Autor Téma: Avia BH-33  (Přečteno 3227 krát)

0 uživatelů a 1 Host prohlíží toto téma.

stevosk

  • k.k. Landwehr
  • Oberstleutnant
  • Příspěvků: 869
  • Za zásluhy o rozvoj fóra. Uděleno: 29. září 2007 Za 1 rok aktivní činnosti na fóru. Uděleno: 18. dubna 2008
Avia BH-33
« kdy: Červenec 23, 2007, 10:12:51 »
Na prototype BH-21J bolo odskúšané použitie výkonného motoru Jupiter. Celkovo však bolo treba lietadlo celkovo upraviť a tak sa Avia rozhodla postaviť nový letún pod označením BH-33. Prototyp tohto vzperového dvojplošníka bol zalietaný 27. 8. 1928.  Následné skúšky potvrdili, že výkonnostne patrí lietadlo k svetovej špičke, najmä čo sa týka rýchlosti a stúpavosti. Kostra lietadla bola celodrevená poťiahnutá prekližkou a plátnom. Motor poháňal dvojlistú drevenú vrtuľu, iba u prototypu bola použitá kovová vrtuľa Ratier. Lenže vývoj leteckej techniky na prelome 20. a 30. rokov minulého storočia akceleroval a tak koncepcia stavby draku veľmi rýchlo zastarala. Nakoniec bolo vyrobených pre českoslovenké letectvo iba 6 kusov tohto zaujímavého lietadla s  prezývkou drevák. Ďalšie tri kusy boli dodané aj do Belgicka, lenže obchodný úspech poravnateľný s BH-21 sa nedostavil. Najväčším medzinárodným úspechom bola licenčná výroba v Poľsku, kde slúžil ako prechodný typ do kým nebol vyrábaný PZL P-7. Pod označením PWS-A  bolo v poľských továrňach vyrobených 50 kusov tohto stroja. Zaujímavosťou je, že jeden exemplár slúžil republikánskemu letectvu počas španielskej občianskej vojny. Nakoľko vtedy to bol už typ beznádejne zastaraný, asi slúžil ako cvičný stroj.  Nakoľko si Avia už v roku 1929 uvedomila že celodrevenou koncepciou jej trochu ušiel vlak, rozhodla sa lietadlo zmodernizovať. Trup dostal priehradkovú konštrukciu z oceľových trubiek. Motor bol jemnejšie zakapotovaný a lietadlo dostalo inak tvarovanú karosériu. Prototyp vzlietol 28. mája 1929 a hneď bol pt. Malkovským predstavený na parížskom aerosalóne. Vzbudil tam veľký ohlas a tak jeden stroj kúpilo Poľsko, tri Sovietsky zväz, tri Juhoslávia. Juhoslávia naviac zakúpila licenčné práva na výrobu. Celkovo následne vyrobila čosi vyše 40 lietadiel uvedeného typu. Posledné sa nachádzali v aktívnej službe ešte v roku 1941 ako výcvikové a spojovacie stroje. Dnes to asi pôsobí ako totálny nezmysel, ale pri útoku Luftwaffe vzlietli dvaja Juhoslovanskí piloti proti Bf-109E. Táto bláznivá odvaha stála život poručíka Milenko Milivojevic. Oba zostrelilo budúce pilotné eso Joachim Müncheberg (aj keď iné zdroje hovoria že jedno zničil ešte na zemi). Československé letectvo zakúpilo pre závody Malej dohody dva stroje, pričom naše a juhoslovanské stroje v ňom obsadili 2.-4. miesto. Okrem toho boli vyrobené dva kusy na pokusné účely. Jeden s výškovým motorom Jupiterem VII (480 koní), ktorý sa označoval BH-33E-VII a jeden stroj s motorom BMW "Hornet" značený ako BH-33H alebo aj B-133. MNO však skôr presadzovalo zástavbu  radového motoru Škoda L, čím neskôr vznikol typ BH-33L skôr známy pod armádnym značením Ba-33, ale to je podľa mňa už iné lietadlo.

Technické údaje:
Základné údaje:

BH-33
Dĺžka: 7,04 m
Rozpätie krídiel: 8,90 m
Výška: ? m
Nosná plocha:  22,20 m2
Plošné zaťaženie: ? kg/m2
Hmotnost prázdneho stroja: 830 kg
Vzletová hmotnosť: 1253 kg
motor: Walter "Jupiter" VI o výkone 450 koní
Max. rýchlosť: 285 km/h
Cestovná rýchlosť: 238 km/h
stúpavosť: 10,5 m/s
dostup: 9500 m
dolet: 450 km
výzbroj: 2 guľomety 7,7 mm Vickers


BH-33E
Dĺžka: 7,04 m
Rozpätie krídiel: 8,90 m
Výška: ? m
Nosná plocha:  22,20 m2
Plošné zaťaženie: ? kg/m2
Hmotnost prázdneho stroja: 850 kg
Vzletová hmotnosť: 1270 kg
motor: Walter "Jupiter" VI o výkone 450 koní
Max. rýchlosť: 294 km/h
Cestovná rýchlosť: 250 km/h
stúpavosť: 11 m/s
dostup: 11000 m
dolet: 450 km
výzbroj: 2 guľomety 7,7 mm Vickers


BH-33





polský BH-33





BH-33E





juhoslovanský BH-33E