Autor Téma: Chaim Azriel Weizmann (GBR, IZR)  (Přečteno 2453 krát)

0 uživatelů a 1 Host prohlíží toto téma.

stevosk

  • k.k. Landwehr
  • Oberstleutnant
  • Příspěvků: 869
  • Za zásluhy o rozvoj fóra. Uděleno: 29. září 2007 Za 1 rok aktivní činnosti na fóru. Uděleno: 18. dubna 2008
Chaim Azriel Weizmann (GBR, IZR)
« kdy: Říjen 08, 2007, 08:46:06 »

Chaim Azriel Weizmann




Chaim Azriel Weizmann  (27. november 1874 - 9. november 1952) bol chemik, prezident svetovej sionistickej organizácie (World Zionist Organization) a prvý prezident štátu Izrael.  Weizmann bol zakladateľom prvého vedeckého inštitútu na pôde Palestíny v Rehovote (Weizmann Institute of Science). 
Weizmann sa narodil v malej dedinke  Motal neďaleko bieloruského Pinku ešte v časoch cárskeho Ruska. Bol synom obchodníka s drevom. To mu umožnilo získať univerzitný diplom z chémie na Fribourgskej univerzite. Následne pôsobil na Ženevskej univerzite a neskôr na univerzite v Manchesteri.
V roku 1910 sa mu podarilo získať britské občianstvo, pričom počas 1. svetovej vojny pôsobil ako riaditeľ výskumného inštitútu pre potreby Admirality (British Admiralty laboratories). V roku 1915, začiatkom prvej svetovej vojny, zavládla núdza o acetón (propanón, CH3COCH3), ktorý sa používal na výrobu korditu. Dovtedy sa acetón získaval z hornín.  Weizmannovi sa to podarilo synteticky za pomoci baktérie, ktorá bola neskôr na jeho počesť pomenovaná Clostridium acetobutylicum Weizmann. Práva na priemyselné využitie následne poskytol bezplatne britskej korune počas trvania 1. svetovej vojny. (tak úplne zadarmo to nebolo, vymohol si tak podporu pre svoju víziu židoského štátu v Palestíne)
Weizmann sa aktivizoval v sionistickom hnutí skoro od začiatku. Veril v návrat do svetej zeme a aktívne sa postavil proti Herzlovmu plánu (Theodor Herzl vtedajší hlavný predstaviteľ sionizmu)  kúpiť územie dnešnej Ugandy a osídliť ho židmi. Na Ôsmom kongrese v roku 1907 prišiel s myšlienkou tzv. syntetického sionizmu, ktorý by spájal jednak politické aktivity, jednak osídľovanie územia Palestíny. Keď sa ho pri jednej diskusii opýtali prečo majú židia právo na palestínu, vyhlásil "Pameť má pravdu". Čoskoro sa stal vodcom britských sionistov. V roku  1907 po prvý krát navštívil Jeruzalem pomohol tu založiť Palestine Land Development Company, ktorá mala napomôcť zabezpečiť sen staronovej vlasti židov.
V roku 1917 vypracoval spolu s lordom Balfourom deklaráciu "Palestína domovina židovského národa".   Weizmann vypracoval a následne značne podporoval politiku osídľovania Palestíny židmi. Rovnako však intenzívne pracoval na diplomatickom poli. Nadviazal spoluprácu s Emirom Feisal I pričom spolu podpísali dohodu o priateľskom spolunažívaní a vzájomnej podpore Arabov a Židov na Blízkom Východe. Bohužiaľ Briti nedodržali sľubi, ktoré dali pricovi Feisalovi ešte počas vojny a jednotný arabský štát nikdy nevznikol. To so sebou prinieslo aj značné ochladenie vzťahov medzi arabmi a židmi. Vsťahy sa však zo zvyšujúcim prílevom nových židovských kolonistov ďalej zhoršovali a už okolo roku 1926 ich možno označiť za značne nepriateľské.

Weizmann a Emir Faisal I



V roku 1921  Weizmann spolu s Albertom Einsteinom urobili veľkú zbierku na založenie Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme. Univerzita sa otvorila roku 1925 a práve  Weizmann spolu s lordom Balfourom mali úvodné prejavy. Lord Balfour bol nadšený prijatím židov po celej Palestíne, ale akosi si nevšimol zavreté arabské obchody na protest voči politike britov a ich podpore židov. Ešte viac nepriateľské prejavy zažil Balfour v Damašku (Sýria vtedy francúzska kolónia), kde naňho zaútočil dav 6000 arabov s dlažobnými kockami. Práve táto doba predznamenala dnešný vzťah arabov k západu a židom osobitne.
Weizmannova ďalšia iniciatíva dala vzniknúť vedeckému výskumnému inštitútu v Rehovote. Sám hovoril, že veda a výskum vráti tejto krajine mier a prosperitu. " V roku 1934 za bohatej podpory boháča Daniela Sieffa vznikol inštitút, ktorý od roku 1949 nesie Weizmannovo meno.  Sám v tomto inštitúte aktívne pôsobil na poli chémie. Nakoľko v roku 1936 sa zvažoval britský mandát nad Palestínou mohutne loboval za židovský štát.
Počas 2. svetovej vojny pôsobil ako poradca na ministerstve pre zásobovanie (počas vojny išlo o silový post ktorý bol jeden z najdôležitejších). Napomohol k vynájdeniu výrobných postupov na syntetický kaučuk a vysokooktánový benzín.  Počas vojny zažil aj osobnú tragédiu, keď jeho najmladší syn (Flight Lt Michael Oser Weizmann) bol zostrelený nad Biskajským zálivom.
Po vojne sa aktívne zasadil za vznik samostatného štátu Izrael. V roku 1949 bol zvolený za jeho prvého prezidenta, aj keď podlomené zdravie už neumožnilo vystupovať v tejto funkcii aktívnejšie. Zomrel vo veku 78 rokov a pochovaný je v Rehovote.

Weizmann a Harry Truman