Autor Téma: Airco D.H. 4 (GBR)  (Přečteno 2011 krát)

0 uživatelů a 1 Host prohlíží toto téma.

stevosk

  • k.k. Landwehr
  • Oberstleutnant
  • Příspěvků: 869
  • Za zásluhy o rozvoj fóra. Uděleno: 29. září 2007 Za 1 rok aktivní činnosti na fóru. Uděleno: 18. dubna 2008
Airco D.H. 4 (GBR)
« kdy: Listopad 29, 2007, 10:58:02 »
Airco D.H. 4


Airco D.H. 4 bol dvojmiestny denný bombardér. Pôvodne ho poháňal motor Galloway Adriatic o 230 koní, avšak rýchlo došlo k zámene za  Siddeley-Deasy Puma o rovnakom výkone. Prototyp bol zalietaný v lete 1916.  Lenže výroba motoru Siddeley-Deasy Puma mala veľké problémy a tak bolo rozhodnuté zabudovať do D.H.4 motor Rolls-Royce Eagle. Ako výroba pokračovala boli do D.H.4 používáné stále novšie a výkonnejšie varianty tohto motora. (Eagle V, Eagle VI, Eagle VII a Eagle VIII) Najrozšírenejšou verziou sa stal D.H.4 s motorom Eagle VIII o výkone 360 koní, ktorý sa na fronte objavuje v druhej polovici roku 1917. Kvôli počiatočnému nedostatku motorov Eagle, boli do sériových strojov zastavané aj iné motory  (Galloway Adriatic o výkone 230 koní,  Royal Aircraft Factory R.A.F.3A o výkone 260 koní, Siddeley-Deasy Puma o vzletovom výkone 230 koní a Fiat A.12 o výkone 260 koní). D.H. 4 s motorymi Fiat boli pôvodne stavané pre Rusko, ale po októbrovej revolúcii boli lietadlá dodané britskej armáde.

Tieto stroje neskôr slúžili na výcvik pilotov. Do strojov vyrábaných v USA (D.H. 4A) sa montovali motory Liberty 12A, aj keď s nimi dosahoval mierne horších výkonov, poháňal aj jeho nasledovníka D.H. 9A. Výroba prebiehala vo viacerých firmách v Británii, pričom sa tam celkovo postavilo 1461 kusov. V USA bola zadaná na tieto letúny monštrózna objednávka na 9500 lietadiel. Po vojne bola z veľkej časti stornovaná, ale aj tak bolo do Francúzska dodaných pre americké jednotky celkovo 1885 lietadiel. Po vojne bol u firmy Boeing  určitý počet týchto lietadiel upravených na štandart verzie B. V roku 1923 vznikla v USA modernizovaná verzia s konštrukciou trupu z oceľových trubiek (DH-4M-1). Tieto lietadlá potom slúžili ako cvičné lietadlá.

 D.H.4 začala službu u RFC v januári 1917 u 55. squadrony RFC. Nakoĺko lietadlo bolo naozaj výkonné postupne ním boli vyzbrojované stále nové a nové jednotky  RFC a RNAS. Vďaka tomu bol považováný za nejlepší jednomotorový bombardér 1. svetovej vojny. Posádky ho chválili pre vysokú spoľahlivosť a výkon aj v čase keď bol plne naložený. Verzia s motorom Rolls-Royce Eagle VIII vďaka hodnotám max. rýchlosti a dostupu bola prakticky nedostižná pre nemeckých stíhačov. Piloti si však sťažovali na vzdialenost medzi pilotom a pozorovateľom. (asi tu pôsobil najmä psychologický efekt nádrže s benzínom medzi nimi resp. obava z jeho vznietenia).  Umiestnenie palivovej nádrže a priestor osádky bol neskôr prepracovaný u následujúcich typov D.H.9 a D.H.9A. Výroba D.H. 4 preto v roku 1918 upadala v prospech jeho nástupcu D.H. 9 (ten však nebol zrovna úspešný a stal sa veľkým sklamaním).


Základné údaje:
Výrobca : Aircraft Manufacturing Co. Ltd.
Vstup do služby : marec 1917
Vyrobených : 6295
Motor: vodou chladený vidlicový dvanásťvalec Rolls-Royce Eagle VIII o výkone 360 koní
Rozpätie : 12.92 m
Dĺžka : 9.35 m
Výška : 3.35 m
Max. rýchlosť : 230 km/h na úrovni mora
Dostup : 7163 m
Stúpavosť:  3048 m za 9 minút
Vytrvalosť : 3 hodín 45 minut
Osádka : 2 muži
Výzbroj : dva synchronizované guľomety Vickers a dva pohyblivé guľomety Lewis, 207 kg bômb

zdroj:
http://cs.wikipedia.org/wiki/Airco_D.H.4
http://forum.valka.cz/viewtopic.php/t/23846/title/Airco-DH-4