Autor Téma: Georges Guynemer (FRA)  (Přečteno 3558 krát)

0 uživatelů a 1 Host prohlíží toto téma.

stevosk

  • k.k. Landwehr
  • Oberstleutnant
  • Příspěvků: 869
  • Za zásluhy o rozvoj fóra. Uděleno: 29. září 2007 Za 1 rok aktivní činnosti na fóru. Uděleno: 18. dubna 2008
Georges Guynemer (FRA)
« kdy: Leden 03, 2008, 05:23:54 »
Georges Guynemer (24.12.1894 - 11.9.1917)







Meno, ktoré sa vyslovovalo na nemeckých letiskách 1. svetovej vojny s posvätnou hrôzou a pilot, ktorý bol ohromne populárny vo Francúzsku. Na svojich lietadlách mal nápis "Vieux Charles" (starec Karol resp. mazák Karol). Guynemer bol presvedčený, že mu ten nápis prináša šťastie. O to symbolickejšie vyznieva skutočnosť, že lietadlo na ktorom sa zabil tento nápis nemalo. Ale pekne po poriadku. Georges Marie Ludovic Jules sa narodil v Campiagne 24.12.1894. Bol pomene neduživé dieta a práve Guynemer nebol pre zlý zdravotný stav odvedený ani druhý pokus. Jeho národné cítenie mu však nedovolilo sa povaľovať, a preto sa prihlásil  ako dobrovolník na letisku v Pau. Nakoĺko vládol všeobecný nedostatok pesonálu bol prijatý ako mechanik. V tejto roli sa preukázalo ako človek s veľkým citom pre motory a aj neskôr patril k tým pilotom, ktorý si sami nastavili motor alebo vyčistili guľomet. Ostatne práve jeho technické vedomosti ho predurčili aj na pilotný výcvik, ktorý absolvoval v zime roku 1915. Zo začiatku však nijak výnimočne nezapôsobil a počas nepodarených pristání rozbil viacero lietadiel. Od júna potom pôsobí v escadrille M.S.3 ve Vausciennes. Tu lieta na priekumné úlohy s lietadlom Morane - Saulnier L Parasol. Toto lietadlo malo iba jednu  nosnú plochu (hornú) a vďaka tomu mal z neho pozorovateľ výnimočný rozhľad. Bohužial značne trpelo tendenciou padať do vývrtky a v prípade letu strmhlav zase hrozilo zbortenie krídla. Každopádne Guynemerovi sa vcelku darilo, keď spolu s pozorovateľom Guerderem zostrelili 19. júna 1915 nemecký pozorovací letún Aviatik. Za tento čin dostali Guynemer i Guerder Vojnovú medailu (Médaille Militaire). Radost mladého pilota bola o to väčšia, že medailu mu odovzdal pred zrakom celej jednotky a milovaného otca sám veliteľ VI. armády generál Dubois.



V júli 1915 bola z Escadrilla M.S.3 zformovaná Escadrille de Chasse - stíhacia eskadra. Jednotka síce stále zabezpečovala aj prieskum, ale rozkazom veliteľa VI. armády č. 4893 boli niektorí letci letci (mezi nimi Guynemer) vyčlenení na lov nepriateľských lietadel. Guynemer pri každom lete vyhľadáva boj. 29. augusta narazil u Saint-Quentinu na Fokker Eindecker. V tomto jeho prvom naozajstnom súboji dostal vďaka zaseknutému guľometu pekne poza uši. Jeho Nieuport X bol celý deravý ale nakoniec sa mu podarilo uniknúť v mrakoch. Avšak už o pár dní narazil na dva Aviatiky a oba zostreľuje. Nakoľko sa to stalo blízko jeho bydliska, pristál na záhrade rodičov a spolu sotcom trosky oboch lietadiel vyhľadali.  Guynemer však nemal priamych svedkov a tak mu kontrolná komisia nechcela zostrely uznať. Tu sa prejavila pomerne zvláštna povaha tohto pilota, keď na komisiu strašne kričal a nadával. Nakoniec mu boli zostrely uznané, ale priateĺov si tým zrovna neurobil. 8. septembra  zostreľuje prieskumný LVG. A prichádza na svoju zabijácku taktiku. Útok od slnka s výškovou prevahou a streľba až v bezprostrednej blízskosti (napr. LVG zostrelil zo vzdialenosti púhych 20 m) O šesť dní neskôr natrafí na vyrovnaného protinmíka.  Eindecker a Nieuport sa pustia do stretu čelne a výsledkom je vytrhnutý valec, prederavené sacie čerpadlo, nalomená vrtuľa. Eindecker však utrpel podobné poškodenia a tak sa obaja súperi vracajú domov.  Na základe 4 zostrelov bol 24. septembra 1915 v deň svojich 21 narodenín pasovaný za rytiera Čestnej légie.



Tretieho novembra 1915 zostreľuje hneď dve lietadlá LVG a ako prvý francúzsky pilot získava status esa. V januári 1916 sa spustila ohromná biotka o Verdun a prišiel čas prvého veľkého stretu lietadiel oboch strán.  Francúzi sem presúvajú escadrillu N.3. V tom čase už mala vďaka bocianom na trupe prezývku "Les Cigognes" (bociani). Guynemer si však v bitke veľa nezalieta nakoľko hneď v druhý deň je po napadnutí piatich nepriateľských lietadiel kompletne rozostrieľaný a zachráni ho len núdzové pristánie. Utrpel však značné poranenia a tak sa až do mája 1916 zotavuje v Paríži. Aj po návrate nič nestratil zo svojich schopností a dosahuje už 14 zostrel. Medzi tým sa na fronte objavuje nový letún Spad S.VII. Mimoriadne odolný, s tuhou konštrukciou a vysokou rýchlosťou. Toto bol ten nástroj, ktorý urobil s Guynemera legendu. Najmä fenomenálne schopnosti letu vo vertikále následne Guynemera neraz zachránili. Behom pár dní od precvičenia na nový typ, zostreluje 5 lietadiel, pričom 23. decembra zostreluje hneď 3 lietadlá naraz (s toho dva Fokkeri). Avšak z víťazstva sa dlho neteší pretože ho zostreluje vlastná protilietadlová paľba. V poslednej chvíli však vyberie strmhlavý let a havaruje len pár metrov od francúzskych zákopov. Muži ho z lietadla odnesú na ramenách pričom celý zákop spieva Marseillaisu.





Po núdzovom pristátí 23. decembra 1916







Z Guynemera sa stáva modla.  Jeden z dôstojníkov pechoty musel priviesť sbvoju jednotku na letisko, aby si ho pozreli.  Dostával neuveriteľne veľa návrhov na sobáš, počas výletov do Paríža mal prakticky vždy nejakú slečnu vo svojej lóži v divadle. Jedna Američanka dokona neváhala vyslať svoju komornú, aby sa za každú cenu zmocnila aspoň Guynemerovej rukavice.  Guynemer oslavuje nový rok 1917 s 25 zostrelmi na účte. Už v priebehu januára 1917 pridáva ďalších 5 zostrelov. 3. februára 1917 sa však dostáva do novín. Guynemer počas letu objavil obrovský neznámy letún. Išlo o ťažký bombardér Gotha G.II s rozpetím krídiel skoro 24 metrov. Guynemer nezaváhal a zaútočil  zospodu. Práve keď sa chystal strieľať, vysunul sa spodný guľomet, ale on nezaváhal a majstrovským úhybným manévrom sa vyhoľ guľkám. Následne vypálil dve krátke dávky na motor Gothy.   Guynemer síce ďalej už nemohol pokračovať v streľbe , nakoĺko sa mu zasekol guľomet, ale Gothin motor asi poškodil nakoľko prestal pracovať. Vtom sa zjavil druhý Spad a pokropil Gothu zo svojho guľometu. Bombardér následne núdzovo pristál neďaleko Bouconville. Bola z toho veľká sláva, lietadlo vystavili na námestí  a nemecká osádka bola zajatá.



Guynemer postupne pridáva ďalšie zostrely a stáva sa kapitánom. Nemecká nová taktika koncentrácie leteckých síl neuberá nič zo schopností Guynemera. Práve naopak 25. mája 1917 zostreľuje počas troch letov 4 lietadlá. V poslednom súboji spolu so svojou dvojkou Capt. Augerom rozohnali 6 nemeckých Albatrosov, pričom jedného zostreľuje jedinou ranou do hlavy posledným nábojom ktorý mu zostal v zásobníku. Asi šťastie, ale aj táto príhoda dokresľuje kvality tohto pilotrného esa. Ešte zaujímavejšia príhoda sa stala nasledújúceho dňa a Guynemer ju v liste priatteľov popisuje takto:

"Napadol som trojicu pozorovacích Albatrosov rady C. Vypálil  som na jedného z nich a prvou dávkou som zabil pilota. Videl som ako mu hlava bezvládne klesla.  Lietadlo sa naklonilo a začalo padať. Keď tu z ničoho nič okolo mańa lietajú guľky. Pozrel som sa dole a na lietadle ktoré som práve zostrelil, stojí pozorovateľ na svojom mieste a páli z guľometu. Musím uznať, že to bolo veľmi pôsobivé gesto od toho muža, ktorý vedel, že za chvíľku z neho zostane iba neforemná hromada mäsa a kostí, a napriek tomu sa snažil, aby do náručia smrti stiahol aj toho, kto ho do nej poslal.?



K 5. júnu 1917 má už Georges Guynemer 45 zostrelov. A tak prisšlo menovanie za dôstojníka Čestnej légie ako najmladšiemu vojakovi v celej armáde. Slávnostné vyznamenanie má prebehnúť 5. júla 1917.

Avšak Guynemera po veľkom naliehaní dostáva na skúšku prvý Spad S.XII. Bolo to prvé lietadlo na svete ktoré malo vstavaný v ose motora medzi blokmi valcov kanón ráže 37mm. Na prvú svetovú vojnu išlo naozaj o revolučné riešenia. Guynemer bol však nadšený a iba niekoľko hodín pred slávnosťou odštartoval s novým letadlom nad frontu. Stretol sa s tromi pozoraovacími lietadlami v úzkej formácii ktoré dostrielali lietadlo ako rešeto. Našťastie Guynemer sa nič nestalo a po núdzovom pristátí už o pár hodín bol za prítommnosti najvyššieho velenia, rodiny a tlače povýšený na dôstojníka Čestnej légie.



Ani po týchto zážitkoch Guynemer vo svojej efektivite neprestáva zostreľovať lietadlá. Už nasledujúceho dňa zostreluje dve lietadlá, pričom mu na to stačí iba 11 nábojov. Lenže z pohľadu psychiky je pilot na pokraji svojich síl. Okrem toho zmenila sa aj povaha leteckých súbojov. Už nebojovali osamotený letci, ale celé letky. Letci museli dodržiavať taktické pokyny a to individualistom ako Guynemer nevyhovovalo. Napriek tomu ešte stále pokúšal šťastie v osamelom boji.  27. júla 1917 tak narazil na tri nové Albatrosy D.V pod vedením Thea Osterkampa. Osterkamp podľa značenia Guynemera spoznáva a zahajuje boj vo výške 5800 metrov. Guynemer sa dostáva za jeden Albatrosu a zo vzdialenosti doń investuje 8 guliek z guľometu a jeden granát z dela. Po tomto zostrele nasleduje majstrovské vymanévrovanie Osterkampa, ktorého následne zasype guľometnou paľbou.  Osterkampovov Albatros sa stáva viacmenej neovládateľný.  Stíhačky sú však už iba tesne nad zemou a Osterkamp radšej zaviera oči čaká na ranu z milosti. Ale tá neprichádza. Osterkamp núdzovo pristáva a  volá: "Danke, Hauptmann Guynemer!"

Je zajímavé, že Guynemer se o tomto rytierskom čine nikde nezmieňuje. Ale rocvnako je dobre možné že sa mu zasekol guľomet. Každopádne populárny sa stáva aj u nemeckých letcov.



Každopádne napriek tomu že v priebehu nasledujúcich týždňoch získava ďalšie a ďalšie zostrely, jeho myseľ je už mimo. Sám píše po zostrele Alfreda Heurtauxa svojmu priateľovi: "Ďalším budem ja, cítim to v kostiach" Den nato vyštartoval Guynemer na hliadku s podporučíkom Verdurazom. Na oblohe zastihli pozorovacie lietadlo, lenže Guynemer prekvapujúco minul. Okamžite sa rozhodol útok opakovať, ale akosi neskoro si všimol prilietávajúcich stíhačiek. Jeho dvojka však duchaprítomno lietadlá odlákala. Keď sa však približne o 20 minút na miesto vrátil Guynemera, ani jeho lietadlo nenašiel. O tom čo sa stalo vládnu iba dohady. Pravdepodobne ho zostrelil pozorovateľ Hptm. Wissemann. Lenže povojnové výskumy ukázaly že Hauptman Wissemann nikdy nelietal na pozorovacích lietadlách, ale bol stíhacím pilotom. Zhodou okolností  práve nad tým miestom si nárokoval zostrel Spadu, lenže deň pred tým. Každopádne nech je pravda taká, či onaká, Francúzsko v ten ďen stratilo svojho hrdinu. Behom svojej kariéry u letectva absolvoval celkom 607 bojových letov, pričom nalietal 665 hodín. Zostrelil 53 nepriateľských lietadel. Bol vyznamenaný rádom Čestnej légie s hodnostťou dôstojníka (Officier de Légion dHonneur), vojnovým křížom (Croix de Guerre) s viac než dvadsiatimi palmami, Vojnovou medailou (Médaille Militaire), britským Distinguished Service Order, ruským Křížom Svätého Juraja, belgickým radom Leopolda I., rumunským radom Michala Statočného, srbským radom Karadžordževiča a černohorským radom Danila I. Ale predovšetkým sa zapísal do myslí obyčajných Francúzov.



Smútočná slávnost na jeho počesť sa konala na letisku Saint-Pol-sur-Mer. Generál Anthoinetu predniesol nádherné slová:

Shromáždil jsem vás, abychom vzdali posmrtnou poctu Guynemerovi. Nestojíme zde ani před jeho katafalkem, ani nad jeho hrobem. U Poelcapelle nebylo z jeho pozůstatků pranic nalezeno, tak jako by nebe, žárlící na svého hrdinu, nechtělo připustiti, aby na zemi zůstalo po něm to, nač ono samo si činí nároky. Guynemer zmizel nám navždy a úplně, tak jako by zázračnými silami byl unesen do nebes, do říše slávy...

Lidé hynou, Francie zůstává.

Každý, kdo za ni padl, přidal jeden paprsek k záři její slávy. Šťasten každý, kdo rozmnožuje toto národní bohatství, bohatství záležející v hrdinných vlastnostech národních...?






zdroj:

http://en.wikipedia.org/wiki/Georges_Guynemer

http://www.wwimodeler.com/storks/guy/guy.html

http://forum.valka.cz/viewtopic.php/t/9109

stevosk

  • k.k. Landwehr
  • Oberstleutnant
  • Příspěvků: 869
  • Za zásluhy o rozvoj fóra. Uděleno: 29. září 2007 Za 1 rok aktivní činnosti na fóru. Uděleno: 18. dubna 2008
Georges Guynemer (FRA)
« Odpověď #1 kdy: Leden 06, 2008, 11:23:10 »