Autor Téma: Airco D.H.2 (GBR)  (Přečteno 2227 krát)

0 uživatelů a 1 Host prohlíží toto téma.

stevosk

  • k.k. Landwehr
  • Oberstleutnant
  • Příspěvků: 869
  • Za zásluhy o rozvoj fóra. Uděleno: 29. září 2007 Za 1 rok aktivní činnosti na fóru. Uděleno: 18. dubna 2008
Airco D.H.2 (GBR)
« kdy: Listopad 26, 2007, 07:00:36 »
Airco D.H.2


Po tom čo sa prvá konštrukcia De Havillanda ukázala ako úspešná, rozhodol sa konštruktér pre úpravu tohto stroja do podoby jednomiestnej stíhačky. Tak vzniká v roku 1915 typ Airco D.H.2. S podobných dôvodov ako jeho predchodca, využíval koncept s tlačnou vrtuľou. Poháňal ho pomerne malý francúzsky rotačný sedemvalec Gnome Monosoupape (Jednoventilový) o výkone 100 koní. Naprv sa na lietadle skúšala kocepcia s pohyblivým guľometom, lenže piloti protestovali. Ovládať lietadlo a zároveň zameriavať pohyblivý guĺomet bolo nepraktické. A tak bol guľomet Lewis zastavaný do stredu nosu trupu na pevno a pilot ho zameriaval pohybom celého lietadla. Guľomet mal zásobníky na 47 nábojov a touto úpravou sa dosiahla aj ich jednoduchá výmena.  Lietadlo bolo zalietané 1. júna 1915 a k jednotkám sa dostáva v januári 1916, pričom 24. peruť RFC bola týmto typom vybavená ako prvá. Tejto jednotke velil Lanoe Hawker - nositeľ Viktóriinho kříža (Victoria Cross). Samotní piloti boli nadšený, nakoľko obratnosťou zjavne prekonával svojho súpera Fokker E.III.  Veď aj prvý súboj Hawkera a slávneho Max Immelmanna, skončil únikom Immelmanna z bojiska. Dokonca 1. júla 1916 major Lionel Rees sám zaútočil na formáciu desatich nemeckých dvojmiestnych lietadiel, pričom dve zostrelil a ostatných zahnal bez poškodenia svojho lietadla. Lenže objavujú sa aj neresti. Stroj mal tendenciu padať do vývrtky a príliš otvorený kokpit bol v zimných mesiach pre pilotov nanajvýš nepríjemný. Najhoršie problémy však spôsoboval motor. Jeho výkon sa nedal regulovať, čo viedlo k rýchlemu opotrebeniu, vytrhávaniu valcov a vysokej pristávacej rýchlosti. Potom čo uvedené problémy spôsobili pri pristátí dve smrtelné nehody, hľadala sa vhodnejšia pohonná jednotka.  Preto neskoršie stroje dostávajú  motor Le Rhône s výkonom 110 koní. Typem D.H.2 bolo postupne vybavených celkem 6 perutí RFC. Sladké časi však končia na jeseň roku 1916, nakoľko na oblohe sa zjavujú o stupeň lepšie konštrukcie. V októbri bol zostrelený aj samotný Hawker, jeho premožiteľom sa stal budúci červený bárón Manfred von Richthofen na novom Albatrosi. Nakoľko straty narastali, musel byť tento letún urýchlene sťahovaný z prvosledových úloh.


Základné údaje:
Výrobca: Airco
Kategória: stíhací dvojplošník
Osádka: 1 muž
Motor: rotačný sedemvalec Gnome Monosoupape o výkone 100 koní
Vrtuľa: drevená dvojlistá o priemere 2,74 m
Hmotnosť prázdna: 428 kg
Vzletová hmotnosť: 654 kg
Rozpätie krídiel: 8,61 m
Dĺžka: 7,68 m
Výška: 2,91 m
Nosná plocha: 23,13 m² 
Max. rýchlosť: 150 km/h na hladine mora
Stúpavosť: 2,77 m/s
Dostup: 4265 m
Dolet: 400 km
Výzbroj: pevný guľomet Lewis ráže 7,7 mm
zdroj: http://cs.wikipedia.org/wiki/Airco_D.H.2