Handley Page HAMPDEN Hampdern patril do tria dvojmotorových bombardérov ktoré niesli ťarchu počiatočnej ofenzívy Bomber Comand RAF počas druhej svetovej vojny. Stal sa kompromisom medzi dvoma požiadavkami na vlastnosti bombardérov : veľká nosnosť bômb na veľkú vzdialenosť alebo menší náklad bômb dopravovaní veľkou rýchlosťou. Hampden sa tvarom vymykal zo štandardu svojich súčasníkov (Welington a Whitley),ale vo svojej kategórii dosahoval vysoké výkony.
VývojPôvodná objednávka z polovice roka 1932 znela na dvojmotorový denný bombardér. Konštrukčný tím Handley Page navrhol na toto obdobie veľmi radikálne riešený stroj zameraný na nádejný novy typ radového motora Rolls-Royce Goshawk. Ukázalo sa však že Goshawk nie je schopný splniť povodne nadeje. Preto museli znížiť prázdnu hmotnosť lietadla aby mohli inštalovať ťažšie motory Bristol Pegasus.
Prototyp bombardéra sa objavil v roku 1936. Poháňali ho dva 9-valcové hviezdicové motory Bristol Pegasus s jednostupňovým kompresorom a trojlistovými vrtuľami De Haviland. Prototyp prvý raz vzlietol 21. júna 1936. Lietadlo malo hranatý nos a horné a dolné strelisko tiež zakrývali priehľadné hranaté kryty. Letové skúšky prototypu boli také úspešné, že už v auguste 1936 ministerstvo letectva objednalo 180 kusov. V tom istom čase bolo objedaných ďalších 100 kusov týchto lietadiel so vzduchom chladenými 24-valcovými motormi Nappier Dagger a ich výrobu zverili firme Short and Hawland v Belfaste.
Letové skúšky prvého prototypu sa predsa len nevyhli nečakaným udalostiam. Raz odletela vrtuľa i s kusom motora, pričom vrtuľa vrazila do trupu tesne za pilotným priestorom, v inom prípade došlo k pristátiu , na brucho, hoci svietilo zelene svetlo, ktoré oznamovalo že podvozok je vysunutý. Druhy prototyp dokončili v roku 1937 a v júni sa predstavil v Hendone. Od prvého prototypu sa líšil niektorými vonkajšími detailmi. Horne strelisko sa viac zaoblilo a miernymi kozmetickými úpravami prešiel aj predok lietadla.
Prvý sériový kus bol zalietaný v máji 1938. Pohonnou jednotkou sériových Hampdenov bol motor Pegasus XVIII s výkonom 735 kW (1000 k), s dvojstupňovým kompresorom. Lietadlo sa odlišovalo od dvoch prototypov niekoľkými znakmi - zaoblený nos lietadla vylisovaný z Perspexu, ktorý obsahoval aj plochy panel pre bombardovací zameriavač. Ine bolo aj horne strelisko ktoré dostalo polkruhovú odklápaciu kopulu. Rýchlu a ekonomickú výrobu Hampdenov umožnila metóda, ktorú Handley Page rozvinuli a zdokonalili. Spočívala vtom že všetko co sa dalo sa zmontovalo do väčších celkov mimo montážny priestor, čím sa samotná kompletizácia lietadiel podstatne urýchlila. Charakteristickou črtou Hampdena bol štíhly kompaktný trup s dlhým nosníkom a hlbokou časťou pre posádku a bombovnicu. Preto Hampden bol často označovaný prezývkami ako "lietajúci kufor ","panvica" či "žubrienka".
Až v poradí tretí sériový stroj (prvé dva boli pridelene Skúšobnému ústavu pre lietadla a vyzbroj) vstúpil do služby v RAF u 49. Squadrony , ktorá mala základňu v Scamptone. Koncom roka 1938 boli 49 a 83 squadrona úplne vyzbrojená a ďalšia začala prezbrojovanie na Hampdeny.
NasadeniePrvými operáciami Hampdenov boli ozbrojene prieskumné lety proti nemeckým námorným jednotkám. Koncom roka 1939 uskutočnila 5.group 21 takýchto denných akcii. Jedenásť Hampdenov zo 144. squadrony malo 29.9 1939 za úlohu preskúmať časť Helgolandskej zátoky na dohľad od nepriateľského pobrežia. Hampdeny operovali vo dvoch formáciách. Jednu 5 člennú formáciu však úplne zničili nemeckí stíhači.. Od 18. decembra Bomber Comand upustila názoru , že Hampdeny a Welingtony sú schopne operovať zoči-voči nemeckým stíhačom. Odvtedy ich nasadzovali iba v noci.
Začiatkom roka 1940 Hampdeny zhadzovali propagandistické letáky a na jar po menších úpravách kládli magnetické míny v priestoroch nedosiahnuteľných vlastným loďstvom. Medzi aprílom 1940 a koncom tohto roku Hampdeny odlietali 1209 takýchto letov a polozili 703 min. Straty pritom tvorilo 21 lietadiel co sa pokladalo za veľmi uspokojivé. Počas nórskej kampane boli Hampdeny znovu nasadene ako denne bombardéry a opäť sa ukázalo akou sú ľahkou korisťou. Hampdeny boli totiž slabo vyzbrojene, strelec v hornom strelisku mal stiesnenú pozíciu a nepohyblivý dopredu strieľajúci guľomet bol nepoužiteľný. Došlo teda k zdvojeniu zadných pohyblivých guľometov co prebehlo v poľných podmienkach vo veľmi krátkom čase. V noci z 19 na 20 marca 1940 sa Hampdeny zúčastnili na prvom bombardovaní nemeckého územia, kedy v Hornum na ostrove Sylt boli ich cieľom hangáre a spúšťacie rampy pre hydroplány kladúce magnetické míny. Ďalšie akcia na seba nenechali dlho čakať: bombardovanie železnice v Monchengladbachu, útoky na vylodovacie člny v kanáli La Manche, útok na aquadukt kanála Dortmund-Ems alebo nálet a zhodenie 908 kg bomby proti krížniku Scharnhorst v Kieli.
V noci z 25 na 26 augusta 1940 sa Hampdeny spolu s bombardérmi Whitley zúčastnili na bombardovaní Berlína. Zúčastnil sa aj na všetkých tzv. tisícbombardérových náletoch v polovici roku 1942, hoci už boli ich operačné dni spočítané. V noci zo 14 na 15 septembra splnili svoju poslednú úlohu keď jeden stroj zo 408 squadrony zaútočil na Wilhelmshaven.
Zaujímavé je aj nasadenie Hampdenov ako torpédových bombardérov, ktoré sa líšili od štandardného typu Mk.I tým že mali o niečo hlbšiu bombovnicu pre 457 mm torpédo. Ako doplnok k torpédu nosili na závesníkoch pod krídlami dve 227 kg bomby. Takto upravene Hampdeny zo 144 a 455 squadrony boli premiestnene v apríli 1942 ku Coastal Command a odtiaľ odišlo niekoľko skupín do ZSSR, kde operujúc z Vaenga neďaleko Murmanska pomáhali chrániť námorné konvoje smerujúce do ZSSR. Boli to mimoriadne nebezpečné lety a dokonca jeden Hampden sa stal obeťou sovietskeho stíhača nad zakázanou oblasťou. Dva museli núdzovo pristáť v ZSSR a niekoľko strojov havarovalo vo Švédsku a Nórsku.
Celkovo bolo postavených 1 430 Hamdenov z toho sa 500 kusov vyrobilo v materskom závode. Hampden sa zaradil medzi lietadla, ktoré vo svojom pôvodnom určení sklamali a museli byt z bojovej činnosti stiahnuté, hoci to mal byt stroj, na ktorý sa RAF pred vojnou spoliehala.
Technické údaje Posádka: 4
Dĺžka: 16,35 m
Rozpätie: 21,08 m
Výška: 4,37 m
Plocha krídiel: 63,9 m2
Prázdna hmotnosť: 5 350 kg
Normálna hmotnosť: 8 508 kg
Pohon: 2× motor Pegasus XVIII s výkonom 735 kW (1000 k)
Max. rýchlosť: 409 km/h
Dolet: 1 920 km
Dostup: 6 920 m
Výzbroj: 6x 7,7mm guľomet Vickers, 1 250 kg bômb alebo 457 mm torpédo a dve 227 kg bomby.
Zdroj: casopis L+K,Wikipedia,Military.cz,Valka.cz
