Autor Téma: Jonas Savimbi - večný rebel (ANGOLA)  (Přečteno 5037 krát)

0 uživatelů a 1 Host prohlíží toto téma.

Kacalov

  • Wehrmacht
    Obergefreiter - desátník
  • Příspěvků: 41
Jonas Savimbi - večný rebel (ANGOLA)
« kdy: Červen 03, 2009, 10:55:27 »
Jonas Malheiro Savimbi



Narodil sa 3.8. 1934 v Munhangu v dnešnej Angole. Patril k najpočetnejšiemu angolskému kmeňu Ovimbundu a jeho otec bol prednostom železničnej stanice a príležitostným evanjelickým kazateľom. Za portugalskej koloniálnej vlády dostal možnosť študovať na kvalitných školách asi vďaka tomu, že bol tajným informátorom. V Lisabone študoval medicínu, ale lákala ho politika. Svoj rečnícky talent prejavil ako hovorca študentov odsudzujúcich portugalskú nadvládu. Mladý Savimbi vtedy inklinoval k marxizmu. Podľa svojho vzoru Che Guevaru začal dokonca fajčiť cigary. Nakoniec teda opustil školu, aby mohol začať študovať právo v Lausanne. To zrejme tiež nedokončil, i keď Savimbi vždy tvrdil, že doktorát má. Vrátil sa do Angoly, kde pôsobil v odbojovom Zväze angolského ľudu (UPA) ako politický expert pre zahraničie. V roku 1961 ako generálny tajomník UPA spolu s Holdenom Robertom predložil OSN memorandum o práve angolského ľudu na sebeurčenie. Išlo o snahu diplomaticky vyvinúť tlak na Portugalsko. Vedúci činiteľ UPA Holden Roberto zlúčil 27.3. 1962 svojich prívržencov s Angolskou demokratickou stranou (PDA) a vznikol Angolský národný oslobodenecký front (FNLA).


V júli 1964 sa Savimbi cítil dosť silný, aby založil vlastnú organizáciu a odišiel od FNLA. Obvinil Robertov front, že sa nechá financovať americkou CIA, no sám začal hľadať zahraničných sponzorov. V marci 1966 založil so 67 stúpencami vo východoangolskom okrese Moxico Národný zväz za úplnú nezávislosť Angoly (UNITA). Angolská pôda sa stala veľmi horúcou. Proti Portugalcom a proti sebe navzájom tu bojovali UNITA, FNLA, MPLA (Angolské ľudové oslobodenecké hnutie vedené marxistom Agostinhom Netom) a FRELIMO (vedené Eduardo Modlanem operovalo z Mozambiku). 25.12. 1966 napadla Savimbiho UNITA dedinu Teixeira de Sousa, kde znemožnila výstavbu letiska. Touto likvidačnou akciou sa dostala UNITA do pozornosti médií. UNITA bola vtedy orientovaná maoisticky a svojich mužov nechala trénovať v čínskom Nankingu, MPLA dostávala dodávky so ZSSR, FNLA od USA.

Portugalskej armáde gen. Antónia de Spínolu sa vďaka nejednotnosti rebelantov podarilo zatlačiť nepriateľov do defenzívy (1974). 25.4. 1974 však prebehol v Portugalsku prevrat a nová vláda začala uprednostňovať dekolonizačnú politiku. Gen. Spínola 19.5. 1974 ukončil bojové akcie proti povstalcom. O necelý mesiac nato bolo v Angole uzavreté prímerie s opozičnými silami. Šarvátky medzi militaristickými skupinami ale pokračovali a to napriek uzavretiu Alvorskej zmluvy (15.1. 1975), na základe ktorej sa hnutia dohodli na koaličnej vláde. Netovi marxisti ovládli Luandu a centrum krajiny, FNLA kontrolovala sever a Savimbi sa uchýlil ku guerillovej vojne z džungle. Savimbi si uvedomoval, že Číňania ho nemôžu dostatočne zásobovať a začal hľadať podporu v Amerike.

Juhoafrická republika 14.8. 1975 podporila Savimbiho vojenskou intervenciou, pretože sa obávala prílišného vplyvu MPLA a SWAPO (Organizácia ľudu Západnej Afriky, ktorá bojovala o nezávislosť Namíbie). Juhoafrické vojská vybojovali proti trojnásobnej presile Kubáncov podporujúcich MPLA víťazstvo v bitke u mostu č. 14 (12.12. 1975). V nasledujúcom roku vypadla z hry FNLA, keď MPLA s Kubáncami dobyla ich hlavné sídlo Huambo a Roberto musel hľadať záchranu v Zambii. Američania teraz tým viac podporovali Savimbiho. Pod tlakom svetovej verejnosti začala JAR jednať s MPLA a 30.4. 1976 sa dosiahla dohoda o stiahnutí juhoafrických vojsk z Angoly. Odsun ohrozil Savimbiho. Kubánci podnikli ofenzívu a zatlačili UNITU z centra krajiny na juhovýchod. Väčšina miestnych pevností zostala v rukách UNITY napriek kubánskej ofenzíve v počte 15 000 mužov (september-november 1976). Naopak Savimbi začal útočiť na zásobovacie trasy, dopravné tepny a prepadal tábory MPLA. Do začiatku 80-tych rokov narušoval železničnú trať Benguela-Zaire.

Neustále prepady SWAPO na Namíbiu vyprovokovali odvetnú ofenzívu JAR do južnej Angoly. Juhoafričania porazili v Cuvelai spojené sily Kuby, MPLA a SWAPO. Zabili 324 vojakov pri vlastnej strate 21 (3.1.-5.1. 1984). MPLA sa nakoniec s JAR dohodla a Juhoafričania definitívne odchádzajú v marci toho roku. Savimbi vedie odpor i po Netovej smrti. Do čela MPLA sa dostal José Eduardo dos Santos.

Savimbi sa neštítil ani únosov cudzincov. V rokoch 1983-1984 tak držal v zajatí okrem Portugalcov aj 66 Čechoslovákov. Niekoľko afrických krajín sa snažilo urovnať konflikt, no jednania v Kinshase stroskotali (júl 1989). Nové jednania prebehli v máji-decembri 1990 a vrcholili mierovou konferenciou vo Washingtone (14.12. 1990). Boje sa v priebehu roku 1991 zastavili. 31.5. 1991 sa snažilo Portugalsko preklenúť rozpory angolských frakcií sprostredkovaním dohôd v Estorilu u Lisabonu, ktoré podpísali Savimbi aj dos Santos. Do júla 1991 sa z krajiny stiahlo pôvodne 50 000 Kubáncov. V slobodných voľbách roku 1992 vyhrala dos Santosova MPLA a Západ ju uznal za legitímnu vládu. Organizácia africkej jednoty odsúdila protokolom v Lusake r. 1994 UNITU ako destabilizačné hnutie ohrozujúce mierové snahy. V roku 1996 Savimbi kandidoval na prezidenta, no prehral o tri percentá. Odmietol zastávať post viceprezidenta a obnovil boje v džungli. Do roku 1997 kontroloval diamantovú baňu Catocu. V priebehu decembra 1997-januára 1998 UNITA zrejme zostrelila dve dopravné lietadlá OSN, i keď to nikdy nepotvrdila. Mierová misia OSN bola z Angoly v decembri 1998 stiahnutá.

Odmietanie Savimbiho zmierenia sa s MPLA naštrbilo jednotnosť hnutia. Jorge Valentim sa odštiepil a vytvoril odnož zvanú Renovada (Obnova). Po Savimbiho hrozbách smrťou sa Valentim pridal k MPLA. 1000 Savimbiho povstalcov operovalo tiež v Konžskej demokratickej republike proti Kabilovi, pretože podporoval MPLA. 22.2. 2002 bol Savimbi v okrese Moxico  zastrelený spolu s jeho tromi generálmi. Oficiálne zdroje uvádzali, že šlo o stret s vládnymi vojskami, ale neskôr sa objavili informácie, že likvidátormi boli juhoafrickí žoldnieri a izraelské špeciálne sily.

rase

  • Francouzská cizinecká legie
  • Lieutenant-colonel
  • Příspěvků: 2848
  • Za zásluhy o rozvoj fóra. Uděleno: 9. listopadu 2007 Za 1 rok aktivní činnosti na fóru. Uděleno: 23. prosince 2007 Za 2 roky aktivní činnosti na fóru.  Uděleno: 8. prosince 2008
Re: Jonas Savimbi - večný rebel
« Odpověď #1 kdy: Červen 08, 2009, 03:28:05 »
Udajně pri jednom svem letu do Afriky přesedal Chce i V Pražském letišti.
Tudiž mužeme říct, že Che byl v Čechách  ;D
Jinak sem rád že máš tolik zdrojů.
Puvodně sem myslel že to je jen okopírovaný článek z nějakých stránek.
Tak ti pišu plus.
Doufam, že daš do kupy další zajimavý článek.
Jonas Malheiro Savimbi:




"Prasata! Chcete snad žít věčně?!" Fridrich Veliký, král pruský, v bitvě u Leuthenu, 1757

zelezny kriz

  • Wehrmacht
    Oberstleutenant - podplukovník
  • Příspěvků: 1443
Re: Jonas Savimbi - večný rebel
« Odpověď #2 kdy: Červen 26, 2009, 11:51:07 »
Jeden z mnoha ksindlů shodou okolností s černou barvou kůže ,která je v Africe příznačná...V Africe není nesmyslný rasismus našeho typu,ale kmenová příslušnost a z toho vycházející nenávist,kde jediné řešení je smrt protivníka..Ale může nás těšit,že i přes nesmírnou brutalitu,provázející mnoho mrtvých,to Afrika do káže rychle doplnit....