Autor Téma: Che Guevara (ARG)  (Přečteno 7056 krát)

0 uživatelů a 1 Host prohlíží toto téma.

stevosk

  • k.k. Landwehr
  • Oberstleutnant
  • Příspěvků: 869
  • Za zásluhy o rozvoj fóra. Uděleno: 29. září 2007 Za 1 rok aktivní činnosti na fóru. Uděleno: 18. dubna 2008
Che Guevara (ARG)
« kdy: Listopad 07, 2007, 02:39:12 »
Che Guevara





"Buď vítaná smrť, nech nás prekvapíš kdekoľvek.

Nech náš bojový výkrik doľahne k vnímavému duchu,

nech sa iné ruky chopia našich vyrazených zbraní..."


Začiatky
Symbol všetkých revolucionárov Ernesto Guevara de la Serna sa narodil 14. júna 1928 v argentínskom prístave Rosario v rodine demokraticky zmýšľajúceho architekta ako prvé z piatich detí.  Jeho matka Celia de la Serna pochádzala zo šlachtickej rodiny.  Keď mal Ernesto 2 roky, ochorel na astmu a tieto zdravotné problémy ho potom sprevádzali po celý život. Aj preto sa rodino odsťahovala za lepším vzduchom do Alta Gracia. Ostatne život v nádhernom vinárskom kraji bol ideaálnym detstvom. Jeho otec zbožňoval golf a tak mladý Ernesto čoskoro nosil palice. Rovnako si zamiloval ohromnú otcovu knižnicu o 3000 zväzkoch. Aj preto v škole Ernesto obľuboval hlavne literatúru a napriek zdravotnému handicapu aj v telocvik. Čítal veľa napr. aj Freuda, Pabla Nerudu, francúzsku literatúru a neskôr Marxa a Engelsa, čo ho značne ovplyvnilo.

Od roku 1947  študoval medicínu na univerzite v Buenos Aires, k čomu ho priviedla udalosť z roku 1944. Jeho babka vtedy zomrela na rakovinu. Jeho bezmocnosť v tejto situácii ho utvrdila, že sa musí stať lekárom. Na vysokej škole hral rugby a politicki sa profiloval.



Che Guevara v univerzitnom rugbyovom tíme (ktorí to je sa ma nepýtajte)




Aktívne sa zúčastnil nepokojov namierených proti Juanovi Peronovi. Samozrejme nikdy neodmietal ani časté a vášnivé vsťahy so ženami. (ostatne v jednej prístavnej putike sa kvôli žene pobil s ohlavu väčším americkým námorníkom) Popri štúdiu aj veľa cestoval. Napríklad v roku 1951 spolu s priateľom Albertom Granadom podnikol nedávno sfilmovanú 10 mesiacov trvajúcu cestu po Južnej Amerike na motorkách (Argentína, Peru, Bolívia, Kolumbia). V Peru navštívili slávne Macchu Picchu a istý čas pracovali aj v útulku pre malomocných v San Pablo. Práve táto cesta ovplyvnila jeho nasledovný život. Videl ohromnú chudobu a sociálne rozdiely čo ho utvrdilo v jeho ľavicových názoroch. Na  konci tejto cesty Ernesto strávil mesiac v Miami na Floride, lenže do krajiny vstúpil nelegálne (na palube lietadla s turfovými koňmi) a tak bol vyhostený. Hoci sa často spomína, že práve tu sa začal formovať jeho protiamerický postoj, dôkazy na to neexistujú. V auguste sa vrátil do Argentíny a v marci 1953 úspešne spromoval. Napriek ponuke pracovať na univerzite odišiel na tritisíc kilometrov dlhú cestu do Bolívie, Peru a Venezuely a začiatkom januára 1954 prišiel Guatemaly, kde sa zoznámil so svojou prvou manželkou - peruánskou disidentkou Hildou Gadeovou. Tu však treba zároveň dodať, že Juan Peron zvolával všetkých mladých doktorov do služby armády a Che sa tejto službe rozhodne chcel vyhnúť. V Guatemale vládol v tom období socialistický prezident Jacobo Arbenz Guzmán (1913 - 1971). Nakoľko Guevara odmietol vstup do komunistickej strany, nemohol sa živiť ako vládny lekár. Pôsobil tu ako fotograf, predajca kníh, písal cestopisno-archeologické články o pozostatkoch kultúry Mayov a Inkov. V roku 1954 bola Arbenzova vláda odstránená po vojenskom prevrate, ktorý bol podporovaný zo strany CIA. Práve tu si vybudoval názor na USA, ako hlavného nepriateľa latinskej ameriky. Na konferencii v Caracase totiž odprezentoval tajomník ministerstva zahraničných vecí e John Foster Dulles rezolúciu proti šíreniu komunizmu v latinskej amerike. O dva mesiace neskôr  guatemelský plukovník Carlos Castillo Armas začal vojenský prevrat s podporou amerických lietadiel.

Arbenz opustil krajinu bez boja.  Guevara bol hlboko zronený takýmto vývojom a zo všetkého obvinil USA. V septembri 1954 Guevara odišiel z Guatemaly do Mexika, ktoré bolo v tomto období strediskom ľavicových radikálov. Pracoval tu ako lekár vo Všeobecnej nemocnici v Mexico City. Práve tu sa Ernesto Guevara zoznámil s Fidelom Castrom, ktorý sa uchýlil do Mexika po neúspešnom puči v júli 1953. V Mexiku sa Ernesto Guevara spolu s ďalšími kubánskymi emigrantmi zúčastňoval na bojovom výcviku pre guerillovú vojnu pod vedením španielského republikána Alberta Baya. Ale pozornosti mexických bezpečnostných úradov ľavicoví radikáli neunikli, boli zatknutí a uväznení, a po mesiaci (jún 1956) prepustení. Aj táto skutočnosť ovplyvnila Guevarov osud, nakoľko Mexiko bolo ohľadom rozličných revolučných a protištátnych živlov značne liberálne (ostatne revolúcie tu prebiehyli od 19. storočia nepretržite). Preto aj tesne pred smrťou v Bolívii až do poslednej chvíli myslel, že ho ako významnú osobnosť nezabijú, ale vydajú do USA.



(nabudúce Barbudos)


PS: Venované kolegom Páter , Partizán a Pan_sup  :lol:

zdroj:
www.wikipedia.sk
Historická Revue 2/2002

stevosk

  • k.k. Landwehr
  • Oberstleutnant
  • Příspěvků: 869
  • Za zásluhy o rozvoj fóra. Uděleno: 29. září 2007 Za 1 rok aktivní činnosti na fóru. Uděleno: 18. dubna 2008
Che Guevara
« Odpověď #1 kdy: Listopad 07, 2007, 06:39:22 »
Barbudos

V horách Sierra Maestra



Dňa 25. novembra 1956 odplával Guevara z ďalšími 82 mužmi na jachte Granma na Kubu. Po problematickej plavbe sa vylodili 2. septembra neďaleko pláže Las Coloradas, avšak mali smolu a prakticky ihneď ich zaregistroval hliadkujúci pobrežný čln. Armáda ich vysliedila už o tri dni na jednej cukrovej plantáži a samotný Che prežil len tak tak. Che o tejto prvej bitke napísal: "Onoho dňa okolo 4. hodiny popoludní zaznel náhle a bez akejkoľvek predchádzajúcej výstrahy prvý výstrel. Po ňom sa nad našimi hlavami, ktoré si dosiaľ nezvykli na tento mužný šport, rozoznela olovená symfónia. Jeden súdruh padol a ja sám som mal nepríjemný dojem, že práve dostávam krst ohňom a krvou. Vyviazli sme odtiaľ ako sa dalo, buď jednotlivo, alebo v skupinkách. Spomínam si, že som už nemohol ísť a tak do mňa komandante Almeida poriadne strčil a prikázal mi, aby som vstal a pokračoval v ceste. Len vďaka tomu som tam nezostal. Zdalo sa mi, že prežívam posledné okamihy svojho života. Ako v kaleidoskope sa okolo mihali kričiaci muži, zranení prosili o vodu, niektorí sa ukrývali za útle stvoly cukrovej trstiny akoby to boli kmene stromov, iní pri guľometnej vrave ustrašene kládli prst na ústa a žiadali o ticho. Náhle sa ozval výkrik: Trstinové pole horí!..."

Prežilo len 12 mužov, ktorý sa rozpŕchli do pohoria Sierra Maestra. Keď sa opäť stretli zistili, že majú len 22 pušiek, ale zato veľké odhodlanie  diktatúru Fulgencia Batistutu zničiť. Aby sa zviditeľnili zaútočili 17. januára 1957 na vojenskú hliadku v La Plate. Prekvapivý úder sa vydaril a postupne začali k barbudos (Fúzáči - povstalci prisahali, že sa neoholia, kým nezvíťazia) prichádzať domáce posily. 

Barbudos Che a Fidel



Pôvodne mal byť Guevara iba lekár povstalcov, ale v priebehu bojov sa ukázal ako schopný a energický veliteľ.  Preto sa stal veliteľom 4. kolóny. Jeho jednotka ho zbožňovala a dala mu  prezývku Che, nakoľko to slovo s obĺubou používal v každej druhej vete. (v argentínskej hovorovej reči je to zvolanie v zmysle hej resp. človeče, čosi ako české vole). Ostatne bol dosť netradičný veliteľ veď po večeroch čítal svojim vojakom Stevensonov ostrov pokladov či novely Romula Gallegos (neskôr venezuelský prezident). Zo svojou skupinou 150 vojakov sa potom presunul do Santa Clary v centrálnej časti ostrova. Tu si zaobstaral aj "sexi dlhonohú sekretárku" Aleidu March. Neskôr sa rozviedol s Hildou (spolu mali dcérku) a vzal si práve Aleidu. V tomto období sformuloval aj ciele revolúcie: "Pozemková reforma, spravodlivosť, chleba a sloboda" Aj vdaka tomu podpora domáceho obyvateĺstva rástla a už koncom roku  1958 zaútočil Che na mestá Guayos a Cabayguán. Podaril sa mu husársky kúsok, keď s podstatne menšímy silami obe mestá dobil v priebehu 48 hodín. Celková atmosféra spôsobila, že už 1. januára 1959 jeho jednotky dobili 150-tisícové mesto Santa Clara. Diktátor Batista stratil nervy a utiekol z ostrova. Cesta na Havanu bola otvorená. Na druhý deň, 2. januára vstúpilo do Havany revolučné vojsko Ernesta Che Guevaru a kubánska armáda kapitulovala.

Nastal čas splniť si vlastné sny o lepšej spoločnosti.


Santa Clara je dobytá smer Havana


V budúcej časti "Economist? No, Communist."

zdroj:
časopis Time z 8. augusta 1960
časopis Historická Revue 2/2002

stevosk

  • k.k. Landwehr
  • Oberstleutnant
  • Příspěvků: 869
  • Za zásluhy o rozvoj fóra. Uděleno: 29. září 2007 Za 1 rok aktivní činnosti na fóru. Uděleno: 18. dubna 2008
Che Guevara
« Odpověď #2 kdy: Listopad 08, 2007, 07:15:32 »
Economist?  No, Communist.

"Cuba, yes! Yankees, no!"



V počiatočné dni nového roku 1959 zavládla na Kube vlna nadšenia. Batistuta padol, konečne prišla sloboda. Na vlne tohto nadšenia sa 13. februára Fidel Castro stal ministerským predsedom kubánskej revolučnej vlády. Pôvodne povstalci Fidel, jeho brat Raul a Che sa teraz stali vládnym triumvirátom. Fidel bol srdce a hlas Kuby, Raul zase päsťou (nový šéf armády) a Ernesto mozgom všetkých zmien. Bol to on, kto ťahal nitky ďalej od USA. On vymyslel prevedenie pozemkovej reformy. A zase on riadil ekonomickú reformu, nakoľko bol menovaný prezidentom Národnej kubánskej banky a  neskôr v roku 1961 ministrom priemyslu. Je paradoxom, že Guevara, ktorý mal pôvodne medicínske vzdelanie, zastával tieto posty, ale na Kube panoval po revolúcii deficit mozgov, a ako sa vyjadril jeden z poradcov Che Guevaru - Valtr Komárek: "štátna správa vyzerala tak, že tam pobehovalo dvanásť komandantov s koltmi pri pásoch."


Che na zasadnutí vlády


Toto ešte krajšie dokumentuje príhoda, ktorú veľmi rád šíril aj samotný Guevara. Jedného dňa prišiel Fidel na zasadnutie vládneho kabinetu a povedal: "Mimochodom, práve som prepustil šéfa Národnej Banky. Je tu niekto ekonóm (economist)?" Che zdvihol ruku a odpovedal: "Ja, šéfe". "V poriadku Che od teraz si prezidentom banky" odpovedal pre zmenu Fidel. Na konci zasadnutia vlády sa Castro medzi štyrmi očami opýtal  Che: Nevedel som že si aj ekonóm, myslel som že si iba doktor."  "Ekonóm (Economist)! Myslel som že si hovoril komunista (communist)" odpovedal Che. Ostatne správa o menovaní Ernesta šéfom národnej banky najviac pobavila jeho otca, ktorý prehlásil: "Naša rodina nikdy nebola v biznise bohvieako úspešná, ale Che ten je na míňanie peňazí expert." Ako bánkár rozhodne Che nepôsobil. Ako za starých čias chodil do banky vo Forde Falcon s dvomi koltami za pásom. V predsieni sedela sekretárka Aleida a občas sa na cédrovom zasadacom stole diali veci :lol: . Bankovky ktoré boli vydané niesli miesto jeho mena iba podpis "Che".


Svadba s Aleidou


Guevara sa 22. mája 1959 rozviedol, a ešte ten istý rok sa oženil s Alediou March. Spolu s ňou potom v rámci medzinárodných ciest navštívil Egypt, Indiu, Japonsko, Indonéziu, Pakistan a Juhosláviu. Hildu však aj s dcérou zobral na Kubu a Hilda tu neskôr stála na čele ním zriadeného inštitútu pre pozemkovú reformu. V oboch funkciách postupoval ako veľa krát pred tým rozhodne, avšak už nie s takými presvedčivými úspechmi. Hlavne znárodnenie majetku veľkých amerických firiem  prinieslo novému Kubánskemu vedeniu množstvo nepriateľov v USA. Zahraničný obchod tieto kroky značne poškodili a tak za necelý rok peso zdevalvovalo na 52% svojej pôvodnej hodnoty. Na druhú stranu život drobných roľníkov sa postupne menil k lepšiemu. 


Aj ako minister často priložil ruku k dielu


Čo sa týka politického smerovania, snažil sa orientovať na samostatný vývoj a tvrdo vystupoval proti radám sovietskych poradcov na rozdiel od Castra, ktorý po nepodarenom americkom výsadku v Zátoke svíň (1961) stratil hlavu a čoraz viac sa orientoval na Sovietsky zväz. V ZSSR pomerne rýchlo pochopili, že ľahšie sa dá manipulovať s Castrom ako s nekompromisným Guevarom. Azda najlepšie to vystihuje správa tajomníka ÚV KSSS M. Suslova z decembra 1962 pre československé vedenie: "Po rokovaní s kubánskou stranou (Guevara, Almeida a ďalší) sa ukazuje, že revolučná agresivita ich privádza k podpore čínskych a albánskych postojov, čo nie je zanedbateľné vzhľadom na vplyv, ktorý má dnes Kuba v Latinskej Amerike, najmä po kríze s našimi raketami v tejto krajine. Musíme dávať pozor, aby sa nevymkli z nášho vplyvu a použiť na to všetky prostriedky, vrátane ekonomického nátlaku. Castro musí pochopiť, že niektoré záujmy socialistického tábora musia prevažovať nad záujmami jeho krajiny." A Castro pochopil.

V roku 1965 premenoval Zjednotenú stranu socialistickej revolúcie na Komunistickú stranu Kuby. Po tom, ako sa USA dohodli so ZSSR na riešení kubánskej raketovej krízy, videl Guevara jedinú cestu z obkľúčenia imperialistov, a to v podobe rozšírenia revolúcie medzi ostatnými štátmi v Amerike a Afrike. Guevara pochopil, že spolu so Sovietskym zväzom sa nebude môcť Kuba nikdy vydať vlastnou cestou a považoval ich politiku za jeden z prejavov imperializmu.


Počas prejavu v OSN


Počas prejavu v Organizácii pre afro-ázijskú solidaritu v Alžírsku (február 1965) označil Sovietsky zväz za "tichého spoluvinníka imperializmu", pretože ZSSR neobchoduje len s komunistickým blokom a neposkytuje nezištne pomoc rozvojovým socialistickým krajinám. Môžeme len predpokladať, aká bola reakcia ZSSR, ale faktom ostáva, že Guevara sa stiahol z politiky, zatiaľ čo jeho spolubojovník Castro sa čoraz viac politicky približoval k veľkému bratovi na východe. Rozhodne sa však potom z vrcholovej politiky Che stiahol.


Na návšteve Moskvy


V budúcej časti Opäť revolucionár.

zdroj:
časopis Time z 8. augusta 1960
časopis Historická Revue 2/2002
http://www.vincetmanu.com/dossiers/che_guevara_revolution_en_marche.htm

stevosk

  • k.k. Landwehr
  • Oberstleutnant
  • Příspěvků: 869
  • Za zásluhy o rozvoj fóra. Uděleno: 29. září 2007 Za 1 rok aktivní činnosti na fóru. Uděleno: 18. dubna 2008
Che Guevara
« Odpověď #3 kdy: Listopad 09, 2007, 03:36:52 »
Opäť revolucionár

V roku 1965 odišiel Che spolu so 120 dobrovoľníkmi do Belgického Konga (dnešný Zair), kde sa pokúsil zmeniť miestne povstanie v komunistickú revolúciu. V Belgickom Kongu ich ale miestni domorodci považovali za cudzincov tak ako Belgičanov, takže jednotka ostala v úplnej izolácii, bez akejkoľvek podpory, a tak sa celá misia po šiestich mesiacoch skončila fiaskom a Che sa opäť vrátil na Kubu. Oslobodenie od imperializmu a kapitalizmu v krajinách Latinskej Ameriky mu však nedávalo spávať. Zlyhanie z Konga nepovažoval za smerodajné a tak už v októbri 1966 odišiel do Bolívie s falošným venezuelským pasom. Vznikla tu nová guerillová skupina, zložená najmä z Kubáncov a niekoľkých Bolívijčanov. Ešte pred Guevarovým príchodom tu zriadili hlavný stan z malej farmy. Guevarova predstava o komunistickej revolúcii sa ani v Bolívii nenapĺňala. Miestni obyvatelia sa k nim chovali nepriateľsky.

Nepríjemné prekvapenie ich čakalo 20. marca, keď tábor objavila armáda. Povstalci prišli o všetky zásoby a dokumenty. Začiatkom apríla rozdelil Che skupinu na dve časti. Spojené štáty vyslali do Bolívie "zelené barety" a kruh okolo kubánskeho revolucionára sa začal uzatvárať. Objavili sa problémy so zháňaním pitnej vody. Morálka mužstva prudko klesala, Bolívijčania začali dezertovať. Guevaru sužovali astmatické záchvaty. Posledný augustový deň sa druhá skupina dostala do pasce, ktorú im nastražili vládne vojská, pričom väčšina z partizánov zahynula. Guevara sa o tom dozvedel z vysielania bolívijského rozhlasu a z Hlasu Ameriky. Medzi mŕtvymi partizánmi bola aj jediná žena, rádiooperátorka Tania. V skutočnosti to bola Bunke Binderová z NDR. Jeden zo zajatých partizánov poskytol vládnym jednotkám informácie o pohybe Guevarovej skupiny, v ktorej bolo už len 17 ľudí. Bolívijské vládne jednotky ich obkľúčili 8. októbra v rokline. Po krátkej prestrelke sa povstalci vzdali. Bola nedeľa 8. októbra 1967, desať hodín ráno, keď zavolal bolívijský major Arnaldo Saucedo. "Kapitán, máme informácie z bojiska. Tatko je unavený." Felix Ismael Rodriguez, vtedy agent americkej tajnej služby CIA, ktorému Saucedo volal, vedel presne, čo kód znamená. Konečne je vodcu partizánov Che Guevara chytený. Na druhý deň ráno odletel helikoptérou do bolívijskej dediny La Higuera. Rodriguez (dnes žije v Miami) opísal vtedajšie stretnutie takto: "Boli to najhorší partizáni, akých som videl. Za celý rok nezískali na svoju stranu ani jediného bolívijského roľníka. Guevara bol izolovaný a sám." Keď Rodriguez na druhý deň vstúpil do školy, spútaný Guevara ihneď pochopil: "Nikto ma nebude vypočúvať." Rodriguez sa chcel len rozprávať. Hoci so svojou rodinou musel pred kubánskou revolúciou utiecť, rešpektoval Guevaru za to, že neostal sedieť v novej kubánskej vláde Fidela Castra, ale bojoval za svoje ideály ďalej. v posledný deň jeho života nebolo ľahké nájsť dobrovoľníka, ktorý by stisol spúšť. Nakoniec to urobil bolívijský seržant Mario Terán. Trvalo mu vraj hodiny, než sa odhodlal, a musel sa predtým poriadne opiť. Nakoniec Che Guevaru zastrelil. Potom mu odsekli ruky, aby mohli neskôr dokázať jeho identitu, a telo zakopali na tajnom mieste. Až po tridsiatich rokoch našli jeho ostatky v areáli bolívijského letiska Vallegrande a preniesli ich na Kubu. Pochovali ho v meste Santa Clara, ktoré tak veľkolepo v roku 1958 dobyl.


Che krátko potom čo ho zajala bolívijská armáda


Mŕtvy Che


Obhliadka tela


Nabudúce druhá minca.


zdroj:
časopis: Historická Revue 2/2002
http://zaujimavosti.sme.sk/c/3526072/Che-Guevara-ikona-patriotizmu.html

stevosk

  • k.k. Landwehr
  • Oberstleutnant
  • Příspěvků: 869
  • Za zásluhy o rozvoj fóra. Uděleno: 29. září 2007 Za 1 rok aktivní činnosti na fóru. Uděleno: 18. dubna 2008