bola odoslaná do opravy na Filipíny a koniec vojny ju zastihol pri ostrove Saipan. New Mexico malo tú česť podieľať sa na japonskej kapitulácii v Tokijskom zálive. Nasledoval návrat cez Pearl Harbor, Panamský prieplav do Bostonu. 19. júla 1946 New Mexico vyradili zo služby. 25. februára 1947 bola vyškrtnutá z námorného registra a následne predaná do šrotu.


zásah kamikadze, 12. máj 1945


slávna fotka New Mexico s horou Fudži v pozadí po japonskej kapitulácií

USS Mississippi (BB-41)

Stavba lode bola zahájená 5. apríla 1915 v lodeniciach Newport News Shipbuilding v štáte Virginia. Na vodu bola spustená 25. januára 1917 a do služby slávnostne zaradená 18. decembra 1917. Po dokončení sa podobne ako New Mexico presunula do Pacifiku, kde absolvovala množstvo tréningových plavieb a strelieb. Pri jednej z nich došlo 12. júna 1924 k požiaru v jednej z delových veží, 48 členov posádky zahynulo. Nasledovali ďalšie plavby v Karibskom mori či Atlantiku. V rozmedzí rokov 1931 a 1933 prešla loď výraznou modernizáciou a potom sa vrátila do Pacifiku, kde strávila ďalších osem rokov. V júni 1941 doprevádzala konvoje v okolí Islandu. Po vypuknutí vojny s Japonskom dostala rozkaz presunúť sa späť do Tichého oceánu, kde eskortovala transporty jednotiek v južnom Pacifiku. Ďalšie putovania je prakticky totožné s New Mexico. Aleuty, Gilbertove ostrovy (29. novembra 1943 počas bombardovania Makinu sa zopakovala história, keď došlo k explózií v delovej veži, ktorá stála život 43 námorníkov), Palauské ostrovy a ostrov Leyte. Mississippi bolo súčasťou Oldendorfovho zväzu, ktorý rozdrtil Japoncov v úžine Surigao (aj keď zrejme vystrelila len jedinú salvu). Nasledovali vylodenia na Luzone a Okinawe, pričom pri oboch z nich bola zasiahnutá jedným kamikadze (o prípadných stratách som nič nenašiel). Aj Mississippi bola 2. septembra 1945 prítomná v Tokijskom zálive pri podpise japonskej kapitulácie. Po návrate do USA mala viacej šťastia ako sesterské plavidlá a bola preklasifikovaná na delostreleckú skúšobnú loď s označením AG-128. Až do svojho vyradenia potom testovala rôzne delostrelecké, radarové a raketové systémy. Z námorného registra bola vyškrtnutá 30. júla 1956 a následne predaná do šrotu.


salva z hlavný diel Mississippi


Mississippi po modernizácii začiatkom 30tych rokov

USS Idaho (BB-42)

Stavba lode bola zahájená 20. januára 1915 v lodeniciach New York Shipbuilding Co. v New Jersey. Na vodu bola spustená 30. júna 1917 a do služby slávnostne zaradená 24. marca 1919. Podobne ako obe sesterské lode bola po svojom dokončení prevelená do Pacifiku, kde nasledujúcich dvanásť rokov vykonávala cvičné plavby a flotilové manévre. Rekonštrukcia začiatkom tridsiatych rokov trvala o niečo dlhšie a dokončená bola až koncom roku 1934. Potom opäť pôsobila v Tichom oceáne až do júna 1941, keď bola odoslaná do Atlantického oceánu, kde zostala do japonského útoku na Pearl Harbor. Po návrate do Pacifiku vykonávala eskortné plavby v oblasti Havajských ostrovov a na západnom pobreží. V polovici roku 1943 samozrejme putovala k Aleutám, potom k Gilbertovým, Marshallovým, Mariánskym a Palauským ostrovom. Na rozdiel od sesterkých plavidiel vynechala operácia proti Filipínam, ale po návrate zase podporovala vylodenie na Iwo Jime a od marca do mája 1945 na Okinawe. Počas tohto pôsobenia bola 12. apríla poškodená zásahom kamikadze. Po opravách sa presunula k Filipínam, kde sa zúčastnila cvičenia v súvislosti s pripravovanou inváziou do Japonska. K tomu však už nedošlo a pri podpise kapitulácie Idaho kotvilo v Tokijskom zálive. Po návrate do USA bolo Idaho 3. júla 1946 vyradené zo služby a 24. novembra 1947 predané do šrotu.


Idaho pri pobreží Islandu


Idaho bombarduje Okinavu, apríl 1945

Zdroje:
Conway's All the World's Fighting Ships: 1906-1921
Conway's All the World's Fighting Ships: 1922-1946
Válečné lode 3 – Hynek, Klučina, Škňouřil
Válečné lode 4 – Pejčoch, Novák, Hájek
Jane’s Bitevné lode 20. století
U.S. Battleships - Friedman
www.en.wikipedia.org
www.globalsecurity.org
www.military.cz
www.warshipsww2.eu
www.navweaps.com
www.navsource.org
www.maritimequest.com
The only easy day was yesterday.