Obrana Gdyne a HeluObranu Gdyne a Helu spojím do jedného topicu, lebo je medzi nimi neveľká vzdialenosť.
V predvečer vojny zaberala obranná línia rozsiahly priestor - viedla od Źarnowieckeho jazera pozdĺž vtedajších nemecko-poľských hraníc, potom cez obce Sierakowice, Chmielno a Kartuzy až k gdanským hraniciam a popri nich až k moru. Celá obranná línia merala viac ako 130km. Lenže línia ani územie, na ktorom mali boje prebiehať neboli vôbec opevnené a pripravené na obranu. Celú obranu tvorilo asi 15 000 vojakov, ktorí mali k dispozícii 4x 105mm delo, 20x 75mm delo, 23x 37mm kanón, 22x 81mm mínomet, 222x ťažký guľomet a 30x 40 a 75mm AA delá.
Predvojnové velenie poľského námorníctva venovalo najviac pozornosti obrane Gdyne a Helu od mora. Na obrane sa mali zúčastňovať lode a pobrežné delostrelectvo. V priestore Gdyne bola 11. batéria (2x 100mm delo) a helský prístav disponoval batériou H. Laskowského (4x 152,4mm delo, 4x 105mm delo). Okrem toho boli po celej dížke polostrova rozostavené 4 čaty na boj proti výsadkom, kotré mali po dve delá kalibru 75mm.
Pri obrane mali hlavnú úlohu plniť oddiel ponoriek, oddiel mínoloviek, mínonoska Gryf a torpédoborec Wicher. Tri najlepšie torpédoborce (Grom, Blyskawica, Burza) boli odvelené do VB a tak nemohli posilniť túto obrannú formáciu. Ponorky mali byť využité podľa plánu s krycím názvom "Vrece". Tento plán vychádzal z predpokladu, že na Hel a Gdyňu zaútoči nepriateľ oveľa silnejšími prostriedkami, ako mala k dispozícii poľská obrana. Preto boli ponorky rozmiestnené v priestore Helu a podľa názorov velenia mohli takto rozmiestnené ponorky lepšie útočiť na väčšie loďstvo nepriateľa. Tento plán mal však jednu zásadnú nevýhodu. Poľské ponorky boli veľké a boli prispôsobené na bojovú činnosť na šírom mori. Lenže podľa plánu "Vrece" mali ponorky operovať v obmedzených priestoroch. Ďalším problémom bol fakt, že priestor, kde mali ponorky operovať bol malý a plytký, čo veľmi znevýhodňovalo poľské ponorky. Keď Nemci zistili, že ponorky sa zdržiavajú v okolí Gdanskej zátoky, vyslali tam veľký počet lodí určených na boj proti ponorkám. Poľské ponorky boli teraz hlavným terčom útokov.
Boje v gdynskom priestore sa začali 1. septembra 1939, pričom Nemci súčasne útočili na poľskú základňu z pevniny, z mora a zo vzduchu. Hneď v prvých dňoch vojny bola Gdyňa odrezaná od ostatného Poľska. V ranných hodinách 1. septembra sa podarilo nemeckému letectvu zbombardovať základňu oddielu námorného letectva v Pucku a zničili tu väčšinu hydroplánov a vyradili letisko. Napoludnie zaútočili nemecké bitevné lietadlá na prístav v Gdyni a potopili torpédovku Mazur a pomocnú loď Nurek. Popoludní nemecké letectvo zaútočilo na mínonosku Gryf, torpédoborec Wicher a mínolovky, ale poľským lodiam sa podarilo bez poškodenia ujsť. V ten istý deň zaútočilo nemecké letectvo aj na helskú batériu.
9. septembra bol front dlhý už len 35km a nemecké vojská sa približovali k železničnej stanici v Rede, k obci Leźyca, Demptowo a Witomino. Nemecké letectvo aj námorníctvo neustále útočilo na Gdyňu a Hel, pričom im väčšinou odpovedala iba helská batéria. 3. septembra sa podarilo delostrelectvu a Wichrovi s Gryfom poškodiť dva nemecké torpédoborce. Ovšem Wicher aj Gryf boli ešte v ten deň potopené nemeckým letectvom.
7. septembra ponorka Ryś položila 10 mín vo vzdialenosti 8-10míľ na severovýchod od helského mysu a o dva dni položila ponorka Źbik 20 mín na úrovni Jastarne a ponorka Wilk položila v ten istý deň, ten istý počet mín na čiare Hel-Wisloujście. Míny síce mohli ohroziť nemecké lode (1. októbra nabehla nemecká mínolovka na Źbikovu mínu a potopila sa), ale bolo ich primálo a delili ich rozostupy až 40m. Po položení míľ boli poľské ponorky vysunuté dalej od pobrežia a prestali sa zúčastňovať na obrane základne.
12. septembra už bola Gdyňa a Oksywia obklúčené. V ten istý deň sa pokúšali obklúčeným poľským jednotkám pomôcť mínolovky Jaskólka, Czajka a Rybitwa, ktoré začali v ranných hodinách ostrelovať nemecké postavenia v priestore Revy. Situáciu to nemohlo nijako zmeniť, lebo lode disponovali iba delami kalibru 75mm. 14. septembra obsadili Nemci Gdyňu a obrana sa posunula na Kepu Oskywskú (línia merala 22km).
19. septembra Oksywie padlo. V poľských rukách ostal už len Helský polostrov. Ešte 14. septembra bolo od mora pomocou mínonosiek nakladených 60 mín štyri míle od helského majáka. Nápor na Hel však prišiel z pevniny. Po niekoľkých odrazených útokoch sa Nemci rozhodli ostrelovať polostrov meter po metri. Zúfalí obrancovia zakopali do zeme tri zátarasy z torpédových hlavíc, ktoré boli spojené zápalnou šnúrou a rozbuškami (Poliaci sa snažili vytvoriť ostrov). Pri nasledujúcom útoku Nemcov zátarasy odpálili. Hel bol odrezaný od Poľska a poľské jednotky sa tu bránili až do 2. októbra.
http://www.krakow-info.com/images/mapa-Pol.jpgMapa Poľska
Wicher
Blyskawica
Ryś
Mínonoska Gryf
