Autor Téma: 28. pražský pluk odchádza do zajatia (1915)  (Přečteno 4928 krát)

0 uživatelů a 1 Host prohlíží toto téma.

stevosk

  • k.k. Landwehr
  • Oberstleutnant
  • Příspěvků: 869
  • Za zásluhy o rozvoj fóra. Uděleno: 29. září 2007 Za 1 rok aktivní činnosti na fóru. Uděleno: 18. dubna 2008
28. pražský pluk odchádza do zajatia (1915)
« kdy: Červenec 21, 2008, 01:25:11 »
28. pražský pluk odchádza do zajatia
V novembri 1914 začala ruská ofenzíva. Útok ruských vojsk, ktorým velil jeden z najschopnejších ruských generálov, Alexej Brusilov, bol silný a rýchli. A tak ruskí vojaci už 1. decembra 1914 vtiahli do Bardejova, obsadili časť okresov Bardejovského a Giraltovského i Makovický a Svidnícky okres. Po týždni sa však ruské vojská stiahli a koncom roku 1914 sa front viacmenej ustálil na pohraničných hrebeňoch Beskýd. Nová ruská ofenzíva začala až v jarnom počasí 21. marca 1915. Boje sa viedli o možnosti ovládať oblasti od Zborova cez Ondavku až po Svidník. Cez sedlo Dujava prenikla 49. divízia ruskej armády a zaujala územie od Becherova cez Chmeľovú a Regetovku až po Zborov. Tento úsek ruského frontu zistil, že nad Stebníckou Hutou je zakopaný 28. pražský pluk, nazývaný aj „pražské deti". Morálka v ňom nebola bohvieaká počas zimných bojov stratil pluk skoro 4000 mužov (či už v dôsledku smrti alebo zranení). Nálada tak nahrávala dezercii. V tom čase Rusi zajali niekoľkých vojakov a niekoľko dobrovoľných zajatcov z 28. pražského pluku. Zajatci boli odvedení do obce Konieczna (na poľskej strane). Zajatci z pražského pluku prosili o zajatie aj ostatných českých bratov a informovali ruské velenie, ako je rozložený rakúsko-uhorský front nad Stebníckou Hutou. Ďalšie prieskumy potvrdzovali, že všetko nasvedčuje tomu, že prechod väčšieho množstva vojakov na tomto úseku frontu je možný.
V pozadí celej udalosti stáli príslušníci Českej družiny, vojenskej formácie, ktorá sa neskoršie stala základom Československých légií v Rusku. Česká družina zložila sľub 28. októbra 1914 v Kyjeve. Jej členovia potom pôsobili ako prieskumníci v ruských jednotkách. Rovnako mali pôsobiť propagandisticky na slovanské jednotky v RU armáde. Niekoľko dní pred hlavnou udalosťou z obce Konieczna vyšla prieskumná čata smerom na Regetovku a potom k pozíciám 195. aravijského ruského pluku, ktorý sa nachádzal nad Stebníckou Hutou. Veliteľom prieskumnej čaty bol ostrieľaný vojak, Pražan Jan Šípek. Nad ránom sa vrátili českí družiníci aj s 37 zajatcami do Koniecznej. Zajatci popísali palebné postavenia a cesty. Bol vypracovaný operačný plán. Rusi mali preniknúť do tylu 28. pražského pluku a svojím útokom zabezpečiť priebeh akcie. Navyše ruské vedenie zakázalo použitie delostrelectva na tomto úseku frontu.
Ruskí vojaci vyrazili v noci na sobotu 5.apríla. (Podľa chronologických tabuliek v tom roku to bola veľkonočná Biela sobota.) Zaujímavé je, že nikoho z družiníkov ako sprievodcov nezobrali. Zrejme družiníkom celkom nedôverovali. Pod ochranou noci sa Rusom podarilo nepozorovane priblížiť sa k rakúskym líniám prelomili rakúske krídlo a uvoľnili si prístup k 28. pražskému pluku. Nad ránom rakúsko-uhorské pozorovacie body mohli vidieť už len to, ako ide smerom k Becherovu a k ruským líniám 28. pražský pluk. Z pluku bolo zajatých 1 100 vojakov aj s guľometmi a koňmi. (tu sa zdroje rozchádzajú najmenší odhad hovorí o 800 mužoch najvyšší až o 1800) Na svitaní však rakúske delostrelectvo spustilo paľbu po pražských deťoch a viacerých zranilo. Zajatí Česi boli odvedení do Koniecznej. Potom boli odvedení do Taškentu, do zajateckého tábora.
Ráno stáli v Regetovke tri prápory vojakov, aby im boli prepočítané a odobraté zbrane. Zbytok pluku bol potom rozdelený k iným formáciám. Veliteľ, plukovník Schaumeier, bol obvinený z velezrady a povolaný do Viedne pred vojenský súd. Táto udalosť mala veľký ohlas na fronte a v Čechách. Na potupu, keď iné už nemohli vykonať, cisár odňal pluku zástavu a jeho rozkaz bol vyhlásený v celej monarchii. Arcivojvoda Fridrich z hlavného stanu vydal rozkaz: „Dňa 3. apríla 1915 sa vzdali v ťažkých bojoch v Duklianskom priesmyku dva prápory pešieho pluku č. 28 bez toho, aby použili poľné zbrane, jedinému ruskému práporu a tým na seba uvalili najväčšiu hanbu a potupu. Pešiemu 73. pluku sa podarilo spolu s rišskonemeckým mužstvom udržať sa na mieste až do príchodu čerstvých posíl, ale so značnými stratami mŕtvych a ranených. Peší pluk č. 28 bude na večné časy z listiny rakúskych plukov vyškrtnutý a zostávajúci dôstojníci a vojaci budú rozdelení v armáde a námorníctve. Túto vinu musia zmyť krvou." Cisár František Jozef bol stručnejší vo svojom rozkaze: „Naplnený bolesťou nariaďujem, aby peší pluk č. 28 pre zbabelosť a velezradu pred nepriateľom bol z armády vylúčený. Zástava pluku bude odobratá a uložená do vojenského múzea. Dejiny tohto pluku, ktorý už doma bol otrávený vo svojej morálke a takto tiahol do poľa, prestali dnešným dňom existovať." Následne pražský primátor Groš 6. mája 1915 odsúdil zradu 28. pluku a vyslovil loajalitu k monarchii.
Neskoršia prvorepubliková verzia mužov vyzdvihoval ako pravých národovcov, ktorý vyjadrilli postoj k myšlenke českloslovenskej štátnosti a odpor voči R-U monarchii. Pravda však bude jednoduchšia. Väčšina mužov jednoducho chcela prežiť, po tom čo stratili v bojoch veľa kamarátov a známych sa im zajatie zdalo jednoduchšie ako zostať bojovať na fronte. Okrem toho lojalita voči cisárovi vskutočnosti nemohla byť otrasená, nakoľko myšlienka samostatného českého resp československého štátu ešte v roku 1915 nebola aktuálna ani u národne zmýšľajúcich politikov českého resp. slovenského pôvodu a nieto u obyčajných vojakov na fronte.
zdroj:
http://www.tydenika2.cz/archiv/2006/51/cesky-fojak-dobra-fojak
http://www.jaromir-jermar.cz/historie/ceskoslovenske-legie-v-i-svetove-valce-za-vznik-samostatneho-statu.html
http://www.rusin.sk/main.php?newsPage=145&id=47&typ=3&new=578&rnow=Aktuality


mbbb

  • ČSR
  • Štábní kapitán
  • Příspěvků: 496
    • Finanční stráž
  • Za 1 rok aktivní činnosti na fóru.   Uděleno: 28. září 2008
Re: 28. pražský pluk odchádza do zajatia
« Odpověď #1 kdy: Červenec 21, 2008, 06:20:32 »
no, nejsem na tuto problematiku kovaný odborník, ale některé věci v článku se mi nezdají.
p. pl. č. 28 nebyl nikdy definitivně vymazán z evidence. To se stalo jinému pluku, jehož velká část přešla k Rusům a na nějž se velmi neprávem zapomíná - šlo o mladoboleslavský p. pl. 36. Mladoboleslavský p.pl. byl vymazán z evidence a nikdy již neobnoven!
My, mladoboleslaváci máme být na co pyšní  ;D
Pěší pluk č. 28 byl rozpuštěn až na jeden pochodový prapor!! Tento prapor byl doplněn vojáky německé národnosti. Byl pak nasazen na řece Soči a tak se osvědčil, že v březnu 1916 došlo k obnovení p. pl. č. 28, který nadále pokračoval v bojích na italském válčišti.
Podobné problémy, jako české pluky 28 a 36 měly ovšem i pluky jiné. Případ pražského pluku č. 28 byl často mýtisován, faktem je, že se pluk na frontě dostal do naprosto bezvýchodné situace, kdy vojáci měli dvě možnosti - nechat se zmasakrovat, či zajmout.
Pro správné informace doporučuji tuto knihu:
   http://www.bookcafe.cz/product_info.php/info/p776_osmadvacatnici.html 

stevosk

  • k.k. Landwehr
  • Oberstleutnant
  • Příspěvků: 869
  • Za zásluhy o rozvoj fóra. Uděleno: 29. září 2007 Za 1 rok aktivní činnosti na fóru. Uděleno: 18. dubna 2008
Re: 28. pražský pluk odchádza do zajatia
« Odpověď #2 kdy: Červenec 21, 2008, 11:08:36 »
Ak si pozrieš hneď prvý zdroj, zistíš že väčšina tebou uvedených informácií je tam uvedených. (napr. sa tam spomína hejtman Alexandr von Helly, ktorý presadil celistvosť 11. praporu, aby vojaci „dostali příležitost dokázat, jak umějí osmadvacátníci bojovat“. Osvedčili to pri krvavých bojoch u Monte S. Michele a dostala se im pochvala od samotného arcivojvodu.) Chybou z mojej strany je že som ďalší osud reorganizovaného pluku nespomenul. Avšak ani som  netvrdil, že bol navždy vyškrtnutý zo zoznamu plukov. To bolo iba citácia príkreho vyhlásenia Arcivojvodu Fridricha, ktoré vyšlo hneď po udalosti. Neskôr však bola reakcia predsa len miernejšia a pluk sa reorganizoval.