Panzernet fórum

První světová válka => Bitvy => Téma založeno: Sahidko Červenec 13, 2013, 04:54:49

Název: Potopenie bitevnej lode HMS Audacious
Přispěvatel: Sahidko Červenec 13, 2013, 04:54:49
POTOPENIE BITEVNEJ LODE HMS AUDACIOUS

(http://oi41.tinypic.com/10h1uvl.jpg)

POZADIE

28. júla 1914 vypukol v Európe konflikt, ktorý nakoniec prerástol do 1. svetovej vojny. Na opačných stranách fronty sa objavili aj dve najväčšie námorné sily vtedajšej doby. Britská Grand Fleet vytvorená v auguste 1914 predstavovala impozatnú silu 22 moderných bitevných lodí – Dreadnought, tri lode triedy Bellerophon, tri lode triedy St. Vincent, Neptune, dve lode triedy Colossus, štyri lode triedy Orion, štyri lode triedy King George V, dve lode triedy Iron Duke, Agincourt a Erin. K tomu je nutné pripočítať ďalších osem bitevných krížnikov – tri triedy Invincible, dva triedy Indefatigable, dve triedy Lion a Queen Mary. Naproti tomu nemecká Hochseeflotte napriek enormnému stavebnému úsiliu v posledných rokoch disponovala po vypuknutí vojny iba 16 bitevnými loďami typu Dreadnought – štyri lode triedy Nassau, štyri lode triedy Helgoland, päť lodí triedy Kaiser, tri lode triedy Konig a šiestimi bitevnými krížnikmi – Von der Tann, dve lode triedy Moltke, Seydlitz a dve lode triedy Derffllinger. Navyše sa pomer síl aj naďalej vyvíjal v neprospech cisárskeho Nemecka. Neoddeliteľnou súčasťou nemeckej stratégie sa preto stali mínové a korzárske operácie proti nepriateľskému námornému obchodu.

(http://oi40.tinypic.com/ehj6ki.jpg)
britská Grand Fleet v kýlovej formácii

(http://oi44.tinypic.com/29on4lw.jpg)
bitevné lode nemeckej Hochseeflotte

TRIEDA KING GEORGE V

Medzi najmodernejšie britské plavidlá v polovici roku 1914 patrila štvorica lodí triedy King George V – Ajax, Audacious, Centurion a King George V. Schválené v rámci námorného programu roku 1910 mali byť najprv prakticky kópiou predchádzajúcej triedy Orion. Skúsenosti z činnosti skôr dokončených lodí (bitevného krížniku Lion) ale viedli k implementácii niektorých zmien. Najviditeľnejšou z nich bolo presunutie trojnôžkového sťažňa pred prvý komín, čo značne zjednodušilo prácu obsluhe, ktorá nebola priamo vystavená dymu. Stavba všetkých štyroch započala začiatkom roku 1911 a po dokončení išlo o plavidlá so štandardným výtlakom 23.400 ton, dĺžkou 182.1 metra, šírkou 27.1 metra a ponorom 8.7 metra. Poháňané boli 18 kotlami Babcock&Wilcox v prípade King George V a Ajax a rovnakým počtom kotlov Yarrow v prípade Audacious a Centurion. Tie vyrábali paru pre štyri sady parných turbín Parson s výkonom 31.000 ks, ktoré prostredníctvom hriadeľov poháňali štvoricu lodných skrutiek. Maximálna rýchlosť činila 21 uzlov a dosah pri desiatich uzloch bol 6.730 námorných míľ. Na lode sa nakladalo 3.150 ton uhlia spolu s 800 tonami nafty.

(http://oi43.tinypic.com/iqdf6q.jpg)
bitevná loď HMS Audacious

Výzbroj plavidiel pozostávala z desiatich 343 mm/45 diel v piatich dvojhlavňových vežiach typu Mark II. Pri použití maximálnej 20 stupňovej elevácie boli schopné vystreliť 635 kilogramový protipancierový granát na vzdialenosť 21.710 metrov. Na vzdialenosť 9.144 metrov dokázali preraziť pancier o hrúbke 318 mm. Sekundárnu výzbroj tvorilo šesťnásť 102 mm/50 diel v jednohlavňových kazematách. Ich maximálny dostrel pri 15 stupňovom námere a 14.1  kilogramovom vysokoexplozívnom granáte predstatoval 10.610 metrov. Výzbroj dopĺňala štvorica 47 mm diel a tri 533 mm torpédomety. Základom pancierovej ochrany bol bočný pás, ktorý v strede dosahoval hrúbku 300 mm a smerom k obom koncom sa stenčoval na cca 200 mm. Čelo veží chránil  280 mm pancier a barbety dosahovali maximálnu hrúbku 250 mm. Horizontálna ochrana pozostávala z 25-100 mm pancierových palúb. No lodi slúžilo 782 dôstojníkov a námorníkov.

(http://oi43.tinypic.com/1yezk.jpg)
nákres bitevnej lode triedy King George V

POTOPENIE LODE HMS AUDACIOUS

Stavba lode HMS Audacious započala v lodeniciach Cammell Laird v Birkenheade 23. marca 1911, na vodu bola spustená 14. septembra 1912 a do služby slávnostne zaradená 21. októbra 1913, keď sa stala súčasťou 1. divízie 2. bitevnej eskadry. O niečo vyše roka neskôr, 26. októbra 1914, zdvihla Audacious spolu s bitevnými loďami Ajax, Centurion, King George V, Monarch, Thunderer a Orion kotvy a opustila Lough Swilly (zátoku na severe Írska), aby sa nasledujúci deň zúčastnila delostreleckého cvičenia. Na Centurione viala vlajka viceadmirála Warrendera. Nasledujúci deň v ranných hodinách sa eskadra stretla s krížnikom Liverpool, ktorý doprevádzal remorkéri ťahajúce samotné ciele. Lode sa usporiadali do kýlovej zostavy na čele s Centurionom, ktorý nasledovali Ajax, Audacious, King George V, Orion, Monarch a Thunderer. O 08:45 vo vzdialenosti približne 20 míľ severovýchodne od ostrova Tory sa pri obrate doprava ozvala pri ľavoboku Audacious tupá rana. Po dokončení manévru loď rýchlo nabrala náklon a jej kapitán Cecil Dampier preto vydal rozkaz uzavrieť všetky otvory. Keďže za pôvodcu útoku sa považovala nemecká ponorka, pokračovali ostatné lode v plavbe, aby sa samy nevystavovali riziku.

(http://oi40.tinypic.com/j9smcm.jpg)
Audacious s viditeľným náklonom na ľavobok

Audacious ale v skutočnosti narazila na jednu z mín, ktoré v oblasti položil nemecký pomocný krížnik Berlín. Pôvodne osobný parník bol postavený v roku 1908 pre spoločnosť North German Lloyd a premával na linke z Janova do New Yorku. V čase vypuknutia vojny sa Berlín nachádzal v opravách v Bremerhavene, kde ho zabavilo cisárske námorníctvo. Po presunutí do Wilhelmshavenu bol prestavaný tak, aby uniesol 200 mín a vyzbrojený dvoma delami ráže 105 mm. V rámci svojej novej role pomocného krížnika vyplával koncom septembra na prvú misiu, ale musel sa vrátiť po spozorovaní britských vojnových lodí. Druhý pokus sa uskutočnil 16 októbra, keď sa Berlín vydal k Firth of Clyde. Jeho veliteľ kapitán Hans Pfundheller ale čoskoro dospel k záveru, že sa mu nepodarí nepozorovane dosiahnúť cieľovú oblasť, a preto sa rozhodol položiť míny na najbližišie vhodné miesto. Svoj smrtonosný náklad tak v tvare písmena V rozmiestnil práve pri ostrove Tory. Následne Berlín preplával okolo Islandu ale v dôsledku problémov s lodnými strojmi musel nakoniec pristáť v nórskom Trondheime, kde bol 26. októbra 1914 internovaný. Tým jeho krátka kariéra skončila.

(http://oi43.tinypic.com/2hoh5k2.jpg)
osobný parník SS Berlín

Práve na jednu z 200 mín položených Pfundhellerom Audacious narazila pričom k  explózii došlo na úrovni ľavej strojovne. Tá bola rovnako ako pomocná strojovňa a muničné skladisko veže X rýchlo zaplavaná a loď získala asi 15 stupňový náklon na ľavobok. Voda navyše netesnosťami v pozdĺžnej prepážke začala prenikať aj do strednej strojovne. Do 09:45 sa náklon podarilo čiastočne zmierniť na 9 stupňov zaplavením niektorých oddelení na pravoboku. Maximálna rýchlosť plavidla klesla na iba deväť uzlov pri maximálnom výkone pravej strojovne, napriek tomu ale Dampier veril, že loď sa podarí zachrániť. Krátko po desiatej hodine ale voda prenikla aj do poslednej zostavajúcej strojovne, ktorá musela byť čoskoro evakuovaná. Audacious tak zostala bez pohybu na vodnej hladine pomaly zatápaná vodou, ktorú pumpy nestíhali odčerpávať. Dampier nariadil, aby loď opustili všetci okrem 250 mužov, ktorí mali pokračovať v záchranných prácach. V tom čase sa na scéne objavila aj pasažierska loď Olympic (sesterská loď Titatnicu), ktorej veliteľ kapitán Haddock sa ponúkol, že Audacious zoberie do vleku. S pomocou torpédoborca Fury bolo pretiahnuté lano, ale to sa okolo 14:00 pretrhlo. Rovnako neúspešne dopadli aj ďalšie dva pokusy krížnika Liverpool a lode na prepravu uhlia Thornhill.

(http://oi43.tinypic.com/j9q6qg.jpg)
osobný parník RMS Olympic

(http://oi43.tinypic.com/2rx79mx.jpg)
krížnik Liverpool sa snaží vziať Audacious do vleku

Velenie záchranných operácii prevzal viceadmirál Lewis Bayly, veliaci dôstojník 1. bitevnej eskadry, ktorý na miesto dorazil na palube lodi Cambria. Napriek úsiliu všetkých prítomných bola do 17:00 evakuovaná celá posádka okrem posledných 50 mužov a aj tí boli nakoniec o 19:15 prinutení loď opustiť. O 20:45 sa Audacious plná vody prevrátila ale držala sa na hladine ešte ďalších päťnásť minút. Potom trupom otriasol silný výbuch (pravdepodobne muničné skladisko veže B) nasledovaný dvoma menšími sekundárnymi explóziami, ktoré loď s konečnou platnosťou poslali na dno. Pri potopení bitevnej lode HMS Audacious nedošlo k žiadnym stratám na životoch medzi posádkou (niektoré zdroje ale uvádzajú 1 mŕtveho na palube Liverpoolu zasiahnutého troskami po výbuch). Veliteľ Grand Fleet admirál Jellicoe nariadil, aby sa strata bitevnej lode udržala v tajnosti, a tak sa informácia o potopení dostala na verejnosť až po skončení vojny 14. novembra 1918.

(http://oi44.tinypic.com/24y0q39.jpg)
posádka opúšťa potápajúcu sa loď

(http://oi40.tinypic.com/ndr9sg.jpg)
veža s 343 mm delami na dne mora

Zdroje:
www.en.wikipedia.org
www.dreadnoughtproject.org
www.worldwar1.co.uk
www.shipsnostalgia.com
www.warshipsww2.eu
Conway’s All the World’s fighting ships: 1906-1921
Název: Re: Potopenie bitevnej lode HMS Audacious
Přispěvatel: Tony eM Červenec 13, 2013, 06:36:49
Díky za pěkné počteníčko, je zajímavé, že jedna mina pošle ke dnu takový kolos, jakou je bitevní loď. Asi v tom figuruje náhoda, mám dojem, že kdyby byla poškozena příď, loď by byla schopna doplout do přístavu.
Název: Re: Potopenie bitevnej lode HMS Audacious
Přispěvatel: Sahidko Červenec 14, 2013, 10:37:27
Pri potopení Audacious zohralo úlohu niekoľko faktorov. Ochrana podhladinovej časti bola zabezpečená pozdĺžnou protitorpédovou prepážkou, ktorá sa ale nachádzala pomerne blízko vonkajšieho trupu, čo znižovala jej účinnosť (dôvodom bola relatívne mala šírka lode 27.1 metra, napr. nemecké bitevné lode triedy Konig z rovnakého obdobia boli široké 29.5 metra). Navyše mína nevybuchla pri boku lode ale pod ňou čo zvýšilo ničivý efekt explózie čo spolu s faktom, že explodovala na úrovni strojovní spôsobilo ich pomerne rýchle zatopenie a tým stratu pohonu. Neskoršie vyšetrovanie taktiež ukázalo, že prepážky, ktoré mali byť vodotesné, prepúšťali vodu cez vadné tesnenia okolo priechodov pre trubky a káble.
Název: Re: Potopenie bitevnej lode HMS Audacious
Přispěvatel: Sahidko Červenec 18, 2013, 10:55:22
BTW potopeniu Audacious a výskumu jej vraku sa venuje aj jeden diel britského dokumnetárneho seriálu Tajomné vraky v hlbinách (konkrétne č.5). V českej verzii by mal byť k dispozícii aj na istom nemenovanom úložnom serveri.
Název: Re: Potopenie bitevnej lode HMS Audacious
Přispěvatel: pospec Prosinec 20, 2013, 06:11:22
Víš že je to trochu déle, kdy bylo naposledy přispěno, ovšem mám jeden dotaz:
,,Veliteľ Grand Fleet admirál Jellicoe nariadil, aby sa strata bitevnej lode udržala v tajnosti, a tak sa informácia o potopení dostala na verejnosť až po skončení vojny 14. novembra 1918."

Jaká byla reakce veřejnosti, tisku apod., že admiralita 4 roky tajila tak závažnou ztrátu? Eventuálně projevila se tato epizoda nějak do politického života Británie či podobně? Děkuji
Název: Re: Potopenie bitevnej lode HMS Audacious
Přispěvatel: Sahidko Prosinec 23, 2013, 04:08:50
Ono to s tým utajením nakoniec nebolo až také horúce. Posádky britských lodí síce museli zložiť sľub mlčanlivosti, ale ten sa samozrejme netýkal amerických občanov na palube Olympicu. Tí po návrate do USA poskytli očité svedectvá o strate Audacious. Netrvalo dlho a tieto správy sa nakoniec dostali aj do Nemecka.

Čo sa týka nejakého potenciálneho politického dopadu, o ničom podobnom som sa nedočítal. Osobne si myslím, že verejnosť akceptovala vojenskú nutnosť nezverejnenia takejto informácie (možné tiež je, že udalosť bola jednoducho zatienená koncom 1. svetovej vojny). Aj veliteľ nemeckej Hochseeflotte admirál Reinhard Scheer sa po vojne vyjadril:"...v prípade Audacious nemôžeme len súhlasiť s anglickým prístupom neodhalenia slabosti nepriateľovi, pretože presné informácie o sile protistrany majú rozhodujúci dopad na prijaté rozhodnutia..."