Autor Téma: Boje proti Senussiom (1916)  (Přečteno 2314 krát)

0 uživatelů a 1 Host prohlíží toto téma.

stevosk

  • k.k. Landwehr
  • Oberstleutnant
  • Příspěvků: 869
  • Za zásluhy o rozvoj fóra. Uděleno: 29. září 2007 Za 1 rok aktivní činnosti na fóru. Uděleno: 18. dubna 2008
Boje proti Senussiom (1916)
« kdy: Říjen 13, 2007, 08:18:50 »
Boje proti Senussiom (Blízky východ - 1916)



V roku 1915 Turecko ako spojenec Ústredných mocností začalo prostredníctvom nemeckých ponoriek zásobovať Senussiov v Lýbii. Nebolo to pravda veľmi prekvapivé, nakoľko Taliansko pomerne nedávno práve na úkor Turecka získalo územia v Lýbii a v roku 1915 vystúpilo s Trojspolku. Senusiovia bojovali proti Talianom už v čase pred 1. svetovou vojnou a vojenská pomoc bola vítaná. Pri jednej takejto dodávke bola torpédovaná a následne potopená britská hliadková loď HMS Tara. Preživšiu posádku následne nemecká ponorka odtiahla k brehom Bardie a odovzdala do zajatia Senusiom. Talianska vláda však v tejto veci žiadnym spôsobom neintervenovala a tak sa Briti obrátili priamo na Veľkého Senusia o vydanie zajatých námorníkov. Ten však vydanie odmietol so zdôvodnením, že mu boli zverený Tureckom. Ostatne Turecký poradcovia ho nainštruovali, že najmúdrejšie bude zaútočiť proti Egyptu a predísť tak britskému útoku. V ich predpokladoch hlavnú rolu hralo vyvolanie povstania egyptského moslimského obyvateľstva proti Britom. A tak 17. novembra 1915 Senusiovia prekročili hranice Egypta a pomerne bez väčších problémov zamierili do vnútrozemia. V tejto kritickej situácii bolo vytvorené tzv. ?Západné príhraničné vojsko?. Jeho súčasťou sa stala aj 3. a 4. eskadra RNACD, ktoré boli presunuté z Dardanelskej operácie. Neskôr v januári 1916 sa k nim pripojili 1., 2. a 3. motorizovaná skupina, ktoré vznikli prevedením 2. eskadry vojvodu z Westminsteru do stavu pozemnej armády. Všetky tieto jednotky mali k dispozícii obrnené automobily Rolls-Royce. V tejto situácii sa rozhodol generálmajor W. E. Peyton zaútočiť na Senusiov, ktorí medzi tým obsadili značné množstvo oáz v západnej časti horného Egypta. V následnej bitke 26. januára 1916  pri Agagyi dokázala dorsetská jazda zahnať Senusiov na ústup (pritom Senusiovia stratili okolo 300 mužov). Jej neohrozený priamy útok proti guľometom ju však stál polovicu koní a 58 mŕtvych resp. ťažko zranených. Bojové automobily do bitky nezasiahli, nakoľko okolo Agagyi bol terén tvorený zo sypkých pieskov. Ich čas však ešte len mal prísť. Generál sa vydal prenasledovať Senusiov smerom k Lýbijským hraniciam. Automobily vykonávali prieskum a zabezpečovali kolónu proti útokom z boku. Po vyriešení problémov s vodou, kde práve automobily našli náhradný zdroj pitnej vody, 14. februára obsadili Briti dôležité priesmyky Halfaya a Sollum. Senusiovia však ustúpili až za lýbijskú hranicu a utáborily sa neďaleko Bir Wair. Hoci Lýbia patrila Taliansku, Payton vydal rozkaz na prekročenie hranice. Nakoľko charakter terénu sa zmenil, obrnené automobily sa mohli konečne predviesť. Na spevnenom povrchu automobily postupovali rýchlo. Senusiovia narýchlo opustili tábor pri Bir Wair, aby sa opevnili na úpätí hôr v Bir Azeizu. Nepriateľ bol konečne nájdený. Velitelia vydali povel vpred. Vodiči pritlačili plynový pedál nadoraz, motory zavyli a už sa automobily hnali neohrozene vpred. Guľomety páliace dlhé dávky, dážď projektilov z oboch strán a streľba poľných diel Senusiov vytvárali elektrizujúcu atmosféru. Vzduch vo vnútri automobilov rozpálený saharským slnkom a plyny zo spáleného korditu  mužov dusili, nakoľko autá vtedy ešte nemali žiadne odsávanie splodín ani klimatizáciu. Horúce nábojnice padali strelcom priamo na kožu a neznesiteľné podmienky dotváral ohromný hluk motora, sústavný krik veliteľa a spŕška guliek odrážajúcich sa od pancieru automobilov. Napriek tomu posádky nezaváhali. Automobily sa rýchlo priblížili k postaveniu Senusiov a bod za bodom likvidovali delostrelecké pozície. Turecký delostrelci v službách Senusiov nemali skúsenosť v streľbe na pohyblivé terče a rovnako ani delá s nízkou úsťovou rýchlosťou neboli vhodné na ostreľovanie automobilov. Nepriateľ, vidiac čo sa deje s jeho delostreleckou podporou, sa dal na bezhlavý útek. Lenže púštna krajina nedávala nádej na útek. Senusiovia pod dávkami guľometov padali po stovkách a zachránil sa len zlomok. Výsledok predčil aj tie najodvážnejšie predstavy. Zničená bola celá útočná sila Senusiov, Briti ukoristili 3 delá kalibru 101,6 mm, 9 guľometov, množstvo ručných zbraní a 250 000 nábojov. Malá skupina automobilov s posádkami o celkovej sile iba 34 mužov, zlikvidovala celú armádu. Pričom sama okrem ľahkých zranení a prestrelených pneumatík neutrpela žiadne straty. Posádky vozov Rolls-Royce si rozhodne vyslúžili uznanie a obrnené bojové automobily sa ukázali ako hodnotná a účinná zbraň.



vozy Rolls_Royce (Egypt)







zdroj: Ocelová pěst od Brayna Perreta, ktorú vydalo nakladateľstvo Naše Vojsko v roku 2004