Autor Téma: Fokker Dr I (GER)  (Přečteno 4138 krát)

0 uživatelů a 1 Host prohlíží toto téma.

Partizán

  • Host
Fokker Dr I (GER)
« kdy: Listopad 18, 2007, 07:47:17 »
Fokker Dr I
Toto lietadlo bolo snáď najznámejšim nemeckým stíhacím lietadlom v WW1. Z veľkej časti aj preto, lebo na ňom lietalo nemecké eso Manfred von Richthofen. Toto lietadlo dosahovalo vo všetkých prvkoch vzdušného boja len priemerné výkony. V stúpavosti a obratnosti mal však mimoriadne schopnosti. Jeho konštrukcia bola ovplyvnená typom Sopwith Triplane. Lietadlo Dr I skonštruované Reinholdom Platzom bolo poháňané rotačným motorom, drak mal trup z kovových trubiek a nevyztužené krídla. Tento typ bol nasadený do služby v auguste roku 1917 a do mája 1918 bolo postavených 420 týchto lietadiel. V tomto období lietali na týchto mimoriadne obratných lietadlách s nízkym výkonom v obranných bojoch len tí najskúsenejsí piloti.


Základné udaje:
Rozpätie: 7,19m
Dĺžka: 5,77m
Motor: Oberursel UR II alebo Le Rhone (82 kW)
Vzletová hmotnosť: 585kg
Max. rýchlosť: 166km/h
Vytrvalosť: 1,5hod
 




Zdroj: Encyklopédia lietadiel (kniha)

stevosk

  • k.k. Landwehr
  • Oberstleutnant
  • Příspěvků: 869
  • Za zásluhy o rozvoj fóra. Uděleno: 29. září 2007 Za 1 rok aktivní činnosti na fóru. Uděleno: 18. dubna 2008
Fokker Dr I (GER)
« Odpověď #1 kdy: Listopad 19, 2007, 10:41:58 »
Vývoj stroja



Továreň Fokker získala typom E.III mimoriadnu prestíž, ale postupom vojny strácala dych. A tak v roku 1917 už vyrábala veľkosériovo  iba licenčné lietadlá. S týmto stavom samozrejme Anthony Fokker nemohol byť spokojný a tak sa továreň pustila do vývoja viacerých nových strojov. Vo februári 1917 sa objavuje nová britská stíhačka Sopwith Triplane. Od začiatku prekonávala všetky nemecké lietadlá, ale nakoľko bola vyrobená iba v zanedbateľných počtoch a jej údržba bola v poľných podmienkach obtiažna, celkovú situáciu na fronte nezvrátila. Napriek tomu nemecké velenie požiadalo viaceré továrne o vývoj podobného lietadla.  V továrni Fokker sa tak začal vývoj ďalšieho lietadla. Podľa posledných výskumov hlavnú rolu pri vývoji nehral Reinhold Platz, ale iný inžinieri továrne, aj keď ako vedúci vývojového oddelenia do vývoja zasahoval. Pôvod Dr. I treba hľadať v prototype pre rakúsko-uhorské letectvo s továrnym označením D.VI. Toto lietadlo mal byť bežný dvojplošník poháňaný motorom Oberursel Ur.II o výkone 110 koní. Napriek tomu nie je jasné, prečo došlo uprostred vývoja k zmene nosných plôch práve na tomto type.  Tak či onak z typu D.VI (w/n 1661)  nakoniec vznikol trojplošník. Nový stroj mal plne samonosné krídla bez vzpier a poháňal ho motor Oberursel Ur.II. Koncom júna 1917 započali testy, pričom ako testpilot bol prizvaný Leutnant Werner Voss (pilotné eso 48 zostrelov). Výsledky boli vynikajúce, stroj mal mimoriadnu stúpavosť a obratnosť.  Tento prvý trojplošník so samonosnými krídlami bol poslaný do továrny MÁG v Mátyásföldu (tu sa mal vyrábať licenčne, ale aj preto že tu Fokker vlastnil podiel v tejto továrni).  Každopádne pred začatím sériovej výroby si  armáda vyžiadala doplnenie medzikrídelných vzpier, nakoľko samonosnej koncepcii príliš nedôverovala (obavy to neboli úplne neodôvodnené nakoľka presnosť vtedajšej výroby nebola bohvieaká). A tak vzniká druhý prototyp. Ten už mal krídla o väčšej ploche, klapky po celej dĺžke horného krídla a bol aerodynamicky upravený. Stroj mal už aj spomínané vspery a výbavu dvoch guľometov.

Každopádne armáda objednala 5. júla 1917 ešte aj tretí prototyp (w.n. 1697).  Poháňal ho motor Oberursel Ur.II, niesol už kompletnú výzbroj a sériovú výbavu.  Neskôr mu bolo pridelené vojenské označenie a sériové číslo F.I 101/17. Následne bolo zaslané  do Adlershofu na pevnostné testy.  Tu sa ukázal úplne bezproblémov. Bolo jasné, že objednávka sériových kusov na seba nedá čakať. Anthony Fokker však ešte pred ňou zadal výstavbu dvoch lietadiel (továrne čísla 1729 a 1730). Tieto kusy potom boli odoslané na východnú frontu na  bojové skúšky k Jagdgeschwader I. Potom 20. júla už prišla prvá skutočná objednávka.