Autor Téma: Púzdro plukovníka Redla  (Přečteno 5801 krát)

0 uživatelů a 1 Host prohlíží toto téma.

Rastislaus

  • Slovenská armáda
  • Major
  • Příspěvků: 622
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.  Uděleno: 25. listopadu 2008
Púzdro plukovníka Redla
« kdy: Srpen 20, 2008, 07:47:46 »
Odhalenie plukovníka Alfreda Redla ako ruského špióna bolo pre rakúsko-uhorskú generalitu šokom. Dôstojník, ktorý ašpiroval na funkciu náčelníka generálneho štábu, bol zradca ! Aby bola zachránená česť armády, prinútili Redla k samovražde. Predtým ho však vyšetrujúca komisia vyslúchla len veľmi zbežne. A pretože si na jeho výsluch nikto neurobil čas, až po vojne sa zistilo, že jeho zrada bola omnoho väčšia a ovplyvnila začiatok vojny proti Srbsku a Rusku.

 Major Maximilian von Ronge, zástupca náčelníka spravodajského oddelenia rakúsko-uhorského generálneho štábu, v roku 1912 zriadil ,,čierny kabinet". Jeho pracovníci sa pustili do prezerania všetkých listov, ktoré prichádzali do R-U a aj tie čo odchádzali. Nikto im však nepovedal, čo majú hľadať - jednoducho niečo mimoriadne.  Dlhé mesiace sa pátralo márne, už sa zdalo, že konajú zbytočnú prácu, no 2. apríla 1913 našli v dvoch obálkach bez jediného slova veľké peniaze - šesť a osem tisíc korún.
Pri jednej bol odosielateľ zo Ženevy, druhý z Paríža a boli adresované na hlavnú poštu Viedeň, pán Nikon Nicetas. Obe obálky boli vhodené do schránky v pruskom mestečku Eydkuhen. Toto už zaváňalo špionážou, toľko peňazí bez jediného slova na vysvetlenie, za to sa už dal kúpiť pekný dom ! Naviac, vo Viedni nebol žiadny Nicon Nicetas policajne hlásený. Ronge požiadal plukovníka Waltera Nicolaieho, náčelníka nemeckej vojenskej tajnej služby, aby jeho ľudia preverili, či niekto v Eydkuhene nepozná odosielateľa. Odpoveď prišla rýchlo - Nie,nič sa nepodarilo zistiť. Rakúska rozviedka sa teda pokúsila odosielateľa identifikovať na jeho domovských adresách.

Adresa z Paríža bola vymyslená, na adrese zo Ženevy býval nejaký Francúz z pochybnou povesťou. Medzitým nastražila štátna polícia na adresáta pascu. Pri okienku, kde sa vydávajú listy, inštalovali zvonček, ktorý viedol na blízku policajnú stanicu. Tam boli dvaja tajní, ktorí mali rýchlo pribehnúť, zatiaľ čo bude poštový úradník
vydanie listov zdržovať. Vzápätí bol zachytený tretí list, v ktorom nejaký J. Dietrich posielal sedem tisíc korún a ospravedlňoval sa za zdržanie.
Pán Nicetas mal písať na adresu do hlavného mesta Nórska.

 V sobotu 24. mája 1913, tesne pred ukončením pracovnej doby, prišiel na viedenskú poštu elegantný pán a u okienka povedal:
,,Prosím zásielky pre Nikona Nicetase." Úradníkovi tým vyrazil dych, ale hneď sa spamätal a stlačil gombík vedúci k  zvončeku. Aj keď vedel kde zásielky sú, hľadal ich veľmi pomaly. Tajní sa však neobjavovali a vlastne ani nemohli - jeden bol na toalete a druhý mimo komisárstva. Pribehli až vo chvíli, keď neznámy muž odchádzal taxíkom. Mali šťastie - všimli si jeho čísla. ,,Čo máme teraz robiť ?" premýšľali. Blížil sa nejaký taxík ... však to je ten čo toho človeka odviezol !Zastavili ho. ,,Kam ste viezli toho pána od pošty ?"
,,Myslíte toho navoňaného elegána ? Ku kaviarni Kaiserhof."
,,Fajn, zavezte nás tam tiež."
Sadli si a pre istotu začali hľadať okolo seba - našli púzdro na vreckový nôž zo šedivej jelenice. Mohlo by to byť nášho človeka ?

 V kaviarni však dotyčný už nebol, opýtali sa teda najbližšieho taxikára. Mali šťastie, tento taxikár viezol toho elegána do hotela Klomser. Odišli teda do Klomseru. Vrátnik im povedal, že za poslednú hodinu doviezli taxíky štyroch hostí.
,,Nemohli by ste sa opýtať, či niekto z nich nevytratil toho púzdro ?"
,,Samozrejme, pán inšpektor."
 Usadili sa v hale ukrytí za novinami, s výhľadom na vrátnika. Za chvíľku počuli, ako sa vrátnik pýta pána, s typicky dôstojníckym držaním tela: ,,Nestratili ste púzdro, pán plukovník ?" Plukovník Redl po ňom automaticky siahol, keď však uvidel dvoch mužov za novinami, odtiahol ruku. Obaja agenti boli vo vytržení. Redla poznali všetci tajní, rovnako ako aj všetci štábni dôstojníci. Jeden sa vydal za ním na ulicu, druhý zavolal nadriadenému: ,,Človek, ktorý si vyzdvihol peniaze
je plukovník Alfred Viktor Redl."

 Tento dôstojník patril medzi mozgy rakúsko-uhorskej armády. Bol druhým dieťaťom z chudobnej rodiny železničiara, nakoniec mal trinásť súrodencov. Narodil sa v roku 1864 v Lembergu a v štrnástich rokoch vstúpil do vojenskej školy. Po absolvovaní rýchlo postupoval, pretože bol výborným organizátorom a vojakom a ovládal šesť jazykov. V roku 1900 ho menovali zástupcom náčelníka Vyzvedačského úradu (Kundschaftstelle - KS). Mal tam vliať novú krv, zvlášť pri pátraní po špiónoch.
Jeho metódy boli účinné, jeho dôstojníkom sa podarilo chytiť veľa agentov cárskej ochranky. I keď nemal šľachtický pôvod, počítalo sa s ním ako s budúcim náčelníkom generálneho štábu. V roku 1905 bol menovaný náčelníkom štábu ôsmeho armádneho zboru v Prahe.

 Redl večeral s generálnym prokurátorom dr. Viktorom Pollakom v reštaurácii Riedhof. Redl sa mu zveroval so svojimi finačnými machináciami a požiadal Pollaka, aby zavolal šéfovi a vybavil mu odcestovanie do Prahy. Pollak netušil, o čo sa jedná a zatelefonoval riaditeľovi štátnej polície Augustovi Geyerovi. Ten prokurátorovi povedal: ,,Nech sa plukovník  ničoho nebojí a ráno za mnou prijde."

 Medzitým si Ronge uvedomoval, že proti Redlovi neexistuje žiadny usvedčujúci dôkaz. Preto si od poštového úradníka zobral podpis Nicoka Nicetase a porovnal ho s písmom v "Návode na záskavanie a skúšanie vyzvedačov" spísaným Alfredom Redlom. Písmo sa zhodovalo, oznámil to teda svojmu nadriadenému, šéfovi tajnej služby, plukovníkovi Augustovi von Urbanskému. Plukovník vyrušil náčelníka generálneho štábu Konrada von Hötzendorfa od večere v Grandhoteli. Generál rozhodol: Redlova
zrada zostane tajomstvom. Súd si nemôžeme dovoliť, nezasvätíme do toho ani Jeho Veličenstvo. Vy, Ronge a dvaja ďalší dôstojníci choďte za Redlom a prinúťte ho, aby sa sám zastrelil.

 Neskoro večer zaklopala štvorica na Redlovu izbu v hoteli Klomser. Plukovník sa priznal k zrade: ,,Pre Rusov som pracoval jeden rok a predal som im mobilizačný plán pražského zboru a rôzne drobnosti. Dôkazy nájdete v mojom pražskom byte." Ronge mu dal pištoľ a štvorica odišla.
 Ráno našla hotelová obsluha plukovníka mŕtveho. Vzápätí však pribehol jeho sluha Josef Sládek a divil sa: ,,Takúto pištoľ môj pan nemal !". Skoro tým prezradil tajomstvo sebevraždy.
 
V nedeľu, 25. mája, prišla komisia dôstojníkov vedená Urbanskim k Redlovému bytu v Prahe. Nemali kľúče a žiadneho zámočníka medzi vojakmi pražskej posádky nenašli. Polícia preto žiadala o pomoc civilistu Hansa Wagnera. Ten sa vykrúcal,lebo sa ponáhľal na zápas, ale nakoniec bol prinútený spolupracovať.
 Byt bol prevoňaný a pripomínal skôr dámsky byt. Redl bol homosexuál. Von Urbanski a jeho ľudia našli usvedčujúce dôkazy, ruská tajná služba ho v poslednej dobe odmenila 60 tisíc korunami. V pondelok musel útočník DBC Sturm Wagner vysvetlovať kapitánovi prečo neprišiel na zápas. Aj napriek tomu, že dostal
zaplatené za to aby mlčal, vykecal všetko.
 
Reportér pražského nemeckého denníka Bohemia Kisch poznal oficiálnu správu, ale už vďaka spomínanému futbalistovi pochopil súvislosti. Preto napísal do novín: ,,Redakciu požiadali vysoké miesta, aby vyvrátili nepravdivé správy, ktoré sa objavili vo vojenských kruhoch, že plukovník generálnmeho štábu Alfred Redl, sa dopustil zrady tým, že prezradil vojenské tajomstvá a vykonával špionáž v prospech Ruska ...". Každý kto vedel čítať medzi riadkami pochopil, o čo ide. Rakúske noviny museli
mlčať, za to berlínske noviny aféru poriadne preprali.
 Podrobnosti o prípade sa začali vynorovať až po prvej svetovej vojne. Rusi boli nešťastní z toho, ako im kontrašpionáž pod Redlovým vedením rozbíja ich siete v R-U. Preto sa snažili nájsť Redlove slabiny, čo sa aj podarilo - bol homosexuál. Ruský agent nastrčil Redlovi jedného chlapca-homosexuála a oboch mužov pri "tom" odfotil. Redl teda musel spolupracovať, no po istej dobe sa mu to zapáčilo, pretože Rusi dobre platili. S ruskými kuriérmi sa stretával v karlovarskom hoteli Pupp.

 V roku 1908 upozornil Redl na chystanú anexiu Bosny a Hercegoviny R-U a to viedlo k spojenectvu Srbska a Ruska. Následkom toho bleskový útok rakúsko-uhorskej armády v roku 1914 skončil v zákopoch. Viedenský štáb tušil, že niekto vyzradil mobilizačné plány, presnú osobu však nepoznali a vypátranie by trvalo niekoľko rokov. Až po vojne našli historici v cárskych archívoch stopy po Redlovej činnosti a zistili, že za ňu zinkasoval cez milión korún - to bol ročný rozpočet viedenského výzvedného oddelenia ...

 Okrem toho vyšlo najavo, že Redl podával informácie Francúzsku a Taliansku a dokonca bol v spojení s fanatickým srbským nacionalistom Dimitrijevičom Dragutinom.
 Prečo kontrašpionáž na toto neprišla ? Pretože generálny štáb chcel zachrániť česť rakúsko-uhorského dôstojníka a ukryť škandál pred panovníkom, preto donútil Redla k samovražde.

 V roku 1985 bol o Redlovi natočený hraný životopisný film, ktorý však bol od skutočných udalostí veľmi ďaleko - Redlovi tu napr. prisúdili manželku, napriek jeho orientácii ...


Alfred Viktor Redl

Maximilian von Ronge

Konrad von Hötzendorf
Zdroj: Veľké špionážne operácie

pospec

  • Francouzská cizinecká legie
  • Lieutenant-colonel
  • Příspěvků: 2048
  • Se Sovětským svazem, padla bída na zem...
    • Pospec-blog
Re: Púzdro plukovníka Redla
« Odpověď #1 kdy: Listopad 20, 2008, 08:58:15 »
Citace Rastislaus- V roku 1985 bol o Redlovi natočený hraný životopisný film, ktorý však bol od skutočných udalostí veľmi ďaleko.
.
Nevíš prosím tě jak se jmenoval???
Platí přímá úměrnost: čím více se snažím, tím horší je výsledek...
Navštivte můj blog: http://pospec-blog.blogspot.com/

Peter Steindl

  • Luftwaffe
  • Oberstleutnant - podplukovník
  • Příspěvků: 790
  • Za zásluhy o rozvoj fóra. Uděleno: 9. července 2007 Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.  Uděleno: 12. května 2008 Za 2 roky aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 12. května 2009
Re: Púzdro plukovníka Redla
« Odpověď #2 kdy: Listopad 20, 2008, 09:41:15 »
Citace Rastislaus- V roku 1985 bol o Redlovi natočený hraný životopisný film, ktorý však bol od skutočných udalostí veľmi ďaleko.
.
Nevíš prosím tě jak se jmenoval???
Jmenoval se Plukovník Redl. Měli by to mít v Levných knihách tuším za 39 Kč.
Článek, který napsal Rastislaus obsahuje všeobecně přijímanou teorii o Alfredu Redlovi. Existuje tu však ještě odvážná protiteorie, podle které nebyl Redl špion, ale stal se obětí rafinovaného komplotu. Podle dost složité konstrukce měl být odstraněn proto, jelikož nesouhlasil s plánovanou válkou proti Srbsku a Rusku. Vše mělo být poté zaranžováno tak, aby se "skutečný" důvod Redlovi smrti stal veřejným tajemstvím. Já osobně tomu ale příliš nevěřím. Hlavním argumentem této teorie ovšem je, že způsob, jakým měly být Redlovi zasílány peníze, byl dost prostý a naivní, což se příliš nehodí k veliteli tajné služby.
K té manželce: Redl se opravdu nikdy neoženil, ale vydržoval si jistou slečnu, která měla na veřejnosti hrát roli jeho přítelkyně, tak možná chtěli filmaři parafrázovat tohle.
Lepší pít coca-colu, než vodu z louže, ve které jsou červi.