Autor Téma: Charles Nungesser(FRA)  (Přečteno 2333 krát)

0 uživatelů a 1 Host prohlíží toto téma.

Ivan Kožedub

  • Slovenská armáda
  • Desiatnik
  • Příspěvků: 62
Charles Nungesser(FRA)
« kdy: Březen 01, 2009, 07:36:47 »

Charles Eugene Jules Marie Nungesser sa narodil 15 .Marca 1892 v Paríži.Už ako dieta sa zaujimal o šport hlavne o box.Začal študovať na umeleckej škole ,kde dosahoval priemerný prospech , ale vynikal v športe.Po ukončení štúdia odišiel do Brazílie kde mal v úmysle pracovať na plantážach svojho strýka.Po príchode strýka nenašiel preto sa rozhodol odísť do Buenos Aires v Argentíne,kde si našiel prácu ako automechanik a začal sa zaujímať o automobilové preteky.Ako sedemnásť ročný absolvoval svoje prvé preteky.V tejto dobe stretol iného Francúza ktorý ho priviedol k lietadlu.Nungeser ho prehovoril na samostatný let na Bleriote a po niekolkych minútach letu sa mu podarilo úspešne pristát.To na neho zapôsobilo urobil si pilotný kurz a tak začala jeho letecká keriéra.
V momente vypuknutia WW 1 sa vrátil do Francúzska a nastúpil službu u kavalérie.Pri jednej hlaidke Nungesser a niekolko jeho druhov zajalo Nemecký štábny automobil,postrielal jeho posádku  a aj s autom unikol do bezpečia.Jeho velitel bol týmto činom ohúrený auto mu ponechal a navrhol ho na Medaille Militaire.V tomto čase požiadal o preloženie k letectvu a jeho žiadosti bolo vyhovené.
Zaradili ho k bobardovacej  eskadre VB 106 kde 31. Júla 1915 zaznamenal  svoj prvý zostrel. Dosiahol ho,keď bez povolenia opustil letisko.Jeho obetou sa stal Albatros a on sám si za to vyslúžil Croix de la Guerre a 8 dní domáceho vezenia.
15. Novembra 1915 bol preložený k stihacej eskadre No.65 umiestnej v Nancy a 28.Novembra pridal na svoj účet ďalšie zostrelené litadlo.Svoj Nieuport 11 ozdobil zvláštnym symbolom násilnej smrti.Lebka so skríženými hnátmi spolu s rakvou a svietnikmi na čiernom srdci potom zdobili všetky jeho lietadlá..Svoj symbol ukázal aj obyvatelom Nancy keď preletel nad jeho hlavnou ulicou vo výške cca 9 metrov,čo mu znovu vynieslo 8 dní domáceho vezenia.Akrobacia v malej výške bola celkovo jeho slabosťou.Velitel eskadry ho napomenul nech si podobné kúsky vystrája nad nemeckými líniami.Nato Nungesser skočil do svojho Bébé a odletel nad najbližšie nemecké letisko kde predviedol svoju zostavu.Po návrate oznámil velitelovi ,že splnil jeho rozkaz a ocitol sa znova v base.
V januáry 1916 si zlomil obe nohy a zlomil čelusť pri nehode.Po dvoch mesiacoch sa vrátil k lietaniu aj ked krivkajúci o barliach.Do konca marca a v prvom aprilovom týždni doháňal stratený čas a nad Verdunom zostrelil niekolko nemckých lietadiel a balónov.Jeho zranenie sa ukázalo ako vážnejšie,jedna noha sa nehojila dobre preto musel podsúpiť operáciu,pri ktorej trval na tom ,že musí prebehnúť bez anestézie.Bol mu nariadený odpočinok s ktoým s ťažkým srdcom súhlasil.
Do služby sa vrátil v máji 1917  na novom Nieuporte 17 so silnejším motorom poslal k zemi 6 nemckých strojov za 2 týždne.Nemci spoznali ,že slávne eso je späť a 12.Mája zhodil na jeho základni stíhacý Albatros výzvu k boju jeden na jedného nad Douai. Nungesser pochopitelne výzvu prijal,ale ked dorazil na dohodnuté miesto očakávalo ho 6 nepriatelských stíhačiek.Zúrivo sa vrhol do boja a dvoch Nemcov zostrelil ,ostatný sa zachránili útekom.
Nebezpečenstvo na neho nečíhalo iba v podobe Nemcov.V rovnaký den ho napadol britský pilot,ktorého zmiatol znak na jeho stroji a Nungesser nemal inú možnosť ako zostreliť ho.Po tomto incidente nechal na vrch krídel namalovať trikolóry, ktoré doplnili kokardy.
16. Augusta dosiahol Nungesser svoj tridsiaty zostrel, ale bol na konci s fyzickými silami.Svedčí o tom jeho súboj s jediným Halberstadtom D II z 12.Septembra .Boj trval polhodinu a vyčerpaný Nungesser musel pristát bez paliva za vlastnými liniami.Nemec tiež pristál zamával a znovu odštartoval.Nungesser bral túto udalost ako osobné poníženie.
V tom istom čase jeho morálkou ako aj morálkou celého letectva otriasla správa ,že Georges Guyuemer je nezvestný a na nejaký cas sa stal najúspešnejším žijúcim francúzskym pilotom. Ako majster vzdušného boja celú jeseň školil nových stíhacích  pilotov ,ktorý mali nahradiť straty utrpené na jar.
V decembri utrpel opeť ťažké zranenia pri automobilovej nehode cestou do Paríža.Jeho verný mechanik Pochon ktorý mu v najtažších dobách dokonca pomáhal nasadať do lietadla však zahynul.Znovu sa ocitol v nemocnici a jeho bojovú činnosť až do konca vojny narúšali časté hospitalizácie.
Svoj štyridsiaty zostrel zaznamenal 5.Júla 1918 ale v tej dobe ho už prekonal jeho rival René Fonck,ktorý mal v tom case už 42 zostrelov.Svoje skóre uzavrel 15.Augusta 1918 na čisle 45.
Pocas vojny utrpel mnohopocetné zranenia a zlomeniny a ako sa vyjadril  Fonck : Vojna na ňom nenechala nič neporušeného okrem srdca.Pre svoju nedisciplinovanosť dosiahol iba hodnosť poručík.
Po vojne si otvoril leteckú školu v Orly.Po tom čo mu tento podnik skrachoval odišiel do Ameriky kde predvádzal leteckú show .Tu sa znovu ukázala jeho búrlivá a neskrotná povaha .Aby uspokojil svoj zmysel pre dobrodružstvo rozhodol sa zapojiť do pretekov o Orteigovu cenu.25 000 dolárov čakalo toho kto prvý prekoná Atlantik bez medzipristátia.Finančná odmena ale v jeho prípade zrejme nehrala žiadnu rolu.
Objednal lietadlo od spoločnosti Levasseur model PL-8 modifikáciu stroja určeného pre novú lietadlovú loď Bearn.
8.Mája 1927 vzlietol spoločne so svojím spoločníkom Francoisom Colim z letiska Le Bourget v Paríži k  historickému pokusu o prelet Atlantiku z Paríža do New Yorku.Ich dvojplšník nesúci meno „l'Oiseau Blanc" (biely vták) vzlietol a naposledý bol videný o 6:48 pri prelete ponad Le Havre.Odvtedy pilotov ani stroj nikto nikdy viac nevidel.Podla výsledkov vyšetrovania financovaného Francúzskou vládou v roku 1984 Nungesser dosiahol Severnú Ameriku.
   
 zdroj: internet