Už na začiatku roku 1933 nemecký vedec Helmuth Walter uvažoval o projekte veľmi rýchlej ponorky poháňanej spalovacou turbínou, ktorej by ako zdroj kyslíka slúžil peroxid vodíka. Tento projekt však nemecké vojnové nármorníctvo opustilo, pretože ho považovalo za rozmelňovanie úsilia sústredeného na výrobu konvenčných ponoriek typu VII. Výroba týchto klasických ponoriek sa naopak musela neustále zvyšovať, aby nahradila rastúce straty v priebehu atlantického ťaženia.
Donitz však rozpoznal veľký potenciál turbíny a preto prikázal profesorovi Olkemu, aby vyvinul novú ponorku, ktorá by okrem klasických dieselových motorov prevzala aj niektoré námety profesora Waltera. Výsledkom projektu mala byť typový rad ponoriek XXI, ktoré predstavovali vo svojej dobe najdokonalejšiu ponorku. Mohla sa bezpečne ponoriť až do hĺbky 300 metrov, vďaka snorchlu mohla zostať ponorená 11 dní.
Zopár technických údajov :
Dĺžka : 76,6 m
Výtlak : 1819 t
Rýchlosť na hladine : 15,6 uzla
Rýchlosť pod hladinou : 17,2 uzla
Akčný rádius : 11 150 míľ
Výzbroj : 6 torpédometov (zásoba torpéd 23 kusov)
Ďalšia výzbroj pozostávala z dvoch párov protilietadlových kanónov ráže 20 mm, ktoré boli umiestnené v otočných vežiach v prednej a zadnej časti veliteľskej veže. Celkový počet vyrobených ponoriek dosiahol číslo 119 ale iba 2 z nich sa zapojili do bojov: U-2511 korvetného kapitána Adalberta Schneea a ponorka U-3008 kapitánporučíka Mansecka. Väčšina ponoriek typu XXI bola na konci vojny potopená vlastnými posádkami v rámci operácie Regenbogen ( Dúha ).
O útočných možnostiach tohoto typu ponoriek nás môže presvedčiť krátka výpoveď korvetného kapitána Schneea, ktorý dňa 30 apríla 1945 narazil na početné uskupenie britských hladinových plavidiel, pozostávajúce z ťažkého krížnika a ochrannej clony torpédoborcov. Schneeova ponorka prekľučkovala doprovodnými plavidlami a uskutočnila simulovaný útok bez toho aby si jej prítomnosti niekto všimol. Kapitán neskôr hlásil : Priblížili sme sa naprosto nenápadne. Zrýchlili sme na plný výkon, aby sme sa priblížili k cieľu. Krížnik by nespasilo ani kľučkovanie, pretože sme ho pod vodou doprevádzali ako tieň. V porovnaní s možnosťami starších typov nemeckých ponoriek bol útok ponorky typu XXI detskou hrou.
Podobne ako u ďalších nemeckých vynálezoch aj u ponorkách typu XXI platí, že boli nasadené príliš neskoro a v príliš malých počtoch, aby mohli zásadne ovplyvniť vývoj vojny.